Všimol som si, že kňazi, ktorí používali rímsky kanón v NO, odrazu sa mu vyhýbajú, akoby to bol páliaci uhlík, ktorý ich diskriminuje v očiach iných kňazov.

Čo má rímsky obrad spoločné s pomstou na pravých katolíkoch? Je to vzor z Ríma, keď boli fakticky exkomunikovaní aj všetci laici, ktorí v blízkosti nemajú rímsky obrad slúžený inými kňazmi ako FSSPX, a túžia po ňom. Toto je obrovská schizma, keď cirkevná hierarchia sa dištancuje od svojich pokladov a koreňov, z ktorých žije viac ako 2000 rokov.

Monte Christovčera

Tí vo velíne nám láskavo iba oznámili, že sa vykatapultovali od zdroja a majú už akútne suicidiálne obssesie

LajkPreložiť

Viac

• Nahlásiť
• Zmeniť komentár
• Vymazať komentár

Prečo nie je meno žiadneho biskupa zo SR či ČR na konštruktívno kritických listoch súčasnej doby???
A fraternal open letter to our brother Bishops …
apríl r. 2022
Bratský otvorený list našim bratom biskupom v Nemecku
V dobe rýchlej globálnej komunikácie udalosti v jednom národe nevyhnutne ovplyvňujú cirkevný život inde. Preto „Synodálna cesta„proces, ako ho v súčasnosti sledujú katolíci v Nemecku, má dôsledky pre Cirkev na celom svete. Patria sem miestne cirkvi, ktorých pastoračne slúžime, a mnohých veriacich katolíkov, za ktorých sme zodpovední.
V tomto svetle nás udalosti v Nemecku nútia vyjadriť rastúce znepokojenie nad povahou celého nemeckého procesu „Synodálnej cesty“ a obsahom jeho rôznych dokumentov. Naše komentáre sú tu zámerne stručné. Zaslúžia si a dôrazne odporúčame podrobnejšie vysvetlenie (ako napríklad arcibiskup Samuel AquilaOtvorený list katolíckym biskupom sveta - Otvorený list katolíckym biskupom sveta) od jednotlivých biskupov. Napriek tomu naliehavosť našich spoločných poznámok pramení z(Rim 12, Rimanom 12), a najmä Pavlovo varovanie: Neprispôsobujte sa tomuto svetu. A ich závažnosť pramení zo zmätku, ktorý Synodálna cesta už spôsobila a naďalej spôsobuje, a z potenciálu rozkolu v živote Cirkvi, ktorý z toho nevyhnutne vyplynie.
Potreba reformy a obnovy je taká stará ako samotná Cirkev. V základe je tento impulz obdivuhodný a nikdy by sa ho nemali báť. Mnohí z tých, ktorí sa podieľajú na procese Synodálnej cesty, sú nepochybne ľudia s vynikajúcim charakterom. Kresťanské dejiny sú však posiate dobre mienenými snahami, ktoré stratili základ v Božom slove, vo vernom stretnutí s Ježišom Kristom, v skutočnom počúvaní Ducha Svätého a v podriadení sa našej vôle vôli Otca. Tieto neúspešné snahy ignorovali jednotu, skúsenosti a nahromadenú múdrosť evanjelia a Cirkvi. Pretože nedbali na Ježišove slová: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť.“(Ján 15:5, Ján 15:5), boli neplodné a poškodili jednotu aj evanjeliovú vitalitu Cirkvi. Synodálna cesta Nemecka riskuje, že vedie práve do takejto slepej uličky.
Ako vaši bratia biskupi máme okrem iného nasledujúce obavy:
1
Keďže Synodálna cesta nepočúva Ducha Svätého a evanjelium, jej konanie podkopáva dôveryhodnosť cirkevnej autority vrátane autority pápeža Františka, kresťanskej antropológie a sexuálnej morálky a spoľahlivosti Písma.
2
Hoci dokumenty Nemeckej synodálnej cesty vykazujú patinu náboženských myšlienok a slovnej zásoby, zdajú sa byť do značnej miery inšpirované nie Písmom a Tradíciou – ktoré sú pre Druhý vatikánsky koncil „jediným posvätným pokladom Božieho slova“ – ale sociologickou analýzou a súčasnými politickými ideológiami vrátane rodových. Na Cirkev a jej poslanie sa pozerajú skôr optikou sveta než optikou právd zjavených v Písme a autoritatívnej tradícii Cirkvi.
3
Zdá sa, že obsah Synodálnej cesty tiež nanovo interpretuje, a tým zmenšuje význam kresťanskej slobody. Pre kresťana je sloboda poznanie, ochota a neobmedzená schopnosť robiť to, čo je správne. Sloboda nie je „autonómia“. Autentická sloboda, ako učí Cirkev, je zviazaná s pravdou a zameraná na dobro a v konečnom dôsledku na blaženosť. Svedomie netvorí pravdu, ani svedomie nie je vecou osobnej preferencie alebo sebapresadenia. Správne formované kresťanské svedomie zostáva podriadené pravde o ľudskej prirodzenosti a normám spravodlivého života zjaveným Bohom a učeným Kristovou Cirkvou. Ježiš je pravda, ktorá nás oslobodzuje.(Ján 8)
4
Radosť z evanjelia – nevyhnutná pre kresťanský život, ako tak často zdôrazňuje pápež František – sa zdá byť úplne neprítomná v diskusiách a textoch Synodálnej cesty, čo je zjavná chyba pre úsilie, ktoré sa usiluje o osobnú a cirkevnú obnovu.
5
Proces Synodálnej cesty je takmer v každom kroku dielom expertov a výborov: je zaťažený byrokraciou, obsedantne kritický a zameraný do seba. Takto sám odráža rozšírenú formu cirkevnej sklerózy a ironicky sa stáva protievanjelickým. Vo svojom dôsledku Synodálna cesta prejavuje viac podriadenosti a poslušnosti svetu a ideológiám než Ježišovi Kristovi ako Pánovi a Spasiteľovi.
6
Zameranie synodálnej cesty na „moc“ v Cirkvi naznačuje ducha, ktorý je v zásadnom rozpore so skutočnou podstatou kresťanského života. Cirkev v konečnom dôsledku nie je len „inštitúciou“, ale organickým spoločenstvom; nie rovnostárskym, ale rodinným, komplementárnym a hierarchickým – ľudom spečateným láskou k Ježišovi Kristovi a láskou jeden k druhému v jeho mene. Reforma štruktúr nie je vôbec to isté ako obrátenie sŕdc. Stretnutie s Ježišom, ako ho vidíme v evanjeliu a v životoch svätých v priebehu dejín, mení srdcia a mysle, prináša uzdravenie, odvracia človeka od života v hriechu a nešťastí a ukazuje silu evanjelia.
7
Posledný a najznepokojujúcejšie bezprostredný problém s nemeckou synodálnou cestou je strašne ironický. Svojím deštruktívnym príkladom môže viesť niektorých biskupov a povedie aj mnohých inak veriacich laikov k nedôvere voči samotnej myšlienke „synodality“, čím ďalej bráni nevyhnutnej diskusii Cirkvi o naplnení poslania obrátiť a posvätiť svet.
V čase zmätku je to posledné, čo naša komunita viery potrebuje, viac toho istého. Keď budete rozpoznávať Pánovu vôľu pre Cirkev v Nemecku, buďte si istí našimi modlitbami za vás.
12. apríla bol verejne zverejnený Bratský otvorený list našim bratom biskupom v Nemecku , ktorý obsahoval viac ako 70 podpisov (a ich počet stále rastie) od kardinálov a biskupov z celého sveta. K listu som pridal svoje meno z dvoch kľúčových dôvodov: 1) otázky veriacich v Denverskej arcidiecéze týkajúce sa legitimity snáh nemeckých biskupov o zmenu učenia Cirkvi v základných otázkach si zaslúžia odpoveď; 2) zmätok, ktorý na univerzálnej úrovni zasiala Synodálna cesta nemeckých biskupov, si vyžaduje odpoveď od biskupov z celého sveta, ktorí sú zjednotení vo viere.
Prečítajte si celý list
List je stručný, úctivo napísaný a presný, čo sa týka danej záležitosti. Je to zdravé preukázanie kolegiality, ktorú požaduje Druhý vatikánsky koncil, uznávajúci, že viera má univerzálnu povahu, zverená biskupom sveta, aby ju hlásali a bránili lokálne aj univerzálne.
List reaguje na špecifické trendy pôsobiace na synodálnej ceste nemeckých biskupov, ktoré podkopávajú Poklad viery. Patria sem okrem iného: túžba zmeniť cirkevné učenie o dôstojnosti sexuálneho aktu; odmietnutie učenia o charaktere kňazských rádov; výzva na zmenu hierarchickej povahy cirkevného riadenia; neschopnosť dodržiavať univerzálnu povahu cirkevného učenia; a tvrdenie, že Poklad viery sa môže meniť. Toto všetko je v rozpore s vierou a hrozí schizmou.
Chcel by som zdôrazniť, že Otvorený list nie je výzvou na odpútanie sa od dialógu so svetom; dialógu, ktorý je vždy vedený Duchom Pravdy a ktorý vedie k stretnutiu s Pravdou, Ježišom Kristom. Cirkev vždy viedla dialóg so svetom a musí v tomto úsilí pokračovať. Je však rozdiel medzi dialógom a kapituláciou. Evanjelium vyžaduje verné svedectvo o pravdách viery, svedectvo o poslaní robiť všetko novým v Ježišovi Kristovi (Zjavenie 21,5).
Poľská aj severská biskupská konferencia nedávno napísali podobné listy nemeckým biskupom, v ktorých vyjadrili hlboké obavy ohľadom smerovania synodálnej cesty v Nemecku a rizika schizmy. Tento otvorený list píšem zo solidarity s poľskými a severskými diecézami. Biskupi sveta si uvedomujú vážnu hrozbu pre jednotu viery, ktorú navrhujú na zváženie mnohí, hoci nie všetci, nemeckí biskupi. Chcem len prepožičať svoj hlas tým, ktorých to znepokojuje.
Chcel by som tiež poznamenať, že môj podpis pod Otvoreným listom v žiadnom prípade nie je výzvou proti synodálnemu procesu, ktorý si tak želá Svätý Otec. Pápež František jasne uviedol, že máme byť Cirkvou počúvajúcou, ale najprv Ducha Svätého a zakorenenou v Písme, modlitbe a adorácii. Toto je niečo, čo dôrazne podporujem a snažím sa v Denverskej arcidiecéze pokračovať. Náš vlastný proces, ktorý nasleduje proces povzbudzovaný pápežom Františkom, priniesol ovocie a viedol k obráteniam. Cirkev nemôže riadne svedčiť o spásnych pravdách našej viery bez toho, aby najprv načúvala potrebám všetkých ľudí. Toto načúvanie však nemôže viesť k žiadnej zmene v Poklade viery. Cirkev jednoducho nemá právomoc meniť to, čo nám dal sám Kristus. Vydať sa na cestu zmeny v doktríne znamená prestať byť katolíckou. Toto sa stalo v 16. storočí a hlboko poškodilo jednotu viery, ktorá k nám prichádza prostredníctvom Písma a Posvätnej tradície. Okrem toho, hoci to nebol zámer reformátorov, bohužiaľ to viedlo len k ďalším rozdeleniam, ako je vidieť v mnohých kresťanských komunitách, ktoré sú navzájom v rozpore.
Som vďačný za bratské svedectvo mnohých biskupov z celého sveta proti tomuto úsiliu a za ich túžbu po skutočnej jednote, ktorá zostáva pripojená k viniču, Ježišovi Kristovi, aby prinášala ovocie. Preto som súhlasil s podpísaním Otvoreného listu .
Arcibiskup Samuel J. Aquila