Samo Tomášik (1813-1887): Hej, Slováci… Bola obľúbenou vlasteneckou melódiou všetkých slovanských národov bývalej Rakúsko-uhorskej monarchie a balkánských Slovanov.
V roku 1834 mladý slovenský evanjelický farár v Chyžnom (Gemerská stolica) Samo Tomášik (1813-1887) putoval do Nemecka, aby si tam rozšíril a prehĺbil svoje teologické vzdelanie.
Cestou sa zastavil v Prahe. Pri prechádzke pražskými ulicami ho veľmi zronilo, že ľudia, ktorých sa tam stretával, rozprávali medzi sebou po nemecky, a len kde-tu počul rozhovor v češtine. Pod dojmom hlbokého sklamania, ktoré v ňom tento nečakaný jav vyvolal, sa vrátil do svojej izbietky. Tam do denníka zaznačil tie svoje obavy o budúcnosť, ktoré lomcovali jeho citlivou slovanskou dušou:
„Ak matička Praha, perla západného slovanského sveta, sa začína strácať v nemeckom mori, čo asi čaká Slovensko, moju drahú vlasť, pre ktorú je Praha zdrojom duchovnej kultúry? Trýznený tou myšlienkou, spomenul som si na starodávnu poľskú pieseň Jeszcze Polska nie …Viac