Public relations (vzťah s verejnosťou) = propaganda!
O slovách, emóciách a vnútornom popieraní! Metódy ovládania!
Emócie a popieranie reality spolu úzko súvisia. Tento vzťah treba chápať bez odsudzovania. Je súčasťou nášho bytia. Ale rozpoznanie tohto vzťahu je nesmierne cenné, aby sme dokázali pochopiť správanie ľudí a ľudských skupín, ale predovšetkým naše vlastné správanie na racionálnej úrovni. Emocionálnosť nám pomáha veriť. Racionalita nám ukazuje cestu k poznaniu.
Hovorme o jednej rozdvojenej osobnosti, o ktorej si myslím, že je podobná nespočetnému množstvu jej súčasníkov. Nasledujúci citát pochádza od Franka Luntza, komunikačného konzultanta, ktorý má blízko k americkým republikánom.
“Všetko sú to emócie. Ale na emóciách nie je nič zlé. Keď sme zamilovaní, nie sme racionálni, sme emocionálni. Keď sme na dovolenke, nie sme racionálni, sme emocionálni. Keď sme šťastní, nie sme [racionálni]. V skutočnosti sme vo väčšine prípadov, keď sme racionálni, v skutočnosti nešťastní. Emócie sú dobré, vášeň je dobrá. Je dobré zaoberať sa tým, čo vás zaujíma, za predpokladu, že je to zdravá snaha.”
Luntz však nemal a nemá blízko len k jednému politickému hnutiu. Je oportunista, je tu pre každého, kto ho môže takpovediac využiť. Ľudia, ktorí sa vyznajú v obchode s manipuláciou, boli vždy žiadaní. Farmaceutické spoločnosti prosperujú zo strachu a z údajne spásnych liekov. A spoločnosti ako Pfizer vďačia za svoj vplyv a z neho vyplývajúci obchodný úspech ľuďom ako Frank Luntz:
“Verím ľuďom, ktorí pracujú v spoločnostiach, pre ktoré pracujem, a politickým ľuďom. Najlepším príkladom je Rudy Giuliani. Čo som urobil zlé, keď som niekomu, ako je Rudy Giuliani, alebo spoločnosti, ako je Pfizer, poskytol jazyk, ktorý im pomáha vysvetľovať alebo vzdelávať?”
Otázkou je, čo Luntz vedel, čomu veril alebo čo nechcel vedieť. V roku 2003 takto šíril emocionálne mimoriadne pôsobivú reklamu na nový zázračný liek:
“Som zástancom veľmi známeho lieku, ktorým je OxyContin, pretože verím, že je to zázračný liek, ktorý pomáha ľuďom prekonať deň. A je to liek, ktorý niektorí ľudia chcú stiahnuť z trhu.”
Išlo o komunikáciu s verejnosťou pre výrobcu lieku Purdue Pharma. V roku 2021 sa tejto témy ujal Tucker Carlson, o ktorom sa v súčasnosti hovorí po jeho rozhovore s ruským prezidentom Putinom. USA majú teraz plnohodnotný drogový problém s liekom OxyContin
Frank Luntz jednoducho vykonáva prácu v oblasti vzťahov s verejnosťou - propaganda! Nie nadarmo možno v Gustavovi le Bonovi, Walterovi Lippmannovi a Edwardovi Bernaysovi rozpoznať jeho vzory. Public relations je umenie strategickej komunikácie (vzťahov s verejnosťou) s cieľom ovplyvniť druhú stranu v záujme klienta. Z toho vyplýva krédo obchodného a politického poradcu Franka Luntza:
“Existuje jednoduché pravidlo: hovorte to a hovorte to a hovorte to a hovorte to a hovorte to a hovorte to a hovorte to a potom znova a znova a znova a znova a znova a čas, keď to už nemôžete povedať, je približne čas, keď to cieľová skupina počula prvýkrát. A je to tak ťažké, ale musíte to jednoducho stále opakovať."
Public relations je pojmovou náhradou za pojem propaganda, ktorý bol zdiskreditovaný niekedy v prvej polovici 20. storočia. Public relations ako zámerne zavedený emocionálny termín je už sám o sebe propagandou, manipuláciou. Je to deformácia, zvrátenie prirodzenej logiky jazyka, ako to opísal George Orwell vo svojom diele “1984”. Moc jazyka, ktorá spočíva aj v tom, že núti ľudí k určitým činom. Vytvoriť im ilúziu, že ide o ich slobodnú vôľu, o ich vlastné rozhodnutie. Na otázku, či sú slová kľúčom k citom, odpovedal: “Áno, presne tak. Hovorí sa tomu kľúč, ale mojou úlohou je hľadať slová, ktoré vyvolávajú emócie. Samotné slová sa dajú nájsť v slovníku alebo telefónnom zozname, ale slová s emóciou môžu zmeniť osud, môžu zmeniť život, ako ho poznáme. Vieme, že zmenili dejiny, vieme, že zmenili správanie, vieme, že môžu začať alebo ukončiť vojnu. Vieme, že slová a city sú spolu najmocnejšou silou, akú ľudstvo pozná.”
Ako v sebe človek legitimizuje svoju oportunistickú povahu? Túto legitimizáciu potrebuje, aby sa necítil príliš zle. Profesionálny misionár – a Luntz ním je – musí pevne veriť tomu, čo chce ako misionár predávať:
“Existujú slová, ktoré fungujú, ktoré majú vysvetľovať a vzdelávať o stratégiách, ktoré fungujú, o produktoch, ktoré fungujú, o službách, ktoré fungujú. Nikdy sa nebudem snažiť predať citrón. To nerobím. Pracujem pre farmaceutické spoločnosti, pretože môjho otca dlho udržiavali pri živote lieky spoločností ako Pfizer. Pracujem pre spoločnosť, ako je Federal Express, pretože mi umožňuje doručiť balík na druhý deň ráno. Je to úžasná, inovatívna spoločnosť. Pracujem pre spoločnosť, ako je Merrill Lynch, pretože verím vo finančné služby a kvalitu produktu.”
Alebo musí ľudí presvedčiť, že tomu všetkému sám verí. Musí vedieť manipulovať. A prijať túto manipuláciu aj pre seba. Existuje na to dokonca výraz: aby svet vyzeral dobre.
Všetky tieto citáty Franka Luntza sú staré viac ako 20 rokov. Ľudí charakterizuje ich jedinečná povaha. V rámci tejto povahy sa môžu meniť a menia sa. Frank Luntz vždy plával v ideologicky hlavnom názorovom prúde v USA. Je to súčasť jeho rozdvojenej osobnosti s vysoko oportunistickou orientáciou. Ako inak by mohol vykonávať svoju prácu poradcu bez toho, aby sa vnútorne rozpoltil?
Mimochodom, v roku 2002 sa Luntz vyslovil aj za kritický pohľad na veci, ktoré by ľudia nemali brať jednoducho ako samozrejmosť:
“Pokračujte v tom, aby sa nedostatok vedeckej istoty stal hlavným problémom v diskusii, zdôrazňujte, že je dôležité nekonať, kým nie sú známe všetky fakty. Najdôležitejšou zásadou je váš záväzok voči spoľahlivej vede.”
Bola toto pravá tvár Franka Luntza alebo len oportunizmus?
On sám, ktorý je s takýmito mechanizmami veľmi dobre oboznámený, si uvedomil, že diskusia o údajnom globálnom otepľovaní, ktorá sa rozpútala vo verejnom priestore, je motivovaná emóciami. Mal na to senzory, pretože celkom racionálne radil politikom a podnikom, aby mohli úspešne emocionálne pôsobiť na svoje publikum. Uvedomoval si, že hoci je pojem globálne otepľovanie rovnako abstraktný ako zmena klímy (zmena je podstatou klímy), má oveľa silnejší emocionálny vplyv, pretože naháňa strach. Najmä keď sa niečo také “dokazovalo” pomocou “kriviek hokejky”.
Frank Luntz sa začiatkom rokov 2000 vyslovil za to, aby sa diskusia o skutočnej alebo údajnej zmene klímy spôsobenej človekom, ktorú do hry vniesli zainteresované mocenské skupiny, viedla skôr na racionálnej ako emocionálnej úrovni, dokonca aby sa vôbec umožnila vecná diskusia. V očiach mesianistických fanatikov blížiaceho sa “globálneho otepľovania” sa tak zákonite musel stať “popieračom klímy”. Áno, dokonca z neho urobili “popierača vedeckého konsenzu”.
Je dôležité uvedomiť si, čo to znamená: “vedecký konsenzus” v otázkach (preukázateľného) globálneho otepľovania je predpísaný, nariadený, takmer prikázaný. V dôsledku toho je prakticky zakázaná akákoľvek vedecká diskusia o samotnej téme, t. j. o existencii alebo neexistencii globálneho otepľovania, vrátane výskumu jeho príčin. To znamená, že veda zanikla, aby uvoľnila miesto nekompromisnej, samostatnej ideológii.
V rovnakej miere, v akej sa fanatici klimatického otepľovania – t. j. vedci, ktorí neseriózne, vecne a otvorene argumentujú v prospech takéhoto názoru – čoraz viac rozohňovali a začali masívne ovplyvňovať politiku, Frank Luntz začal pociťovať tlak. Podobne ako v stredoveku, aj on dostal možnosť vyznať sa zo svojich hriechov pred najvyšším klimatickým súdom, akousi inkvizíciou modernej doby, a pridať sa k prevládajúcej ideológii – často maskovanej ako “vedecký konsenzus”. Frank Luntz, ktorý vie, ako tento biznis funguje, sa podvolil. Čo znamená, že môže zostať v biznise. Klasické oportunistické správanie, pochopiteľné, ľudské – a predsa osudové.
Frank Luntz bol obvinený z popierania. On však poprel sám seba, keď sa zriekol svojho presvedčenia. Alebo ho nemal ani predtým?
Vôbec “nepopieral globálne otepľovanie”, ale iba radil svojim klientom, aby sa snažili o vedeckú diskusiu. Argumentoval v prospech racionality. Len aby zistil, že ho možno dostať do takého emocionálneho zovretia, že mu racionalita nepomôže. Bol konfrontovaný s “ofenzívnym” variantom práce v oblasti public relations, ktorým si zarába: silným emocionálnym vplyvom na dosiahnutie želaných opatrení.
Emócie a popieranie reality spolu úzko súvisia. Tento vzťah treba chápať bez odsudzovania. Je súčasťou nášho bytia. Ale rozpoznanie tohto vzťahu je nesmierne cenné, aby sme dokázali pochopiť správanie ľudí a ľudských skupín, ale predovšetkým naše vlastné správanie na racionálnej úrovni. Emocionálnosť nám pomáha veriť. Racionalita nám ukazuje cestu k poznaniu.
Hovorme o jednej rozdvojenej osobnosti, o ktorej si myslím, že je podobná nespočetnému množstvu jej súčasníkov. Nasledujúci citát pochádza od Franka Luntza, komunikačného konzultanta, ktorý má blízko k americkým republikánom.
“Všetko sú to emócie. Ale na emóciách nie je nič zlé. Keď sme zamilovaní, nie sme racionálni, sme emocionálni. Keď sme na dovolenke, nie sme racionálni, sme emocionálni. Keď sme šťastní, nie sme [racionálni]. V skutočnosti sme vo väčšine prípadov, keď sme racionálni, v skutočnosti nešťastní. Emócie sú dobré, vášeň je dobrá. Je dobré zaoberať sa tým, čo vás zaujíma, za predpokladu, že je to zdravá snaha.”
Luntz však nemal a nemá blízko len k jednému politickému hnutiu. Je oportunista, je tu pre každého, kto ho môže takpovediac využiť. Ľudia, ktorí sa vyznajú v obchode s manipuláciou, boli vždy žiadaní. Farmaceutické spoločnosti prosperujú zo strachu a z údajne spásnych liekov. A spoločnosti ako Pfizer vďačia za svoj vplyv a z neho vyplývajúci obchodný úspech ľuďom ako Frank Luntz:
“Verím ľuďom, ktorí pracujú v spoločnostiach, pre ktoré pracujem, a politickým ľuďom. Najlepším príkladom je Rudy Giuliani. Čo som urobil zlé, keď som niekomu, ako je Rudy Giuliani, alebo spoločnosti, ako je Pfizer, poskytol jazyk, ktorý im pomáha vysvetľovať alebo vzdelávať?”
Otázkou je, čo Luntz vedel, čomu veril alebo čo nechcel vedieť. V roku 2003 takto šíril emocionálne mimoriadne pôsobivú reklamu na nový zázračný liek:
“Som zástancom veľmi známeho lieku, ktorým je OxyContin, pretože verím, že je to zázračný liek, ktorý pomáha ľuďom prekonať deň. A je to liek, ktorý niektorí ľudia chcú stiahnuť z trhu.”
Išlo o komunikáciu s verejnosťou pre výrobcu lieku Purdue Pharma. V roku 2021 sa tejto témy ujal Tucker Carlson, o ktorom sa v súčasnosti hovorí po jeho rozhovore s ruským prezidentom Putinom. USA majú teraz plnohodnotný drogový problém s liekom OxyContin
Frank Luntz jednoducho vykonáva prácu v oblasti vzťahov s verejnosťou - propaganda! Nie nadarmo možno v Gustavovi le Bonovi, Walterovi Lippmannovi a Edwardovi Bernaysovi rozpoznať jeho vzory. Public relations je umenie strategickej komunikácie (vzťahov s verejnosťou) s cieľom ovplyvniť druhú stranu v záujme klienta. Z toho vyplýva krédo obchodného a politického poradcu Franka Luntza:
“Existuje jednoduché pravidlo: hovorte to a hovorte to a hovorte to a hovorte to a hovorte to a hovorte to a hovorte to a potom znova a znova a znova a znova a znova a čas, keď to už nemôžete povedať, je približne čas, keď to cieľová skupina počula prvýkrát. A je to tak ťažké, ale musíte to jednoducho stále opakovať."
Public relations je pojmovou náhradou za pojem propaganda, ktorý bol zdiskreditovaný niekedy v prvej polovici 20. storočia. Public relations ako zámerne zavedený emocionálny termín je už sám o sebe propagandou, manipuláciou. Je to deformácia, zvrátenie prirodzenej logiky jazyka, ako to opísal George Orwell vo svojom diele “1984”. Moc jazyka, ktorá spočíva aj v tom, že núti ľudí k určitým činom. Vytvoriť im ilúziu, že ide o ich slobodnú vôľu, o ich vlastné rozhodnutie. Na otázku, či sú slová kľúčom k citom, odpovedal: “Áno, presne tak. Hovorí sa tomu kľúč, ale mojou úlohou je hľadať slová, ktoré vyvolávajú emócie. Samotné slová sa dajú nájsť v slovníku alebo telefónnom zozname, ale slová s emóciou môžu zmeniť osud, môžu zmeniť život, ako ho poznáme. Vieme, že zmenili dejiny, vieme, že zmenili správanie, vieme, že môžu začať alebo ukončiť vojnu. Vieme, že slová a city sú spolu najmocnejšou silou, akú ľudstvo pozná.”
Ako v sebe človek legitimizuje svoju oportunistickú povahu? Túto legitimizáciu potrebuje, aby sa necítil príliš zle. Profesionálny misionár – a Luntz ním je – musí pevne veriť tomu, čo chce ako misionár predávať:
“Existujú slová, ktoré fungujú, ktoré majú vysvetľovať a vzdelávať o stratégiách, ktoré fungujú, o produktoch, ktoré fungujú, o službách, ktoré fungujú. Nikdy sa nebudem snažiť predať citrón. To nerobím. Pracujem pre farmaceutické spoločnosti, pretože môjho otca dlho udržiavali pri živote lieky spoločností ako Pfizer. Pracujem pre spoločnosť, ako je Federal Express, pretože mi umožňuje doručiť balík na druhý deň ráno. Je to úžasná, inovatívna spoločnosť. Pracujem pre spoločnosť, ako je Merrill Lynch, pretože verím vo finančné služby a kvalitu produktu.”
Alebo musí ľudí presvedčiť, že tomu všetkému sám verí. Musí vedieť manipulovať. A prijať túto manipuláciu aj pre seba. Existuje na to dokonca výraz: aby svet vyzeral dobre.
Všetky tieto citáty Franka Luntza sú staré viac ako 20 rokov. Ľudí charakterizuje ich jedinečná povaha. V rámci tejto povahy sa môžu meniť a menia sa. Frank Luntz vždy plával v ideologicky hlavnom názorovom prúde v USA. Je to súčasť jeho rozdvojenej osobnosti s vysoko oportunistickou orientáciou. Ako inak by mohol vykonávať svoju prácu poradcu bez toho, aby sa vnútorne rozpoltil?
Mimochodom, v roku 2002 sa Luntz vyslovil aj za kritický pohľad na veci, ktoré by ľudia nemali brať jednoducho ako samozrejmosť:
“Pokračujte v tom, aby sa nedostatok vedeckej istoty stal hlavným problémom v diskusii, zdôrazňujte, že je dôležité nekonať, kým nie sú známe všetky fakty. Najdôležitejšou zásadou je váš záväzok voči spoľahlivej vede.”
Bola toto pravá tvár Franka Luntza alebo len oportunizmus?
On sám, ktorý je s takýmito mechanizmami veľmi dobre oboznámený, si uvedomil, že diskusia o údajnom globálnom otepľovaní, ktorá sa rozpútala vo verejnom priestore, je motivovaná emóciami. Mal na to senzory, pretože celkom racionálne radil politikom a podnikom, aby mohli úspešne emocionálne pôsobiť na svoje publikum. Uvedomoval si, že hoci je pojem globálne otepľovanie rovnako abstraktný ako zmena klímy (zmena je podstatou klímy), má oveľa silnejší emocionálny vplyv, pretože naháňa strach. Najmä keď sa niečo také “dokazovalo” pomocou “kriviek hokejky”.
Frank Luntz sa začiatkom rokov 2000 vyslovil za to, aby sa diskusia o skutočnej alebo údajnej zmene klímy spôsobenej človekom, ktorú do hry vniesli zainteresované mocenské skupiny, viedla skôr na racionálnej ako emocionálnej úrovni, dokonca aby sa vôbec umožnila vecná diskusia. V očiach mesianistických fanatikov blížiaceho sa “globálneho otepľovania” sa tak zákonite musel stať “popieračom klímy”. Áno, dokonca z neho urobili “popierača vedeckého konsenzu”.
Je dôležité uvedomiť si, čo to znamená: “vedecký konsenzus” v otázkach (preukázateľného) globálneho otepľovania je predpísaný, nariadený, takmer prikázaný. V dôsledku toho je prakticky zakázaná akákoľvek vedecká diskusia o samotnej téme, t. j. o existencii alebo neexistencii globálneho otepľovania, vrátane výskumu jeho príčin. To znamená, že veda zanikla, aby uvoľnila miesto nekompromisnej, samostatnej ideológii.
V rovnakej miere, v akej sa fanatici klimatického otepľovania – t. j. vedci, ktorí neseriózne, vecne a otvorene argumentujú v prospech takéhoto názoru – čoraz viac rozohňovali a začali masívne ovplyvňovať politiku, Frank Luntz začal pociťovať tlak. Podobne ako v stredoveku, aj on dostal možnosť vyznať sa zo svojich hriechov pred najvyšším klimatickým súdom, akousi inkvizíciou modernej doby, a pridať sa k prevládajúcej ideológii – často maskovanej ako “vedecký konsenzus”. Frank Luntz, ktorý vie, ako tento biznis funguje, sa podvolil. Čo znamená, že môže zostať v biznise. Klasické oportunistické správanie, pochopiteľné, ľudské – a predsa osudové.
Frank Luntz bol obvinený z popierania. On však poprel sám seba, keď sa zriekol svojho presvedčenia. Alebo ho nemal ani predtým?
Vôbec “nepopieral globálne otepľovanie”, ale iba radil svojim klientom, aby sa snažili o vedeckú diskusiu. Argumentoval v prospech racionality. Len aby zistil, že ho možno dostať do takého emocionálneho zovretia, že mu racionalita nepomôže. Bol konfrontovaný s “ofenzívnym” variantom práce v oblasti public relations, ktorým si zarába: silným emocionálnym vplyvom na dosiahnutie želaných opatrení.