laetare_
11940

Joachim a Anna vlastnili múdrosť

(M.Valtorta,Evanj.1/17)

Ježiš hovorí:
,,Spravodliví sú vždy múdri, lebo ako priatelia Boha žijú v spoločenstve s ním, a on ich poúča, on, nekonečná múdrosť.
Moji starí rodičia boli spravodliví, a preto vlastnili múdrosť. Opravdivo mohli povedať to, čo hovorí Kniha, keď spieva chvály na múdrosť v knihe o nej: ,Ju miloval som a po nej túžil od mladi, túžobne som si prial priviesť si ju domov ako nevestu.' *
Anna z Áronovho rodu bola silná žena, o akej hovorí náš predok.** A Joachim, potomok kráľa Dávida, nevyhľadával ani tak pôvab a bohatstvo ako čnosť. Anna vlastnila veľkú čnosť: všetky sväté vlastnosti, spojené ako voňavá kytica kvetov, aby sa stali jedinou prekrásnou vecou, ktorou bola Čnosť. Kráľovská čnosť, hodna stáť pred trónom Boha.
Joachim sa teda oženil dvakrát s múdrosťou, ,milujúc ju viac než každú inú ženu' - s Božou múdrosťou uzavretou v srdci spravodlivej ženy. Anna z Áronovho rodu sa neusilovala o iné, len o spojenie svojho života so životom čestného muža, presvedčená o tom, že v bezúhonnosti spočíva radosť rodín. A k tomu, aby bola vzorom ,silnej ženy', chýbala jej len koruna detí, sláva vydatej ženy, odôvodnenie manželstva, o ktorom hovorí Šalamún. A aj keď k jej šťastiu nechýbalo nič iné, len tie deti, kvety stromu, ktorý sa stal jedno so susedným stromom a dostal za to hojnosť nových plodov, v ktorých sa dve dobrá zlievajú do jedného. Lebo pokiaľ ide o manžela, nebola nijako sklamaná.
Anna, ktorá sa už blížila k starobe, dlhoročná manželka Joachima, bola stále pre neho ,žena jeho mladosti, utešená laň a srnka pôvabná', *** ktorej prejavy nežnosti mali vždy svieži pôvab prvej svadobnej noci. Skrášľovali jej lásku, udržiavali ju v sviežosti ako kvietok, ktorý zavlažuje rosa, a roztúženú ako oheň, ktorý ustavične blčí. A preto v svojom smútku a bezdetnosti si vzájomne hovorili ,slová útechy v myšlienkach i námahách'.
A večná múdrosť ich vo vhodnom čase po životných skúsenostiach osvietila snami noci, zorničkou poémy o sláve, ktorá z nich mala vzísť, a ňou bola presvätá Mária, moja matka. Hoci vo svojej pokore na to ani nepomysleli, ich srdcia sa chveli nádejou na prvý zvuk Božieho sľubu. Istota bola už v Joachimových slovách: ,Dúfaj, dúfaj... Nakloníme si Boha vernosťou našej lásky.' Snívali o synovi, a dostali Božiu matku.
Zdalo by sa, že slová Knihy múdrosti boli napísané pre nich: ,Pre ňu nadobudnem vážnosť u ľudí a česť u starších... nesmrteľnosť nadobudnem pre ňu, a tým, ktorí po mne prídu, nechám večnú pamiatku.' **** Ale aby toto všetko získali, museli si majstrovsky osvojiť opravdivú trvalú čnosť, ktorej žiadna udalosť neuškodí. Ćnosť viery. Čnosť lásky. Čnosť nádeje. Čnosť čistoty. Čistota manželov! Oni ju mali, pretože byť čistými a bezúhonnými si nevyžaduje byť panenskými. A čisté svadobné lôžka strážia anjeli a z nich vychádzajú dobré deti, ktoré si z čností rodičov urobia normu svojho života.
Ale kde sú čnosti teraz? Teraz sa nechcú deti, no nechce sa ani čistota. Preto hovorím, že láska i manželstvo sú znesvätené."

* Múd 8,2
** Šalamún v Prís 31,10-31
*** Prís 5,18-19
**** Múd 8,10-13
Veronika Prokopčáková shares this
358
Antonia Orosova
,,Koreňom múdrosti je nábožnosť”