Prijímanie na paprčky v slovenských kostoloch, ktorého sa ľud nedožadoval, ale bolo mu násilím a vyhrážkami vnútené! Zakazovanie návštev bohoslužieb! Vnucovanie pochybných experimentálnych genetických preparátov neznámeho obsahu istými hierarchami! Zakazovanie autentickej rímskej liturgie – (mimochodom, vedeli ste, že tá liturgia, na rozdiel od tej dnešnej, je dogmatizovaná ako neomylná samotným Tridentským koncilom a pápežmi?), pohoršovanie všemožného druhu na synode, či skrze počudovania hodné magistérium „ex aeroplano“. Ilustračný obrázok, zdroj: flickr.com
Vidiac to všetko, môžem iba smutne povzdychnúť, kam a ako hlboko sme ako súčasná katolícka Cirkev klesli! Od budovania civilizácie po žehnanie zvrhlíkom a cudzoložníkom, od spásonosného kríža k zlatému teľaťu (či skôr presnejšie prasaťu). Vzbudzujeme údiv u ateistov, hnev a nenávisť u moslimov a výsmech u pravoslávnych a radikálnych evangelikálnych protestantov. Skrátka, aj heretici a schizmatici nami pohŕdajú.
Pýtam sa sám seba, pred Pánom vo svedomí i pred Bohostánkom. Pane, som ja vôbec ešte katolík? Je toto Cirkev, do ktorej som bol pokrstený? Ktorej vieru som uvedomelo vyznal prvýkrát na svojom prvom sv. prijímaní alebo pri svojej kňazskej vysviacke? Naozaj je toto ešte katolicizmus? Čo je na nás, okrem úradnej pečiatky s textom: Rímskokatolícka cirkev, farnosť X. Y. ešte katolícke? Čo sa dá a ide, to je z katolicizmu krok za krokom, systematicky vyhodené do vzduchu. Pod heslom „k šťastnejším a lepším zajtrajškom“, samozrejme, za budovateľského nadšenia neviem koľkej synodálnej päťročnice a gitarových odrhovačiek. Čas blúznenia a inhalovania výparov pekla až do psychotického delíria.
Buduje sa tu, ako predpovedala blahoslavená Katarína Emmerichová, nová a bláznivá cirkev, kde si boli všetci rovní. Predpovedal to sv. Pavol apoštol: Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam (2Tim 4,3–4). Čo ešte zázrakom drží, na to sa útočí, to sa demontuje, prestavuje, prerába a prípadne zatiera. Kňazov otočili chrbtom k Pánovi vo Svätostánku na našich bývalých hlavných oltároch. Odpustite, prepytujem, zadkom ku krížu. (Každý oltár musel totiž v minulosti mať kríž. Inak nemusel mať nič, žiadnu výzdobu, obrazy, sochy, rezby, ale kríž chýbať nesmel!) A to si ešte môžu gratulovať tie kostoly, kde oltáre v rámci pokoncilového obrazoborectva fanatickí reformátori, pardon osvietení pokonciloví nadšenci nových Turíc, nespálili alebo nevyhodili do stodôl a šôp…
Nové kostoly (aj keď nazvať tie stavby kostolom nutne vyžaduje silnú dávku fantázie) už to šťastie nemali. Bohostánky zvyčajne naboku, podobajú sa skôr na skrinku na elektrické poistky ako na miesto uchovávania Najsvätejšej sviatosti. Kríž mimo oltára, bokom ako dekorácia, nie ústredné tajomstvo liturgie. Katechizmy sú zdeformované, nezrozumiteľné, infantilné, nejasné a sterilné. Ľud je čím ďalej hlúpejší a katolíckej vierouky a morálky neznalý, zato tým sebavedomejší a bezočivý vo svojich nárokoch na cirkevno-folklórny servis (pokrstiť, birmovať, zosobášiť…). Pochovávame posledné generácie ľudí, o ktorých možno ešte zodpovedne vyhlásiť, že mali vieru. Zbožnosť je už len tajomná spomienka na minulosť, česť výnimkám. Kňaz je moderátor spoločenstva, nie obetujúci a druhý Kristus, čiže prostredník, medzi Bohom a ľuďmi, ktorý uzmieruje pri oltári a odprosuje za hriechy ľudu. Ale aké hriechy. Veď dnes je slovo hriech zastarané a evokujúce temné predkoncilové časy. Iregulárna situácia…
Premýšľam, kedy Bergogliovi poskokovia vydajú dokument o žehnaní tehotných žien pred potratom? Uzavrieme stávku? O týždeň? O mesiac? O rok? Veď aj tam bude možné vidieť ukryté malilinké dobro (aj keby ho tam malo byť ako účinnej látky v homeopatickom prípravku), aby sa nepodarenej materi pri „zákroku“ (rozumej vražde) nič nestalo.
A nemyslite si, že je to irónia. Je to pár rokov, čo mi jeden spolubrat rozprával práve takýto príbeh. Staršia pani mu prišla zahlásiť úmysel sv. omše za zdravie dcéry. On ako pastoračne prívetivý kňaz sa začal v dobrom pýtať, ako sa dcéra má a aké ťažkosti ju sužujú. Pani sa okúňala, no nakoniec prezradila, že vraj bude mať v nemocnici nejaký zákrok a chce, aby to dobre dopadlo. Toto záhadné utajovanie ešte viac podnietilo spolubrata a on vytrvalo doloval z paničky celú pravdu. Nakoniec sa to vyvŕbilo. Pani neustála kňazovu vytrvalosť a na jeho naliehanie pravda vyšla najavo… Žiaľ, pravda desivá. Dcéra mala ísť na interrupciu.
Povedzte, nezabehlo by vám v takej chvíli? Skoro som dostal infarkt, dokončil svoje rozprávanie kňaz. Pokarhal som ju, i neprítomnú dcéru, napomenul, aby ju presvedčila vzdať sa svojho hrozného zámeru… Prosil som. Že som ochotný odslúžiť sv. omšu za jej pokánie a obrátenie, aby dieťa porodila. Že ak ho po pôrode nebude chcieť, raz-dva sa nájde bezdetný pár, ktorý si dieťa s radosťou osvojí. Panička sa iba zvrtla a odišla.
Nemienim tu vypisovať traktát o zhýralosti a rúhaní sa, ktoré je v tomto poslednom vatikánskom dokumente usalašené. Myslím si, že pre toho, kto má zvyšky zdravého rozumu, to totiž nie je potrebné. A tým, ktorí ho stratili, nepomôže už asi ani svätená voda. Ba ani hektolitre svätenej vody (najmä tej žehnanej novým obradom, z ktorej sa exorcistom diabli smejú…).
Budem iba sarkastický. Lebo iba takúto reakciu si ten dokument zaslúži.
Takže!
Už sa teším na obrad žehnania obedov a hostín ľudožrútov. Ktovie, či sa tam bude hovoriť: „Pane požehnaj tento pokrm“? Alebo „tohto blížneho“? Táto dočasná dilema možno vydanie obradu pozdrží, ale viete si predstaviť koľko inklúzie a sprevádzania by to prinieslo amazonským národom?
A čo tak požehnať mafiána, ktorý sa chystá iba na „spravodlivú“ vendetu? Ženy a deti nechá „milosrdne“ žiť, a dokonca ich vedenie zabezpečí za nespratníka otca, ktorý porušil omertu a zaslúži si, aby plával s rybičkami… ó, koľko čiastočného dobra v jeho mafiánskej cti pri jeho „ušľachtilej povinnosti“.
Alebo, čo tak obrad žehnania lupiča predtým, než prepadne banku. Pastoračne progresívny a vynaliezavý katolícky predsedajúci liturgie a moderátor spoločenstva isto uzná jeho požiadavku! Ak napríklad lupič (pardon, odvážny bojovník za oslobodenie od ťažkej hotovosti) vyhlási, požehnajte mi, aby som nikoho nemusel zabiť, keď budem na nich mieriť počas lúpeže. Veď to je vlastne dobrá vec, aby nebol nútený nikoho zastreliť. Ó, aká cnosť, aký to dobrák, on nechce nikomu ublížiť…
No neviem, neviem, ak by mi povedal, že ide vylúpiť vatikánsku banku, možno by som mu to požehnanie nakoniec aj dal. Aspoň by tam nemali peniaze na vydávanie tak zákerných a rúhavých dokumentov…
Spolubratia, budeme mlčať?!
Viete, ja si vôbec nemyslím, že tu ide o nejakú pastoračnú pomoc nešťastníkom v ťažkých hriechoch. Tu možno ide o trúfalý výsmech Bohu do tváre a s otázkou, tak dokedy to ešte znesieš, koľko si ešte môžeme dovoliť, Ty nezasiahneš? –Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí:„Boh nezasahuje; Boha niet“(Ž 10,4). Čo sú to za (ne)tvory, ktoré sa vyšplhali do vedenia Cirkvi a okupujú jej sväté úrady? Kto to zasadol na Petrovu katedru?! Ale nemyslime si, že tomuto Boh neurobí rázny koniec. V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ (Mt 3,12)
Tí, čo ešte rozoznávate ľavú ruku od pravej, bdejte. Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Toto je hodina temna. Ako v Getsemanskej záhrade. Vtedy zajali a lynčovali Syna Božieho, teraz nivočia jeho Cirkev. Vyhnali jej vodcu a svetlo. Ducha Svätého, a povolali na jeho miesto ducha koncilu, ducha kolaborácie s týmto svetom, ducha svetlonosa. Jas a svetlo Neba zamenili za sliepňavé, štipľavé temné svetlo presvitajúce zo suterénu. Mimochodom, sú to stále tí istí, tí istí, čo aj vtedy.
Žite v milosti posväcujúcej! Uzmierujte Božské Srdce a Srdce Nepoškvrnenej Panny za všetky hrozné činy tohto pontifikátu a tejto hierarchie. Aby sa tieto časy skrátili, nech sa zachránia aspoň vyvolení (porov. Mt 24,22). Lebo tak, ako je zarmútený a urazený náš dobrotivý Nebeský Otec, tak ešte azda okrem času potopy sveta urazený nebol. A niet sily, ktorá by zadržala jeho trest. Blíži sa čas, keď živí budú závidieť mŕtvym.
Kde si? Nevesta bez poškvrny a vrásky. Vyhnala si svojho ženícha. Spyšnela si na svoju krásu a dary, ktorými ťa zahrnul a pohrdla si ním, ušla si do sveta a stala si sa „zmaľovanou“ pobehlicou. Vráť sa, vráť k láske svojej mladosti!
Možno budú vittekovci protestovať a pripomínať, že v dokumente sa ustanovuje iba, keď sa zabráni pohoršeniu. Neskoro! Pohoršenie je už tu. A beda tomu, z koho pohoršenie prichádza! (porov. Lk 17,1)
(Autor je slovenský katolícky kňaz) 21. decembra 2023
Autor znie dosť podobne ako Vy, alebo pán Michalka....No ak je to naozaj kňaz, Bohu vďaka za neho! Za takýchto kňazov sa treba postaviť, aj modliť. Nech vydávajú svedectvo, zostanú verní Kristovi a vydržia až do konca. S tou milosťou posväcujúcou je to tiež problematické. Pôjdete na spoveď k niekomu komu neveríte a nechcete mať účasť na bludoch, ktoré obhajuje? Kto nemá pri sebe kňaza podľa …Viac
Autor znie dosť podobne ako Vy, alebo pán Michalka....No ak je to naozaj kňaz, Bohu vďaka za neho! Za takýchto kňazov sa treba postaviť, aj modliť. Nech vydávajú svedectvo, zostanú verní Kristovi a vydržia až do konca. S tou milosťou posväcujúcou je to tiež problematické. Pôjdete na spoveď k niekomu komu neveríte a nechcete mať účasť na bludoch, ktoré obhajuje? Kto nemá pri sebe kňaza podľa Srdca Ježišovho, ani za ním nemôže vycestovať, ten nech sa vyzná a oľutuje pred Najvyšším Veľkňazom pod Krížom. Po verných kňazoch, prídu na rad veriaci. Ale tých ste už vyhnali za dvere, lebo neboli očkovaní...tak ten zvyšok, čo pochopí o čom to celé bolo.
Rozhrešenie je aj od takého kňaza, pri splnení podmienok zo strany kajúcnika platné, ale logicky sa neriadiť jeho návrhmi, človek vybadá ktoré sú tie inkluzívne a moderné. Radšej sa takým samozrejme vyhnúť, ale ak nie je východiska, tak platí vyššie napísané. P.S. On totiž nerozhrešuje Kňaz, ale Kristus skrze Kňaza.Viac
Rozhrešenie je aj od takého kňaza, pri splnení podmienok zo strany kajúcnika platné, ale logicky sa neriadiť jeho návrhmi, človek vybadá ktoré sú tie inkluzívne a moderné.
Radšej sa takým samozrejme vyhnúť, ale ak nie je východiska, tak platí vyššie napísané.
P.S. On totiž nerozhrešuje Kňaz, ale Kristus skrze Kňaza.
Viem, beriem to len ako prejav ľùtosti a odprosenie. Rozhrešiť môže len kňaz skrze moc Krista, ktorá mu bola daná. Veľa ľudí sa nepýta len kde sa stratila Nevesta, ale prečo Boh čaká so svojim zásahom...Priali by si, aby tento rok prišiel nie ako nevinné batoľa ale ako Kráľ kráľov - Pán neba i zeme so všetkou svojou mocou.
V Apokalypse je mnoho krát napísané...a Boh to dovolil. Fakt začneme závidieť mŕtvym, že sa nemuseli pozerať na takéto bohorúhačské prznenie a prežívať mieru pokušenia a zla všade okolo. Čo nám zostáva? Snáď sa Pán zobudí v tej ľoďke na volanie mnohych sŕdc.
Tá rozbitá socha Sedembolestnej v Šaštíne pred návštevou pontifika spriazneného s hlavou štátu, bola znakom tohto vývoja - ničenia Cirkvi, ale brány pekelné ju nepremôžu a tí čo budú rúhaniu odporovať, budú to malé stádo.
