Svätý T E O F I L -B O H U M I L -biskup z Cesareje-sviatok 5.marec

Svätý Teofil...alebo Bohumil- patrí k menej známym svätcom.O jeho živote sa zachovalo málo správ...Žil v palstínskom mestečku Cesarea,kde bol biskupom v časoch konca vlády rímskeho cisára Commoda r.192.Viedol horlivo svojich veriacich k láske k Bohu.vo vtedajších časoch nebola jednota v dátume slávenia Veľkej noci,ako hlavného kresťanského sviatku,či sláviť so židmi v sobotu...či v nedeľu...podľa neskorších správ bol zavraždený počas prenasledovania kresťanov za cisára Septima Severa cca r.195...

5. marca

SV. TEOFIL /Bohumil/
biskup
(2. stor.)

Sv. Teofíl, ktorého sviatok si pripomíname 5. marca, patril medzi úctyhodné osobnosti starovekej Cirkvi. Bol biskupom v palestínskej Cézarei niekedy koncom 2. storočia. Spomína ho neskorší cézarejský biskup a historik starokresťanských dejín Euzébius Cézarejský (žil na prelome 2. a 3. stor.). Hovorí o ňom aj sv. Hieronym (vo 4. stor.) v diele "De viris illustribus" - "O slávnych mužoch".
Avšak dvaja spomenutí cirkevní spisovatelia neuvádzajú bližšie podrobnosti z jeho života. Je iba známe, že v spore o dátum slávenia Veľkej noci sa spolu s alexandrijským biskupom pridŕžal rímskeho spôsobu, podľa ktorého sa Veľká noc slávila v nedeľu po prvom jarnom mesačnom splne a nie v deň 14. nisanu, ako je to u Izraelitov a ako to praktizovali niektorí biskupi na Blízkom východe.

Viacej vieme o živote iného svätca tohto mena - sv. Teofila (Theofylakta) z Nikomédie, ktorý žil neskôr a je v zoznamoch svätých zaradený na 7. marca.
Sv. Teofil Nikomédsky pochádzal z Malej Ázie, kde sa narodil niekedy okolo r. 765. Študoval v Carihrade pod vedením neskoršieho patriarchu sv. Tarasia, s ktorým sa spriatelil na celý ďalší život. Po skončení štúdia Teofil vstúpil ako mních do kláštora, ktorý založil patriarcha Tarasius na európskom pobreží Bosporského prielivu.
Okolo r. 800 bol Teofil vymenovaný za biskupa v Nikomédii neďaleko Carihradu na maloázijskej strane. Jeho pastoračná horlivosť sa prejavila predovšetkým v dobročinnosti. Postavil nemocnicu pomenovanú podľa svätých Kozmu a Damiána. Do nemocnice zohnal vybavenie, aké sa vtedy používalo, a zamestnal skupinu lekárov a ošetrovateľov, ktorým mesačne vyplácal mzdu z prostriedkov svojho biskupstva. Okrem toho každý štvrtok večer prichádzal do nemocnice, kde strávil noc v modlitbe a bdení. V piatok ráno si opásal zásteru a umýval chorých vrátane malomocných.
V tom období prebiehalo v byzantskej ríši hnutie proti úcte svätých obrazov. Jeho vedúcimi zástancami boli byzantskí panovníci. Väčšina duchovenstva a mnísi obraňovali uctievanie sv. obrazov a iné prejavy ľudovej nábožnosti.
Po prechodnom zmiernení boj proti obrazom, známy pod menom ikonoklazmus alebo obrazoborectvo, znovu zosilnel za cisára Leva V. Arménskeho (vládol v r. 813-820). Ten si koncom roku 814 alebo začiatkom 815 predvolal carihradského patriarchu, niektorých významných biskupov a mníšskych predstavených, aby im v ostrej debate nanútil svoje stanovisko. Tých, čo bránili pravovernosť proti jeho náhľadom, dal odvliecť do vyhnanstva. Tak Teofila deportovali do pevnosti Strobilon v juhozápadnej Malej Ázii. Horlivý biskup sa aj odtiaľ usiloval povzbudzovať veriacich, ako sa dalo.
Teofil bol vo vyhnanstve asi 30 rokov a tam aj zomrel pravdepodobne r. 845. V r. 846 preniesli jeho telo do Nikomédie, kde ho pochovali so všetkými poctami.
Vo východnej cirkvi sa slávi jeho sviatok 8. marca, kým v západnej o deň skôr, 7. marca.

Teofil z Cézarey, biskup

Svätý

Sviatok: 5. marec

† 195 (?)

Význam mena: priateľ Boha

Sv. Teofil, biskup z Cézarey v Palestíne, sa spomína v Cirkevných dejinách Euzébia Cézarejského v chronológii dôležitejších cirkevných autorít počas pontifikátu pápeža sv. Viktora I. (okolo roku 200). O živote sv. Teofila vieme veľmi málo. Euzébius spomína ešte dvakrát vo svojich dielach jeho myšlienky, ktoré povedal na synode v Palestíne, kde bol Teofil prítomný, a pri zhromaždení biskupov, keď diskutovali o otázke slávenia Veľkej Noci. Jedna časť biskupov bola za to, aby sa zachoval hebrejský zvyk slávenia (14. apríla), kým druhá časť biskupov (na západe vrátane Ríma) bola za to, aby sa Veľká Noc slávila v nedeľu ako deň Pána. Teofil sa prikláňal k druhej variante.

Zo starých kalendárov nevyplýva, že by kult sv. Teofila bol rozšírený. Po prvýkrát ho vsunul do zoznamu svätých P. de Natalibus a potom C. Baronio, v krátkej chváloreči sa nachádza zmienka o jeho múdrosti a neporušenosti viery. Odtiaľ sa potom spomienka na sv. Teofila dostala aj do Rímskeho martyrológia.
ŽIVOTOPISY SVATÝCH

sv. Teofil (Bohumil)

Theophilus, ep. Cisársky

5. marca, pripomienka

Postavení:

biskup

Úmrtí:

195

ŽIVOTOPIS
Bol biskupom v Cézarei. Za pápeža Viktora I. viedol v Palestíne s jeruzalemským biskupom Narcisom synodu ohľadom riešenia sporu, ak sa Veľká noc má oslavovať 14. marca zároveň so Židmi podľa časti ázijských biskupov a biskupov židovského pôvodu, alebo v nedeľu, ktorej sa dávala prednosť v Ríme. Teofil bol pre nedeľu zvolenú v Ríme. V tejto súvislosti sa o ňom zmieňuje Eusebius a uvádza ho v chronológii najvýznamnejších cirkevných predstavených. Spor o Veľkú noc sa za jeho života nedoriešil, ale až na Nicejskom sneme v r. 325.

Teofil chcel, aby v Cirkvi vládol predovšetkým duch mieru a pokoja a pripojil sa k ľuďom rovnakého zmýšľania, najmä k Ireneji, neskoršiemu svätcovi. S ním sa podieľal na zmierení Efezu s Rímom. Pridržiaval sa jeho zásad a prospieval v múdrosti aj v cnostiach. Kresťanské spoločenstvo viedol k Božej sláve pod ochranou Matky Božej. Snažil sa žiť podľa Božieho slova a ono uňho predstavovalo ozvenu Božej lásky, ktorú veriacim tlmočil ako „živú lásku“.

Z jeho života je správ málo, obmedzené správy sú aj o jeho konci, ku ktorému došlo na začiatku prenasledovania cisárom Septimom Severom.