Kto bol Che Guevara, ktorého adoruje Ľuboš Blaha, poslanec a vplyvný člen strany Smer-SD?

Ernesto Guevara sa narodil 14. júna 1928 v argentínskom Rosariu v rodine španielsko-írskych emigrantov, jeho otec bol architekt. V rodine bol najstarším synom, mal ešte dvoch bratov a dve sestry. Keď mal Ernesto 2 roky, ochorel na astmu. Čítal Sigmunda Freuda, Pabla Nerudu, francúzsku literatúru a neskôr Karola Marxa a Fridricha Engelsa. V roku 1947 začal študovať medicínu na univerzite v Buenos Aires.

Mladý E. Guevara (vpravo) s priateľom A. Granadom na rieke Amazonka

Veľa cestoval, v roku 1951 spolu s priateľom Albertom Granadom podnikol 10 mesiacov trvajúcu cestu po Južnej Amerike. V Perunavštívil slávne Machu Picchu a istý čas pracovali aj v útulku pre malomocných v San Pablo. Neskôr odcestovali do Kolumbie(práve tam vrcholila občianska vojna), krátko nato sa s Granadom rozlúčili a Ernesto sa dostal na mesiac do Miami na Floride. Zdá sa, že práve počas týchto ciest sa začali formovať jeho protiamerické postoje. V júni 1953 bol úspešne promovaný na univerzite. Napriek ponuke pracovať na univerzite odišiel do Bolívie, Peru a Venezuely a začiatkom januára 1954 prišiel do Guatemaly, kde sa zoznámil so svojou prvou manželkou, peruánskou ekonómkou Hildou Gadeovou, s ktorou mal neskôr jednu dcéru. Zažil tu tiež Američanmi podporovaný prevrat proti ľavicovo orientovanému prezidentovi Arbenzovi Guzmánovi. Keďže Guevara pri prevrate otvorene podporoval Guzmána, nová vojenská chunta ho označila za nepohodlnú osobu a v septembri 1954 bol nútený odísť z Guatemaly do Mexika, ktoré bolo v tomto období vnímané ako stredisko ľavicových radikálov. Pracoval tam ako lekárna alergiológii v hlavnej nemocnici v Mexiku, zároveň si privyrábal ako fotograf pre latinskoamerickú tlačovú agentúru.

Kuba
upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kubánska revolúcia

Che Guevara a Fidel Castro v roku 1961

Práve v Mexiku sa Ernesto Guevara v júni 1955 zoznámil s kubánskym emigrantom Fidelom Castrom, ktorý sa uchýlil do Mexika po neúspešnom puči v júli 1953. Hoci obaja muži mali údajne veľmi odlišné povahy, vďaka ich spoločným názorom na sociálne otázky a americký imperializmus sa zakrátko zblížili a Guevara sa s nadšením pridáva ku Castrovmu plánu na začatie ozbrojenej revolúcie proti kubánskemu diktátorovi Fulgenciovi Batistovi.

Po niekoľkomesačných prípravách a vojenskom výcviku dňa 25. novembra 1956odplávala skupina 82 mužov na jachte Granma na Kubu. Vylodili sa 2. decembraneďaleko pláže Los Coloradas. Po prvotných nezdaroch malá jednotka mužov spolu s Guevarom a Castrom zaútočila 17. januára1957 na vojenskú hliadku v La Plate v horách Sierra Maestra. Bolo to ich prvé víťazstvo. Guevara sa stal veliteľom 4. kolóny, ktorá viedla útok partizánov z hôr Sierra Maestry do centrálnych provincii Kuby. Niekedy v tomto období sa ujala prezývka Che, čo znamená v argentínskej hovorovej reči zvolanie v zmysle hej, prípadne človeče. Koncom roka 1958 zaútočil Che na mestá Guayos a Cabayguán a napriek niekoľkonásobnej presile ich v priebehu 48 hodín dobyl. Spomedzi povstaleckých veliteľov bol Che vnímaný ako najagresívnejší a najúspešnejší. Bol známy vyžadovaním tvrdej disciplíny a vynikajúcim taktickým myslením. Jeho jednotky dobyli 1. januára1959 150-tisícové mesto Santa Clara, čo otvorilo cestu na Havanu a donútilo diktátora Batistu k úteku z Kuby. Na druhý deň, 2. januára vstúpilo do Havany povstalecké vojsko Ernesta Che Guevaru a kubánska armáda bez boja kapitulovala.

Po víťazstve revolúcie Fidel Castro menoval Guevaru na niekoľko mesiacov veliteľom vojenskej základne La Cabaña, kde okrem iného dozeral aj na popravy desiatok bývalých Batistových vojakov a policajtov, ktorí boli usvedčení zo závažných zločinov a represálií uskutočňovaných počas Batistovho režimu. Neskôr sa podieľal na agrárnej reforme, ktorá zoštátnila majetok veľkých korporácii a výrazne zhoršila vzťahy Kuby s USA. Od toho momentu sa Kuba začala stále viac zbližovať so Sovietskym zväzom, na čom mal podľa viacerých historikov Guevara podstatnú zásluhu, pretože mal viac prokomunisticky orientovanejšie názory ako Fidel Castro a zblíženie so ZSSR mu navrhoval už dávnejšie (hoci neskôr zostal zo sovietskeho modelu komunizmu sklamaný a začal ho otvorene kritizovať). 13. februára1959 bol Guevara vymenovaný za prezidenta Národnej kubánskej banky a v roku 1961 za ministra priemyslu, čo z neho urobilo jedného z hlavných formovateľov novej, komunisticky orientovanej ekonomiky. Počas tohto obdobia mal Guevara výrazné zásluhy aj na rozsiahlej alfabetizačnej kampani, ktorá v priebehu krátkej doby podstatne rozšírila gramotnosť kubánskeho obyvateľstva a tiež na zlepšovaní a rozširovaní bezplatnej lekárskej starostlivosti.

Che Guevara so svojou rodinou, 1963

Guevara sa 22. mája 1959 rozviedol so svojou prvou manželkou a v tom istom roku sa oženil s kubánskou partizánkou Alediou Marchou, s ktorou mal neskôr 4 deti (dve dcéry a dvoch synov).

Kongo a Bolívia
upraviť

Na začiatku roku 1965 sa Guevara vzdal všetkých postov v kubánskej vláde, stiahol sa z verejného života a rozbehol prípravy na rozšírenie revolúcie aj do iných častí sveta. V apríli 1965 tajne odišiel spolu so 120 dobrovoľníkmi do Belgického Konga, kde sa pokúsil podporiť konžského veliteľa Laurenta Désiré Kabilu a zmeniť miestne povstanie v komunistickú revolúciu. Jeho snahy sa však v afrických podmienkach míňali účinku, dostihli ho navyše závažné zdravotné problémy v súvislosti s akútnou astmou a v novembri 1965 bol nútený z Konga odísť.

Che Guevara v Kongu, 1965

Po niekoľkomesačnom zotavovaní, počas ktorého sa tajne zdržiaval v Dar es Salaam a v Prahe, začal nové prípravy na zorganizovanie ozbrojeného boja, tentoraz v Bolívii, v ktorej boli podľa jeho mienky v tom čase najlepšie podmienky pre vypuknutie revolúcie. Už v novembri 1966 odišiel do Bolívie s falošným pasom. Vznikla tu nová, asi 50-členná partizánska skupina, ktorá spočiatku zaznamenala v bojoch s bolívijskou armádou viacero úspechov. Guevarova predstava o rozšírení revolúcie sa však zakrátko prestala napĺňať aj tu, jeho aktivity nedostali očakávanú podporu miestnych obyvateľov a Bolívijská vláda poslala do oblasti, kde operovali jeho partizáni, viac ako 600 vojakov. Bolívijské vládne jednotky koordinované agentmi CIAobkľúčili povstalcov 8. októbra v rokline Churo v Andách. Po krátkom boji zahynula väčšina partizánov a zraneného Che Guevaru zajala armáda. Odviedli ho do blízkej dediny La Higuera, kde ho nasledujúci deň, 9. októbra 1967 bez súdu popravili. Popravu nariadil bolívijský prezident René Barrientosa zúčastnil sa jej aj neslávne známy agent CIA Félix Rodríguez.

Guevarove telo previezli helikoptérou do neďalekého mesta Vallegrande, kde ho vystavili pred novinármi, následne ho pochovali na tajnom mieste v neoznačenom hrobe. Opätovne boli jeho pozostatky nájdené až v roku 1997 neďaleko Vallegrandského letiska a vrátené na Kubu, kde boli 17. októbra 1997 v meste Santa Clara s veľkou pompou pochované.