Ešte nedávno „sodomský paškvil“ (KBS v roku 2013) a od pondelka už regulárna súčasť cirkevného života aj na Slovensku. Pápež František a jeho krajan kardinál Fernández pripravili všetkým katolíkom pred Vianocami s predstihom šokujúci darček – schválenie požehnávania homosexuálnych párov. Ilustračný obrázok, zdroj: wikimedia commons, Welcome Images
A nielen tých. V novej deklarácii Fiducia supplicans je reč o „neregulárnych pároch“, čiže, budú sa požehnávať heterosexuáli žijúci na „hromádke“, možno aj ženatí muži s milenkami, alebo dvaja transsexuáli, ktorí si už ani nebudú pamätať aké pohlavie vlastne pôvodne mali, a ani koľké ho už majú. Nebude to však v USA ani v Belgicku či Bavorsku, bude to v našich farnostiach, tu pod Tatrami, kde prebýva onen kresťanský národ, z ktorého až 9 % trvá na úplnom zákaze umelých potratov.
Vzhľadom na to, že správu o novom dokumente Dikastéria pre náuku viery, podpísanom pápežom Františkom, uverejnila Tlačová kancelária KBS s rekordnou rýchlosťou už v pondelok o 16:05, dá sa usudzovať, že nová realita nájde väčšinu slovenského kléru, vysokého i nízkeho, dostatočne pripraveného na definitívne zavŕšenie procesu obracania teologického kabáta. Už čoskoro budeme mať zrejme to potešenie vidieť tých, pre ktorých ešte donedávna boli štátom odobrené homosexuálne páry „sodomským paškvilom“, ako inkluzívne rozťahujú ruky nad dúhovým párom, aby mu udelili požehnanie.
Je len otázkou času, kedy homosexuáli, dychtiaci po požehnaní, vezmú fary útokom a budú sa dožadovať od kňazov tejto novopečenej pastoračnej nadpráce. Že za nimi bude cválať celé stádo novinárskej fauny, o tom tiež nikto nemusí pochybovať. Teraz sa skrátka ukáže, kto to skutočne myslel s dodržiavaním katolíckej morálky a učenia vážne, a kto sa len vrtel po vetre súčasného teologického vajatania.
To, že je tvrdenie o dovolenosti požehnávania homosexuálnych párov v Cirkvi bludom, čiže herézou, ktorá odporuje katolíckemu učeniu datovanému ešte rokom 2021 a dokumentom Kongregácie pre náuku viery ohľadom požehnávania homopárov, na to príde elementárnou komparáciou dokumentov aj absolvent pomocnej školy. Vykrúcanie liberálnych katolíkov, odvolávajúce sa na zvláštnu a krkolomnú rétoriku nového pápežského dokumentu, ktorá popiera elementárnu logiku a princíp sporu, nakoniec v radoch jednoduchých, ale sedliackym rozumom obdarených pohanov vyvolá len úškrn.
Ako môže stále platiť učenie Cirkvi, ktoré zakazuje požehnávanie homopárov a zároveň neplatiť, keď to bude pastoračne potrebné, to je skutočný oriešok v používaní tzv. princípu sporu, ktorý v logike zaisťuje vylučovanie sa dvoch protikladných tvrdení a nie ich dialektickú koexistenciu. Buď niečo je, alebo nie je. Buď niečo platí, alebo to neplatí. Nemôže niečo zároveň platiť, aj neplatiť.
Samozrejme, toľko elementárneho rozumu majú aj slovenskí klerici a liberálni katolíci. Veď v prípade, žeby im chcel niekto niečo podobné predviesť s ich bankovým kontom alebo nehnuteľnosťou, okamžite by mu dali školenie z princípu sporu a dokázali by mu, že nemôžu na účte zároveň peniaze mať aj nemať. Tu však nejde o rozum, ale o pohodlný život, teplé miestečko a príjemný pocit samospasiteľnej „poslušnosti“, ktorá veriacich zbavuje povinnosti byť medzi vlkmi „opatrní ako hady“ a „všetko skúmajúci“, a v prípade, žeby hlásal „aj anjel z Neba iné Evanjelium“ ako nám hlásali apoštoli, povinnosti postaviť sa na odpor.
A aby veriaci nezakolísali v neobmedzenej poslušnosti, už sa aj ozval veľmajster rádu rytierov hermeneutiky kontinuity na Slovensku a opäť zacitoval, že je „lepšie mýliť sa s pápežom“, akoby úlohou kresťana na tomto svete nebolo hľadať Pravdu, ale vyberať si – kto je lepším spoločníkom na mýlenie. A pritom je to také jednoduché: stačí mať Pravdu so všetkými pápežmi Cirkvi a nemýliť sa s jedným.
Podľa toho, aké všeobecné ticho zavládlo okolo tohto škandalózneho dokumentu v sekulárnych médiách stredného prúdu (žiadne veľkolepé jasanie ani bombastické nadpisy!) môžeme usudzovať, že situáciu považujú za dokonale normalizovanú! To, čo je skutočnou katastrofou, škandálom, pohoršením a popretím dvojtisícročnej morálnej náuky Cirkvi, už je pre sekularistov zrejme takou istotou v najnovšom smerovaní Cirkvi, že sa tým ani nepotrebujú zaoberať. Situácia je dokonale ošetrená, operácia deštrukcie Cirkvi dobre naplánovaná a prebieha zrejme podľa toho, ako očakávali.
Táto paralyzovaná predvianočná (či skôr už len predsviatočná, v zmysle politickej korektnosti) atmosféra, malátna a ospalá z nadmernej konzumácie lineckého pečiva, dá slovenským kňazom dostatok času na to, aby mohli dôkladne popremýšľať nad dokumentom pápeža Františka a svojimi teplými farami, takže nakoniec možno v zmysle hermeneutiky kontinuity na Troch kráľov zistia, že to bola vlastne betlehemská hviezda, ktorá ich doviedla až k požehnávaniu sodomských párov. A, že sa v skutočnosti vlastne nič nedeje, veď „učenie o manželstve“ zostáva predsa zachované, ako sľubuje „magistérium“.
Takýmto spôsobom, v duchu tých najlepších ľavicových a romantických tradícií, v ktorých je prax nadradená reflexii a život duchu (alebo ako písal Goethe: „Večne zelený je strom života, šedivá je každá teória“; len pritom zabudol, Kto dáva tomu životu onú „zeleň“ a Koho Zjavenie sme povinní hľadať a spoznať), sa dá o hocičom tvrdiť, že aj keď prax je už iná, tak teória zostáva nezmenená. Sú to už len slová, ktoré sa vymkli spod vlády Slova (Logos), ktoré bolo na počiatku.
Preto je možné povedať, že umelý potrat nie je vražda, aj keď to je vražda; preto možno predviesť, že kresťanské manželstvo sa dá rozviesť, aj keď Cirkev učí, že je večné (nezabúdajme, že aj v protestantských či pravoslávnych komunitách sa pri sobášoch používa formula „až kým vás smrť nerozdelí“) a preto aj bude v mysliach a svedomiach kňazov odteraz možná koexistencia „večného učenia“, spolu s jeho popretím v podobe požehnávania homopárov. Nič to nestojí a vôbec to nakoniec ani nebolí, sú to predsa len slová.
Po prvýkrát to bude ešte trochu s hanbou, bude trochu ošívania, skrývania a červenania sa (veď predsa len, keď niekto celé desaťročia nadáva na „sodomský paškvil“ a má zvyšky osobnej cti, pocíti v duši určité nepríjemné šuchoty), ale nakoniec sa do toho naši pastieri dostanú a ani im to už potom tak nepríde. Vlastne, možno sa budú aj čudovať (podobne ako pri podávaní prijímania na ruku), ako to, že sme okolo toho robili celé roky také „caviky“? Pozrite, svet sa nezrútil, fary a biskupské paláce stoja, z kuchyne už rozvoniavajú dobré „papaničky“, spod okna znie sladký hlas koledníkov, nesúcich betlehemské svetielko, a pod oknom možno stojí aj sladučký pár čerstvo požehnaných sodomitov a ich adoptované dieťatko (donosené surogátnou mamičkou) má oblečenú skautskú uniformičku a spieva spolu s ostatnými. No nie je to sladučké? Ktože by v takej požehnanej chvíli otravoval s nejakou nemennou doktrínou? Len nenávistník a pyšný kverulant! Ilustračný obrázok, zdroj: youtube.com
Vždy som sa svojich menej „tradicionalistických“ priateľov v Cirkvi pýtal: Kam až sú ochotní zájsť s pastiermi v ich teologických eskapádach? Čo by sa muselo stať, aby povedali: tak toto je už za čiarou, toto je nezlučiteľné s náuku Cirkvi a musím vyvodiť z toho nejaké dôsledky!?
Ale odpoveďou bolo vždy len rozpačité krčenie ramenami, odsúvanie jasného dištancovania sa od bludných tendencií na neurčito, a neustále čakanie na teologického Godota, s ktorým by už nemuseli pri zvolaní „Kráľ je nahý“ riskovať žiadne spoločenské faux pas. Skrátka, aby sa to všetko nejako tak vyriešilo, aby ich nikto nemohol obviniť z „pýchy“, „rozbíjania jednoty“, „neposlušnosti“ a „nenávisti“. Aby sa to všetko nejako potichu vymazalo a oni potom, keď už to bude zase na poriadku (rozumej – keď už to bude také, ako za Jána Pavla II.), o tom všetkom usporiadajú nejakú konferenciu, podiskutujú si o tom, zavolajú samozrejme aj tých čo ešte dovčera požehnávali homopáry, aby prebehol skutočný dialóg a diskusia, ktorá prinesie množstvo plodných podnetov pre cirkevný život do budúcnosti. Veď žiť sa predsa musí, no nie?
A žiť sa aj bude. Lenže nie tak, ako si to predstavujú milovníci tichých stupají a zakrádania sa popri stenách. Takto náš svet nefunguje, a už vôbec nie v boji diabla proti Cirkvi. Diabol nepotrebuje dialóg, on chce všetko.
Preto sa už ozvali hneď v deň zverejnenia nového dokumentu hlasy, že takýto dokument nestačí! Že dokonca homopáry diskriminuje, pretože ich nazýva „neregulárnymi“. A padlo aj slovo – manželstvo!
To je to, čo diabol žiada: úplnú deštrukciu Božieho poriadku skrze vzbúreného človeka.
Myslíte si, že je to nemožné? A požehnávanie homopárov bolo ešte za Jána Pavla II. a Benedikta XVI. možné? Kde sú teraz tí slovenskí biskupi, ktorí sa dušovali, že na Slovensku sa nikdy, ale nikdy požehnávať homopáry nebudú? Halóóó, ešte v lete to ohnivo deklaroval otec biskup, ktorý tak rád diskrétne komunikuje s ľuďmi na verejných miestach. Platí to stále? Budú biskupi brániť na Slovensku kňazom v požehnávaní? Pridajú sa k tým biskupom vo svete, ktorí to už urobili?
Ó la la, úprimne – prekvapilo by ma to viac než nový dokument pápeža Františka a jeho pomocníka Fernándeza. Takže, čo zostáva veriacim na Slovensku?
Napukať sa poriadne šalátom a rybami, rozbaliť darčeky, pustiť si Kandráčovcov a Franka Sinatru, zapnúť v televízore prenos polnočnej omše a zaspievať Tichú noc. No a do svojho rodinného betlehemu by si možno mohli dať nejaké nové figúrky. Môžu napríklad zobrať dcére z neporiadku pod posteľou dvoch Kenov (Barbie to sama na tých pár týždňov vydrží, veď je predsa tolerantná) a postaviť ich k jasličkám tak, aby sa držali za ruky.
Ten nešťastný dokument,tesne pred Vianociami priniesol chaos,rozvrat,nejednotu...rozdelenie veriacich a duchovných...Toto bol cieľ a zmysel?Ak by to bolo od Boha...ovocím by bola láska,pokoj,radosť...ale opak je pravdou...Niet divu,že pápež zvolal na svoju hlavu more kritiky a odsúdenie,čím sa jasnejšie ukázalo komu služi...
A je na svete dlho predpovedaná schizma až po pochovanie a zničenie Cirkvi, ktorá 3. deň vstane zmŕtvych, ale očistená od tých sediacich na dvoch stoličkách.
Kňazi ,čo na to pristúpia sa podĺa mňa stanú heretici. Nie je moźné požehnávať homosexuálne páry, pretože požehnanie nepožehnava len osoby, ale aj vzťahy medzi nimi a v tomto prípade by šlo o požehnanie sodomie, smrteľného hriechu. Kňazi, čo to budú vykonávať priamo zradia Ježiša Krista a jeho učenie. Ja žiadnemu kńazovi, o ktorom sa dozviem, že to robí, už nebudem doverovať...
Kňazské spoločenstvo na záver dodáva: „Veríme, že pravá láska vždy nasleduje pravú doktrínu a že takéto požehnania by pôsobili proti legitímnej starostlivosti, ktorú kňaz dlhuje svojmu stádu.“ Zatiaľ čo reakcie diecéz či biskupských konferencií (väčšinou pozitívne alebo zmierlivé) prúdia z celého sveta, táto reakcia je prvá od skupiny kňazov. Kňazi, združení v Britskom spoločenstve …Viac
Kňazské spoločenstvo na záver dodáva:
„Veríme, že pravá láska vždy nasleduje pravú doktrínu a že takéto požehnania by pôsobili proti legitímnej starostlivosti, ktorú kňaz dlhuje svojmu stádu.“
Zatiaľ čo reakcie diecéz či biskupských konferencií (väčšinou pozitívne alebo zmierlivé) prúdia z celého sveta, táto reakcia je prvá od skupiny kňazov.
S tym papirom co podpisal ferko a velkodusne poolizovalo KBS si mozeme utrieť viete čo! Apropo aka KBS veď žiadna nieje musia s tym súhlasiť všetci biskupi čo určite nesúhlasia. Takže ak iba jeden biskup ma s tým problém žiadne KBS nieje!
Pri čítaní článku mi prišiel na myseľ úsek z Danteho Božskej komédie - z 27. spevu Pekla: ide o reč zatrateného diplomata/podvodníka (potom mnícha) Guida, ktorý dal pápežovi Bonifácovi VIII. radu, ako oklamať nepriateľský šľachtický rod („Mnoho sľúbte, málo splňte zo sľubov“), za čo ho on vopred (neplatne) rozhrešil. Je až zarážajúce, koľko paralel so súčasným stavom sa tam nachádza: 67 …Viac
Pri čítaní článku mi prišiel na myseľ úsek z Danteho Božskej komédie - z 27. spevu Pekla: ide o reč zatrateného diplomata/podvodníka (potom mnícha) Guida, ktorý dal pápežovi Bonifácovi VIII. radu, ako oklamať nepriateľský šľachtický rod („Mnoho sľúbte, málo splňte zo sľubov“), za čo ho on vopred (neplatne) rozhrešil. Je až zarážajúce, koľko paralel so súčasným stavom sa tam nachádza:
67 Prv meč a potom povraz vôkol pásu som mal a myslel, keď ho zbožne nosím, že zmažem hriech, a bol bych získal spásu,
70 nech veľký kňaz (kiež pyká preto, zlosyn!) ma nenavráti naspäť do necnosti: ako a quare, vypočuj ma, prosím.
73 Pokým som formou mäsa bol a kostí, čo mať mi dala — diela nie tak levie... skôr dielom boli mojej lišiackosti.
76 Ľsti, tajné cesty, o ktorých svet nevie, poznal som tak, že z môjho podvádzania až po kraj sveta chýrov ako pliev je!
79 Ale keď vidím, že môj vek sa skláňa už k obdobiu, v ňom mal by jeden každý dol kasať plachty, dole zvinúť laná:
82 čo tiahlo prv, ma odrádza a dráždi — s ľútosťou vzal som rúcho popolavé a beda! Mohol som byť šťastný navždy!
85 No knieža nových Farizejov, práve vedúci vojnu blízo Laterána (nie k Arabom, nie k Židom na výprave,
88 bo útočil on vždy len na kresťana, čo ani Akru nikdy nedobýval a nekupčil tam niekde u sultána),
91 na veľký úrad pramálo sa díval a na môj povraz tiež sa díval zhora, pod ním ten, kto ho nosil, chudším býval.
94 (narážka na udalosť zo 4. storočia) Silvestra Konštant zo Soracte volá, z malomocenstva nech ho pouzdraví: tak poslal po mňa on jak po doktora,
97 čo jeho pyšnej horúčky ho zbaví: o radu žiada ma, no ja len mlčím, bo jeho reč sa opitou mi javí!
100 On nástojí: „Ty bez obáv tak učiň, vopred ťa rozhreším, len radu daj mi, ako až k zemi Palestrinu skľúčim!
103 Nebom ja vládnem, vládnem jeho tajmi, odomknúť, zamknúť môžu ho dva kľúče, k nim predchodca môj bol tak ľahostajný.“
106 Keď dôvodil vždy vážnejšie a prudšie, až v mlčaní som videl viacej tône, riekol som: „Otče, keďže zošleš lúče
109 na tento tieň, veň duša teraz vtonie, nuž, dlhý sľub hoc splníš iba trošku, získa ti triumf na vznešenom tróne.“
112 František príde potom k môjmu lôžku, no čierny cherub pred ním zastane si: „Nekrivdi mi a neber mi tú trosku,
115 s mojimi rabmi dolu sa on zmiesi, pretože, ako úlisnú dal radu, ja odvtedy ho držím za pačesy.
118 Bez ľútosti sa nedá zdvihnúť z pádu, a ľutovať i chcieť hriech u hriešnika, to vylučuje zákon protikladu.“
121 Ó, koľko ľadu do duše mi vniká, keď chytí ma a prehovorí: ‚Zdá sa, nemyslel si, že trafíš na logika.‘
To, že má niekto funkciu, ešte neznamená, že ju vykonáva dobre a je nedotknuteľný. Tu nejde o napádanie hierarchie KC, na to vystačia infiltráti v nej. Ale dobre si vybrať na akých herézach bude/nebude mať veriaci účasť. Dokedy ešte budete cúvať a budete slepí voči prehreškom? Okydáva sa vtedy, keď sa hovorí nepravda o osobe/veci. Máte to čierne na bielom. V Káne Galilejskej neboli 2 homosexuáli …Viac
To, že má niekto funkciu, ešte neznamená, že ju vykonáva dobre a je nedotknuteľný. Tu nejde o napádanie hierarchie KC, na to vystačia infiltráti v nej. Ale dobre si vybrať na akých herézach bude/nebude mať veriaci účasť. Dokedy ešte budete cúvať a budete slepí voči prehreškom? Okydáva sa vtedy, keď sa hovorí nepravda o osobe/veci. Máte to čierne na bielom. V Káne Galilejskej neboli 2 homosexuáli, Sodoma bola sprznená a zničená...atď. Ja sa nechcem mýliť s pápežom, ale zostať verná Kristovi.
Ono keď má niekto pocit že Cirkev má šestdesiat rokov. S takým ťažko. Ten dostane triašku už pri povedaní že Jána XXII. volali Františkání a Dominikáni rovno z Kazateľníc kacírom. Desiate storočie si ohľadom toho čo predvádzali s pápežskou voľbou a pápežstvom, kvôli tomu si to obdobie vyslúžilo pomenovanie pornokracia. A mohol by som pokračovať.
Celkovo màm pocit, že čítali iný katechizmus aj dejepis....Fakt to už nemá cenu rozpitvávať. Niektorí sa nezobudia ani keď im dajú sochu bafometa namiesto kríža pred oltár a nakážu uctievať.
Čo je zlé treba nahlas označiť za zlé. Ak si si nevšimol kompetentní sa k tomu nemajú a zlo schvaľujú. Nepripisuj neopodstatnené hriechy zhrnutiu faktov a konštruktívnej kritike. Som súčasťou Cirkvi, radšej by som mala pápeža, ktorý vlastným životom bráni vieru, prikázania a Eucharistiu. No realita je iná. V konečnom dôsledku na to doplácajú radoví veriaci, ktorí sa snažia žiť poctivo a s …Viac
Čo je zlé treba nahlas označiť za zlé. Ak si si nevšimol kompetentní sa k tomu nemajú a zlo schvaľujú. Nepripisuj neopodstatnené hriechy zhrnutiu faktov a konštruktívnej kritike. Som súčasťou Cirkvi, radšej by som mala pápeža, ktorý vlastným životom bráni vieru, prikázania a Eucharistiu. No realita je iná. V konečnom dôsledku na to doplácajú radoví veriaci, ktorí sa snažia žiť poctivo a s láskou k Bohu. Bolí ma ten stav a preto nahlas vyslovujem nesúhlas. V živote si treba vedieť vybrať. Kedy pomlčať a kedy povedať jasné NIE. Kto sa prizerá na neprávosť je rovnako vinný.
