Svätá Mariam (malá Arabka) od Ukřižovaného / Mariam Baouardy
Ježiš dal diablovi moc, aby ju mučil 40 dní. Mal moc iba nad jej telom, ale jej duša bola ukrytá. Ježiš jej prisľúbil, že ju uzavrie do púzdra bez toho, aby zhrešila: celý čas nesúhlasila s hriechom, posadnutosť skúšky trvala presne 40 dní.Keď sa počas jedného prudkého útoku odhalili nohy, diabol kričí: „Prikryte Malú Arabku! Pán nám zakázal, niečo podniknúť proti jej hanblivosti, pretože ona v tejto veci nikdy nezhrešila.
Môžeme ju iba pokúšať, aby sme ju usmrtili." A ďalej: „Ty zlá Arabka, ja ťa dobijem. Najradšej by som ju bol zahrdúsil v materskom lone." Doškriabal jej telo akoby so železnými nechtami, trasie s ňou ako s trstinou vo vetre, vydáva strašné bolestné výkriky. Exorcisti nemôžu na tom nič zmeniť.
Som pripravená, môj Bože, až do konca sveta trpieť, svätá hovorí.
Za každú cenu ju chcú démoni prinútiť, aby vyslovila slová: „ Pane, teraz je už dosť bolestí !
Jedného dňa je z výšky niekoľkých metrov hodená do nádrže s vodou. Vstáva však bez jediného škrabanca a Satan musí uznať, že Panna Mária ju ochránila.
„Rád mariánskych apoštolov posledných čias (La …
Ako viem, kedy mi hovorí Boh? Ako rozlíšiť …
Aby od nej túto vetu vytiahol, týra karmelitánku. 40 - krát ju napadá. A ona vždy pri tom povie: „Vždy viac trpieť pre Teba, Ježiš!"
Ešte sedemkrát sa diabol pokúša aby vyslovila toto slovo: „Ja trpím!" Zbytočne! Napriek utrpeniu vzdychá a povie: „Plačem, Ježišu, lebo netrpím dosť pre Teba!
Satan sa sťažuje Bohu že už nevládze, aby ho nechal odísť. Všetko toto je pre Satana neznesiteľné a nakoniec sa sťažuje Bohu, aby ho nechal odísť.
Ale Boh mu odpovedá, musí na svoju hanbu ostať až do konca 40 dní, ako si to žiadal.
Napriek štrnásťnásobným pokusom sa mu úbohú sestru nepodarí pohnúť k tomu, aby aspoň raz vyriekla prosbu: „Ježiš, osloboď ma od utrpenia Satana!" Vždy povie: „ Iba pre Ježiša trpieť!
„Ako sa správame my, keď si za svoje hriechy zaslúžime trpieť?“
Životopis - Svätá Mariam Baouardy od Ukrižovaného Ježiša/ malá arabka
Neuveriteľný život svätej Mariam Baouardyovej, arabskej ruže
Malé dievčatko sa hrá v ovocnej záhrade svojho strýka. Ako darček dostala klietku s vtáčikmi.
A keďže sa neumývali, pokúsila sa ich okúpať a teraz sú mŕtve! Dieťa vzlyká a pochováva svojich miláčikov.
Vtom vo svojom vnútri počuje celkom jasne hlas: „Keď mi daruješ svoje srdce, ostanem stále pri tebe".Malá nikdy nezabudne na tento hlas. Celý jej život sa má stať do určitej miery často až dramatickým vyplnením týchto slov. Kto bolo toto dieťa a čo sa z neho malo stať?
Ťažko skúšaná rodina
Rodina dievčaťa pochádzala z Libanonu a z Damasku a patrila ku katolíkom grécko-melchítskeho rítu. Prenasledovanie ju prinútilo vydať sa na útek do galilejských hôr.
Matka, Mirjam Sahyn, pochádzala z osady TarŠíha a otec, Giries Bauardy,z osady Horfech. V obidvoch palestínskych dedinách bývali moslimskí a čiastočne i kresťanskí Arabi a Drusi. Ako to naznačuje meno. Bauardy znamená mlyn na múku - otec vyrábal múku. Bol to chudobný, ale pracovitý a čestný, trpezlivý a dobromyseľný človek. Jedného dňa bol Giries Bauardy obvinený z vraždy, ktorá sa udiala v okolí Tar-Šíhy. Otomanská polícia ho zaistila a uväznila vo väzení v Akke. Statočne a po kresťansky znášal túto skúšku. Keď po šesťmesačnom väzení spoznali jeho nevinu, pustili ho na slobodu.
Vyprosili si sväté dievčatko od Panny Márie
Túto dobrú kresťanskú rodinu však mučila väčšia bolesť. Boh im daroval dvanásť chlapcov. Prišli na svet jeden za druhým, ale všetci umreli v najmladšom veku. Hlboko pokorená, ale dôveryplná matka sa nakoniec cítila priťahovaná prosiť svojho manžela: „Dovoľ, aby sme sa vybrali pešky do Betlehema a vyprosili si dievčatko od Panny Márie.
Dostávame sa k najtemnejšiemu úseku Márie. Je zároveň milosti plný i opovrhovania. Viackrát oznámili Arabke jej hlasy, že vstúpi do mora s divokými zvieratami, a že má obetovať bolesti za cirkev a spásu duší. S neobvilou rozhodnosťou bude tiež znova prežívať Ježišove pokúšania.
Ako jej Ženícha, aj ju povedie Duch Svätý na púšť, ostane tam 40 dní a bude ju pokúšať diabol." (Lk 4,
U sestry Márie pôjde dokonca o naozajstnú posadnutosť diablom, prvýkrát v Pau a neskôr v Karmeli v Mangalore. Pokúsme sa preniknúť do tohto tmavého labyrintu. Budeme sa pozorne držať výpovedí očitých svedkov, ktorí vypovedali pri beatifíkačnom procese. Dvakrát musela zostúpiť do pekla, dvakrát sa vydala do ríše temnoty .
Posadnutosť v Pau
Posadnutosť trvala presne 40 dní, a síce od obeda 26. júla až do obeda 4. septembra r. 1868. Malá predpovedala:
Ježiš dá diablovi moc, aby ma mučil 40 dní. Budem musieť veľa trpieť. Diabol bude mať moc iba nad mojím telom, moja duša bude ukrytá.
Ježiš mi prisľúbil, že ju uzavrie do púzdra bez toho, aby som hrešila: nebudem súhlasiť pritom so svojou vôľou. Budem ša podobať malým deťom, ktorých rozum spí a nie sú preto schopní žiadneho hriechu."
26. júla, presne na obed, padá na tvár novicky závoj smútku. Jej telo sa ľahko trasie. Satan sa jej zmocňuje. Nehanebnosti voči Bohu, sakrilégie, výkriky k neposlušnosti, hnev proti vlastnému telu, takže dokonca žiada nôž, aby si odstránila „zlé znaky" (rany), toto sú prvé príznaky posadnutosti. Počas celej doby trvania útokov ju knieža temnoty nenechá ani na okamih.
Diabolské legióny sa striedajú z týždňa na týždeň, aby ju mučili. Počas prvého týždňa vysvetľuje posádka: „My nie sme zlí, my sme iba malí, čo poškvrňujeme. Tí, čo po nás prídu, budú horší."
Posadnutú privádzajú na prednášku abbé Manaudasa, ale ona ( diabol ) prerušuje prednášajúceho a kričí: „Nie, nie, toto všetko nie je pravda, on klame, tento starý, ja ho rozmliaždím!"
Starý sa nedá vyviesť z miery. Po oslovení volá posadnutú v mene poslušnosti ku mrežiam a prikazuje diablovi, aby ju opustil. Na krátky okamih oslobodená, pustí sa sestra do plaču: „Môj otec, kde som? Môj otec, milý Boh ma opustil!" Kňaz ju ukľudňuje a ona pokračuje: „Môj otec, chcem vždy trpieť, ale nechcem Boha urážať.
Keby som ho mohla aspoň trocha milovať, bola by som šťastná ..." Po tom sa do nej diabol znova dostáva.
Jedného dňa je z výšky niekoľkých metrov hodená do nádrže s vodou. Vstáva však bez jediného škrabanca a Satan musí uznať, že Panna Mária ju ochránila.
V nedeľu je oslobodená, aby mohla prijímať. Vysvetľuje: „Bola som v nejakom čiernom mori, teraz môžem vyzdvihnúť hlavu, ale ešte vždy vidím pred sebou to isté more. Približuje sa, čoraz viac sa približuje." Večer po kompletóriu sa jej zmocňuje druhá, ešte krutejšia légia. Počas vzácnych páuz dychu ju počujú šepkať: „Môj Bože, chcem vždy trpieť, len aby si Ty bol spokojný. Cítim, že sa vy za mňa modlíte, že sa všetci za mňa modlia."
Čistotu, jej musí diabol proti svojej vôli chrániť
Iba čistotu musí, aj keď proti svojej vôli, satan chrániť. Keď sa počas jedného prudkého útoku odhalili nohy, diabol kričí: „Prikryte Malú Arabku!
Pán nám zakázal, niečo podniknúť proti jej hanblivosti, pretože ona v tejto veci nikdy nezhrešila
Môžeme ju iba pokúšať, nie usmrtili." A ďalej satan: „Ty zlá Arabka, ja ťa dobijem. Najradšej by som ju bol zahrdúsil v materskom lone." Doškriabal jej telo akoby so železnými nechtami, trasie s ňou ako s trstinou vo vetre, takže vydáva strašné bolestné výkriky. Exorcisti, ktorým o nej abbé Manaudas vypráva, nemôžu na tom nič zmeniť.
Som pripravená, môj Bože, až do konca sveta trpieť
Za každú cenu ju chcú démoni prinútiť, aby vyslovila slová: „ Pane, teraz je už dosť bolestí !
Keď jej podajú nejakú relikviu, štólu alebo štólu, v ktorej sa uchováva hostia, na krátku chvíľu sa upokojuje. Ale ihneď začína útok po novom: „Kde je Arabka? Keby som mohol bližšie k nej aká by to bola radosť! Potom by som nechal celé spoločenstvo na pokoji."
Snažia sa prinútiť Satana, aby hovoril latinsky. Ale on odporuje: „Pre túto prekliatu reč musím veľa trpieť, je namierená proti mne." Diabol nadáva aj na prítomné mníšky, zvlášť na priorku a na matku Elias. Snaží sa, aby svoju obeť mohol udusiť a tak ju núti, aby prehltla veľké špendlíky i črepiny zo skla.
Galilejčanka využíva aj najmenšiu pauzu, aby povedala: ..Som pripravená, môj Bože, až do konca sveta trpieť, keď je to Tvoja vôľa! Chcem sa iba Tebe páčiť! Ježiš, daj, aby som plnila Tvoju vôľu !
V nedeľu tretieho týždňa do nej preniká nová diabolská légia. Za každú cenu ju chcú démoni prinútiť, aby vyslovila slová: „Pane, teraz je už dosť bolestí!"
Aby od nej túto vetu vytiahol, týra karmelitánku. 40 - krát ju napadá. A ona vždy pri tom povie: „Vždy viac trpieť pre Teba, Ježiš!"
Ešte sedemkrát sa diabol pokúša o toto slovo: „Ja trpím!" z nej vymámiť. Zbytočne! Napriek všetkému utrpeniu vzdychá Malá: „Plačem, Ježišu, lebo netrpím dosť pre Teba !
Satan sa sťažuje Bohu, aby ho nechal odísť.
Všetko toto je pre Satana neznesiteľné a nakoniec sa sťažuje Bohu, aby ho nechal odísť.
Ale Boh mu odpovedá, musí na svoju hanbu ostať až do konca 40 dní, ako si to žiadal.
Napriek štrnásťnásobným pokusom sa mu úbohú sestru nepodarí pohnúť k tomu, aby aspoň raz vyriekla prosbu: „Ježiš, osloboď ma od Satana!" Vždy povie: Iba pre Ježiša trpieť!
Abbé Saint-Guilly zastupuje abbé Manaudasa, ktorý sa vybral do Bayonne, aby podal správu o situácii biskupovi Lacroix. Tento píše „Malej" nádherný list, ktorý budeme neskôr citovať. Jedného dňa démoni kruto mučia telo nešťastnej. Znásobujú svoje útoky. Ona potom vraví iba toľko: „Darujem moje telo tomu, ktorý mi ho daroval." Potom dodáva vznešeným hlasom: „Môj Bože, buď zvelebený!"
Keď jej zdravotná sestra ponúka nejaký nápoj, odmieta ho so slovami: „Žiadne poľahčenie!"
niektoré z tých obdivuhodných slov, ktoré vytriskli z hĺbok priepasti jej utrpenia:
„Zjednocujem sa s Ježišom, ktorý niesol svoj kríž po uliciach Jeruzalema. Buď zvelebený, môj Bože!"
"Zjednocujem môj hlas s hlasom Ježiša v Olivovej záhrade. Buď zvelebený, môj Boh !"
„Zjednocujem svoje bolesti s bolesťami Ježiša pri zrade Judášovej. Buď zvelebený, môj Boh!"
„Zjednocujem sa s Ježišom, ktorý padol pod ťarchou kríža. Buď zvelebený, môj Boh!"
Ja ťa porazím skrze Malé Nič
Na všetkých tridsať útokov odpovedá Mirjam s modlitbou, ktorou sa spája s nejakou časťou utrpenia Ježiša.
Raz opäť diabol vravel Bohu: „ Kto bude voči nám bojovať ?", pýta sa zlý nepriateľ.
Pán odpovedá: „Ani králi, ani mocnári: Ja ťa porazím skrze Malé Nič - „ Ale kto bude toto Malé Nič? Bola Malá Arabka toto Malé Nič ?"
3. septembra začína posledný boj. Sto útokov podniká Zlý voči sestre Márii od Ukrižovaného Ježiša. Už pri prvom chrlí obeť svoju krv. Ale Arabka vraví: „Ja obetujem Ježišovi svoje utrpenie a som pripravená na všetko, čo budem, s radosťou a z lásky znášať. Môj Bože, buď zvelebený!"
Útoky diabla sa množia. Pľuje na kríž, ktorý pred ním drží kňaz a vysvetľuje, že Arabku nasledujúci deň pochová. Ale kňaz mu odpovedá: „Ja si splním svoju povinnosť, keď umrie, pochovám ju. Ale nie ona umrie, ty si to, ktorý budeš skrze ňu zničený." Výkriky obete sú stále prenikavejšie. Skrúca sa v strašných pohyboch, stáva sa potom stuhnutá ako železná tyč a vydáva zo seba hrôzu naháňajúci rev.
Potom vzdychá: „Keď moje telo bude zničené a rozomleté na múku, nebudem môcť viac povedať, že Ježiša milujem. Boh nám toto telo daroval. Nech je obetované pre neho. Po každom útoku Zlého sa zjednocuje s Kristom v novom tajomstve utrpenia." Zoči voči takýmto bolestiam prítomní plačú.
Ja som pokušiteľ ! Ja som majster !
Vtraťte sa všetky!", reve Satan voči duchovným Saint-Guily a Manaudas a dodáva so satanskou iróniou: „Podajte o tom všetkom správu bielej sukni, aby tak bola Malá Arabka vyhlásená za svätú!" Strúha grimasy a dostáva sa do diabolského smiechu.
Ty ma pokúšaš voči viere ?
Ale Boh je so mnou, ja nemám
nijaký strach !
Pokušenia sa množia:
Ty ma pokúšaš voči viere", vraví karmelitánka, „ ale Boh je so mnou, ja nemám nijaký strach
Ty mi vravíš, že žiaden Boh neexistuje! Idem do záhrady a budem pozorovať stvorenie, uvidím ako rastú malé stromy a tento pohľad posilní moju vieru.
Ty ma pokúšaš voči cirkvi? Pôjdem opäť do záhrady, nájdem nejaké ovocie a rozpolím ho. Pôjdem pozorovať otvorený plod a budem hľadieť na semienka v ňom.
Vstúpim do kostola, otvorím svätostánok a nájdem v ňom Božie telo - Eucharistiu.
Ty ma budeš pokúšať, pokúšať voči Láske? Zostúpim do záhrady, budem pozorovať zvieratá, ako ovečky a kukučky sú všetky svorne pri sebe.
Ty ma budeš pokúšať voči sakrametnu pokánia? Keď sa spovedám, nepozerám na ľudí, vyznávam Ježišovi svoje hriechy."
Keď malá Galilejčanka prichádza opäť k sebe po päťdesiatejôsmej kríze vraví: „Česť a chvála buď Ježišovi! Česť buď všetkým!" Potom k nej prichádza sám Lucifer.
Jeden diabol vysvetľuje: „Náš vodca zriedka opúšťa peklo. Keď on vstupuje do tela Arabky, bude ju do takej miery trápiť, že sa nebudete môcť dotknúť ani končekov jej prstov, až kým sa tela celkom nezmocní majster, aby ho vyliečil."
Je 11 hod. 45 min. Nad šatami posadnutej sa šíri dymový mrak. S opatrnosťou, ktorá je svedectvom pre pravdivosť, kronikárka dodáva: „Niekoľkí svedkovia tvrdia, že v tejto chvíli pocítili zápach síry. Ale keďže to nebolo tak u všetkých prítomných, nemôžeme to potvrdiť." Abbé Manaudas prosí všetkých, aby odstúpili. Začína sa hrôzostrašná scéna. Zdá sa, že sa odpútali všetky diabolské sily. Počuť prenikavý výkrik ako pískanie lokomotívy. Napočítali sme ich najmenej devätnásť."
Obed. Zdá sa, že Malá Arabka prišla opäť k sebe, usmieva sa na prítomných, mení sa a žiari ako Kristus na hore Tábor. „Budí dojem, ako by sa jej tela zmocnil Duch Pána, ale iba na krátko, ako blesk, a ihneď padá späť do svojej postele." Potom začala posadnutosť (dobrým) anjelom, o ktorom už bola reč a trvala celé 4 dni.
Posadnutosť v Mangalore
Keď bol diabol so všetkým svojim pokúšaním na konci, na čas od nej odišiel." (Lk 4, 13). A tak odišiel diabol aj od nevesty. Prv než ju na oddelení pre chorých v Pau opustil, predpovedal, že on sa pre svoju porážku pomstí: „Malé Nič bude počas troch rokov tak tvrdo a strašne pokúšané, že nedokáže vôbec poslúchať."
Čoskoro uvidíme, za akých okolností sestra Mária od Ukrižovaného Ježiša opúšťa Pau so skupinou karmelitánok, aby založila karmel v Mangalore v Indii.
Až doteraz sa diabol nevzdal toho, aby ju neprenasledoval s trýznivými myšlienkami: zbabelosť, nevôľa voči svojmu povolaniu, pokušenia utiecť, ba dokonca o samovraždu.
Čakal však až do príchodu sestier, do ich nového karmelu, aby tu použil svoju šikovnú bojovú lesť. Scény z Pau sa opakovali s neuveriteľnou rafinovanou zlobou. V Pau sa Malá Arabka mohla spoľahnúť bez výhrad na podporu svojho biskupa, duchovných Manaudasa a Saint-Guilyho a všektých mníšok. V Mangalore sa všakSatanoví podarilo naliať biskupovi, niekoľkým kňazom a viacerým karmelitánkam, zvlášť priorke a novicmajsterke, nedôveru, ba dokonca nenávisť voči sestre Márii od Ukrižovaného Ježiša.
K týmto dramatickým udalostiam podrobne pristúpime, keď budeme hovoriť o založení karmelu v Mangalore. Teraz sa chceme zdržať iba pri podstatnom. Pre jedno nedorozumenie sa biskup, priorka a novicmajsterka postavili proti Malej Arabke. Jej duchovný vodca, karmelitán páter Lazarus, bol premiestnený. Celkom opustená, uprostred nepriateľsky naladeného prostredia, je opäť utláčaná pokušeniami. Nakoniec sa vzdáva tajomného vnútorného tlaku a dopúšťa sa pokarhania hodných chýb: výbuchy hnevu, pokusy preklínať, neposlušnosť.
Zjavne obral Satan karmelitánku o jej slobodu. Ona, ktorá predtým oplakávala svoje najmenšie nedokonalosti, nepociťuje ani najmenšiu ľútosť nad jej ťažkými previneniami. Neskôr o tomto čase povedala: „Cítila som neustále, ako ma niečo nútilo, aby som odišla. Bojovala som ako som len mohla pomocou násilia voči sebe a chcela som ostať, ale to bolo nemožné!"
Zjavným cieľom diabla bolo jej vyhostenie z karmelu v Mangalore alebo lepšie aj jej výstup z rádu a jej návrat do sveta. Všetko využíval na tento účel. V novom karmeli v Mangalore nechýbala možnosť opustiť klauzúru. So založením kláštora začínali a stavebné práce ešte neboli ukončené. Častejšie sa vychádzalo do vonkajšieho sveta, aj vchádzalo do kláštora. Robotníci chodili voľne sem a tam, do kláštora prichádzali Indky, aby predávali svoj tovar a sakristiánky opúšťali klauzúru, aby sa vybrali clo kaplnky.
Diabol vedel vyhľadať slabý bod. Jedného dňa nútil sestru Máriu od Ukrižovaného Ježiša, aby prekročila bránu klauzúry a šla do kaplnky. Inokedy, 3. augusta r. 1872 ju nútil, aby vyšla von a viedol ju až do kláštora karmelitániek Tretieho rádu, ktorý sa nachádzal vedľa pri karmeli.
Neubezpečovalstále Malú Arabku, že jej sľuby nie sú platné?
Nakoniec sa nechal týmto presvedčiť. Keď sa vrátila do Pau, zdôverila sa priorke: „Keď si pomyslím na to, že som v Mangalore odišla z klauzúry, aby som utiekla, nemôžem pocítiť žiadnu ľútosť, naopak ďakujem Pánovi za to tisíckrát a nemôžem ináč. Bola som donútená túto chybu urobiť proti svojej vôli. Pred Bohom nemôžem ináč myslieť.
Len čo útoky alebo posadnutosť, ktoré napádajú slobodu, oslabli, znova sa vracala k zázračnému vzletu lásky:
„Pane, trpieť alebo byť opovrhovaná z lásky k Tebe." „Pane, zaslúžim si, aby som bola ešte hlbšie ponížená. Odpustenie! Odpustenie!"
„Pane, nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane!" „Proste Ježiša, aby ma od vnútornej radosti, ktorú pociťujem, oslobodil. Je taká silná, že nepociťujem bolesti."
„Pane, ja sa klaniam Tvojmu slovu. Zem pominie, ale Tvoje Slovo ostane.
„Mária, moja Matka, príď mi na pomoc! Volajte všetci so mnou: Ježiš, prebuď sa!
„Pane, ja všetko prijmem, čo chceš Ty!" „Láska, ó, Láska, človek ťa nepozná!
V auguste r. 1872 predstavení v Mangalore rozhodli, že pre sestru Máriu od Ukrižovaného Ježiša bude lepšie, keď pôjde do iného kláštora. Nakoniec bola poslaná späť do karmelu v Pau.
HĽADANIE VYSVETLENIA
Táto otázka nie je nová. Prebudila záujem historikov, teológov, exorcistov, psychológov a samozrejme psychiatrov.
Vlastnila jednoduchosť dieťaťa a bola úplne nevedomá, pretože nevedela ani písať ani čítať."
Sestra Mária čítala veľmi málo.
K jej bežným lektúram patria breviár, Nasledovanie Krista, pravidlá karmelu a v jej posledných rokoch veľkými písmenami vytlačená kniha: L'Ange conductor (Anjel strážny).
Keď sestra Mária spievala, jej hlas nebol zlomený, ale jasný a teplý.
Podávame výber tejto poézie v peknom palestínskom, to znamená biblickom, šate:
Jedna báseň, ktorá sa veľmi podobá Ježišovým podobenstvám:
K čomu sa mám pripodobniť? Malému vtáčikovi v jeho hniezde. Keď mu otec ani matka nedonesú potravu zahynie hladom.
Aj moja duša je taká bez Teba, ó, Pane: nemá žiadnu potravu a nemôže žiť.
K čomu sa mám pripodobniť?
Malému, na zem vyhodenému zrnku pšenice.
Keď ho rosa nepokryje, keď mu slnko nedá svoje teplo,
pokryje ho plieseň.
Ale keď Ty mu daruješ rosu a Tvoje slnko, pešničné zrnko zvlhne a zohreje sa:
vypustí korene a stane sa z neho pekný klas s mnohými zmámi.
K čomu sa mám pripodobniť?
Ruža, ktorú odrežú a nechajú v ruke vyschnúť,
stratí svoju vôňu.
Ale keď ostane na ružovom kríku,
potom bude stále svieža a pekná
a zachová si svoju vôňu.
Uchovaj ma v Tebe, Pane,
aby si mi daroval život.
K čomu sa mám pripodobniť ? Holubici, ktorá kŕmi svoje mláďatá, nežnej matke, ktorá živí svoje dieťa.
Jeden žalm chvál s paralelou takou charakteristickou pre semitskú poéziu:
Celú zem vyzývam, aby Ta chválila, aby Ti slúžila. Navždy a bez konca. Tvojou láskou je zjednotené moje srdce. Celé more vyzývam, aby Ťa chválilo, aby Ti slúžilo. Navždy a bez konca.
Malé vtáčiky vo vzduchu volám a vyzý\>am, aby Ťa chválili, aby Ti slúžili. Navždy a bez konca.
Rannú hviezdu volám a pozývam, aby Ťa chválila, aby Ti slúžila.
Navždy a bez konca.
Môjho najmilovanejšieho, áno, ja počujem, je pri mne celkom blízko! Navždy a bez konca.
Vy, závoje, ktoré ho ukrývate, otvorte sa, chcem ho vidieť, môjho Mnohomilovaného a jemu sa klaňať a ho milovať. Navždy a bez konca. Jeho láskou je moje srdce zjednotené.
Ja som ho volala, pozývala, nevďačného človeka, aby Ta chválil, Tebe slúžil, Teba oslavoval a Teba miloval. Navždy a bez konca.
Oficiálne uznanie
KRESŤANSKÁ DOKONALOSŤ / svätý Alfons Rodriguez / …
- JEŽIŠ A MÁRIA - SPOJENÉ SRDCIA
- JEŽIŠ A MÁRIA - SPOJENÉ SRDCIA.
Moja Biblia - Sväté písmo - Príslovia 16. kapitola
- Víťazstvo Nepoškvrneného Srdca Panny Márie už začalo
- Ja som ju videl! Ako Panna Mária obrátila žida
- Panna Mária: najľahšia, najkratšia, najistejšia cesta
- Satan priznáva moc Panny Márie a ruženca
- Úcta k svätým