Nie len oni Dušan
Základom protestantizmu je Lutherom zavedená dogma voľného výkladu Písma. Preto koľko protestantov ,toľko navzájom si odporujúcich výkladov.
Tak to už máte aj vy tu ,čo sa bijete do prs ,že ste katolíci.
Po odpade RKC od pravej viery si takto vykladajú Písmo aj takzvaní katolíci z RKC.
Takýto ľudia sú potom bohmi sami sebe,lebo oni určujú čo z Písma budú veriť a čo nie.
Každý z nich si vykladá Písmo ako sa mu páči. Gvendolína neverí na žiadnu potopu sveta ,ani potrestanie Sodomy ,lebo podľa nej Boh netrestá ,veď je láska ,Johnaka z Arku Mária zas verí ,že po druhom príchode bude Pán Ježiš vládnuť tu na zemi ,ostatní zas veria ,že netreba v tejto situácii ostať verný Kristovi a pravej náuke ,ale zapredaným pastierom hlásajúcim iné evanjelium, že po tomto odpade od viery príde obroda Boh dá svetu mier a pokoj a dokonca dobrého panovníka ,aj keď Písmo niečo také v časoch odpadu od viery a veľkého súženia vylučuje. Teda ani Písmo nepoznajú ,ani mu neveria. Nepoznajú ani čo predpovedá Písmo ,ani znamenia časov. Od pastierov sa to tiež nedozvedia. Stačia im vlastné predstavy. Nevedia odpovedať na jednoduchú otázku a vymenovať 4-5 vecí ,ktoré predpovedá Písmo pred posledným súdom.
Väčšina ľudí z RKC ,ktorí chodia na omše vám dnes na otázku čo je po smrti odpovie - to nikto nevie ,uvidíme ,kto vie ako to všetko je a podobne. Lebo neveria Kristovým slovám a varovaniam.
Tieto bludy si tak ako protestanti navzájom tolerujú a spoločne sú len proti tomu ,kto sa drží Písma a Katolíckej náuky.
Takže pokoncilová cirkev je na tom tak ,ako protestanti.

Mária nemala „nepoškvrnené počatie” – neexistuje žiadny biblický dôvod veriť, že narodenie Márie bolo čokoľvek iné ako narodenie normálneho človeka. Mária bola panna, keď porodila Ježiša (Lukáš 1:34-38), ale predstava o trvalom panenstve Márie je nebiblické. Matúš 1:25, ktorý hovorí o Jozefovi, tvrdí, „Ale jej nepoznal DOKIAĽ neporodila svojho prvorodeného syna a nazvala jeho meno Ježiš”. Slovo „dokiaľ” jasne naznačuje, že Jozef a Mária nemali sexuálny styk až do narodenia Ježiša. Jozef a Mária mali spolu po narodení Ježiša niekoľko detí. Ježiš mal štyroch polovičných bratov: Jakuba, Jozefa, Šimona a Judáša (Matúš 13:55). Ježiš mal aj polovičné sestry, ale tie nie sú vymenované ani nie je uvedený ich počet (Matúš 13:55-56). Boh požehnal a omilostil Máriu tým, že jej dal niekoľko detí, ktoré v danej kultúre boli najzjavnejším prejavom Božieho požehnania pre ženu.

Raz, keď Ježiš hovoril, nejaká žena zo zástupu povedala, „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval” (Lukáš 11:27). Pre Ježiša hádam neexistovala lepšia príležitosť ako vyhlásiť, že Mária bola skutočne hodná chvály a uctievania. Aká bola Ježišova reakcia? „Ale on povedal: Ba pravda, blahoslavení, ktorí čujú slovo Božie a zachovávajú ho” (Lukáš 11:28). Pre Ježiša bola poslušnosť voči Božiemu Slovu DÔLEŽITEJŠIA ako byť ženou, ktorá Ho porodila. Nikde v Písme Ježiš ani nikto iný nevedie ku chvále, oslave či uctievaniu Márie. Alžbeta, Máriina príbuzná, vzdala česť Márii v Lukášovi 1:42-44, ale jej chvála vyplývala zo skutočnosti, že Mária mala porodiť Ježiša. Nevyplývala zo žiadnej vlastnej slávy Márie.

Mária bola pri kríži, keď Ježiš zomieral (Ján 19:25). Mária bola s apoštolmi na Letnice (Skutky 1:14). Mária sa však po Skutkoch kapitola 1 už nikdy viac nespomína. Apoštoli nikde neprideľujú Márii žiadnu výnimočnú úlohu. Smrť Márie nie je v Biblii zaznamenaná. Nič sa nehovorí o nanebovstúpení Márie ani o tom, že by mala nejakú dôležitú úlohu v Nebi. Mária sa má rešpektovať ako pozemská matka Ježiša, nie je však hodná našeho uctievania či zbožňovania. Biblia nikde nenaznačuje, že Mária dokáže vypočuť naše modlitby, alebo že dokáže orodovať za nás u Boha. Ježiš je náš jediný obhajca a prostredník v Nebi (1 Timotejovi 2:5). Ak by Márii za jej života niekto prejavil uctievanie, zbožňovanie alebo vyslovil k nej modlitby, zrejme by povedala to isté ako anjeli: „Bohu sa klaňaj!” (Zjavenie 19:10; 22:9). Samotná Mária je pre nás príkladom, keď smeruje svoje uctievanie, chválu či oslavu samotnému Bohu, „Moja duša zvelebuje Pána a môj duch plesá nad Bohom mojím Spasiteľom, pretože pohliadol na poníženie svojej dievky. Lebo hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia, pretože mi učinil veľké veci ten Mocný — a sväté je Jeho meno” (Lukáš 1:46-49).

Vas argument je trapny.A este Ježiš bol zázračne počatý vnútri Márie, ktorá bola v tom čase panna. To je biblický koncept narodenia z panny. Biblia ani len nenaznačuje, že by na počatí Márie bolo niečo významné. Ak podrobne preskúmame tento koncept logicky, tak aj matka Márie by musela byť nepoškvrnene počatá. Ako by mohla byť Mária počatá bez hriechu, ak by jej matka bola hriešna? To isté by sme museli tvrdiť o Máriinej babke, prababke atď. Takže na záver, nepoškrnené počatie nie je biblické učenie. Biblia učí o zázračnom panenskom počatí Ježiša Krista, nie však o nepoškvrnenom počatí Márie.

Rímskokatolícka cirkev tvrdí, že nepoškvrnené počatie je nevyhnutné, pretože bez neho by bol Ježiš objektom svojej vlastnej milosti. Táto myšlienka sa zakladá na tomto – aby bol Ježiš zázračne uchránený od hriechu, čo by bol sám osebe akt milosti, znamenalo by to, že by Boh v podstate „omilostil sám seba”. Slovo milosť znamená „nezaslúženú láskavosť”. Milosť je udelenie niekomu niečo, čo si vôbec nezaslúži. Božie vykonanie zázraku uchránenia Ježiša od hriechu nie je „milosť”. Ježiš nemohol byť v žiadnom zmysle nakazený hriechom. Bol dokonalou a bezhriešnou ľudskoou podstatou spojenou s bezhriešnou božskou podstatou. Boh nemôže byť nakazený ani ovplyvnený hriechom, keďže On je dokonale svätý. Rovnaká pravda platí pre Ježiša. Na uchránenie Ježiša pred hriechom nebola potrebná „milosť”. Keďže Ježiš bol Božím vtelením, vo svojej podstate bol aj „imúnny” voči hriechu.

OTO, Zdravas Mária milosti plná, Pan s tebou... Nič? Žiaden človek bez Ježiša Krista nemôže byť plný milosti. Všetci sme plní tak akurát hriechu! A pre Ježišovu obetu bola Mária očistená od dedicneho hriechu ešte pred svojím počatím. Že ti to rozum neberie? Nevadí. Bohu je všetko možné. Aj to, aby nádoba do ktorej vloží svojho Syna bola naozaj nepoškvrnena. Duch svätý nemohol pre padlu ľudskú prirodzenosť, pre dedičný hriech vstúpiť ani do srdca človeka predsa.. odišiel od nich, lebo boli len samé telo....o tom je svätá viera.

Milosť je udelenie niekomu niečo čo si vôbec nezaslúži.... No veď! Mária si nič dopredu nezaslúžila.. ale Pan jej dal stať sa bohostankom

Asi Oto nerozumieš aký strašný je hriech a ako ho Boh nenávidí.. Svätý Duch by nemohol splodiť Božieho Syna v lone poskvrnenom hriechom. (Nie že by nemohol ale On je tak svätý!! Že čo má svetlo s tmou! že ho hriech odpudzuje ako dva magnety) A tak isto ako iba znovuzrodený človek môže vstúpiť do neba, tak aj Boh môže osobne vstúpiť LEN do srdca a do tela človeka ktorý je v milosti Božej, ktory nemá pre hriech mŕtveho ducha ale je novým stvorením.

Ja niekde tvrdím že sa máme klaňať Márii?
Veď práve. všetko je vo svätom písme a ak dobre čítate tak je tam aj to že Mária velebi Pána že zahliadol na ponizenost svojej služobnice a že ju budú odteraz blahoslavit VSETKY POKOLENIA...

Blahoslavite Máriu za veľké božie skutky ktoré Pan v nej a cez ňu učinil? Ak nie, neplnite to čo písmo hovorí že veriaci budú robiť

Najpodstatnejší rozdiel medzi katolíkmi a „biblickými kresťanmi” spočíva v otázke spasenia. Katolíci vnímajú spasenie takmer úplne ako proces, zatiaľ čo kresťania vnímajú spasenie ako dokončený stav a aj ako proces. Katolíci sa na seba dívajú ako „zúčastnení v neustálom procese spasenia,” zatiaľ čo kresťania sa na seba dívajú ako „zúčastnení v procese po spasení”. 1 Korinťanom 1:2 nám hovorí, „…posväteným v Kristu Ježišovi a povolaným svätým…” Slová „posvätený” a „svätý” pochádzajú z rovnakého gréckeho koreňa. Tento verš vyhlasuje, že kresťania sú aj posvätení aj sú povolaní svätí. Biblia prezentuje spasenie ako dar, ktorý sa prijíma v momente, keď nejaký človek uverí v Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa (Ján 3:16). Keď niekto príjme Krista ako Spasiteľa, je ospravedlnený (vyhlásený za spravodlivého – Rimanom 5:9), vykúpený (zachránený z otroctva hriechu – 1 Petra 1:18), zmierený (dosiahol pokoj s Bohom – Rimanom 5:1), posvätený (oddelený pre Božie zámery – 1 Korinťanom 6:11) a znovuzrodený ako nové stvorenie (1 Petra 1:23; 2 Korinťanom 5:17). Každá z týchto skutočností je ukončeným procesom, plne prijatá v momente spasenia. Kresťania sú potom povolaní k praktickému životu (povolaní k svätosti), čo už je z hľadiska pozície skutočnosťou (posvätení).

Katolícke hľadisko vyplýva z toho, že spasenie sa získava vierou, ale potom sa musí „zachovávať” dobrými skutkami a účasťou na sviatostiach. Biblickí kresťania nepopierajú dôležitosť dobrých skutkov ani to, že nás Kristus povoláva, aby sme dodržiavali nariadenia na Jeho pamiatku a z poslušnosti k Nemu. Rozdiel je však v tom, že kresťania vnímajú tieto veci ako výsledok spasenia, nie ako požiadavku na spasenie či prostriedok na zachovanie spasenia. Spasenie je dokonané dielo, kúpené obeťou Ježiša Krista za odčinenie našich hriechov (1 Jána 2:2). Boh nám ponúka spasenie a aj istotu spasenia, pretože Ježišova obeť bola plne, kompletne a dokonale postačujúca. Ak príjmeme vzácny dar spasenia od Boha, môžeme vedieť, že sme naozaj spasení. 1 Jána 5:13 vyhlasuje, „To som napísal vám veriacim v meno Syna Božieho nato, aby ste vedeli, že máte večný život.”

Bernadetta - Ak protestanti tvrdia ,že Panna Mária nebola nepoškvrnene počatá ,ale zaťažená dedičným hriechom ako ostatní ľudia ,tak to znamená ,že aj Pán Ježiš si zobral telo z tela zaťaženého dedičným hriechom a teda aj Pán Ježiš mal hriešne telo,hriešnu prirodzenosť.
Ale to by nebol nepoškvrneným Božím baránkom.
Protestantom nič nie je sväté ,preto hlásajú tie nezmysly.
Z Písma vieme o Bohom vyvolených ľuďoch,ktorí sú ako panny ,lebo nepoznali pohlavné obcovanie ,pretože sa rozhodli pre život v čistote ,celý ho obetovali Bohu.Sú ako panny a stále sú s Pánom a nasledujú ho všade ,kam ide.
Boli ich od ukrižovania Krista tisíce v rehoľných rádoch ,aj mužov ,aj žien,aj laikov. Sami sa takými urobili pre Božie kráľovstvo.
Pán nám slovami "kto môže ,nech pochopí" hovorí ,že všetci to ani nemôžu pochopiť. Len tí ,ktorým je to dané. Protestanti to nepochopia nikdy.
Protestanti to posudzujú svetským duchom ,podľa svojej hriešnej prirodzenosti ,podľa seba a preto tvrdia ,že Panna Mária a svätý Jozef uprednostnili telesné obcovanie a plodenie detí pred životom v čistote a úplnom zasvätení Bohu. Oni by to na ich mieste urobili tiež tak...

Toľko ľudí zasvätilo a obetovalo život Bohu ,ale Panna Mária a svätý Jozef to podľa ich prízemného náboženstva nedokázali a preto nie sú medzi tými ,ktorí sú stále s Pánom a nasledujú ho všade ,kam ide.Aj keď nikto k Pánovi nemal bližšie ,ako jeho matka. Protestanti nemajú zmysel pre veci Božie ,ale pre veci ľudské,preto sa im to zdá normálne...
Luk.1:8 Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.
Tu je reč o všetkých pokoleniach kresťanov,nie všetkých ľudských pokoleniach.
Len tie ju blahoslavia,lebo len oni sú tým jej potomstvom z Knihy Genezis 3:15 ,ktoré rozšliape hlavu hadovi. A keď nás Božie slovo nazýva jej potomstvom,potom je ona aj našou matkou. Zároveň je to rozpoznávacím znakom tohto pokolenia od bludárov.

Ďalším z nespočetných protestantských bludov,ktorým sa tu sami usvedčili a najobľúbenejší je "jednou spasen ,navždy spasen..."
Protestanti si zamieňajú obrátenie so spasením. Nechápu ,že sú to dve odlišné veci.
Keď človek uverí v Krista a obráti sa ,tak len vykročil na tú úzku cestu do zasľúbenej zeme ,do nebeského kráľovstva.
Ale to neznamená ,že každý ,kto na túto cestu vyšiel ,aj do zasľúbenej zeme aj dôjde.
Preto nás apoštol varuje ,že aj Izraeliti vyšli z Egypta všetci ,ale do zaľúbenej zeme došli len niektorí ,lebo ostatní pre svoju neveru a reptanie popadali na púšti.
Apoštol Pavol dokonca aj o sebe hovorí ,že musí dávať pozor ,aby na tejto ceste vytrval ,hoci hlása evanjelium.Lebo až ten ,kto dôjde do cieľa tejto cesty ,kto víťazne dokončí tento beh do cieľa dostane veniec víťazstva ,bude spasený.

Jednou spasen -navždy spasen je jedným z najväčších diablových podvodov,ktorým protestanti uverili.
Odpadnutie od viery – môže kresťan stratiť spásu? - Kresťania