Videnia Kataríny Emmerichovej o posledných časoch a útokoch satana na Katolícku Cirkev-videnia z r.1820
Výber z videní bl. Kataríny Emmerichovej z r.1820
Anna Katarína Emmerichová (* 8. september 1774, Coesfeld, Nemecko – † 8. február 1824, Dülmen) bola nemecká augustiniánska mníška, katolícka mystička a stigmatička.
Narodila sa v chudobnej rodine, mala deväť súrodencov. Odmalička musela pomáhať pri prácach doma i na poli; tiež v útlom veku začala mať videnia. Chcela sa stať rehoľníčkou, klarisky v Münsteri jej však dali podmienku, že musí vedieť hrať na organe.
Napokon vstúpila do kláštora augustiniánok Agnetenberg v Dülmene. Rehoľné sľuby zložila v roku 1803. V rokoch 1802 až 1811 bola chorá. Kláštor v Agnetenbergu pod tlakom hnutia sekularizácie v roku 1811 zrušili. Katarína si našla prácu v domácnosti kňaza Abbé Lamberta, ktorý ušiel z Francúzska. Neskôr vážne ochorela a bola pripútaná na lôžko.
Stigmy a vízie
Počas choroby sa u nej prejavili stigmy. Trpela tiež víziami, počas ktorých rozprávala udalosti zo Starého i Nového zákona. Jej videnia zapisoval od roku 1818 do roku 1824 spisovateľ a básnik Clemens Brentano. Z tohoto množstva zápisov a poznámok (40 zošitov) on sám povyberal videnia podľa určitej témy a vydal knihy pod názvom Život presvätej Panny Márie a knihu Trpké umučenie nášho Pána Ježiša Krista, z ktorej čerpal námety aj režisér Mel Gibson pre svoj film Umučenie Krista.
Zo zápisov povyberal český autor Jaroslav Durych témy o dôstojnosti kňazstva, Pánovej vinici, cirkevnom roku, o sv. omši, o nedostatkoch osôb, o pokání a o protivenstvách a skúškach, ktoré zhrnul do knihy pod názvom Sväté kňazstvo, ktorá vyšla v Olomouci v roku 1939.
* 8. september 1774 Coesfeld, Nemecko † 8. február 1824 Dülmen, Nemecko
bl. Anna Katarína Emmerichová
Táto nemecká augustiniánska mníška, myslička a stigmatička sa narodila 8. septembra 1774 vo vestfálskej dedinke Coesfeld, v Munsterskej diecéze. Básnik Clemens Brentano vo svojom denníku opisuje svoju návštevu v rodnom dome Anny Kataríny Emmerichovej takto: „Bol som v týchto dňoch navštíviť Emmerichovej rodný dom. Chcel som vidieť miesto, kde sa narodila a vyrastala. Našiel som rozpadávajúcu sa chatrč s hlinenými stenami. Zem pokrývala slama. Tu, na tomto biednom a tmavom mieste, sa narodila a rástla tá jemná, čistá, jednoduchá, žiarivá, duchovná žena. Tu sa rodili jej myšlienky, jej slová a dobré skutky. Do mysle sa mi tlačil obraz betlehemskej maštale…“ Bola piatou z deviatich detí. Žila v chudobnej rodine, kde si zarábali na živobytie prácou na poli. Keďže bola najstaršou dcérou od prác v dome a na poli nebola ušetrená a to i napriek tomu že celý život trpela krivicou. Korene duchovného života a hlbokej ľudskosti Anny Kataríny Emmerichovej možno nájsť v zbožnom rodinnom prostredí. Veľa sa modlila, uvažovala o Ježišovom utrpení, bola šťastná, keď mohla ísť do kostola a zúčastniť sa pobožností. Už veľmi skoro začala mat videnia, v ktorých sa jej zjavoval anjel strážny, Madona s Ježiškom a svätí. Myslela si, že to čo vidí ona vidia aj ostatní. Ako 12 ročná pristúpila k prvému svätému prijímaniu. V tom istom roku pracovala u svojich príbuzných Emmerichovcov, kde zostala 3 roky. Potom sa 2 roky učila remeslu u jednej krajčírky. Túžila vstúpiť do kláštora, ale nemala veno. Pracovala 3 roky ako krajčírka v krajčírstve, potom samostatne vo svojom dome. Keď mala 28 rokov splnil sa jej sen. V roku 1802 vstúpila k augustiniánkam v Dulmene, v malej obci neďaleko Coesfeldu. Zostala tam 9 rokov. V kláštore začala žiť mimoriadny mystický život. Jednej noci, keď sa modlila, zjavil sa jej Ježiš a ponúkol jej dve koruny, jednu z ruží a druhú z tŕňov. Vybrala si tŕňovú korunu a Ježiš jej ju položil na hlavu. Na hlave sa jej hneď objavili prvé stigmy.
Napoleonovým nariadením boli všetky rehoľné rády rozpustené výnimkou nebol ani kláštor augustiniánok. Roku 1811 štátne úrady kláštor zatvorili. Katarína musela odísť. Istý čas opatrovala starého francúzskeho kňaza, ktorý bol dlhé roky jej duchovným otcom. Jej zdravie sa zhoršovalo až tak, že ostala pripútaná na lôžko, ujala sa jej jedna rodina. Zo svojho lôžka chorej vykonávala užitočný apoštolát. 29. decembra 1812 sa na jej rukách a nohách objavili výrazné stigmy rán Ukrižovaného Pána a na boku silne krvácajúca rana v tvare kríža. Na túto chvíľu spomína takto: „Bolo to tri dni pred Novým Rokom, asi o tretej popoludní. Práve som rozjímala nad Utrpením Pána a prosila Pána Ježiša, aby mi dovolil mať účasť na jeho kríži a potom som sa pomodlila päť krát Otče náš k úcte piatich svätých rán. Zrazu ma zaplavilo svetlo. Videla som Telo Ukrižovaného, živé, žiarivé, s rozpätými ramenami, ale bez kríža. Rany žiarili ešte silnejším svetlom ako zvyšok tela. V srdci som cítila čoraz väčšiu túžbu po účasti na Ježišových ranách. Vtedy, najskôr z jeho rúk a potom z boku a nôh, vyšli červené lúče, ktoré ako šípy prešli cez moje ruky, bok a nohy.“ Stigmatizovaná vizionárka bola veľmi slabá a mnoho dní v sebe neudržala inú potravu, iba pár kvapiek vody alebo ovocnej šťavy a eucharistickú hostiu. Svetlo do tejto veci vnáša doktor Wesener vo svojom denníku:„Pokiaľ ide o stravu, povedali mi, že neje nič. Mohol som konštatovať, že za 24 hodín sa dva razy napila čistej vody a podvečer zjedla štvrtinku vareného jablka, pričom povypľúvala všetku vlákninu. Potom prestala jesť aj jablká a tri roky žila len z vody. Vtedy ju vídavali v stave extázy vznášať sa vo vzduchu nad posteľou. Pri jej lôžku sa striedali skupiny duchovných i laikov, aby potvrdili vierohodnosť mystických fenoménov a absolútne neprijímanie potravy. Po rokoch skúmania im neostalo iné, než potvrdiť nadprirodzenú povahu zázračných javov.“ Mala mimoriadnu charizmu dávať rady a upokojovať srdcia. Boh ju obdaril mimoriadnou intuíciou. Inštinktívne rozoznávala liečivé byliny na poli a potom ich presádzala do svojej záhradky. Vedela odlíšiť posvätné predmety od svetských. Táto schopnosť jej ostala po celý život. Chýr o stigmatizovanej vizionárke sa preniesol až k ušiam básnika Clemensa Brentana, čo určite zariadila Božia prozreteľnosť. Takmer 6 rokov zaznamenával Clemens Brentano deň čo deň, čo mu rozprávala stigmatizovaná mníška až do jej smrti. Výsledkom bolo vydanie známej knihy Trpké umučenie nášho Pána Ježiša Krista, z ktorej čerpal námety aj režisér Mel Gibson pre svoj film Umučenie Krista. Obsahuje vízie udalostí od Poslednej večere až po Zmŕtvychvstanie. Vízie o živote Panne Márie sú zaznamenané v knihe pod názvom Život presvätej Panny Márie. V živote Panny Márie je najprv opísaný príbeh predkov Panny Márie. Mnohí z nich patrili k esénom, k náboženskej skupine, ktorá obzvlášť intenzívne očakávala príchod Mesiáša. Potom opisuje zázračné narodenie Panny Márie a jej výchovu v chráme. Do detailov rozoberá život Jozefa a jeho rodiny, sobáš s Máriou, narodenie Ježiša a prvé roky jeho života, útek do Egypta a návrat do Nazareta. Záverečná časť knihy je venovaná posledným rokom Máriinho života v Efeze, kam ju po ukrižovaní priviedol Ján, jej smrti, nanebovzatiu a začiatkom pôsobenia apoštolov. Oproti pomerne strohému a dokumentaristickému štýlu na ktorí sme zvyknutí z evanjelií sú Emmerichovej vízie plné emócií a vnútorného spoluutrpenia. O Clemensovi Brentanovi Anna Katarína povedala: „Viem, že keby nebolo tohto pútnika, už dávno by som zomrela. No najskôr musí on všetko spísať, lebo moje videnia sú darom Boha pre ľudí.“ O Anne Kataríne Emmerichovej nemecký spisovateľ povedal: „Nevidel som na jej tvári či v jej pohľade náznak podráždenosti alebo rozčúlenia. Všetko, čo hovorila, bolo súvislé, jednoduché, plné života a lásky. Vo svojich posledných chvíľach sa modlila najmä za Cirkev a za všetkých zomierajúcich.“ Anna Katarína Emmerichová zomrela 9. februára 1824. Predpovedala svoju smrť niekoľko týždňov vopred. Svätý Otec Ján Pavol II. v máji 1987 počas svojej apoštolskej cesty o hrdinskej stigmatičke povedal: „Sestra Emmerichová nám svojím mystickým životom ukazuje hodnotu obety a utrpenia v jednote s ukrižovaným Pánom.“ 3. októbra 2004 bola Anna Katarína Emmerichová na Námestí sv. Petra v Ríme blahorečená.
Zdá sa, že na prelome tisícročia bol satan skutočne spustený z reťaze a dostal slobodu uskutočniť svoje nenávistné zámery proti pokoleniu Baránka. Potvrdzujú nám to mnohé súkromné zjavenia. Už takmer pred dvoma storočiami predpovedala oslobodenie Satana blahoslavená Anna Kateřina Emmerichová.
„ Uprostred pekla som videla strašnú temnú priepasť, v nej bol zvrhnutý Lucifer a bol spútaný pevne reťazami. …Sám Boh to nariadil; bolo mi povedané, ak si dobre spomínam, že bude uvoľnený na určitú dobu, päťdesiat alebo šesťdesiat rokov pred rokom 2000. Určitý počet diablov bude uvoľnený ešte skôr ako Lucifer…“
„Videla som falošnú cirkev, do mesta (Ríma) prichádzali bludari najrôznejšieho typu. …Miestny klérus bol vlažný, videla som veľkú temnotu… Zdalo sa, že klam sa šíri na všetky strany. Celé katolícke skupiny boli utláčané, vyháňané, zbavené slobody, všade veľké utrpenie, vojny a prelievanie krvi. Divoká a nevzdelaná spodina páchala násilie. Ale to všetko netrvalo dlho.“
„ Videla som cudziu cirkev, ktorá bola vybudovaná proti všetkým pravidlám… Neboli tu anjeli, aby bdeli nad jej výstavbou. V tejto cirkvi nebolo nič, čo by prichádzalo zhora. . ..Bolo tu len rozdelenie a chaos. Bola to zrejme cirkev ľudského pôvodu podľa poslednej módy, podobne ako nová nepravoverná cirkev v Ríme, ktorá sa zdala tej cirkvi podobná. (12. september 1820) V cudzej cirkvi bolo všetko vykonávané mechanicky. Všetko bolo podľa ľudského rozumu... Videla som najrôznejšie osoby, veci, náuky a názory.
Bolo v tom niečo pyšné, domýšľavé a násilné a zdá sa, že budovatelia boli veľmi úspešní. Nevidela som ani jedného anjela alebo svätca, ktorý by im pomáhal. Ale v pozadí v diaľke som videla krutý národ vyzbrojený oštepmi. A videla som jednu postavu, ktorá sa smiala a povedala: »Postavte ho tak pevný, ako môžete. Len my ho porovnáme so zemou.«“
„
Medzi tým, čo som videla, bola tiež veľká procesia biskupov. Poznávala som ich myšlienky a slová skrze obrazy, ktoré im vychádzali z úst. Ich hriechy proti náboženstvu boli znázornené deformáciami ich tela. Niektorí mali len telo s temným mrakom namiesto hlavy. Iní mali len hlavu a ich telá a srdcia boli ako hustá para. Niektorí boli chromí, iní ochrnutí; iní zase spali alebo vrávorali . (1. júna 1820)
Videla som snáď všetkých biskupov sveta, ale len málo z nich bolo takých, ako majú byť. Videla som tiež Svätého otca pohrúženého do modlitby a bohabojného. Jeho zjavu nechýbalo nič, ale bol zoslabnutý pre vysoký vek a mnoho utrpenia. Hlava sa klátila zo strany na stranu a padala na hruď, akoby zaspával. Upadal často do mrákot a zdalo sa, že umiera. Ale keď sa modlil, posilňovali ho nebeské zjavenia. V tej chvíli bola jeho hlava vzpriamená, ale akonáhle mu opäť klesla na hruď, videla som mnoho osôb, ako sa rýchlo obzerali napravo aj naľavo, tj smerom k svetu.
Potom som videla všetko, čo sa týkalo protestantizmu, ktorý postupne nadobúdal vrchu a katolícke náboženstvo sa rúcalo do úplného úpadku. Mnoho kňazov bolo priťahovaných zvodnými náukami, ktoré hlásali mladí učitelia, a tí všetci prispievali k dielu skazy.
V tých dňoch viera upadne veľmi hlboko a zachová sa na málo miestach av nemnohých domoch a rodinách, ktoré Boh uchráni od pohrôm a vojen.“ (1820)
„ Videla som mnoho cirkevných hodnostárov, ktorí boli exkomunikovaní, ale zdalo sa, že sa o to vôbec nestarajú a neberú to na vedomie. Boli exkomunikovaní, keď spolupracovali s plánmi, vstupovali do združenia a zastávali názory, na ktoré bola vyslovená anathema. Bolo možné vidieť, ako Boh potvrdzuje dekréty, rády a interdikty, ktoré vydáva Hlava Cirkvi a dodržiava ich, aj keď ľudia o nich nemajú záujem, odmietajú ich a robia si z nich posmech .“
„Videla som jasne bludy, úchylky a nespočetné hriechy ľudí. Videla som ich šialenstvo a zlobu ich skutkov proti pravde a proti rozumu. Boli medzi nimi kňazi a ja som s veľkou radosťou znášala svoje utrpenie, aby sa obrátili a polepšili.“
„ Videla som mnoho pastierov zapletených do záležitostí nebezpečných pre Cirkev. Budovali veľkú cirkev, veľkú a extravagantnú. Do tej mali byť pripustení všetci s rovnakými právami: evanjelici, katolíci a najrôznejšie sekty. Tak mala vzniknúť nová cirkev. …Ale Boh mal iné plány. (22. apríla 1823)
Videla som aj rôzne oblasti krajiny. Môj Sprievodca (Ježiš) menoval Európu ao jednej malej oblasti sa vyjadril prekvapujúcimi slovami: » Hľa, Prusko, nepriateľ.« Potom mi ukázal iné miesto na severe a povedal: »Táto Moskva, krajina Moskvy prinesie mnoho zla.«»
„Mala som videnie veľkého súženia. Zdalo sa mi, že klérus žiadal povolenie, ktoré nemohlo byť schválené. V idela som mnoho starých kňazov, ktorí horko plakali, obzvlášť jeden z nich. Tiež niektorí mladí plakali. Ale iní medzi nimi boli vlažní, a robili bez námietok, čo sa po nich chcelo. Bolo to, ako by sa ľudia sami rozdelili na dve strany.“ (12. apríla 1820)
„ Preláti vnútornej hierarchie sa zdali byť neúprimní a zbavení horlivosti; nepáčili sa mi. Hovorila som s pápežom o biskupoch, ktorí majú byť menovaní. Povedala som mu, že nesmie opúšťať Rím. Keby to urobil, vznikol by veľký chaos. Myslel si, že zlo je nevyhnutné a že by mal odísť, aby zachránil mnoho vecí. Bol veľmi naklonený tomu opustiť Rím a povzbudzovali ho, aby to urobil.“
„ Videla som žalostné veci. V chráme sa hrali hazardné hry, pilo sa a hovorilo. Dvorili sa tu ženám. Prenikli sem všetky druhy hanebnosti. Kňazi všetko povoľovali a panovala tu veľká neúcta. Videla som aj židov, ktorí sa nachádzali pod podloubím chrámu. Všetko ma to napĺňalo veľkým smútkom. (27. septembra 1820)
„Cirkev sa nachádzala vo veľkom nebezpečenstve. Musíme sa modliť za pápeža, aby neopúšťal Rím. Keby to urobil, vzniklo by tým nepredstaviteľné zlo. Protestantská náuka a náuka schizmatických pravoslávnych Grékov sa všade šírila. Vidím na tomto mieste Cirkev ohrozenú tak rafinovaným zlom, že už zostáva sotva stovka kňazov, ktorí nie sú pomýlení. Všetci pracujú na zničení, dokonca aj klérus. Blíži sa veľká spúšť.“ (1. októbra 1820)
„Keď som videla chrám Svätého Petra v troskách a spôsob, ako sa na tomto diele skazy podieľa mnoho príslušníkov kléru, – pritom nikto to nechcel robiť otvorene pred druhými – bola som z toho taká znechutená a volala som Ježiša zo všetkých síl a žiadala som ho o milosrdenstve. Potom som uvidela svojho nebeského Ženícha a On ku mne dlho hovoril...
Povedal mi okrem iného, že toto premiestňovanie Cirkvi z miesta na miesto znamená, že sa bude javiť ako v úplnom úpadku. Ale znova vstane. Aj keby zostal jeden jediný katolík, Cirkev zvíťazí, pretože sa nezakladá na ľudských úmysloch a ľudskom rozume. Dal mi uvidieť, že nezostal takmer žiadny kresťan v prapôvodnom zmysle slova (4. októbra 1820).
Potom som videla zjavenie Matky Božej, ktorá povedala, že súženie bude veľmi veľké. Povedala, že tieto osoby sa musia veľmi vrúcne modliť. … Majú sa modliť predovšetkým za to, aby cirkev temnôt opustila Rím.“ (25. októbra 1820)
„Videla som chrám Svätého Petra. Bol celý zbúraný s výnimkou presbytéria a hlavného oltára. Svätý Michael zostúpil v zbroji do chrámu a hrozil mečom určitému počtu nehodných pastierov, ktorí chceli vstúpiť do chrámu. Tie časti chrámu, ktoré boli zbúrané, boli rýchlo obnovované, aby mohli byť oslavované bohoslužby tak, ako sa patria. Zo všetkých častí sveta prichádzali kňazi a veriaci a obnovovali chrám, pretože ničitelia neboli schopní pohnúť ťažkými základnými kvádrami.“ (1) (10. septembra 1820)
„Mala som videnie svätého cisára Henricha. Videla som ho v noci, samotného na kolenách pri hlavnom oltári veľkého a krásneho chrámu... A videla som blahoslavenú Pannu, ako sama zostupuje. Položila na oltár červené sukno a na ne biele plátno, na to položila knihu intarzovanú drahými kameňmi, zapálila sviece a večné svetlo...
Prišiel osobne Spasiteľ v kňazskom rúchu.
Omša bola krátka. Na konci omše nebolo evanjelium svätého Jána. Keď omša skončila, Mária sa obrátila k Henrichovi, vytiahla k nemu ruku a povedala, že to bolo uznanie za jeho čistotu. Povzbudila ho, aby neváhal. Videla som anjela, ktorý sa dotkol chrániča jeho bedra, ako Jakuba. Henrich zakúsil veľkú bolesť a od toho dňa kríval.“ (2) (12. júla 1820)
„Videla som iných mučeníkov, nie terajších, ale budúcich. Videla som tajné sekty, ktoré neľútostne ohrozovali veľkú Cirkev. Vedľa nich som videla strašnú šelmu, ktorá vystupovala z mora.. . Na celom svete boli zbožné a dobré osoby, najmä klérus, trýznené, utláčané a väznené. Mala som pocit, že sa majú stať raz mučeníkmi.“
„Keď bola Cirkev z veľkej časti zničená a zostali len svätyne a oltáre, videla som, ako do chrámu vstupujú ničitelia so šelmou. Tak sa stretli so ženou vznešeného správania, ktorá zrejme mala v lone dieťa, pretože kráčala pomaly. Pri pohľade na ňu sa nepriatelia zdesili a šelma nebola schopná urobiť krok vpred. Natiahla šiju k Žene, ako by ju chcela zjesť, ale Žena sa vrhla na zem v prostrácii (na znamenie podriadenosti Bohu – pozn. redakcie) a hlava sa dotýkala zeme.
Keď to šelma uvidela, utiekla späť do mora a nepriatelia vo veľkom zmätku utekali... Potom som uvidela v diaľke veľkolepé šiky, ktoré sa blížili. V ich čele som videla muža na bielom koni. Väzni boli oslobodení a pripájali sa k nim. Všetci nepriatelia boli zahnaní. Videla som Cirkev, ako bola obnovená a bola veľkolepejšia ako predtým“ (10. augusta 1820).
„Minulú noc som bola zavedená do Ríma, kde bol Svätý otec ponorený do veľkého smútku a bol ešte ukrytý, aby sa vyhol nebezpečným nástrahám. Bol veľmi slabý a vyčerpaný bolesťami, starosťami a modlitbami. Mohol dôverovať iba malému počtu osôb a práve z toho dôvodu sa musel skrývať. Ale má so sebou staručkého kňaza, veľmi prostého a zbožného. Bol to jeho priateľ a pre jeho prostotu si mysleli, že nie je treba ho odstrániť.
Ale tento muž prijímal od Boha veľké milosti. Videl a chápal mnoho vecí, o ktorých informoval Svätého otca. Mala som pokušenie informovať ho o zradcoch a páchateľoch neprávostí, ktorí boli členmi starej hierarchie, aby ich identifikoval.“
„Neviem, akým spôsobom som bola minulú noc prenesená do Ríma a nachádzala som sa v blízkosti chrámu Santa Maria Maggiore. Videla som veľmi veľa ľudí zarmútených a ustarostených, pretože nikde nebolo vidieť pápeža, a tiež pre veľký nepokoj a poplašné hlasy v meste.
Zdalo sa, že ľud nečaká, že by sa brány chrámu otvorili, chcel sa len modliť vonku. Priviedlo ich sem vnútorné vnuknutie. Ale ja som sa ocitla vo vnútri v chráme a otvorila som brány. Vstúpili prekvapení a vyľakaní, že sa brány otvorili. Zdalo sa mi, že som za bránou a že ma nemohli vidieť. Neslúžil sa tu žiadny obrad, ale lampy boli rozsvietené. Ľud sa pokojne modlil.“
„Keď sme prechádzali so svätým Františkom a inými svätcami Rímom, videli sme veľký palác zachvátený plameňmi odzdola až hore. Mala som veľký strach, že obyvatelia paláca môžu uhorieť, pretože nikto požiar nehasil. Ale ako som sa priblížili, oheň sa zmenšoval a videli sme začúdenú budovu. Prechádzali sme veľkým počtom veľkolepých komnát a konečne sme našli pápeža. Sedel potme a spal na veľkom kresle. Bol veľmi chorý a slabý a neschopný chôdze.“
„ Videla som ešte raz, že Petrova Cirkev bola ohrozovaná plánom, ktorý spracovala tajná sekta, a ničili ju blesky. Ale videla som tiež, ako prišla pomoc práve, keď utrpenie vrcholilo. Videla som blahoslavenú Pannu, ako zostupuje na Cirkev a rozprestiera nad ňou svoj plášť. Videla som pápeža, ktorý bol súčasne veľmi mierny a zároveň pevný… Videla som veľkú obnovu a Cirkev sa vznášala vysoko k nebu.“
„ Videla som nového pápeža, ktorý bude veľmi prísny. Prevychová si chladných a vlažných biskupov. Nie je to Riman, ale Talian. Pochádza z miesta neďaleko Ríma, myslím, že pochádza zo zbožného kráľovského rodu. Ale nejaký čas musí byť ešte mnoho bojov a zápasov“ (27. januára 1822).
„ Prídu veľmi zlé časy, keď nekatolíci zvedú na scestie mnoho osôb. Výsledkom bude veľký zmätok. Videla som aj bitku. Nepriatelia boli veľmi početní, ale malé vojsko veriacich ich pobilo celý rad. Počas bitky sa Mária nachádzala na úpätí pahorku a odela sa do brnenia. Bola to strašná bitka. Nakoniec zostalo len málo verných bojovníkov, ktorí prežili, ale víťazstvo bolo ich“ (22. októbra 1822).
„Vidím apoštolov, nie tých z minulosti, ale apoštolov posledných časov a zdá sa mi, že pápež je medzi nimi.“
„Židia sa vrátia do Palestíny a pred koncom sveta sa stanú kresťanmi.“
(1) Vízia o chráme Svätého Petra v troskách má určite symbolický zmysel. Obraz ničenia chrámu vyjadruje útoky proti viere a úpadok cirkvi, ktorý nastane pred obdobím triumfu a pokoja. Avšak s ohľadom na iné početné proroctvo nie je možné vylúčiť, že aj Vatikán zakúsi materiálne spustošenie.
(2) Je to jedno z početných proroctiev o veľkom monarchovi, ktorý bude mať problém s nohou a bude krívať.
Pramene:
„Catholic Prophecy“ by Yves Dupont, Tan Books;
„Dolorous Passion of Our Lord Jesus Christ“, meditazione di Anna Caterina Emmerich, Benziger Brothers, New York – 1904;
The Prophets and Our Times by Rev. R. Gerald Culleton, Tan Books; „Trial, Tribulation and Triumph“ by Desmond A. Birch, Queenship Publishing
Augustiniánska mníška Anna Katarína Emmerichová sa narodila v roku 1774 v dedinke Coesfeld v Nemecku. Narodila sa v chudobných pomeroch v mnohopočetnej rodine. Už ako malé dievčatko mala túžbu stať sa mníškou. Napokon vstúpila v roku 1802 k augustiniánskemu rádu v meste Dülmen, v ktorom prežila duchovne veľmi bohatý život. Počas svojho pobytu v kláštore zažila zjavenie Ježiša, ktorý jej nasadil tŕňovú korunu a tá jej zanechala na hlave stigmy. Neskôr vážne ochorela, bola veľmi slabá a pripútaná na lôžko. Počas tohto obdobia sa jej na nohách, rukách aj boku začali zjavovať stigmy rán Ukrižovaného Ježiša. Počas jej života mala videnia a veľký dar rozlišovania dobra od zla. Z jej zápisov a denníkov sa dodnes čerpá a stávajú sa inšpiráciou pre celý svet, keďže obsahujú vízie o umučení Krista, o zmŕtvychvstaní a mnohom ďalšom.
Zomrela v roku 1824. V roku 2004 bola pápežom Jánom Pavlom II. blahorečená. Najznámejšie diela, ktoré predstavujú jej myšlienky sú Tajomstvá posledných časov, Krížová cesta podľa videní blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej, Rozjímanie nad ružencom či Tajomstvá Starého zákona.
Podľa videní A.K.Emmerichovej bol natočený aj najslávnejší historický veľkofilm o Umučení nášho Pána Ježiša Krista -režisérom M.Gibsonom -Umučenie Krista...Blahoslavená Katarína opisuje posledné chvíle Krista na zemi tak úžasne,detailne,presvedčivo,že už každý súdny nezaujatý divák vie,že tam bola...Katarína videla živý film o umučení Krista,ktorý aj tak dojemne opísala...
Podľa videní A.K.Emmerichovej bol natočený aj najslávnejší historický veľkofilm o Umučení nášho Pána Ježiša Krista -režisérom M.Gibsonom -Umučenie Krista...Blahoslavená Katarína opisuje posledné chvíle Krista na zemi tak úžasne,detailne,presvedčivo,že už každý súdny nezaujatý divák vie,že tam bola...Katarína videla živý film o umučení Krista,ktorý aj tak dojemne opísala...
Najväčšia mystička posledných čias v cirkvi...Tajomná,trpiaca,stigmatizovaná svätica dostala mimoriadny boží dar...prelomiť hranice času a časovosti a v nepretržitej prítomnosti sa dostať do obdobia až 4 tis. rokov do minulosti, a pred 2 tisíc rokmi prežívala skutočnú účasť v období Kristovho... života.Zažila zázračným spôsobom udalosti spred 2 tisíc rokov...a nakoniec aj v uchvátení duše …More
Najväčšia mystička posledných čias v cirkvi...Tajomná,trpiaca,stigmatizovaná svätica dostala mimoriadny boží dar...prelomiť hranice času a časovosti a v nepretržitej prítomnosti sa dostať do obdobia až 4 tis. rokov do minulosti, a pred 2 tisíc rokmi prežívala skutočnú účasť v období Kristovho... života.Zažila zázračným spôsobom udalosti spred 2 tisíc rokov...a nakoniec aj v uchvátení duše mimo čas, uvidela v hrôzokrásnych i desivých obrazoch udalosti konca sveta,kedy satan bude vypustený na zem a bude zvádzať celé ľudstvo k odpadu od viery a Cirkvi až k oslave a klaňaniu sa satanovi...Emmerichová dostala takú milosť i utrpenia ako aj sv.apoštol Ján pri videniach konca sveta spísaných v Apokalypse a to v prorockom nadchnutí,kedy sa duša človeka vymaňuje z úzkych obmedzení hraníc času a priestoru a otvára sa pred jej užasnutým zrakom minulosť a budúcnosť...ako živá prítomnosť...A sami vidíme,že aj po 200 rokoch od videní sa proroctvá blahosl. Kataríny úžasným i desivým spôsobom naplňajú...Kto si chce prehlbiť svoju vieru a priblížiť sa k tajomstvám božím...tak sú knihy a videnia blah. Kataríny najlepším prostriedkom spolu so sv. evanjeliami...
Podobne ako aj tajomné,fascinujúce Turínské plátno...tak i opisy a knihy tejto blahoslavenej svätice a mystičky...sú daľším živým detailným evanjelium...zo života Krista...jej diela boli zachované vďaka spisovateľovi Clementovi Brentanovi ,ktorý ich poctivo spisoval a uchoval...ako svetový poklad kresťanskej, mystickej literatúry a boli preložené do všetkých svetových jazykoch a vydávané v …More
Podobne ako aj tajomné,fascinujúce Turínské plátno...tak i opisy a knihy tejto blahoslavenej svätice a mystičky...sú daľším živým detailným evanjelium...zo života Krista...jej diela boli zachované vďaka spisovateľovi Clementovi Brentanovi ,ktorý ich poctivo spisoval a uchoval...ako svetový poklad kresťanskej, mystickej literatúry a boli preložené do všetkých svetových jazykoch a vydávané v miliónových nákladoch po celom svete za 200 rokov od zjavení...a patria k najväčším klenotom a pokladom svetovej literatúry a kresťanských románov...Celé generácie aj našich predkov boli očarené a ohromené detailnym plastickým vykreslením a opismi zo života Krista...a preto by tieto knihy mal prečítať každý kresťan-katolík,ktorý túži po hlbšom spoznaní života Krista a priblíženie sa k Bohu...V každej rodine v minulých obdobiach sa z týchto kníh čítalo a rozjímalo...boli to doby našich predkov...babičiek,prababičiek...a zašlej krásnej doby z dávna...na kt. ostali ešte žijúcim pamätníkom nádherne,nostalgické spomienky...Videnia,živé vízie tejto mimoriadne omilostenej mystičky nemenia,nenahradzujú a ani neznižujú význam a podstatu evanjelií,ich čistoty...len ich podrobnejšie dokresľujú,spresňujú...a to viac oslovujú hľadajúce,hladné,vyprahlé ľudské duše,ubité zlom ľudí a sveta, duše túžiace po naplnení ich svätých túžieb a bližšieho spojenia s trpiacim Kristom...
Najväčšia mystička posledných čias v cirkvi...Tajomná,trpiaca,stigmatizovaná svätica dostala mimoriadny boží dar...prelomiť hranice času a časovosti a v nepretržitej prítomnosti sa dostať do obdobia až 4 tis. rokov do minulosti, a pred 2 tisíc rokmi prežívala skutočnú účasť v období Kristovho... života.Zažila zázračným spôsobom udalosti spred 2 tisíc rokov...a nakoniec aj v uchvátení duše …More
Najväčšia mystička posledných čias v cirkvi...Tajomná,trpiaca,stigmatizovaná svätica dostala mimoriadny boží dar...prelomiť hranice času a časovosti a v nepretržitej prítomnosti sa dostať do obdobia až 4 tis. rokov do minulosti, a pred 2 tisíc rokmi prežívala skutočnú účasť v období Kristovho... života.Zažila zázračným spôsobom udalosti spred 2 tisíc rokov...a nakoniec aj v uchvátení duše mimo čas, uvidela v hrôzokrásnych i desivých obrazoch udalosti konca sveta,kedy satan bude vypustený na zem a bude zvádzať celé ľudstvo k odpadu od viery a Cirkvi až k oslave a klaňaniu sa satanovi...Emmerichová dostala takú milosť i utrpenia ako aj sv.apoštol Ján pri videniach konca sveta spísaných v Apokalypse a to v prorockom nadchnutí,kedy sa duša človeka vymaňuje z úzkych obmedzení hraníc času a priestoru a otvára sa pred jej užasnutým zrakom minulosť a budúcnosť...ako živá prítomnosť...A sami vidíme,že aj po 200 rokoch od videní sa proroctvá blahosl. Kataríny úžasným i desivým spôsobom naplňajú...Kto si chce prehlbiť svoju vieru a priblížiť sa k tajomstvám božím...tak sú knihy a videnia blah. Kataríny najlepším prostriedkom spolu so sv. evanjeliami...
"Posolstvá" mystičky sú v úplnom rozpore so Zjavením sv. Jána Apoštola. Chaos! Kto ho spôsobuje?!!!! Kto je za týmito a aj inými "posolstvami", ktorými sa to na TVG len tak hemží. Kto to všetko generuje?!!! Komu to slúži a prospieva?!!! Nestačí skutočnému kresťanovi Slovo Božie v Evanjeliu, alebo potrebuje ďalšie a ďalšie a nekonečné ďalšie posolstvá zaručene pravdivé a pravé?!!! Kto je za …More
"Posolstvá" mystičky sú v úplnom rozpore so Zjavením sv. Jána Apoštola.
Chaos! Kto ho spôsobuje?!!!! Kto je za týmito a aj inými "posolstvami", ktorými sa to na TVG len tak hemží. Kto to všetko generuje?!!! Komu to slúži a prospieva?!!! Nestačí skutočnému kresťanovi Slovo Božie v Evanjeliu, alebo potrebuje ďalšie a ďalšie a nekonečné ďalšie posolstvá zaručene pravdivé a pravé?!!! Kto je za tým a komu to slúži hovorí o tom Biblia. A zároveň aj varuje!!!
Žiadne slova Kataríny Emerichovej nie sú v rozpore so svätým Písmom, ale zjavuje a potvrdzuje Pravdu živého Boha Otca a kto je z Ducha môže počuť skrze ňu Božiu múdrosť a kto zo sveta nerozumie a dokonca pohrda!
