Historik František Vnuk: Slovenský štát vznikol z vôle zjednoteného slovenského národa
Historik František Vnuk: Slovenský štát vznikol z vôle zjednoteného slovenského národa Dňa 11. 5. 1939 Dr. František Hrušovský, známy slovenský historik vo svojej klasickej reči, vykreslil vznik Slovenského štátu ako vyvrcholenie dlhoročného úsilia. Zdôraznil, že náš štát je „výsledkom tisícročného dejinného vývoja a vznikol z vôle zjednoteného slovenského národa“. Jediným rečníkom za snem bol spisovateľ Tido J. Gašpar. Jeho reč bola poeticky taká vzletná, ako bola Hrušovského reč historicky fundovaná.
Ale najdôležitejšie je, že obe reči sa ani slovíčkom nedotkli mena A. Hitlera, neobsahovali nijakú zmienku o tom, že by sme boli Nemecku, alebo komukoľvek inému niečo dlžní alebo nejakou trvalou vďakou zaviazaní.
Tieto skutočnosti treba zdôrazniť, pretože v tom čase chválami na Hitlera nešetrili ani jeho neskorší protivníci. Tak napr. W. S Churchill podľa správy v denníku „The Times“ zo 7. nov. 1938 vyhlásil: „Ja vždy hovorím, že keby Británia sa raz mala stať porazeným štátom, dúfam, že si nájde svojho Hitlera, ktorý ju privedie k postaveniu, aké mala v medzinárodnom spoločenstve pred porážkou.“ A J. V. Stalin dňa 23. augusta 1939 spontánne pozdravoval Hitlera týmto prípitkom: „Viem, ako vrele nemecký národ miluje svojho führera, a preto aj ja by som chcel pripiť na jeho zdravie.“
Nijaký Angličan v tom čase Churchilla nekritizoval, a nijaký komunista v tom čase Stalinovi nezazlieval, že neodhalili Hitlera v jeho pravej podobe. Len Tisovi a slovenským politikom vyčítajú naši grajciaroví historici a publicisti, že neobjavili v Hitlerovi to, čo bolo skryté bystrému oku Churchilla, Stalina a európskych politikov, štátnikov a publicistov.
V tom čase, keď celá Európa obdivovala Hitlera, blahoželala mu k jeho politickým úspechom a lichotením sa uchádzala o jeho priazeň, slovensí politici ho v svojich parlamentných prejavoch ani len nespomínajú. Vie si niekto predstaviť socialistického historika alebo politika, ktorí by písali alebo rečnili o SNP a s hlbokou vďakou nerapsodizovali o „bratskej sovietskej pomoci“ alebo o obnovení ČSR bez obligátnej eulógie o „oslobodení hrdinskou Červenou armádou“?
Keď tieto triezve a sebavedomé prejavy slovenských predstaviteľov v r. 1939 človek porovná s výjavmi bruchaplazenia pred cudzími vládcami, akého sa niektorí naši politici dodnes nezbavili, vidí, aký je rozdiel medzi skutočnými politikmi slobodného národa a bezmocnými figúrkami, závislými na ľubovôli druhých.
MUDr. Gabriel Hoffmann, keď pred smrťou bol v nemocnici, tak ho bola navštíviť jedna moja znama, teraz už staršia pani. Keď jej ukazali dvere, zaklopala, vošla a na ľavej strane izby videla pána MUDr. Hoffmana ako kľačal na posteli a v ruke držal knihu. Pozdravili sa a keď sa ho spýtala čo číta, povedal Sväté Písmo, Nový Zákon. Pan Hoffman pokľačiačky čítal Nový Zákon. Povedal, že nič krajšie …More
MUDr. Gabriel Hoffmann, keď pred smrťou bol v nemocnici, tak ho bola navštíviť jedna moja znama, teraz už staršia pani. Keď jej ukazali dvere, zaklopala, vošla a na ľavej strane izby videla pána MUDr. Hoffmana ako kľačal na posteli a v ruke držal knihu. Pozdravili sa a keď sa ho spýtala čo číta, povedal Sväté Písmo, Nový Zákon. Pan Hoffman pokľačiačky čítal Nový Zákon. Povedal, že nič krajšie doteraz nečítal a ako žida ho to privádza k úžasu.
Bol to Človek s veľkým Č. Bol veľmi úctivý aj voči najzaostalejším ľuďom, ktorým sa iný vysmievali a jemným pristupom sa snazil toho človeka pozdvihnúť.
