Svätá A N E Ž K A ...Č E S K Á-princezná,mníška,svätica -sviatok 2.marec
Už v detstve žila v niekoľkých prostrediach, ktoré formovali jej osobnosť; rozhodujúci vplyv mala u nej francúzska dvorská kultúra reprezentovaná jej matkou.
Dátum a miesto narodenia: 20. januára 1211, Praha, Česko
Dátum úmrtia: 2. marca 1282, Praha, Česko
Súrodenci: Václav I.
Rodičia: Přemysl Otakar I., Konštancia Uhorská
Netere: Božena Česká, Anežka Přemyslovna
Svätorečenie: 11. november 1989; Rím; Ján Pavol II.
Sviatok: 2. marec (ľubovoľná spomienka), 13. november (v Česku; spomienka)
panna II. rádu
Svätá Anežka Česká, jedna z najslávnejších českých svätíc. Už v detstve žila v niekoľkých prostrediach, ktoré formovali jej osobnosť; rozhodujúci vplyv mala u nej francúzska dvorská kultúra reprezentovaná jej matkou. Anežka žila a zomrela v Prahe, ale zvesť o jej čnostiach sa rozšírila ešte počas jej života po celej Európe. Celé stáročia ju obyvatelia Prahy a Česi vzývajú ako svoju patrónku pred Bohom a vyvyšujú ju ako jednu z najšľachetnejších osôb svojej krajiny. Anežkin život bol mimoriadny, ako aj jej osobnosť.
Jej matkou bola Konstanca, dcéra uhorského kráľa Belu III. Konstanca sa stala manželkou Přemyslovej v roku 1199, keď krátko predtým pražský biskup Daniel vyhlásil predchádzajúce manželstvo kráľa Přemysla s Adlétou Meissenskou za neplatné. Adléta sa odvolala proti rozsudku k pápežovi Inocentovi III. Samozrejme, že Přemysl Otakar neváhal a takisto napísal do Ríma. Manželský spor bol takmer neriešiteľný. Přemysl podoprel zneplatnenie manželských argumentoch, ktoré mali istú právnu hodnotu (napr. príbuzenstva štvrtého stupňa atď.), ale bolo viac než zrejmé, že kráľ sa chce zbaviť starnúcej ženy. V roku 1204 prijal Přemysl na krátko Adlétu späť na kráľovský dvor a Konstancu dočasne poslal preč z Pražského hradu. Roku 1205 je Markéta, dcéra Přemyslovej a Adlétina, vydatá za dánskeho kráľa Waldemara II. Toho istého roku sa Konstance narodil syn - budúci kráľ Václav I. Přemysl Otakar definitívne zapudzuje Adlétu. Je obnovený spor o platnosť manželstva, ktorý je nakoniec ukončený Adlétinou smrťou 2. februára 1211.
Anežka bola v príbuzenstve s hlavnými kráľovskými rodinami v strednej Európy a Dánska. Zo strany svojho otca pochádzala zo slávneho manželstva českých svätých - Ľudmily a Václava. Svätá Hedviga zo Sliezska bola jej tetou, svätá Alžbeta uhorská bola jej sesternica a svätá Margita z Uhorska jej neter.
Už v detstve žila v niekoľkých prostrediach, ktoré formovali jej osobnosť; rozhodujúci vplyv mala u nej francúzska dvorská kultúra reprezentovaná jej matkou. V troch rokoch sa ocitla na výchove v cisterciánskom kláštore v sliezskej Třebnici. Ďalšia jej výchova bola zverená premonštrátkam v kláštore v Doksanoch, ktorý založil jej starý otec Vladislav II. Tu intenzívnejšie priľnula k rehoľnému a duchovnému životu.
V ôsmich rokoch sa Anežka stala objektom politických úvah svojho otca. Jeho cieľom bolo dynastické spojenie Přemyslovcov a Hohenstaufovcov a tak sa Anežka mala vydať za syna rímskonemeckého cisára Fridricha II. Henricha, predpokladaného dediča rímskeho trónu. Z tohto dôvodu bola poslaná na výchovu na dvor rakúskeho vojvodu Leopolda VI. Babenberského. Z plánovaného zväzku zišlo, keď Henrich Anežku odmietol.
V roku 1225 sa štrnásťročná Anežka vrátila do Prahy. Už v nasledujúcom roku prišlo do Čiech posolstvo anglického kráľa Henricha III. Anežkin otec si okrem spojenia s anglickými Plantagenetovcami sľuboval i posilnenie českého vplyvu u cisára a pápežskej kúrie. I tento plán stroskotal, keď v roku 1229 Henrich III. zasnúbenie zrušil.
Začiatkom tridsiatych rokov 13. storočia sa opäť na scéne objavil ako Anežkin nápadník Henrich VII. Napriek svojmu dlhoročnému zväzku s Margarétou Babenberskou plánoval manželstvo s už raz odmietnutou Anežkou. Anežka však ponuku neprijala.
Týmto rozhodnutím Anežka opustila potupnú úlohu večne čakajúcej nevesty, ktorú bola nútená trpieť za života svojho otca. V roku 1230 však Přemysl Otakar I. zomrel a jej brat Václav jej dal v otázke jej prípadného manželského zväzku úplnú voľnosť. Anežka sa rozhodla vziať svoj osud do svojich rúk a po stroskotaní svetských ambícií, stať sa kráľovnou či dokonca rímskou cisárovnou, našla novú orientáciu, ktorá sa stala náplňou jej života.
V roku 1231 zomrela jej sesternica Alžbeta Durínska, ktorá sa stala pre Anežku vzorom a výrazne ovplyvnila jej ďalší život. Alžbeta sa po smrti svojho manžela Ľudovíta Durínskeho plne oddala duchovnému životu a službe najbiednejším. Práve touto cestou sa rozhodla ísť i Anežka.
Už v roku 1232 založila v pražskom Starom Meste nemocnicu sv. Františka. Tým však jej snahy neskončili. Už v nasledujúcom roku pribudli neďaleko nemocnice dva kláštory – mužský kláštor menších bratov sv. Františka a ženský kláštor rádu sv. Kláry. Po zahájení činnosti klariského kláštora v roku 1233 v nasledujúcom roku doň vstúpila i Anežka a postavila sa do jeho čela ako opátka.
Snahy o svätorečenie
Tento akt vzbudil širokú pozornosť, prekračujúcu hranice Českého kráľovstva. Anežkina horlivosť však nepoľavovala. Svoj konečný cieľ nemohla podľa nej naplniť, pokiaľ by bola bývala uzavretá za kláštornými múrmi. Anežka snívala o tom, aby sa stala sväticou. Všetky jej aktivity smerovali k naplneniu tohto sna. Z nasledujúcich rokov existujú desiatky listín z korešpondencie s pápežom Gregorom IX., ktoré sa zaoberali jednou z hlavných podmienok svätorečenia, ktorým bolo vytvorenie vlastných rehoľných pravidiel a ktoré by položili základ vzniku novej rehole.
Jej prvú aktivitu v snahách o vznik nového rádu možno datovať rokom 1237. Napriek podpore jej brata Václava pápež Gregor IX. Anežkin návrh zamietol. I na základe tohto rozhodnutia Anežka rezignovala v roku 1238 na hodnosť predstavenej kláštora. Napriek nepriazni pápežskej kúrie Anežka na svoje poslanie nezatrpkla.
Medzitým na pápežskom stolci vystriedal Gregora IX. Inocent IV., ktorý rovnako ako jeho predchodca prejavoval istú rezervovanosť voči snahám Anežky založiť nový rád. Situácia sa však vyvíjala odlišným spôsobom ako si pápežská kúria priala, najmä však išlo o prirodzený vývin. Nové bratstvo, ktoré sa združilo pri špitáli sv. Františka dostalo v roku 1250 povolenie nosiť vlastné rádové označenie. Vtedy už iba krok chýbal o oficiálnemu uznaniu rehole. V roku 1252 pražský biskup Mikuláš dovolil rehoľným bratom právo nosiť na plášti znamenie červeného kríža s hviezdou. Tak bol položený základ k vzniku nového rádu, krížovníkov s červenou hviezdou, jedinej pôvodom čisto českej rehole. Jej zriadenie oficiálne potvrdil v roku 1256 pápež Alexander IV.
Anežka Česká prežila zvyšok svojho života v kláštore, ktorý založila. Jeho historický význam ďaleko presiahol dobu, v ktorej vznikol. Stal sa totiž kráľovskou hrobkou, akýmsi přemyslovským pohrebiskom, kde našli svoj posledný odpočinok okrem samotnej zakladateľky i jej brat Václav, druhá manželka Anežkinho synovca Přemysla Otakara II. Kunhuta Haličská a Kunhutina dcéra Anežka.
Veľmi dlhý čas sa však nenaplnilo to, o čo Anežka najviac usilovala, a k čomu stačili jej sesternici Alžbete Durínskej iba štyri roky. Svätorečenie. Napriek snahám kráľovnej Elišky Přemyslovny v prvej polovici 14. storočia či cisára Leopolda I. Habsburského v 17. storočí sa až v roku 1874 pražskému arcibiskupovi a kardinálovi Bedřichovi Janovi Schwarzenbergovi podarilo Anežkino blahorečenie. K svätorečeniu prišlo až koncom 20. storočia, kedy v roku 1989 pápež Ján Pavol II. Anežku Přemyslovnu vyhlásil 12. novembra v Ríme za svätú.
Túto sväticu obyčajne zobrazujú ako opátku, ktorá má na hlave korunu a ošetruje chorých, prípadne v ruke drží model kláštora.
Svätá Anežka Přemyslovna je veľmi obľúbenou sväticou a patrí do skupiny hlavných českých patrónov. Jej patrocínium nesie viacero sakrálnych stavieb v Česku, z ktorých najznámejší je Anežský kláštor v Prahe, založený Anežkiným bratom, kráľom Václavom I. (dnes je súčasťou expozícií Národnej galérie).
Rodokmeň Anežky Přemyslovny
Anežka Česká, rehoľníčka
Svätá
Sviatok: 2. marec
* 20. január 1211 Praha
† 6. marec 1282 tamtiež
Význam mena: čistá, bezúhonná (gr.)
Anežka bola dcérou českého panovníka Přemysla Otakara I. Narodila sa v Prahe roku 1211. Keď mala tri roky, zverili ju na výchovu sicílskej vojvodkyni, sv. Hedvige, ktorá bola v tom čase v kláštore v Trzebnici. Dala jej výborné základy viery. O tri roky neskôr sa Anežka vrátila do Prahy a zverili ju premonštrátkam v Dokšanoch, kde dostala primerané vzdelanie. Podľa vtedajšieho zvyku ju už v mladosti prisľúbili za nevestu Henrichovi VII., synovi Fridricha Barbarossu. Boli v tom rôzne politické a dynastické špekulácie. V roku 1220 ju teda priviedli do Viedne, kde žila neďaleko dvora rakúskeho vojvodu. No zostala verná svojmu presvedčeniu a viere. Po piatich rokoch pozorovania kráľovského dvora zrušila zasnúbenie a vrátila sa do Prahy. Rozhodla sa prežiť svoj život v modlitbe a charitatívnej práci. Napriek tomu, že dostávala rôzne ponuky na sobáš, chcela žiť v panenstve. Situácia bola pre ňu obzvlášť ťažká, keďže o ruku ju žiadal napríklad anglický panovník Henrich III. alebo znova Fridrich Barbarossa pre svojho syna. Anežka vtedy požiadala o ochranu pápeža Gregora IX., ktorý zasiahol do týchto sporov. Vďaka nemu mohla Anežka splniť svoj sľub žiť v čistote.
V tom čase pricestovali do Prahy františkáni. Od nich sa dozvedela od duchovnom živote, ktorý viedla v Assisi sv. Klára. Jej príklad ju očaril. Rozhodla sa nasledovať ju. V rokoch 1232 – 1233 z vlastných prostriedkov zriadila v Prahe nemocnicu sv. Františka a tiež ženský kláštor sv. Františka. Na Turíce – 11. júna 1234 doň aj sama vstúpila a zložila slávnostné sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti. Sestry v kláštore žili chudobne, bez akéhokoľvek súkromného majetku, všetko mali spoločné. Anežka sa stala predstavenou a spolu so sv. Klárou sa snažili o schválenie novej rehole, čo aj zanedlho dosiahli.
Anežka aj v kláštore pokračovala v živote plnom lásky k Bohu a blížnym. Nadovšetko si uctievala tajomstvo Eucharistie a Pánovho kríža. Takisto mala v úcte Pannu Máriu, najmä tajomstvo Zvestovania. Vytrvalo sa modlila za českých panovníkov a spolupracovala aj s pápežmi. V posledných rokoch života znášala Anežka s hlbokým pokojom a odovzdane mnohé bolesti, ktoré ju trápili nielen fyzicky, ale najmä duševne. V krajine nastali konflitky, následne na to anarchia, ale aj prírodné katastrofy, ktoré spôsobili biedu a dražobu. Anežka zomrela v chýre svätosti 2. marca 1282 vo svojom kláštore. Na jej príhovor sa stali mnohé zázraky. Oficiálne však bola uznaná za blahoslavenú až za čias pápeža Pia IX. v roku 1874. Za svätú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 12. novembra 1989 vo Vatikánskej bazilike.
Dnešné rozprávanie sa bude týkať dcéry jedného z veľmi významných českých kráľov. Svätá Anežka Česká sa narodila okolo roku 1211 ako najmladšia dcéra českého kráľa Přemysla Otakara I. a jeho družky Konštancie Uhorskej. Nahliadnime teda do minulosti najslávnejšej českej svätice.
Detstvo, ktoré výrazne ovplyvnilo celý jej život Keď dosiahla Anežka tretieho roku svojho života, bola spoločne so sestrou Annou, poslaná na výchovu do cisterciánskeho kláštora v Třebnici a Doksanoch. Tu sa jej dostalo veľmi dôležitého a rozsiahleho vzdelania. Už v čase výchovy bola údajne zasnúbená s poľským Konrádom , synom Henricha Bradatého. Konrád však z nenadania zomrel a sestry sa teda navrátili späť na Pražský hrad . Po návrate bola Anežka poslaná na ďalšie dva roky z domova, tentoraz na výchovu k rehoľníkom do Doksan.
Anežka sa na Pražský hrad vrátila v roku 1225 , v tom čase ako štrnásťročná slečna. O rok neskôr do Prahy prichádza na pytačky posolstvo anglického kráľa Henricha III. Plantageneta . Zasnúbenie bolo však po nejakej dobe opäť zrušené. O jej ruku sa začal uchádzať aj Fridrich II., ktorého však odmietla.
Zásluhy Anežky Českej
Roku 1232 založila spoločne so svojim bratom Václavom I v Prahe špitál sv. Františka a roku 1234 vstúpila do nového kláštora klarisiek . Tomuto rádu zasvätila celý svoj život. Tu sa stala hlavnou predstavenou, a vďaka dodržiavaniu pevných regulí rádu sa stala inšpiráciou pre mnohé ďalšie členky. Svoj podiel tiež niesla na založení mužského rytierskeho rádu križovníkov s červenou hviezdou. Roku 1237 sa neúspešne pokúsila o založenie vlastného poriadku, ale po neúspechu sa po zvyšok života sa venovala starostlivosti o chudobných, chorých ao tých, ktorí túto pomoc potrebovali. Práve pre túto pomoc je jej osoba spojená s početnými zázrakmi , o ktoré ju ľudia často žiadajú prostredníctvom modlitieb.
Legenda:
Existuje proroctvo , že až sa nájdu Anežkine pozostatky , ktoré vraj rádové sestry z kláštorného chrámu odniesli pred nájazdom husitov, nastanú pokojné a šťastné časy .
V roku 2010 prebehla v tlači správa , že sa hrob českej svätice našiel v kostole sv. Haštala neďaleko Anežského kláštora . Ale táto správa sa ukázala ako predčasná a reštaurátori v kostole pravý hrob nenašli .
ŽIVOTOPISY SVATÝCH
Agnes, pražská abatyša
13. novembra, pamiatka
Postavení:
abatyše OSC
Úmrtí:
1282
Patron:
Čiech, Českých Veleníc; rádu križovníkov s červenou hviezdou; plynárenských pracovníkov (od r. 1991)
Atribúty:
almužna, klariská, koruna, kostol, chorý, žobrák
ŽIVOTOPIS
Pochádzala z přemyslovského rodu v Čechách. Ako kráľovskú dcéru ju chceli niekoľkokrát vydať nielen za kráľa, ale aj za cisára. Ona však dala prednosť službe poníženému Kristovi a životu v dokonalej chudobe. Založila špitálne bratstvo, z ktorého sa vďaka nej stal poriadok križovníkov s červenou hviezdou, a prvý kláštor klarisiek v Prahe. Po 46 rokov tu žila ako strážny anjel národa. Ako napísal Ján Pavol II.: "Sýtila hladných, ošetrovala chorých, starala sa o prestarnutých, povzbudzovala bezradných, a tak bola schopná šíriť pokoj a zmierenie, dodávať útechu a vlievať novú nádej." Zomrela s povesťou svätosti a so svätorečením mohol národ pocítiť jej príhovor pri oslobodení od totalitného režimu.
ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU
POKORNÁ POMOCNICA VLASTNÉHO NÁRODA
Úvodom si pripomeňme, kam v dejinách patrí táto mimoriadne významná svätica z rodu Přemyslovcov, ktorý bol pôvodom jedinou českou panovníckou dynastiou, a kde sa v dejinách rodu nachádza. Istým dôvodom na to môže byť aj to, že sa v rode vyskytuje dvakrát Václav I. Raz ako svätý knieža a ďalšie o tri storočia neskôr ako kráľ a brat sv. Anežky Českej.
Po přemyslovskom kniežaťu sv. Václavu prevzal vládu jeho brat Boleslav I. Jeho syn vládol do roku 999. Ako prvý český kráľ je uvádzaný jeho potomok tretej generácie Vratislav II., ktorý bol korunovaný r. 1085. Druhým českým kráľom sa v r. 1158 stal Vladislav II. Medzi vládou českých kráľov vládli kniežatá až po Přemysla Otakara I., ktorý bol pápežským legátom korunovaný 24. 8. 1203* a stal sa otcom Anežky.
Adleta zomrela asi dva týždne po narodení Anežky, keď predtým žiadala pápeža Inocentu III. o zneplatnení rozluky s Otakarom I. a zabezpečení nástupníckych práv pre ich už dospelého syna Vroclava.
V roku 1226 sa Přemysl chcel pomstiť Leopoldovi, ale pod vplyvom kazateľa Konráda z Hallu mnohí z jeho vojska odchádzali na križiacku výpravu. Keď Přemysl kazateľa v Lakti dopadol a rozhodol sa ho usmrtiť, Anežka s plačom vystúpila na jeho ochranu. Pretože žiadal o spovedníka, pred pripraveným katom ho zdvihla zo zeme a odviedla do kaplnky. Preukázala neohrozenosť, súcit a otca nakoniec uchránila pred spáchaním vraždy.
V ďalších rokoch bolo ešte dvakrát rokované o jej sobáši. O jej ruku žiadal anglický kráľ aj ovdovelý cisár Fridrich II. Anežka však povedala "nie", pretože jej srdce bolo pripravené povedať Bohu "áno" k úplne odlišnému životu. Tajne sa obrátila o pomoc k samotnému pápežovi Gregorovi IX. a ten jej rozhodnutie pre zasvätený život schválil, pochválil a požiadal cisára o pochopenie.
Anežka je jedinou ženou, ktorá založila aj mužský poriadok. V roku 1237 pápež Gregor IX. na jej žiadosť potvrdil pražské špitálne bratstvo ako rytiersky poriadok Križovníci s červenou hviezdou (OCr.- Ordo militaris Crucigerorum cum rubea stella ).
Podľa životopiscov bola Anežka obdarená "jasnozrivým videním" a mocou konať zázraky. Napr. vopred videla smrť kráľa Přemysla Otakara II. na Moravskom poli. Zázračne pomáhala trpiacim, sužovaných chorôb a hladom. Okrem náhlych uzdravení je popisovaný na jej príhovor aj zázrak objavenia jedla v kláštore za doby veľkej núdze a hladovania, kedy český národ bol ponižovaný Brandenburmi. Rozdávala nádej a povzbudenie. Sama bola v utrpení veľmi trpezlivá, vynikala mimoriadne veľkou pokorou a láskou, pre ktoré mala vzor v Ježišovi. Nedá sa prehliadať jej dôveru a hlbokú úctu k Eucharistii. Práve pre tu menované cnosti sa jej dostalo mnoho milostí, ktorými českému národu pomáhala a pomáha.
Po 46 rokov života v kláštore bola oporou všetkým spolusestrám. Modlitbou odprevadila na večnosť všetkých svojich blízkych a zomrela v pôstnom čase, ako predpovedala, v pondelok 2. marca okolo tretej hodiny popoludní vo veku asi 70 rokov.
Pochovaná bola v nedeľu 15. 3. 1282 v kaplnke Panny Márie, medzi oratóriom a kňazom kostola sv. Františka. Jej ostatky však boli odtiaľ prenesené na neznáme miesto. Ako dôvod je udávané zrušenie kláštora za Jozefa II.
Jej socha v súsoší V. Myslbeka stojí v pozadí po pravom boku sv. Václava na najznámejšom pražskom námestí približne od r. 1912.
Slúžiť druhým z lásky je naše povolanie, či ho prijmeme alebo nie. Po vzore sv. Anežky sa rozhodnem konať ich z lásky k Bohu a hľadieť pritom na Krista, vzor chudoby, pokory a žiariaceho nevýslovnou láskou. Pritom sa zamyslím nad tým, ako by môj život vyzeral, keby som tak urobil už oveľa skôr.
Bože, Tvoja služobnica Anežka išla za Tvojím volaním, zriekla sa bohatstva a zamilovala si chudobu, nasledovala Tvojho ukrižovaného Syna a došla do nebeskej radosti; na jej príhovor veď aj nás, aby sme nelipli na veciach pominuteľných a dosiahli večnú slávu. Prosíme o to skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.
* Prvýkrát bol Přemysl Otakar I. korunovaný kráľom už 15. 8. 1198 v Mohuči.
** Vyskytujú sa aj údaje rokov 1205 a 1207, podľa ktorých by asi ťažko bola 9. dieťaťom Konštancie, ktorá pred sobášom (1199) deti nemala.
*** Pre lepšiu orientáciu a vzhľadom na niekde sa objavujúce zámeny abatyša Anežky z rodu Přemyslovcov, je tu pripomenuté, že abatyšou rovnakého mena, popri svätej Anežke Na Františku, bola Anežka Přemyslovna v kláštore sv. Juraja, ktorá ako sestra kráľa Přemysla Otakara I. bola tetou svätej Anežky a jej brata kráľa Václava I.
Anežka bola v troch rokoch (spolu so sestrou Annou ) daná na výchovu do cisterciánskeho kláštora v Třebnici a ďalej k premonštrátkam do Doksan , kde získala rozsiahle vzdelanie. V tej dobe bola pravdepodobne zasnúbená so sliezskym princom Konrádom, synom Henricha Bradatého a vojvodkyne Hedvigy . Konrád však zomrel a obe sestry sa vrátili na Pražský hrad . Potom bola Anežka ešte na dva roky poslaná k rehoľníčkam do Doksan .
Přemysl Otakar I. začal usilovať o spojenie so Štaufmi a zasľúbil osemročnú Anežku synovi cisára Fridricha II. , budúcemu Henrichovi VII. Miestom výchovy a vzdelania budúcej cisárovnej sa na šesť rokov stal rakúsky dvor Leopolda VI. Vojvoda Leopold ale nakoniec Henricha oženil so svojou dcérou Markétou Babenberskou . (Tá sa neskôr druhýkrát vydala, za Anežkinho synovca Přemysla Otakara II. )
V roku 1225 sa teda štrnásťročná Anežka opäť vrátila do Prahy. Nasledujúceho roku prišlo na pražský dvor posolstvo anglického kráľa Henricha III. Plantageneta . Zasnúbenie s Anežkou prebehlo, avšak v roku 1229 ho Henrich zrušil. O Anežku sa znovu začal zaujímať Henrich VII. , teraz už ženatý s Markétou Babenberskou . Posledným nápadníkom bol Henrichov otec Fridrich II. (Bedřich II.). V tom čase už ale nežil Anežkin otec a Václav I. nechal svojej obľúbenej sestre slobodu rozhodnutia. Anežka sa už vydať nechcela a rozhodla sa pre duchovný život.
Rehoľný život
V cirkevnej ctižiadostivosti a charitatívnej činnosti Anežku ovplyvnili jej príbuzných: teta, svätojúrska abatyša Anežka († 1228), sesternica sv. Alžbeta Uhorská a sv. Hedviga Sliezska . Anežka spoločne s bratom Václavom I. založila roku 1232 v Prahe na Starom Meste špitál , ktorý bol rozšírený na základe rehole sv. Augustína na rád a ktorého stanovy roku 1252 pápež potvrdil ako mužský špitálny a rytiersky poriadok križovníkov s červenou hviezdou , ďalej so sídlom pri kostole sv. Františka pri Karlovom moste . Je jediným pôvodom českým rehoľným poriadkom. Jeho členmi smeli byť iba Česi rodom po otcovi aj po matke. Rád čoskoro získal veľkú popularitu a jeho kláštory sa rozšírili v Čechách až po Chlum sv. Márie a Cheb , na Morave až po Hradište pri Znojme , v Dolnom Sliezsku až do Vroclavi a od začiatku 18. storočia dodnes pôsobia aj vo Viedni pri kostole sv. Karola Boromejského (Karlskirche). Roku 1234 Anežka opäť so svojim bratom založila na severovýchodnom okraji vtedajšieho mesta, v mieste neskôr zvanom „ Na Františku “, nový podvojný kláštor žien a mužov rehole sv. Františka, neskôr nazývaných klarisky a minorité . Stavbu osobne viedla a klariskám sa stala prvou predstavenou.
Ako významná vedúca osobnosť a energická organizátorka sv. Anežka Česká (Přemyslovna) pôsobila nielen v náboženskom, ale aj v kultúrnom, politickom a spoločenskom živote. Vynikala diplomatickými schopnosťami. Tak sa roku 1249 výrazne podieľala na zmierení svojho brata s jeho synom, neskorším kráľom Přemyslom Otakarom II. V Přemyslovom spore s chránencom pápežskej kúrie , rímsko-nemeckým kráľom Rudolfom I. Habsburským , obhajovala záujmy svojho rodu. V roku 1277 prijala do kláštora svoju praneter, Přemyslovu dcéru Kunhutu . Hoci bol Přemysl v cirkevnej kliatbe, počas jeho vojnového ťaženia pred bitkou na Moravskom poli sa za neho v jej kláštore konali modlitby. Kláštorný kostol Najsvätejšieho Salvátora bol zvolený za rodovú nekropolu Přemyslovcov a Anežka si v ňom dala zriadiť súkromnú spálňu a oratórium, kde mohla byť nepozorovaná prítomná každej bohoslužbe a modliť sa tam aj osamote. Ďalej vybavila kláštor a kostol drahocennými preciosami a paramentmi ; tiež ovplyvňovala činnosť skriptória v susednom kláštore cyriakov pri kostole sv. Kríža väčšieho na Novom Meste . Bola priekopníčkou v organizovaní chudobnej a nemocničnej starostlivosti na českej pôde.
Všetky aktivity konala táto svätá Přemyslovna s plným nasadením, a pritom sa dožila úctyhodných 71 rokov. Jej právomoci v kláštore Na Františku po nej prevzala jej praneter Kunhuta, než sa roku 1291 vydala do Mazovska . Legendy o Anežke Premyslovne, preslávené vzdelanosťou, dobročinnosťou, milosrdenstvom i záujmom o štátnu reprezentáciu kráľovskej dynastie, sa začali tradovať vzápätí po jej smrti.
Blahoslavení, svätorečení
Svätá Anežka na vitráži v kostole sv. Mikuláša v Krucemburgu
Podrobnejšie informácie nájdete v článku Kanonizácie Anežky Českej .
O kanonizáciu Anežky Českej usilovala už jej prapraneter, kráľovná Eliška Přemyslovna ; z jej podnetu bol medzi rokmi 1316-1328 spísaný latinsky Anežkin životopis (preložený do slovenčiny roku 1932). Na lokálnu oslavu Anežky nadviazal aj cisár Karol IV. , ale ani jeho snaha nebola dovŕšená procesom pápežskej kúrie.
Aj v dobe baroka , už od konca tridsaťročnej vojny bola Anežka oslavovaná, najprv jezuitmi ( Albrecht Chanovský z Dlhej Vsi , Ján Tanner , Bohuslav Balbín ), a ďalej členmi rádu križovníkov s červenou hviezdou , z ktorých Ján František Beckovský spísal. Až roku 1874 bola Anežka z podnetu pražského arcibiskupa , kardinála Bedřicha Jozefa Schwarzenberga pápežom bl. Piem IX. vyhlásená za blahoslavenú . Po ďalšom úsilí ju 12. novembra 1989 pápež sv. Ján Pavol II. svätorečil.
Zaujímavé je, že sa po stáročia tradovala predpoveď, že „Až bude Anežka Česká svätorečená, zavládne v českých krajinách sloboda“. A päť dní po jej svätorečení začala Zamatová revolúcia .
Sv. Anežka Česká sa stala postavou hudobných aj literárnych diel. V poslednej dobe sa objavila medzi postavami historického románu Dieťa z Apúlie od spisovateľky Ludmily Vankovej .
Jej postava sa objavuje aj v niekoľkých románoch českej spisovateľky Hany Whitton - Anežka Česká, Kunhuta Přemyslovna ai.
Stála expozícia venovaná životu a dielu sv. Anežky České sa nachádza v Múzeu Karlovho mosta .
Narodila sa v Prahe asi roku 1205. Jej otec bol český kráľ Přemysl Otakar I. Odmietla sa vydať za nemeckého cisára a roku 1236 vstúpila do kláštora klarisiek, ktorý sama založila a veľa rokov spravovala. Mimoriadne úprimný a priateľský vzťah mala k sv. Kláre, od ktorej dostala list o serafínskej dokonalosti. Zomrela v Prahe vo svojom kláštore asi roku 1281. Ján Pavol II. ju vyhlásil za svätú 12. novembra 1989.
Chudobná snúbenica chudobného Krista Ďakujem štedrému Darcovi milosti, od ktorého, ako veríme, pochádza každý dobrý údel a každý dokonalý dar, že ťa ozdobil toľkými poctami čností a preslávil znakmi takej veľkej dokonalosti, že ako horlivá napodobňovateľka dokonalého Otca si zasluhuješ, aby si sa stala dokonalou, aby jeho oči na tebe neuvideli nič nedokonalé. To je tá dokonalosť, ktorou sa s tebou spojí sám Kráľ vo svadobnej komnate, kde sedí slávny na hviezdnom tróne, pretože si pohrdla vznešenosťou pozemského kráľovstva a odmietnutím ponuky na cisárske manželstvo ako menej dôstojné stala si sa nasledovateľkou presvätej chudoby v duchu veľkej pokory a najvrúcnejšej lásky a šla si oddane v šľapajach toho, s ktorým si si zaslúžila spojiť sa sobášom.
A keďže potrebné je len jedno, o to jedno ťa úpenlivo prosím a pripomínam pre lásku toho, ktorému si sa ponúkla ako svätá a milá obeta, aby si vedomá si svojho rozhodnutia, ako druhá Ráchel, vždy mala pred očami, ako si začala, a držala, čo držíš, konala, čo konáš, a nezanechala to, a to v rýchlom behu, ľahký krokom, bez potkýnania, aby ani tvoje kroky neviazli v prachu a ty s radostnou istotou, odhodlane a ostražito aby si kráčala chodníkom blaženosti, neverila nikomu ani nesúhlasila s nikým, čo by ťa chcel od tohto rozhodnutia odvrátiť, čo by ti kládol prekážky, aby si v tej dokonalosti, ku ktorej ťa Pánov Duch povolal, nesplnila Najvyššiemu svoj sľub. Keby ti však ktosi hovoril niečo iné, niečo iné ti odporúčal, čo by ti bránilo v dokonalosti, čo by sa zdalo, že je proti Božiemu povolaniu, aj keby si k nemu musela mať úctu, nechci nasledovať jeho radu, ale ako chudobná panna objímaj chudobného Krista. Pozri, ako sa stal opovrhovaným kvôli tebe, a nasleduj ho, staň sa pre neho opovrhovanou na tomto svete.
ežský kláštor , zvaný tiež Na Františku , sa nachádza na vltavskom brehu v historickej oblasti Starého Mesta pražského . Dvojkláštor ženského rádu klarisiek a mužského rádu menších bratov bol založený Anežkou Přemyslovnou , ktorá sa stala jeho abatyšou .
Presný dátum založenia kláštora nie je známy, ale pravdepodobný je rok 1231 , kedy boli ukončené všetky rokovania ohľadom Anežkinho sobáša. Anežkin brat Václav I. venoval kláštoru pozemok na pravom brehu Vltavy, výhodný svojou polohou v susedstve špitálu. Okolie bolo obývané hlavne remeselníkmi. Zároveň Václav udelil kláštoru všetky privilégiá a slobody.
História
Zakladateľka
Anežka Přemyslovna , najmladšia dcéra českého kráľa Přemysla Otakara I. , bola od svojich 3 rokov vychovávaná v kláštore v sliezskej Třebnici a neskôr v premonštrátskom kláštore v Doksanoch , čo nepochybne malo vplyv na jej neskoršie rozhodnutie oddať sa rehoľnému životu. túžbu po vzdelaní. S cisterciánskou rane gotickou architektúrou sa zoznámila vo Viedni , kam bola poslaná na dvor rakúskych Babenberkov potom, čo ju otec zasľúbil synovi nemeckého cisára Henrichovi . Šesť rokov žila pri kláštore v Klosterneuburgu , ale po zrušení zasnúbenia sa vrátila späť do Prahy. Po návrate bola Anežka opäť súčasťou Přemyslovej sobášovej politiky a dostala ponuku na sobáš aj od samotného cisára Fridricha II. Avšak po smrti svojho otca využila možnosti slobodného rozhodnutia a namiesto sobáša prijala najnovšiu rehoľu svojej doby. Podporovaná rodinou i pápežom, vstúpila do kláštora, ktorý sama založila, a zároveň zapojila české krajiny do nového duchovného a kultúrneho prúdu, ktorý je popísaný ďalej.
Rad minoritov a klarisiek
V dôsledku rozmachu miest naprieč južnou, strednou a západnou Európou v 12. a 13. storočí vznikala potreba starostlivosti o blížnych práve v mestskom prostredí. František z Assisi založil rád menších bratov na princípoch mravnej obrody a chudoby s dôrazom na kazateľskú a misijnú činnosť. Ženská odnož rádu bola založená svätou Klárou z ázijského šľachtického rodu, ktorá žila v kostole sv. Damiána pri Assisi . Filozofia klarisiek bola obdobná ako u menších bratov a rádové sestry sa venovali starostlivosti o chorých. Ideje sv. Františka sa dostali aj do českých krajín a pôvodne ľudový poriadok začal prenikať aj k panovníckemu dvoru. Prvou oddanou stúpenkou v Českých krajinách bola Anežčina sesternica Alžbeta Durínska , ktorá sa, rovnako ako neskôr Anežka, zriekla svojho spoločenského postavenia. Rád františkánov a klarisiek sa v tejto dobe, krátko po založení Anežského kláštora, ešte formoval a rehoľné aj stavebné pravidlá boli predmetom sporu rádu s pápežskou kúriou.
Prvé stavebné obdobie
Prvé stavebné obdobie
Jednou z najstarších častí kláštora bol hlavný sakrálny priestor - kostol sv. Františka , ktorý bol v prvej fáze ešte bez presbytéria. Súčasne s kostolom bolo vybudované aj rozmerné východné krídlo konventu rozpínajúce sa severne od kostola sv. Františka až k severnému múru kláštora pri brehu Vltavy. Stavba prebiehala pomerne rýchlo, už v roku 1234 bol kláštor vysvätený . Roku 1233 na Anežkinu žiadosť prišlo najskôr päť talianskych sestier z Tridentu , zrejme z kláštora sv. Kláry , a potom sa pripojilo sedem ďalších urodzených dievčat z Českého kráľovstva. Konvent klarisiek a kostol sv. Františka boli otvorené v deň Anežkinho vstupu do rádu 25. marca 1234 . V rokoch 1234 – 1238 je doložená korešpondencia medzi Anežkou a sv. Klárou a pápežom Gregorom IX. V roku 1237 udelil pápež kláštoru rad významných privilégií .
Druhé stavebné obdobie
V ďalšej stavebnej etape bola budovaná mužská časť kláštora - konvent na mieste skoršieho špitálu a kaplnka sv. Barbory spojené s bočnou loďou kostola sv. Františka. K severnému múru presbytéria kostola bola pristavaná poschodová obytná budova s tromi klenobnými poliami, avšak vzápätí prestavaná na kaplnke Panny Márie. Severne od nej bola umiestnená Anežčina súkromná kaplnka av poschodí jej vlastné obydlie. Postavený bol zároveň aj ambit klarisiek, avšak oproti pôvodnému plánu zmenšený z 8 na 6 klenobných polí v každom ramene. V 50. rokoch 13. storočia bola pripojená ešte kuchyňa. Václav I. Anežku do svojej smrti podporoval finančne aj mocensky a po svojej smrti roku 1253 bol v kostole sv. Františka pochovaný do opukovej hrobky v osi presbytéria. V podobnej hrobke v osi proti oltáru Panny Márie bola uložená aj jeho manželka Kunhuta Štaufská .
V novopostavenom presbytériu sv. Františka boli nájdené odlišné kamenárske značky od prvej etapy, ktoré dokazujú príchod novej hute do Prahy v tejto fáze výstavby.
Tretie stavebné obdobie
Tretie stavebné obdobie (kostol sv. Salvátora)
Po smrti brata začala Anežka so svojím synovcom Přemyslom Otakarom II. stavbu mauzólea pri príležitosti jeho korunovácie českým kráľom 26. decembra 1261 . Na stavbu takého významu bol pozvaný francúzsky majster neznámeho mena. Postavená bola loď o dvoch klenobných poliach krížových rebrových klenieb zakončená päťbokým záverom. Počas stavby sa živo reagovalo na nové stavebné podnety zo západnej Európy – napríklad hlavice prípor vyzdobené prírodnými motívmi rastlín, rozmiestnené v rôznych výškach. Ako posledný v tejto stavebnej fáze bol postavený triumfálny oblúk spájajúci loď s kaplnkou Panny Márie.
Uplatnenie zložitej symboliky v architektúre a výzdobe kostola sv. Salvátora okrem významu poukazuje na dohodu stavebníka s architektom, ktorý v tom čase už bol uznávaný a mal vyššie spoločenské postavenie. Kaplnka sa stala (po vzore parížskej Sainte-Chapelle ) schránkou najvýznamnejších relikvií Českého kráľovstva , z ktorých najcennejší bol zrejme kríž Přemysla Otakara II. s ostatkom sv. Kríža (dnes v katedrálnom poklade v Regensburgu ). So stavbou pohrebiska úzko súvisí aj vznik celého radu iluminovaných rukopisov a mobiliárov, ktorých umelecká úroveň zodpovedá vtedajšiemu kultúrnemu a politickému vzostupu českého štátu.
Kláštor po smrti zakladateľky
Roku 1277 prijala Anežka do kláštora dcéru Přemysla Otakara II. Kunhutu . Ale o rok neskôr, po smrti Přemysla Otakara II. so sedemročným dedičom trónu Václavom II. , v Čechách nastala doba zmätkov a hladomoru. Anežka stále verila v nový vzostup přemyslovského rodu, a tak aktívne odovzdávala všetky svoje skúsenosti Přemyslovej dcére Kunhute. Roku 1282 Anežka zomrela a paradoxne, hoci bola celý život uctievaná ako svätica, bola svätorečená až niekoľko sto rokov po svojej smrti. Dokonca sa po jej smrti nenašiel kňaz, ktorý by ju pochoval, a tak bola podľa legendy 14 dní vystavená v mauzóleu. Bola pre ňu pripravená kamenná nika s náhrobnou doskou podľa francúzskych vzorov, založená pri päte triumfálnej brány proti vstupu z jej súkromného oratória.
Na čele klarisiek tak stála osemnásťročná Kunhuta, ktorú ale po svojom návrate Václav II. vydal a získal tak Krakovské dedičstvo , v snahe znovu premeniť české krajiny na mocné kráľovstvo. Po smrti Anežky už kláštor stál mimo hlavného záujmu kráľovskej rodiny. Václav II. nadviazal na otcov cirkevno-politický program a tak deň po svojej korunovácii roku 1297 založil cisterciánsky kláštor na Zbraslavi , zasvätený Kristovi a Panne Márii, ktorý sa mal stať novým kráľovským pohrebiskom. Čoskoro po korunovácii bola v krypte vo sv. Salvátorovi uložená Václavova najmladšia dcéra Guta. Smrťou Václava II. a čoskoro potom aj Václava III. skončilo najslávnejšie obdobie dejín Anežského kláštora.
14. storočie
Od 14. storočia bol kláštor klarisiek mimo hlavného prúdu politického diania i výtvarného umenia. Až s nástupom Karola IV. na trón a následným rozkvetom mesta a stavebnej činnosti sa uskutočnila rozsiahla prestavba oboch častí kláštora.
Novo bol zaklenutý dormitár (dochované sú však len patočné výbehy) a pôvodné okná boli znížené a nahradené novými s trojlistom. Drevená tribúna v hlavnej lodi sv. Františka bola nahradená kamennou a osadený bol profilovaný portál v západnom priečelí. K najkvalitnejším detailom patrí štíhly portál v južnej stene presbytéria kostola s plným tympanónom , na ktorom sa zachovali stopy pôvodnej červenej a modrej polychrómie. Úprava maliarskej výzdoby prebehla aj v kostole sv. Salvátora, inak boli sakrálne priestory takmer nedotknuté. Vyvrcholením bola prestavba kaplnky sv. Barbory, pôvodne pohrebné kaplnky klarisiek, na väčšiu kaplnku pre minority na obdĺžnom pôdoryse, s dvoma pozdĺžnymi stĺpmi v osi a zaklenutou hviezdovou klenbou.
Súčasťou Karlovej politiky bola zbierka pozostatkov, ktoré zháňal po celej ríši a do Anežského kláštora si prišiel pre ostatok sv. Mikuláša. Členkami Anežského kláštora boli v tom čase väčšinou dcéry najvýznamnejších šľachtických rodov, ale postupne ženský kláštor vymieral.
Od husitských vojen
Dobu husitských vojen prečkal kláštor, oproti iným, v dobrom stave, slúžil ako zbrojnica a mincovňa. Kláštorné budovy boli viac-menej ušetrené, ale všetko vybavenie bolo zničené. S nástupom Habsburgovcov boli do už prázdneho kláštora klarisiek presídlení dominikáni , ktorí obývali ženskú časť kláštora a druhú časť dvojkláštora začali parcelovať a rozpredávať, a tak na mieste mužského konventu vznikala nová štvrť dodnes zvaná Na Františku .
V 17. storočí bolo v rámci náboženských zmien bol kláštor opäť navrátený bratom františkánom a boli tam presídlené klarisky z Panenského Týnca . Avšak stav kláštora ani po ďalšie roky nezlepšila ekonomická situácia a tak ďalej chátral. Pred rokom 1611 došlo k prepadu klenieb nad dvojlodím kostola sv. Františka a odvtedy slúžil ako cintorín. V roku 1782 bol kláštor v rámci cirkevných reforiem cisára Jozefa II. zrušený a predaný. Noví vlastníci budovy prestavali na malé chudobné byty, skladiská a dielne.
V 2. polovici 19. storočia vznikla Jednota pre obnovu kláštora blahoslavenej Anežky a po niekoľkých prieskumoch vzniklo aj niekoľko plánov na rekonštrukciu, napríklad od J. Mockera a A. Cechnera či od J. Koulu. Obnova bola zahájená na prelome storočia a prebiehala až do roku 1914. Po asanácii Starého Mesta, od roku 1939 prebiehal v kláštore stavebno-historický prieskum pod vedením profesora Oldřicha Stefana a archeologický prieskum vedený I. Borkovským.
Súčasnosť
V roku 1963 sa majiteľom kláštora stala Národná galéria a nasledovala záverečná etapa obnovy, ktorej vyvrcholením bolo vypísanie súťaže na rekonštrukcie a zastrešenie kostola sv. Františka podľa víťazného návrhu architektov J. Hlavatého a K. Kunci. Od roku 1978 je kláštor národnou kultúrnou pamiatkou a pod záštitou Národnej galérie , ktorá tu pôvodne vystavovala českého umenia z 19. a prelomu 20. storočia. Dnes je tu umiestnená stála expozícia Stredoveké umenie v Čechách a strednej Európe , presunutá z Jiřského kláštora , a hmatová expozícia českého stredovekého umenia. Ambit a priľahlé priestory slúžia na krátkodobejšie výstavy. V roku 2013 neskôr odvolaný riaditeľ NG Vladimír Rösel chystal presun expozície stredovekého umenia do Salmovského paláca a do Anežského kláštora sa malo presťahovať umenie 19. storočia.
Popis
Architektúru kláštora ovplyvnili predovšetkým dve okolnosti. Po prvé to, že jeho zakladateľka bola z kráľovského rodu , a mala tak k dispozícii dostatok finančných prostriedkov aj politický vplyv a po druhé to, že ona sama bola vychovávaná v kláštoroch, takže mala možnosť dôverne spoznať tento spôsob života a poznala aj súvislosti s praktickým využitím stavieb. Vplyvom týchto okolností vznikal od počiatku kláštor nápadne veľkorysé koncepcie. Založený bol v už existujúcej štruktúre Starého Mesta a to v čase rozkvetu, hospodárskeho a kultúrneho vzostupu českého štátu av počiatkoch gotickej kultúry v Českých krajinách
Vzájomná skladba kláštorných budov ukazuje vplyv dispozícií cisterciánskej burgundskej architektúry, ktorá bola pred polovicou 13. storočia rozšírená v celej strednej Európe. Pretože vtedy ani stavebné predpisy františkánskej architektúry neboli jasne dané, ide o stavbu z doby veľkých dispozičných pokusov. Zároveň je pre prvú etapu typické miešanie neskoro románskych a gotických prvkov predovšetkým v kostole sv. Františka.
Usporiadanie priestorov
Zo vstupnej sály s modelom kláštora je vľavo vstup do poschodia so stálou expozíciou Národnej galérie a vpravo do ambitu kláštora, z ktorého sú prístupné ďalšie časti kláštora. Vľavo je to kuchyňa (dnes pokladňa), na protiľahlej, východnej strane priestory kláštora: refektár , kapitulná sieň a schody do dormitára na poschodí (dnes časť expozície s neskorou gotikou). Na tejto strane je tiež priechod do kaplnky Panny Márie a ostatných sakrálnych priestorov. V predĺžení kaplnky proti vstupu je přemyslovské pohrebisko, kostol sv. Salvátora, na pravej (južnej) strane presbytéria kostola sv. Františka a na severnej strane menší priestor Anežkinej súkromnej oratória . Dvojloďou kostola sv. Františka sa zachovalo len torzovito a bolo novodobo dostavané (bežne nebýva prístupné). Budovy mužského kláštora s druhým ambitom južne od tohto kostola sú zachované len v základoch.
Kostol sv. Františka
Kostol svätého Františka z Assisi (Anežský kláštor) .
Kaplnka Panny Márie
Kostol je dnes zachovaný iba ako torzo. Pôvodne mal netradičnú asymetrickú dispozíciu dvojlodného kostola o troch klenobných poliach v každej lodi . K hlavnej lodi priliehala len južná loď, zatiaľ čo na severnej strane stála budova konventu . Toto usporiadanie bolo pravdepodobne z funkčných dôvodov - aby klarisky mohli vstupovať priamo z dormitára na tribúnu . Podľa rehoľných predpisov sa nemohli sestry akokoľvek stýkať s verejnosťou, a preto bolo potrebné im vyhradiť zvláštne miesto, kde mohli oddelene, nerušene počúvať bohoslužbu. O drevenej tribúne dnes svedčí zachovalý portál v severnej stene a zároveň okno do presbytéria v mieste víťazného oblúka .
Konventné budovy
Na rozdiel od kamenného kostola je poschodový konvent postavený z tehál. Pokiaľ budeme postupovať od juhu tohto krídla konventu na sever k Vltave, tak na prízemí prilieha k severnému múru kostola spojovacou chodbou, ktorou bol obvykle prepojený ambit s kláštornou záhradou alebo špitálom. Na severnú stenu chodby nadväzuje kapitulná sieň , hlavné schodisko vedúce do dormitára na poschodí, a potom dvojdielna sála refektára a skriptória so vchodmi orientovanými na západ do plánovaného ambitu. Posledné dve miestnosti tvorili pôvodné kuchyne, sklady a záchody pri severnom kláštornom múre. V celej dĺžke horného poschodia bol dormitár, pravdepodobne z časti slúžiaci aj ako nemocnica. Kapitulná sieň, ako hlavná reprezentatívna miestnosť, má štvorcový pôdorys a netradične plochý drevený strop . Do ambitu je otvorená tromi oknami a trojlaločným portálom, čo symbolizuje Svätú Trojicu .
Dvojdielna plochostropá monumentálna sála vedľa schodiska slúžila ako refektár a skriptorium, ale zároveň ho bolo možné využiť ako celú miestnosť. Pre takto odlišné funkcie bol rozdelený dvoma polkruhovými priečnymi pásmi podopieranými stredným stĺpom na dve štvorcové polia, každé prístupné vlastným portálom v západnej stene. O odlišnej funkcii oboch častí svedčia napríklad tvarovo rozdielne okná v každej z častí či asymetrický profil oblúkov podopieraných pilierom v polovici miestnosti. Pri severnom múre refektára sa nachádzal polkruhový portál vedúci do severnej časti konventu av rohu točité schodisko vedúce do dormitára. Súčasťou bol pôvodne aj špitál vo východnej časti komplexu s drobnou pravouhlou kaplnkou ak jej boku priliehajúce základy mužského konventu.
Presbytéria kostola sv. Františka a minoritský konvent
K východnej časti hlavnej lode kostola bol pripojený pozdĺžny presbytéria o dvoch klenobných poliach a päťbokom závere. Podľa rádových predpisov bol prístupný iba bratom, preto bol južným múrom, pri ktorom bol atypicky umiestnený oltár, pripojený k mužskému konventu. V novopostavenom presbytériu sv. Františka boli nájdené odlišné kamenárske značky od prvej etapy, ktoré dokazujú príchod novej hute do Prahy v tejto fáze výstavby. Klenobné polia boli oddelené jednoduchými oblými príporami , ukončenými kalichovými hlavicami, z ktorých pokračovali klenobné rebrá hruškovcového profilu do svorníka s florálnym motívom. Miestnosť bola osvetlená veľkými oknami s jednoducho profilovanou kružbou av spodnej časti záveru sa nachádzalo niekoľko výklenkov.
Kaplnka Panny Márie a Anežkinej priestory
K severnému múru presbytéria kostola bola pristavaná poschodová obytná budova s tromi klenobnými poliami, avšak vzápätí prestavaná na kaplnke Panny Márie. Až severne od nej bola umiestnená Anežčina súkromná kaplnka av poschodí jej vlastné obydlie. Miestnosti boli prepojené vnútorným schodiskom v sile severného obvodového múru, z ktorého sa dalo vstúpiť na vonkajší ohradný múr alebo cez lávku do priľahlého konventu. Na prízemí Anežkinej kaplnky bola pôvodne tehlová klenba bez rebier a oltár vo východnej časti. Poschodie bolo zaklenuté krížovou rebrovou klenbou a vyzdobené maľbami.
Ambit klarisiek
Ambit klarisiek bol postavený v druhej stavebnej fáze, avšak oproti pôvodnému plánu zmenšený z 8 na 6 klenobných polí v každom ramene.
Kuchyňa
Kuchyňa na štvorcovom pôdoryse zaklenutá rebrami zbiehajúcimi sa do fajnika vo vrchole bola vybudovaná v 50. rokoch 13. storočia .
Kostol svätého Salvátora
Přemyslovské mauzóleum, zasvätené sv. Salvátorovi – Kristovi Spasiteľovi, svojím významom i architektonickou kvalitou vyčnieva nad ostatnými časťami kláštora. Loď o dvoch klenobných poliach krížových rebrových klenieb zakončená päťbokým záverom je dielom francúzskeho majstra neznámeho mena. Súčasťou mauzólea bola aj krypta pod polygonálnym záverom zaklenutá valenou klenbou a prístupná po schodoch pri južnom obvodovom múre.
Loď je s kaplnkou Panny Márie prepojená triumfálnym oblúkom, ktorý vznikol až po výstavbe kostola. Namiesto hlavíc sú prúty oblúka ukončené vlysmi s vyobrazením hláv piatich doterajších českých panovníkov a ich manželiek. Sama Anežka, budúca svätica rodu, bola vyobrazená na hlavici triumfálneho pása nad oltárom. Tým sa dostaneme k aplikovanej symbolike a geometrii. Triumfálny oblúk bol skonštruovaný v module zvanom Brána harmónie, využívajúci pomer 1: √2 a na zvyšok stavby bol dômyselne použitý zlatý rez . Vnútorná geometrická štruktúra potom vymedzila významné miesta, kde sa prepísala v prvkoch plastickej výzdoby. Napríklad práve spomínané hlavy kráľov v päte archivolty triumfálnej brány sa nachádzajú zároveň vo vrchole geometrickej konštrukcie Brány harmónie.
Čo sa týka zasvätenia kaplnky Kristovi Spasiteľovi, je to jeden z prejavov snahy Přemyslovcov nadviazať na odkaz konštantínovskej a karolínskej doby a podporiť tak moc svojho rodu. S karolinskou dobou súvisí aj vyobrazenie panovníka na vstupnej bráne, oproti oltáru, v rovnakej úrovni ako Kristus, či vo vybudovaní krypty, umiestnenej pod oltárom. V osi záveru a pod priesečníkom klenobných polí, v najviac exponovanom mieste - pred oltárom, bolo ponechané miesto pre náhrobok panovníka.
Ďalej tu môžeme nájsť symbol Kristovho vzkriesenia, päťcípe hviezdy v okenných kružbách v závere kostola, či päťlisté ľalie pod Anežčinou podobizňou. Celý priestor bol vymaľovaný freskami christologického cyklu, z ktorých sa však zachovali iba fragmenty. Polychrómované boli pôvodne aj prúty okenných ostení, pozadia hlavíc a svorníkov a to, opäť symbolicky, červenou farbou, pripomínajúcou Kristovu obeť.
Severne od kostola je záhrada Za svätyňami , ktorú ohraničuje 30 metrov dlhá ulica Malá Kláštorní .
Pochovanie v kláštore
V kláštore sú pochovaní:
Kunhuta Štaufská († 1248 ) – česká kráľovná, manželka Václava I.
Václav I. († 1253 ) – český kráľ
Markéta († 1277 ) – v nedospelom veku zosnulá dcéra Přemysla Otakara II. a Kunhuty
Anežka Česká († 1282 ) – pochovaná, počas husitských vojen vyzdvihnutá rádovými sestrami a pochovaná na doposiaľ neznáme miesto [11]
Kunhuta Uhorská († 1285 ) – česká kráľovná, manželka Přemysla Otakara II.
Anežka Přemyslovna († 1296 ) – dcéra Přemysla Otakara II. a Kunhuty, manželka rakúskeho vojvodu, habsburgu Rudolfa II. Švábskeho
Guta († 1297 ) – v detstve zosnulá dcéra Václava II. a Guty , originál náhrobku je vystavený v Lapidáriu Národného múzea
Griffina Haličská († 1309 ) – sestra kráľovnej Kunhuty
Vladislav I.
Vladislav II.
Richenza z Bergu
Přemysl Otakar I.
Ľudovít I. Durínsky
Judita Durínska
Hedviga z Gudensbergu
Anežka Přemyslovna
Gejza II.
Belo III.
Eufrozína Kyjevská
Konštancia Uhorská
Renaud de Chattilôn
Anna de Chatillôn
Konštancia Antiochijská
Svätá
Anežka
česká princezná
Biografické údaje
Narodenie
okolo 1211
Praha
Úmrtie
2. marec 1282
Praha
Uctievanie
Vyhlásenie za ctihodnú
11. február 1989
Ján Pavol II.
Blahorečenie
3. december 1874
Rím
Pius IX.
Svätorečenie
11. november 1989
Rím
Ján Pavol II.
Atribúty
koruna, model kostola, ľalia, mníšsky habit
Patronát
Česka, pomocníčka chorých, chudobných a trpiacich
Cirkev
rkc
Sviatok
2. marec (ľubovoľná spomienka), 13. november (v Česku; spomienka)
