Antikrist! 666!
Veľký Ruský svätec Ignatij Brjančaninov poukazuje na hlavnú príčinu odpadnutia kresťanov keď hovorí:
„Kto do svojho vnútra neprijal kráľovstvo Božie, ten nespozná antikrista, ten sa určite pre seba nepochopiteľným spôsobom stane jeho prívržencom”. „A preto dopustí Boh na nich silu zvodu, aby verili lži” (1Tes 2).
Pečate, ktoré spomína zjavenie Jána, ktoré ľudia dostali na čelo a na ruku, sú dvojakého druhu. Prvý druh je duchovný, ktorý sa nesie celými dejinami kresťanstva. Ide o pečať mysle, ktorá je zameraná len a len na matériu. Pečať na pravej ruke symbolizuje to, že táto ruka koná všetko vo svojom živote tak, aby túto matériu získala. Preto každá práca a námaha človeka, je zameraná iba na tento pominuteľný život.
Druhý druh pečate je reálny, kedy na konci sveta príde antikrist a tento znak sa stane viditeľným. Tí, ktorí žijú pre tento svet – ktorí majú duchovný znak na čele – a pracujú pre tento svet – majú duchovný znak na svojej pravej ruke, ktorá neustále koná v prospech sveta, prijmú antikristovo znamenie úplne prirodzene, dobrovoľne, nebude to pre nich nič zvláštneho. Ignatij pokračuje:
Neprijatie Božieho kráľovstva do svojho vnútra je znakom duchovnej degenerácie kresťanov. Táto degenerácia sa prejavuje úplným ponorením ich mysle (pečať na hlave), ich všetkého konania (pečať na pravej ruke ako symbolu pôsobenia človeka) do starostlivosti iba o tento život, iba o to, čo budeme jesť, piť čo si obliekať a úplným zanechaním myšlienky o Božom kráľovstve a jeho pravde.
Toto je plne v súlade s evanjeliom, kde náš Pán hovorí:
Mt 6:31-33: “Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.”
Tento absolútny materializmus bude dielom antikrista, ako najväčšieho ideológa. Nie náhodou v knihe Zjavenia Jána je toto meno označené číslom 666. Toto číslo je v podstate biblickým symbolom mamony – pozemského kráľovstva, hojnosti, slávy a moci. Vychádzame z historického faktu pochádzajúceho z čias Šalamúna, za panovania ktorého židovský štát dosiahol vrchol svojho materiálneho rozkvetu, kde sa píše:
„Váha zlata, ktoré prichádzalo Šalamúnovi behom jedného roku, bola Šesťstošesťdesiatšesť talentov zlata” (1Kron 10, 14; 2Kron 9,13), teda 32 ton a 707,26 kilogramov!
Neprijatie Božieho kráľovstva do svojho vnútra je znakom prijatia takého panovníka, kto dá chlieb a pohľady (názory). Množstvo povrchne veriacich ľudí hľadá konkrétne takéhoto kráľa a Spasiteľa. Veľmi dobre nám o tom svedčí evanjeliový príbeh o nasýtení päťtisíc ľudí piatimi chlebmi:
„Ľudia však, vidiac znamenie, ktoré učinil, hovorili: Je to naozaj prorok, ktorý mal prísť na svet. Preto Ježiš, keď poznal, že chcú prísť a zmocniť sa Ho, aby Ho urobili kráľom, utiahol sa zase na vrch do samoty” (Jn 6,14-15).
Títo ľudia nepochopili prečo Ježiš prišiel. Videli v Ňom vodcu národa, ktorý ich privedie k blahobytu. Ich oči boli zamerané na svet a nie na nebeskú vlasť.
Súčasný vedecko-technický pokrok pridal tejto téme nové a vážne impulzy. Sú spojené s možnosťami úplnej kontroly každého človeka na veľmi vysokej úrovni ovládania či riadenia jeho správania a konania. Na základe mienky mnohých expertov v oblasti počítačových technológií, v blízkej budúcnosti už budú reálne možnosti masového ovládania ľudí. Potvrdzujú, že možnosť zavedenia, uplatnenia systému totálnej počítačovej kontroly na našej planéte nie je za horami a prakticky môže byť zrealizovaná v priebehu pár rokov.
V spojitosti s týmto je chápaná aj otázka o „troch šestkách”. V hebrejskom jazyku číslo 666 zodpovedá slovnému spojeniu (cha-melek le-israel), čo znamená „kráľ Izraela”.
Mnohí kresťania sa tomuto spojeniu dnes klaňajú, keď vyzdvihujú súčasný Izrael a hovoria o židoch ako o starších bratoch vo viere, čo súhlasí iba so židmi starej zmluvy, aj to len s tými, ktorí uverili v Krista ktorý mal prísť ako Spasiteľ. Ibaže dnešný pomýlený kresťansky svet sa nazdáva, že Izrael je vodcom dokonca aj dnes – kedy neprijíma Krista čoby Spasiteľa – a tak sa vynašli falošné teológie o tom, že Izrael bude inak spasený ako skrze Ježiša Krista. Preto číslo 666 je číslom ktoré znamená – kráľ Izraela – nie však kráľ Izraela Ježiš Kristus! Antikrist bude kráľom Izraela, ktorý bude proti Kristovi neúprosne vystupovať, ako proti falošnému Mesiášovi.
Je jasné, že tí, ktorí zavádzajú tento znak – 666 -, veria v jeho magickú silu a snažia sa svoju vieru v tento idol vštepiť všetkým, no predovšetkým kresťanom. Apoštol Pavol však na hocijakú pohanskú vieru reagoval celkom jednoznačne: „modla vo svete nie je nič” (1Kor 8, A). To znamená, že všetky pohanské mystické znaky (čísla, slová, symboly, zaklínania, mágia, čarovanie a im podobné) samy osebe, bez viery v ich význam, nemajú žiadnu silu a moc nad kresťanom, ktorý verí v Pána Ježiša Krista.
Pretože číslo 666, je vo Svätom písme uvedené ako číslo mena antikrista, vzniká tu otázka, či sa ľahostajnosť k jeho používaniu, sa nemôže stať príčinou nenápadného prijatia samotného zlosyna. Na toto nás upozorňujú cirkevní otcovia! Aby sme si túto otázku ujasnili, musíme sa pozrieť na to, ako oni chápu tuto nenápadnosť. Vyčerpávajúcu odpoveď nám dáva opäť Ignatij Brjančannov, znalec a vykladač cirkevných otcov ktorý hovorí:
„Milovníci sveta v čase pozemského života Bohočloveka Ježiša, zavŕšili svoju zločinnosť odvrhnutím Krista a bohovraždou (Mt 23, 32). V posledných časoch existencie sveta to ľudia zavŕšia prijatím antikrista, vzdaním mu božskej úcty (Jn 5, 43). Hrozná je láska k tomuto svetu! Táto láska vchádza do človeka postupne nenápadným spôsobom. Keď vojde, stane sa krutým a neobmedzeným vládcom človeka. Postupne sa ľudia pripravovali a dosahovali taký duševný stav, aby boli spôsobilí k bohovražde a postupne sa pripravujú aj teraz, dosahujú stav a charakter, aby boli spôsobilí prijať antikrista” (2Tes 2, 7-12).
Ukazuje sa, že nepozorovane prijme antikrista ten, kto je milovníkom tohto sveta, teda ten, kto žije podľa pudov tohto sveta, a nie podľa evanjeliových prikázaní. Preto takýto človek postupne a nenápadne prijme idey a ducha proti-kresťanskej ideológie, ktorá je celá nasmerovaná k vytvoreniu raja na zemi, pretože pre ňu neexistuje duchovný život Božieho kráľovstva.
Mnohé sekty takto dnes očakávajú Krista ako takého, ktorý na zemi opäť zasadne a bude tu vládnuť po dobu tisíc rokov. Toto učenie cirkev odmietla ako heretické, ale sekty dnešného veku opäť tieto bludy vytiahli.
Súčasná teológia (predovšetkým tá západná) tak ako ešte nikdy v histórii, sa necháva vťahovať do tejto ideológie, zdôvodňuje si ju a v jej realizácii dokonca vidí – základnú misiu cirkvi vo svete. Celé pôsobenie cirkví (predovšetkým sociálne a kultúrne vo všetkej mnohotvárnosti jej aspektoch) sa v tomto kontexte stáva prioritným.
V konečnom dôsledku sa nie svet pripája k cirkví, ale samotná cirkev sa zosvetšťuje. Príkladov zo súčasnosti je skutočne viac než dosť. Kňazi, ale aj mnísi sa zúčastňujú rôznych podujatí v divadlách a na mnohých iných zďaleka nie nevinných predstaveniach. Kláštory a farnosti usporadúvajú mnohé sviatočné zábavy, radovánky, koncerty svetských piesní. Cirkevné referáty organizujú rockové koncerty a tak ďalej. A na toto všetko sa pozerá, ako na realizáciu misie cirkvi vo svete! Ibaže reálne vidíme, ako sa nie svet prispôsobuje cirkvi, ale cirkev svetu.
Takto postupne a nenápadne prijmú kresťania životné normy a ideály úplne pohanské, proti-kresťanské a na základe toho veľmi ľahko prijmú, aj samotného antikrista ako Spasiteľa a najväčšieho dobrodinca ľudstva. Ignatij Brjančaninov napísal:
„Ten, kto sa neposilňuje Kristom, nerastie vo viere skutkami viery, bude pravdepodobne oklamaný učením lži, ktorá pokrytecky prijíma podobu pravdy”.
Súčasný rozmach apokalyptických nálad a očakávaní je spojený s viditeľnou degradáciou morálneho stavu človeka a zvlášť vlastných štruktúr s prudko rozvíjajúcou sa tendenciou k stále väčšej koncentrácii politickej, informačnej, vedecko-technickej, ekonomickej a vojenskej moci, vo veľmi úzkom kruhu svetových „supermanov”, pre ktorých neplatia žiadne morálne zákony ani iné vyššie ľudské zmysly, pocity a pohnútky. Odtiaľto sa zreteľne rysuje idea vytvorenia jedného celosvetového štátu, na čele ktorého bude stáť konkrétne tá hŕstka „bohov” s možnosťami neobmedzenej „počítačovej” moci, čo tento svet privedie k ustanoveniu všeobecného otroctva ako pre každého človeka samostatne, tak aj pre všetky národy na zemi.
Toto všetko úplne zodpovedá apokalyptickým predpovediam o totalitnom režime moci s jedným celosvetovým lídrom, ktorý sa vyhlási za „spasiteľa” celého ľudstva.
Logickými následkami tohto nového svetového poriadku bude duchovná, mravná, ekologická, energetická, demografická a iné krízy, ktoré budú zmáhať súčasný svet a v podstate už sú aj zjavné, tak znovu splývajú so zmyslom tých záverečných udalostí v živote ľudstva, o ktorých hovorí Zjavenie Jána, teda o hroznej záhube celého ľudstva.
Svet je už dnes pripravený prijať antikrista. Všetci očakávajú nový vek, ktorý bude založený na hojnosti a užívaní si sveta a zmyslov. Kresťania namiesto obranného valu, ktorý by mal ukazovať na večné nebeské kráľovstvo, sa svetu prispôsobujú a očakávajú spolu s pohanmi a židmi, ktorí Krista neprijali, kraľovanie anrikrista na tejto zemi v domnení, že ide o Spasiteľa sveta. Mnohí sa dokonca radujú z toho, že by mal byť opäť vybudovaný židovský chrám, do ktorého však nevstúpi Boh, ale vstúpi popierač Krista a celý svet pred ním padne na kolená. Okrem posledných verných kresťanov, ktorí zažijú časy krutého prenasledovania a mučenia, akého nebolo ani za čias Diokleciána.
Aby kresťania nepodľahli zvodu antikristovmu, nesmú brať duchovné pečate na svoje čelá a svoje ruky čo znamená, že nesmú žiť pre tento svet a pracovať pre tento svet, ako keby svet bol všetkým. Podriaďujúc tomu nedele, ktoré sú zasvätené Kristovi prácou, podriaďujúc sa zákonom, ktoré sú v priamom rozpore s desatorom, podriaďujúc sa rýchlemu vývoju vedy a techniky, opantaním svojich zmyslov, tejto rýchlo sa vyvýjajúcej zložke života, ktorej je lepšie sa vyhnúť, ako jej slúžiť.
Ježišovo – nemôžete slúžiť Bohu aj mamone – je aktuálne aj dnes. Cirkevní otcovia na rozdiel od iných učiteľov hovoria, že dôležité je naše rozhodnutie.Ak sa rozhodneme pre Krista, nie je možné aby nás sily zla zlomili. Ale ak sa rozhodneme pre svet a pre Krista, začneme sedieť na dvoch stoličkách, Kristus nám nepomôže, nepocítime jeho milosť a naše kresťanstvo bude falošné. Toto je kľúčová a prioritná otázka našej viery – vzdať sa, alebo nevzdať sa všetkého, pre Krista?! Byť, či nebyť? Podriadiť sa Kristovi, či podriadiť sa svetu?! Na tom závisí naša budúcnosť a boj proti antikristovi a jeho systému, ktorý už dnes zasahuje do nášho života. Pamätajme na slová proroka Samuela:
1S 7:3: “Ak sa celým srdcom obrátite k Hospodinovi a ak odstránite cudzích bohov zo svojho prostredia, i aštarty, a ak si upriamite srdcia na Hospodina a budete slúžiť Jemu samému, vytrhne vás z ruky Filištíncov.”
Prevedené do dešného sveta:
1S 7:3: “Ak sa celým srdcom obrátite k Hospodinovi a ak odstránite cudzích bohov zo svojho prostredia, i aštarty, a ak si upriamite srdcia na Hospodina a budete slúžiť Jemu samému, vytrhne vás z ruky všetkých démonov a antikrista.”
Amen…
„Kto do svojho vnútra neprijal kráľovstvo Božie, ten nespozná antikrista, ten sa určite pre seba nepochopiteľným spôsobom stane jeho prívržencom”. „A preto dopustí Boh na nich silu zvodu, aby verili lži” (1Tes 2).
Pečate, ktoré spomína zjavenie Jána, ktoré ľudia dostali na čelo a na ruku, sú dvojakého druhu. Prvý druh je duchovný, ktorý sa nesie celými dejinami kresťanstva. Ide o pečať mysle, ktorá je zameraná len a len na matériu. Pečať na pravej ruke symbolizuje to, že táto ruka koná všetko vo svojom živote tak, aby túto matériu získala. Preto každá práca a námaha človeka, je zameraná iba na tento pominuteľný život.
Druhý druh pečate je reálny, kedy na konci sveta príde antikrist a tento znak sa stane viditeľným. Tí, ktorí žijú pre tento svet – ktorí majú duchovný znak na čele – a pracujú pre tento svet – majú duchovný znak na svojej pravej ruke, ktorá neustále koná v prospech sveta, prijmú antikristovo znamenie úplne prirodzene, dobrovoľne, nebude to pre nich nič zvláštneho. Ignatij pokračuje:
Neprijatie Božieho kráľovstva do svojho vnútra je znakom duchovnej degenerácie kresťanov. Táto degenerácia sa prejavuje úplným ponorením ich mysle (pečať na hlave), ich všetkého konania (pečať na pravej ruke ako symbolu pôsobenia človeka) do starostlivosti iba o tento život, iba o to, čo budeme jesť, piť čo si obliekať a úplným zanechaním myšlienky o Božom kráľovstve a jeho pravde.
Toto je plne v súlade s evanjeliom, kde náš Pán hovorí:
Mt 6:31-33: “Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.”
Tento absolútny materializmus bude dielom antikrista, ako najväčšieho ideológa. Nie náhodou v knihe Zjavenia Jána je toto meno označené číslom 666. Toto číslo je v podstate biblickým symbolom mamony – pozemského kráľovstva, hojnosti, slávy a moci. Vychádzame z historického faktu pochádzajúceho z čias Šalamúna, za panovania ktorého židovský štát dosiahol vrchol svojho materiálneho rozkvetu, kde sa píše:
„Váha zlata, ktoré prichádzalo Šalamúnovi behom jedného roku, bola Šesťstošesťdesiatšesť talentov zlata” (1Kron 10, 14; 2Kron 9,13), teda 32 ton a 707,26 kilogramov!
Neprijatie Božieho kráľovstva do svojho vnútra je znakom prijatia takého panovníka, kto dá chlieb a pohľady (názory). Množstvo povrchne veriacich ľudí hľadá konkrétne takéhoto kráľa a Spasiteľa. Veľmi dobre nám o tom svedčí evanjeliový príbeh o nasýtení päťtisíc ľudí piatimi chlebmi:
„Ľudia však, vidiac znamenie, ktoré učinil, hovorili: Je to naozaj prorok, ktorý mal prísť na svet. Preto Ježiš, keď poznal, že chcú prísť a zmocniť sa Ho, aby Ho urobili kráľom, utiahol sa zase na vrch do samoty” (Jn 6,14-15).
Títo ľudia nepochopili prečo Ježiš prišiel. Videli v Ňom vodcu národa, ktorý ich privedie k blahobytu. Ich oči boli zamerané na svet a nie na nebeskú vlasť.
Súčasný vedecko-technický pokrok pridal tejto téme nové a vážne impulzy. Sú spojené s možnosťami úplnej kontroly každého človeka na veľmi vysokej úrovni ovládania či riadenia jeho správania a konania. Na základe mienky mnohých expertov v oblasti počítačových technológií, v blízkej budúcnosti už budú reálne možnosti masového ovládania ľudí. Potvrdzujú, že možnosť zavedenia, uplatnenia systému totálnej počítačovej kontroly na našej planéte nie je za horami a prakticky môže byť zrealizovaná v priebehu pár rokov.
V spojitosti s týmto je chápaná aj otázka o „troch šestkách”. V hebrejskom jazyku číslo 666 zodpovedá slovnému spojeniu (cha-melek le-israel), čo znamená „kráľ Izraela”.
Mnohí kresťania sa tomuto spojeniu dnes klaňajú, keď vyzdvihujú súčasný Izrael a hovoria o židoch ako o starších bratoch vo viere, čo súhlasí iba so židmi starej zmluvy, aj to len s tými, ktorí uverili v Krista ktorý mal prísť ako Spasiteľ. Ibaže dnešný pomýlený kresťansky svet sa nazdáva, že Izrael je vodcom dokonca aj dnes – kedy neprijíma Krista čoby Spasiteľa – a tak sa vynašli falošné teológie o tom, že Izrael bude inak spasený ako skrze Ježiša Krista. Preto číslo 666 je číslom ktoré znamená – kráľ Izraela – nie však kráľ Izraela Ježiš Kristus! Antikrist bude kráľom Izraela, ktorý bude proti Kristovi neúprosne vystupovať, ako proti falošnému Mesiášovi.
Je jasné, že tí, ktorí zavádzajú tento znak – 666 -, veria v jeho magickú silu a snažia sa svoju vieru v tento idol vštepiť všetkým, no predovšetkým kresťanom. Apoštol Pavol však na hocijakú pohanskú vieru reagoval celkom jednoznačne: „modla vo svete nie je nič” (1Kor 8, A). To znamená, že všetky pohanské mystické znaky (čísla, slová, symboly, zaklínania, mágia, čarovanie a im podobné) samy osebe, bez viery v ich význam, nemajú žiadnu silu a moc nad kresťanom, ktorý verí v Pána Ježiša Krista.
Pretože číslo 666, je vo Svätom písme uvedené ako číslo mena antikrista, vzniká tu otázka, či sa ľahostajnosť k jeho používaniu, sa nemôže stať príčinou nenápadného prijatia samotného zlosyna. Na toto nás upozorňujú cirkevní otcovia! Aby sme si túto otázku ujasnili, musíme sa pozrieť na to, ako oni chápu tuto nenápadnosť. Vyčerpávajúcu odpoveď nám dáva opäť Ignatij Brjančannov, znalec a vykladač cirkevných otcov ktorý hovorí:
„Milovníci sveta v čase pozemského života Bohočloveka Ježiša, zavŕšili svoju zločinnosť odvrhnutím Krista a bohovraždou (Mt 23, 32). V posledných časoch existencie sveta to ľudia zavŕšia prijatím antikrista, vzdaním mu božskej úcty (Jn 5, 43). Hrozná je láska k tomuto svetu! Táto láska vchádza do človeka postupne nenápadným spôsobom. Keď vojde, stane sa krutým a neobmedzeným vládcom človeka. Postupne sa ľudia pripravovali a dosahovali taký duševný stav, aby boli spôsobilí k bohovražde a postupne sa pripravujú aj teraz, dosahujú stav a charakter, aby boli spôsobilí prijať antikrista” (2Tes 2, 7-12).
Ukazuje sa, že nepozorovane prijme antikrista ten, kto je milovníkom tohto sveta, teda ten, kto žije podľa pudov tohto sveta, a nie podľa evanjeliových prikázaní. Preto takýto človek postupne a nenápadne prijme idey a ducha proti-kresťanskej ideológie, ktorá je celá nasmerovaná k vytvoreniu raja na zemi, pretože pre ňu neexistuje duchovný život Božieho kráľovstva.
Mnohé sekty takto dnes očakávajú Krista ako takého, ktorý na zemi opäť zasadne a bude tu vládnuť po dobu tisíc rokov. Toto učenie cirkev odmietla ako heretické, ale sekty dnešného veku opäť tieto bludy vytiahli.
Súčasná teológia (predovšetkým tá západná) tak ako ešte nikdy v histórii, sa necháva vťahovať do tejto ideológie, zdôvodňuje si ju a v jej realizácii dokonca vidí – základnú misiu cirkvi vo svete. Celé pôsobenie cirkví (predovšetkým sociálne a kultúrne vo všetkej mnohotvárnosti jej aspektoch) sa v tomto kontexte stáva prioritným.
V konečnom dôsledku sa nie svet pripája k cirkví, ale samotná cirkev sa zosvetšťuje. Príkladov zo súčasnosti je skutočne viac než dosť. Kňazi, ale aj mnísi sa zúčastňujú rôznych podujatí v divadlách a na mnohých iných zďaleka nie nevinných predstaveniach. Kláštory a farnosti usporadúvajú mnohé sviatočné zábavy, radovánky, koncerty svetských piesní. Cirkevné referáty organizujú rockové koncerty a tak ďalej. A na toto všetko sa pozerá, ako na realizáciu misie cirkvi vo svete! Ibaže reálne vidíme, ako sa nie svet prispôsobuje cirkvi, ale cirkev svetu.
Takto postupne a nenápadne prijmú kresťania životné normy a ideály úplne pohanské, proti-kresťanské a na základe toho veľmi ľahko prijmú, aj samotného antikrista ako Spasiteľa a najväčšieho dobrodinca ľudstva. Ignatij Brjančaninov napísal:
„Ten, kto sa neposilňuje Kristom, nerastie vo viere skutkami viery, bude pravdepodobne oklamaný učením lži, ktorá pokrytecky prijíma podobu pravdy”.
Súčasný rozmach apokalyptických nálad a očakávaní je spojený s viditeľnou degradáciou morálneho stavu človeka a zvlášť vlastných štruktúr s prudko rozvíjajúcou sa tendenciou k stále väčšej koncentrácii politickej, informačnej, vedecko-technickej, ekonomickej a vojenskej moci, vo veľmi úzkom kruhu svetových „supermanov”, pre ktorých neplatia žiadne morálne zákony ani iné vyššie ľudské zmysly, pocity a pohnútky. Odtiaľto sa zreteľne rysuje idea vytvorenia jedného celosvetového štátu, na čele ktorého bude stáť konkrétne tá hŕstka „bohov” s možnosťami neobmedzenej „počítačovej” moci, čo tento svet privedie k ustanoveniu všeobecného otroctva ako pre každého človeka samostatne, tak aj pre všetky národy na zemi.
Toto všetko úplne zodpovedá apokalyptickým predpovediam o totalitnom režime moci s jedným celosvetovým lídrom, ktorý sa vyhlási za „spasiteľa” celého ľudstva.
Logickými následkami tohto nového svetového poriadku bude duchovná, mravná, ekologická, energetická, demografická a iné krízy, ktoré budú zmáhať súčasný svet a v podstate už sú aj zjavné, tak znovu splývajú so zmyslom tých záverečných udalostí v živote ľudstva, o ktorých hovorí Zjavenie Jána, teda o hroznej záhube celého ľudstva.
Svet je už dnes pripravený prijať antikrista. Všetci očakávajú nový vek, ktorý bude založený na hojnosti a užívaní si sveta a zmyslov. Kresťania namiesto obranného valu, ktorý by mal ukazovať na večné nebeské kráľovstvo, sa svetu prispôsobujú a očakávajú spolu s pohanmi a židmi, ktorí Krista neprijali, kraľovanie anrikrista na tejto zemi v domnení, že ide o Spasiteľa sveta. Mnohí sa dokonca radujú z toho, že by mal byť opäť vybudovaný židovský chrám, do ktorého však nevstúpi Boh, ale vstúpi popierač Krista a celý svet pred ním padne na kolená. Okrem posledných verných kresťanov, ktorí zažijú časy krutého prenasledovania a mučenia, akého nebolo ani za čias Diokleciána.
Aby kresťania nepodľahli zvodu antikristovmu, nesmú brať duchovné pečate na svoje čelá a svoje ruky čo znamená, že nesmú žiť pre tento svet a pracovať pre tento svet, ako keby svet bol všetkým. Podriaďujúc tomu nedele, ktoré sú zasvätené Kristovi prácou, podriaďujúc sa zákonom, ktoré sú v priamom rozpore s desatorom, podriaďujúc sa rýchlemu vývoju vedy a techniky, opantaním svojich zmyslov, tejto rýchlo sa vyvýjajúcej zložke života, ktorej je lepšie sa vyhnúť, ako jej slúžiť.
Ježišovo – nemôžete slúžiť Bohu aj mamone – je aktuálne aj dnes. Cirkevní otcovia na rozdiel od iných učiteľov hovoria, že dôležité je naše rozhodnutie.Ak sa rozhodneme pre Krista, nie je možné aby nás sily zla zlomili. Ale ak sa rozhodneme pre svet a pre Krista, začneme sedieť na dvoch stoličkách, Kristus nám nepomôže, nepocítime jeho milosť a naše kresťanstvo bude falošné. Toto je kľúčová a prioritná otázka našej viery – vzdať sa, alebo nevzdať sa všetkého, pre Krista?! Byť, či nebyť? Podriadiť sa Kristovi, či podriadiť sa svetu?! Na tom závisí naša budúcnosť a boj proti antikristovi a jeho systému, ktorý už dnes zasahuje do nášho života. Pamätajme na slová proroka Samuela:
1S 7:3: “Ak sa celým srdcom obrátite k Hospodinovi a ak odstránite cudzích bohov zo svojho prostredia, i aštarty, a ak si upriamite srdcia na Hospodina a budete slúžiť Jemu samému, vytrhne vás z ruky Filištíncov.”
Prevedené do dešného sveta:
1S 7:3: “Ak sa celým srdcom obrátite k Hospodinovi a ak odstránite cudzích bohov zo svojho prostredia, i aštarty, a ak si upriamite srdcia na Hospodina a budete slúžiť Jemu samému, vytrhne vás z ruky všetkých démonov a antikrista.”
Amen…