Blahoslavená Mária Serafina videla Martina Luthera v pekle
Po chvíli konečne našla kostol, ale dvere boli zatvorené. Kľakla si na schody, modlila sa. Keďže bol večer a tma, nevšimla si, že to nie je katolícky, ale luteránský kostol.
Počas modlitby sa zjavil anjel, ktorý jej povedal. "Vstaň a odíď, pretože toto je protestantsky kostol."
Potom anjel dodal: Ale chcem, aby si videla, kde bol odsúdený Martin Luther a akú bolesť trpel ako trest za svoju pýchu."
Po týchto slovách uvidela strašnú ohnivú priepasť, kde kruto mučili nespočetné duše . Na dne tejto diery bol muž, Martin Luther, ktorý sa od ostatných líšil: bol obklopený démonmi, ktorí ho prinútili pokľaknúť pred satanom.
Bola presvedčená, že Martin Luther bol v pekle potrestaný najmä za prvý smrteľný hriech pýchy. Pýcha je smrteľný hriech, ktorý mu priniesol otvorenú vzburu proti rímskokatolíckej cirkvi. Jeho správanie, jeho postoj k Cirkvi a jeho kázanie boli záhubou mnohých duší.
Martin Luther a jeho bludy.
Keď Hus, Kalvin, Zwingli, po smrti uvideli aký rozkol v kat. Cirkvi spravili, tak im stali vlasy dupkom.
Pravým důvodem odchodu Luthera do kláštera byl stíháním pro vraždu kterou Luther spáchal na Hieronymu Buntzovi. Pravým důvodem překotného odchodu do kláštera byl ve skutečnosti útěk před soudním stíháním pro vraždu,
Azyl v klášteře vyhledal na radu vikáře Brauna. Výčitek svědomí se Luther nezbavil až do konce života. Byly příčinou jeho stálých depresí.
Lutherův slovník - Lutherovi přátelé byli velice nešťastní z jeho šílených výbuchů.
Jazyk, jakým se arcibludař Martin Luther vyjadřuje i o nejsvětějších věcech, dává jeho dílu satanský ráz. Bossuet říká, že je třeba uvést jeho slova, i když se nám to příčí, abychom poznali, jaký duch temnot ovládl vedoucí osobnost reformace.
Melanchton napsal: Třesu se strachem, když pomyslím na Lutherovy vášně, které v něm vřou herkulovskou silou.
Hospinius říká: Luthera svedl Satan, je to člověk plný pýchy a domýšlivosti.
Erasmus Lutherovi napsal: Kvílíme všichni nad nešťastným rozkolem, který šíříš všude po světě kvůli svému paličatému, nespoutanému a vzpurnému rozumu.
Papež je podle něho jen osel, mul, krtek, svině, antikrist atd. Papež je tak přeplněn ďábly, že je vydechuje a vyplivuje, říká Luther.
Řím nazýval vždy Sodoma, Babylon, apokalyptická děvka, sídlo antikrista. Kardinálové, arcibiskupové, biskupové a kněží byli pro něho floutci, mniši apod.
Katolické světce a světice tituloval stádo dravých vlků, Epikurovi vepři, šílení volnomyšlenkáři, psi, toužící se koupat v krvi. Učitelé církve, kazatelé zpovědníci, řeholníci a řeholnice byli pro něho odporní červi, kteří skrze mši a odpustky vězní u sloních nohou celé lidstvo. Nejvíce se obořoval na dominikány. Teologové ze Sorbony a z Lipska byli krtci, pokrytci, osli s doktorským biretem.
Luther, uznával Jana Husa ako svojho priameho predchodcu. Ako môže požehnať Boh to, čo je prekliaté? V Ríme nad Lutherom vinou svojej arogancie a bludov, bola vyhlásená kliatba a jeho spisy boli zakázané.
Stotožňoval seba i svoje dielo s božou vôľou. Tézy Luthera viedli pred 500 rokmi k rozkolu kresťanov. Luther rozdelil kresťanov, nenávidel moslimov a židov chcel vyhnať. Pre protestantov je charakteristické, že len on je nositeľmi skutočnej pravdy.
Ako zomrel Martin Luther ?
Lutherova mŕtvola ešte nevychladla, keď už, ako tvrdil jeho chválorečník Michael Coelius v pohrebnej reči prednesenej 20.februára 1546, rozširovali mnohí ľudia falošné správy o jeho smrti a "že diabol vymyslí ešte viac všelijakých a horších rečí pretože mu nejde o Luthera, ale o jeho učenie."
Teda je jasné, že hneď po Lutherovej smrti kolovali o nej nepekené zvesti a keďže Eisleben bolo čisto lutheránske mesto, tieto reči museli vzniknúť len medzi lutheránmi z jeho najbližšieho okolia, jeho služobníkmi a tými, ktorí pri jeho smrti boli alebo boli k mŕtvole privolaní.
Katolícki spisovatelia zaznamenali tieto povesti, takže čítame že "Luther náhlou, nečakanou a pritom biednou smrťou zahynul", "že bolo vidieť na mŕtvole pokrivené ústa (tortura oris)
odymenú (infuscatam) pravú stranu" (správa cujusdam civis Mansfeldensis),
"mal vyplazený jazyk ako obesenec", (Claudius de Saintes), že "
mal skrútené ústa, zčernalé líca (maxillas nigricantes),
červený a zdeformovaný krk, akoby ho niekto uškrtil" (P. Coster SJ 1570, a aj správa Mansfeldskej grófky).
Lutherová smrti, ku ktorému malo kľúč len niekoľko osôb.
To trvalo do roku 1592, keď znamenitý katolícky apologéta a dejepisec Thomas Bozius zverejnil správu očitého svedka, vlastného Lutherovo sluhu. V diele "De signis ecclesiaae (v koline, V Rime 1592, 1593 T.II. lib XXIII xap.3) píše takto:
Luther, keď sa skvelo navečeral a veselý sa odovzdal spánku, v tú noc ale zahrdúsený zhynul.
Počul som toto svedectvo od jeho služobníka, ktorý ako chlapec mu posluhoval, ale vrátil sa k nám (konvertoval na katolícku vieru), povedal že Luther si sám povrazom biednu smrť spôsobil.
Ale hneď, že všetkým domácim, ktorí o veci vedeli bola uložená prísaha, aby túto udalosť, pre česť evanjelia nerozširovali" že sám si Luther spôsobil úbohú smrť hodením osídla, ale všetkým domácim, ktorí si boli vedomí veci, dal okamžite právo prisahať, že to neprezradia.
(Lutherum sibimetipsi laqueo iniecto necem miserrimam attulisse sed datum protinus cunctis domesticis rei consciis ius iurandum ne factum divulgarent, Kryštúfek Smrt Lutherova, Čas.kat.duch. 1892).
Táto správa, podoprená vnútornými i vonkajšími dôvodmi našla prijatie u katolíckych autorov. Krátko nato, bola výpoveď tohoto sluhu spísaná, vytlačená a tiež zaslaná do Ríma. Najprv ju vydal Henrich Sedulius v Praescriptiones adversus haereses, Antverpiae 1606 uisťujúc o jej autenticite a pôvode a fide digno viro.
táto správa znie (čitateľ odpustí trochu komplikovanú barokovú syntax): "Sluhu Martina Luthera, opýtaného istým zbožným mužom na smrť svojho pána Martina, úprimná odpoveď a pravdivé vyznanie: Hoci ma povzbudzujú k odvrhnutiu strachu pred ľudskou nevôľou a urážkami a nabádajú ma k náležitému vydaniu svedectva zbožné prosby, však oveľa naliehavejšie ma k tomu ženie úcta k najvyššiemu Božstvu a všetkým Svätým.
Viem dobre, že všade treba vzdávať slávu podivným skutkom Božím a že mám poslúchať rozkazu Božieho viac ako rozkazov ľudských. Tak napriek tomu, že mi veľmi dôrazne velikáni Nemecka hrozili, aby som nikomu zo smrteľníkov nehovoril o hroznom konci svojho pána Martina Luthera, predsa to nezatajím, ale zjavím ku cti Kristovej a vyrozprávam k poučeniu celej Katolíckej cirkvi, čo som sám videl a medzi prvými sa dozvedel a kniežatám v Eislebene zhromaždeným sám oznámil, súc nehnaný k nikomu nenávisťou ani k inému láskou či priazňou.
Stalo sa teda, keď Martin Luther raz medzi znamenitými velikánmi (heroes) svojim chutiam trochu viac povolil, takmer opitý sa od nás nechal na lôžko odviesť a spať uložiť, my sme mu popriali dobrý spánok a odišli sme do svojej komory, kde sme nič osudné netušiaci ticho zaspali.
Ale na druhý deň, vrátiac sa k svojmu pánovi, aby sme mu s obliekaním pomohli, videli sme - pre Boha! toho istého pána Martina vedľa lôžka visiaceho biedne obeseného (Martinum juxta lectum suum pensilem et misere strangulatum). Pri tomto zaiste hroznom pohľade na obesenie sme boli zachvátení nesmiernou hrôzou, ale nerozpakovali sme sa dlho. Ponáhľali sme sa k jeho kumpánom a kniežatám zo včerajšej pitky a oznámili sme im Lutherov biedny koniec. Oni, zachvátení nemenším strachom než my, začali hneď všetko sľubovať a mnoho nám dohovárať, aby sme predovšetkým o veci navždy verne pomlčali a aby nič na javo nevyšlo.
Potom nám kázali ohyzdnú mrtvolu Lutherovu odrezať, na lôžko uložiť a medzi ľudom rozširovať, že môj pán Martin, náhlou smrťou zo sveta odišiel.
Čo by sme boli na prosbu týchto kniežat, tak ako boli aj strážcovia Božieho hrobu zvedení veľkými sľubmi, urobili, keby nás akási nepremožiteľná sila pravdy nebola inak presvedčila. Tá síce občas zo strachu pred ľuďmi, z úcty, alebo z nádeje na zisk niekedy môže byť utlmená ale kôli pichľavému ostňu svedomia nikdy nemôže byť trvalo potlačená." (cf Majunke, Luther's Lebensende, Mainz 1891).
Theodor Petreius prijal výpoveď tohoto služobník do Catalogu haereticorum (Kolin 1629) a dodáva "čo som aj ja sám v istom spise v kolínskej knižnici zaznamenané videl". Tu treba uvážiť, že aj Petreiova aj Boziova i Seduliava kniha dostala tri aprobácie, cisársku, biskupskú a rehoľnú. Ak by teda cenzori neboli presvedčení o vierohodnosti tejto správy, neboli by knihy spomínané aprobácie dostali. Autori 17. storočia opierajúc sa o tieto potvrdenia prevzali Seduliovu správu do svojich spisov. Lutherovmu skutku sa bude málokto čudovať, ak vezme do úvahy jeho ohromnú vnútornú rozorvanosť a časté myšlienky na samovraždu. Prví protestanskí svedkovia Lutherovej smrti, ktorí chcú byť "očitými" svedkami, sú len veľmi kalnými prameňmi. Čo jeden tvrdí iný popiera.
Aby sa predišlo rečiam, ktoré sa okamžite začali šíriť, zišli sa traja kazatelia, ktorí boli vtedy v meste, Ján Aurifaber, spolustolovník a famulus Lutherov, Justus Jonas, superintendent a hlavný kazateľ pri kostole Panny Márie v Halle a Michael Coelius, mansfeldský dvorný kazateľ, a zostavili spoločnú správu o posledných dňoch a smrti svojho majstra s názvom História o kresťanskom skone ctihodného pána doktora Martina Luthera.
Tento spis bol preložený do rôznych jazykov, vytlačený v stotisícovom náklade a rozposielaný po celom Nemecku. Neskôr ho pripočítali do kropusu lutherovej spisby a teraz je pre všetkých protestantov "istým zdrojom informácii" o konci zakladateľa ich náboženstva. Slovo protestant pochází z latinského slovesa "protestor - vzbura"
Riešenie židovskej otázky podľa Luthera:
Prečo sa nespomína Lutherovo dielo "O židoch a ich klamstvách", kde navrhol aj riešenie židovskej otázky?
Riešenie židovskej otázky podľa Luthera:
1. vypáliť ich domy a synagógy
2. odobrať im náboženské knihy
3. pod hrozbou straty končatiny alebo života im zakázať učiť
4. zrušiť pre nich záruky bezpečnosti na cestách
5. zakázať im úžerníctvo a skonfiškovať ich majetok
6. prinútiť ich k manuálnej práci
K jeho odkazu sa hlásili antisemiti v NSDAP (Nacionálno-socialistická nemecká robotnícka strana), t. j. nacistická strana v Nemecku a 10. novembra 1938 na Lutherove narodeniny v Nemecku NSDAP počas takzvanej Krištáľovej noci začali plniť Lutherov šesť bodový "program" a skutočne podpálila tisíce synagóg a odviedla desaťtisíce Židov na nútené práce do pracovných táborov.
Z Lutherových rečí pri stole (Tischreden) je známy citát: "Keď by som pokrstil jedného Žida, zavediem ho na most nad riekou Labe, zavesím mu kameň okolo krku, sotím ho dolu a poviem: Krstím ťa v mene Abraháma."
Luther, Kalvin, Zwingli
Reformatori (Luther, Kalvin, Zwingli) boli totiz nabozenski fanatici a fundamentalisti. Svate Pismo bolo pre nich vsetkym a jedinym, rovnako ako dnes Koran pre moslimov. Je pokladaný za zakladateľa švajčiarskeho protestantizmu.
Zwingli bol vysvätený za kňaza. bez toho, aby vedel o Lutherových myšlienkach, začal Zwingli kázať tie isté myšlienky, ako hlásal aj Luther. Napísal toto: "Predtým, než by niekto v okolí počul o Lutherovi, som začal kázať Kristovo evanjelium v roku 1516. ... Začal som kázať evanjelium ešte pred tým, ako som vôbec počul o Lutherovi. ... Luther, o ktorého mene som nevedel ešte aspoň 2 roky po tom, ako som začal kázať pravé evanjelium, ma nijakým spôsobom neusmerňoval. Bol som vedený jedine svätým Písmom. To nebol duch svätý ale duch vzbury satana.
V mladosti trpel perfekcionizmom a úzkosťami, čo mu spôsobilo nejednu bezsennú noc.
jeho slovník, ktorý nebol príliš vyberaný, často si nedával servítku pred ústa. To, prečo svoje knihy písal ostrým a bojovným tónom, vysvetlil nasledujúco: "Musím odstrániť polená a kmene, vysekať tŕnie a húštie, vyplniť jamy. Som obyčajný drevorubač, čo klčuje les, musím pripraviť a vydláždiť cestu."
Lutherovi nemožno uprieť to, že bral na začiatku Boha skutočne vážne ale oklamal ho satan. ktorý uznával Jana Husa ako svojho priameho predchodcu.
jeho protestantské myšlienky začali rýchlo šíriť. V mnohých prípadoch prerástli v extrémnu formu. Kňazi sa prestávali obliekať ako duchovný a nechávali si narásť vlasy. Mnísi a mníšky opúšťali kláštory a začínali žiť v manželských zväzkoch. Skupiny protestantov ničili cirkevné relikvie v chrámoch. S takýmto praktikami sa Luther nestotožňoval.
Martin Luther: "Ten, kto pije pivo, rýchlo zaspí; keď zaspí, nehreší; ten, kto nehreší, dostane sa do neba."Málo sa však vie, že bol milovníkom piva. Martinluther-apostaza-protestant
Sv. Padre Pio povedal, že Martin Luther bol veľký kacír a jeho osud bol hrozný - je v pekle. A kresťania, ktorí ho následujú, riskujú že zažijú rovnaký koniec. Luther sa nesnažil o obnovu Cirkvi, ale o jej zrušenie, a preto Martin Luther „je v pekle“ Tí ktorí veria v učenie Luthera, riskujú že pôjdu do pekla ako Luther, pretože neposlúchajú RKC.
„Mimo kat. Cirkvi niet spásy“
Je poburujúce, že Luthera niektorí považujú za druhého Augustína. On sv. Augustínom opovrhuje a považuje jeho knihy za plné bludov. Luther straní manichejcom. Takže Luther útočí na Augustína, lebo Augustín útočil na manichejcov. Preto Melanchton na oplátku obvinil Luthera z manichejského delíria, pretože práve koncept dvoch bohov, dvoch Kristov, sa u Luthera objavuje
diabol presvedčil Luthera, že musíme prijať naše hriešne životy také, aké sú, a vnukol mu falošnú istotu o hriechoch, ktoré páchame.
Preto sa zrodila Lutherova bláznivá myšlienka, že Ježiš zomrel na kríži, aby sme mohli slobodne hrešiť bez strachu z večného trestu. Zamyslime sa nad Lutherovými vlastnými slovami jeho blízkemu spolupracovníkovi Philipovi Melanchthonovi:
„Buď hriešnikom a smelo hreš, ale ešte smelšie ver a raduj sa v Kristovi... Žiadny hriech nás neodlúči od Krista, aj keď smilníme a vraždíme tisíckrát za deň . (Z Lutherovho listu Filipovi Melanchtonovi, 1. august 1521, LW , zväzok 48, s. 281-282)
Nezabúdajme, že Luther bol majstrom v prekrúcaní Svätého písma.
Pri plánovaní svojej stratégie si nechal vyznačiť verše pre svojich miláčikov, ktoré sa vo svojej skrútenej podobe stali muníciou proti viere. Jeho plánom bolo vyvolať nemravný, bezstarostný postoj k hriechu a keďže poznal pokušenie ľudskej prirodzenosti vyhýbať sa zodpovednosti za hriech, zvodca vymyslel myšlienku, že môžeme „zhrešiť a byť spasení“, a potom použil Bibliu, aby sa pokúsil podložiť toto šialenstvo. Nasledujúci verš je možno jeho obľúbeným argumentom na presadzovanie jeho doktríny:
"Zo skutkov zákona nebude pred ním ospravedlnené žiadne telo... Lebo považujeme človeka za ospravedlneného z viery, bez skutkov zákona." (Rimanom 3:20, 28)
Spomínaný zákon nemá nič spoločné s Kristovým zákonom a vykonávaním dobrých skutkov, ale odkazuje konkrétne na starý židovský zákon, kde praktizovali obriezku a obetovali zvieratá a zachovávali určité sviatky atď. Kristus prišiel robiť preč s týmito predchádzajúcimi skutkami, aby sme už neboli pod Mojžišovým zákonom, ale pod Kristovým zákonom. A toto je všetko, čo Biblia hovorí: že nie sme ospravedlnení tým, že sme Židia, ale sme ospravedlnení tým, že sme kresťania.
Každé z Lutherových obvinení proti Katolíckej cirkvi bolo falošné.
Po tom, čo dal Lutherovi milosrdne šancu odvolať svoje chyby, aby ho Cirkev mohla „prijať láskavo ako márnotratného syna vracajúceho sa do náručia Cirkvi“, nezostalo pápežovi Levovi nič iné, ako exkomunikovať Martina Luthera 3. januára 1521 Vidiac, že zhovievavosť, ktorá mu bola poskytnutá, len zatvrdila jeho srdce a podnietila jeho besnenie.
Navyše, v rokoch 1545-1563 sa schádzal Tridentský koncil, aby sa zaoberal protestantskými omylmi vo všeobecnosti, vrátane cirkevného učenia vyvracajúceho Lutherove omyly, aby nezostala žiadna chyba, pokiaľ ide o postoj Cirkvi k Lutherovi.
Preto je záležitosť Martina Luthera uzavretou knihou. Keď už Cirkev neomylne rozhodla o danej teologickej otázke a pápež prehovoril ako najvyšší učiteľ univerzálnej cirkvi, biskupi a dokonca ani pápež nemôžu dekrét spochybňovať alebo prehodnocovať. Nemajú inú možnosť, ako buď prijať dekrét, alebo sa postaviť mimo Cirkev, ako to urobil Luther.
Pápež František však odmieta rozhodnutie Cirkvi o Lutherovi. V rozhovore s členmi ekumenickej delegácie z Fínska 19. januára 2017 povedal: „Zámerom Martina Luthera pred päťsto rokmi bolo obnoviť Cirkev, nie ju rozdeliť.“
Nech sa hierarchia zamyslí nad slovami pápeža Benedikta XVI., keď 30. apríla 2011 povedal:
"Čo bolo posvätné a skvelé pre predchádzajúce generácie, zostáva posvätné a skvelé aj pre nás." ( Universae Ecclesiae )
Falošná kresťanská jednota, je odstránením všetkého, čo je katolícke a tradičné. Je to Luther, kto vyzval svojich nasledovníkov, aby sa „neusilovali niesť kríž“, ale aby verili bez skutkov.
Falošná kresťanská jednota, v ktorú dúfajú; Odstránením všetkého, čo je katolícke a tradičné
Evanjelici dokonca nepokladajú ani manželstvo za sviatosť, eucharistia je pre nich len symbolom, kdežto pre katolíkov je eucharistia skutočným božím telom a krvou.
6. Denominácie (tu sa to líši od jednej k druhej) neuznávajú uctievanie svätých (nie klaňanie, ale uctievanie), neuznávajú neporušiteľné panenstvo Panny Márie, neuznávajú existenciu očistca a pod.
7. Cirkev tvoríme my všetci, čo sme pokrstení v katolíckej viere. Takže nie cirkev je zlá, to my sme zlí (Vrátane kňazov, biskupov a pod.)
8. Samozrejme, mali by sme sa snažiť žiť v zhode s evanjeliom. Ale sme ľudia - slabí a hriešni, preto často padáme."Veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou" (Ž 143,2). Hriešnici a pedofíli sa vyskytujú v katolíckej cirkvi, aj v evanjelickej, aj u kalvínov, aj u moslimov, aj u budhistov, aj u ateistov, všade
Protestanti radi opisujú Luthera ako žiaka sv. Augustína. Luther však v skutočnosti sv. Augustínom pohŕdal -
The Perfidious Revival of Martin Luther (Part 4) | The Fatima Center
Blessed Maria Serafina Saw Martin Luther in Hell
Svedectvá večne zatratených duší o hrôzach Pekla a mlčanie II. vatikánskeho koncilu
He is the first rebel: I protest = Protestants against the Catholic Church:
On the authority and authority of Peter to teach her, on the sacraments, the role of the Virgin Mary, her intercession, glory and appearances, the communion of saints and angels and their intercessors, to grant forgiveness, honor pictures and statues …
He is the one who called on his followers to “not strive and carry the cross” but rather to believe in the heart without works, because Christ had previously paid everything from us …
Yes, the falsified church will honor this deadly Catholic enemy, and proclaim it a saint by consoling Judas Iscariot.
St. Padre Pio said that Luther was a great heretic and his fate was horrific and terrifying. He ended up in Hell, and added that Christians are Catholics and Protestants if they believe in Luther’s heresy and follow his misleading teachings – because there is no salvation outside the church that Christ founded on Peter of the Rock – they will meet the same fate as Luther, that is, torment in eternal fire.
Blessed Maria Serafina Saw Martin Luther in Hell
In 1883, Sister Maria Serafina Micheli (1849-1911) (who was beatified in Faicchio in the province of Benevento in the diocese of Cerreto Sannita 28 May 2011), the foundress of the Sisters of the Angels, was going to Eisleben, Saxony, the birthplace of Luther. The fourth centenary of the birth of the great heretic (10 November 1483) was celebrated on that day.
The streets were crowded, balconies included. Among the many personalities were expected at any time, with the arrival of Emperor Wilhelm I, who presided over the solemn celebrations.
The future Blessed, noting the people was not interested in knowing the reason for this unusual animation, wanted to find a church and pray to be able to make a visit to the Blessed Sacrament. After walking for a while, she finally found one, but the doors were closed. She knelt on the steps for serenity prayer. As it was in the evening, she had not noticed that it was not a Catholic church, but Protestant. While praying, the angel appeared, who said to her. “Arise, because it is a Protestant church” Then he added: “But I want you to see where Martin Luther was condemned and the pain he suffered as a punishment for his pride.”
After these words, she saw a terrible abyss of fire, where they were cruelly tortured countless souls. In the bottom of this hole there was a man, Martin Luther, which differed from the other: it was surrounded by demons that forced him to kneel, and all armed with hammers, they tried in vain , to shove a big nail in the head. Religious thought, if some of the people had seen this dramatic scene, they would not have made honors and other commemorations and celebrations for such a character.
The false Christian unity they hope for; By eliminating everything that is Catholic and traditional
He is the first rebel: I protest = Protestants against the Catholic Church:
On the authority and authority of Peter to teach her, on the sacraments, the role of the Virgin Mary, her intercession, glory and appearances, the communion of saints and angels and their intercessors, to grant forgiveness, honor pictures and statues …
He is the one who called on his followers to “not strive and carry the cross” but rather to believe in the heart without works, because Christ had previously paid everything from us …
Yes, the falsified church will honor this deadly Catholic enemy, and proclaim it a saint by consoling Judas Iscariot.
St. Padre Pio said that Luther was a great heretic and his fate was horrific and terrifying. He ended up in Hell, and added that Christians are Catholics and Protestants if they believe in Luther’s heresy and follow his misleading teachings – because there is no salvation outside the church that Christ founded on Peter of the Rock – they will meet the same fate as Luther, that is, torment in eternal fire.
In 1883, Sister Maria Serafina Micheli (1849-1911) (who was beatified in Faicchio in the province of Benevento in the diocese of Cerreto Sannita 28 May 2011), the foundress of the Sisters of the Angels, was going to Eisleben, Saxony, the birthplace of Luther. The fourth centenary of the birth of the great heretic (10 November 1483) was celebrated on that day.
The streets were crowded, balconies included. Among the many personalities were expected at any time, with the arrival of Emperor Wilhelm I, who presided over the solemn celebrations.
The future Blessed, noting the people was not interested in knowing the reason for this unusual animation, wanted to find a church and pray to be able to make a visit to the Blessed Sacrament. After walking for a while, she finally found one, but the doors were closed. She knelt on the steps for serenity prayer. As it was in the evening, she had not noticed that it was not a Catholic church, but Protestant. While praying, the angel appeared, who said to her. “Arise, because it is a Protestant church” Then he added: “But I want you to see where Martin Luther was condemned and the pain he suffered as a punishment for his pride.”
After these words, she saw a terrible abyss of fire, where they were cruelly tortured countless souls. In the bottom of this hole there was a man, Martin Luther, which differed from the other: it was surrounded by demons that forced him to kneel, and all armed with hammers, they tried in vain , to shove a big nail in the head. Religious thought, if some of the people had seen this dramatic scene, they would not have made honors and other commemorations and celebrations for such a character.
Later, when the opportunity arose to remind his sisters live in humility and in secret. She was convinced that Martin Luther was punished in hell especially for the first deadly sin of pride. Pride is a deadly sin, brought him open rebellion against the Roman Catholic Church.His behavior, his attitude towards the Church, and his preaching were crucial to encourage and bring many souls to eternal ruin. Blessed Maria Serafina Saw Martin Luther in Hell
