Svätý V I R G I L -biskup,tajomný írsky misionár ktorý hlásal v 8.storočí,že ZEM je G U Ľ A T Á a ako prvý ohlasoval evanjelium na Morave a Slovensku ...sviatok 27.novembra
Ale najviac rozruchu sv.Virgil spôsobil vyhlásením,že Zem je guľatá...a že na opačnej strane na juhu žijú protinožci...ľudia neznámych južných zemí...a to hlásal 800 rokov pred Kopernikom a Galileom...Podkladom mu boli tajomné plavby írskych misionárov do severných zemí až do Kanady a na juh na Ostrovy šťastia a Ostrovy blažených...
Svätý V I R G I L -írsky misionár r.700 v Dubline a umrel 27.novembra 784 v Salzburgu -Rakúsko...Patrí k najzáhadnejším svätcom v cirkvi ranného stredoveku....Vydal sa ako mladý misionár z rodného Írska do Európy,kde obracal pohanov na vieru...Pôsobil aj u Slovanov v Panonii a obracal na vieru Slovanov-teda aj našich predkov,potom Slovincov...blízko Korutánska. a potom Rakúsko...Virgil sa stretol aj so Slovanmi na našom území v blízkosti Viedne,ale posielal svojich misionárov k Slovanom-južné Slovensko a Morava...Bol učený matematik,astronón a geodét...poznal tajné správy o námorných výpravach Írov v Atlantiku...ako misionárov a sú správy že ich malé loďky - okrúhle korakle v 6-8 st.objavili Faerské ostrovy,Island,Grónsko a Kanadu...ale i južnejšie Kanárske ostrovy,Azory a Madeiru...Spomínajú sa plavby Írov na Ostrovy blažených a Ostrovy šťastia...Virgil učil na tú dobu prevratné učenie...že naša Zem a svet je guľatý a dole obývajú Zem protinožci...Dokonca uvedené riešil r.748 pápež Zachariáš ako blud a Virgil bol potrestaný...Je záhadné,kde získal údaje o guľatosti Zeme...niektoré nepriame údaje spomínajú Féničanov,že pristali v Južnej Amerike-Brazílii...ale i cesty írskych misionárov na sever a západ do Atlantiku...
Už r.325 pred Kristom sa vydal s loďou Grék Pytheas-matematik a astronóm na sever...oboplával Britániu a pristal v Írsku,lebo bolo zachytené v starých mapách ako ostrov...a doplával k tajomnému ostrovu Thule,kde v lete celý deň svieti slnko...čo bol pravdepodobne Island-6 dní plavby od Británie...Sv.Brendan z Írska /484-577/ sa plavil až na Ostrovy štastia...R.770 sa Íri dostali na Island /opisuje mních Dicuil r.825/...na Islande v Reykjavíku bola írska kolónia už v 8.storočí...a dva dni plavby z Islandu na západ objavili Grónsko ešte pred r.870 a pristali v severnej Kanade...ktorú nazvali krajina Hvitramannaland -Veľké Írsko a Íri boli prví Europania,ktorí objavili severnú Ameriku...až neskôr Vikingovia opisujú,že tam bieli ľudia chodia v bielych šatách a nesú za spevu na tyčiach kríže...až 16-17 storočí Francúzi a misionári prišli do Kanady a u Indianov našli mnohé kríže-na totemoch a hroboch...ako pamiatka z pôsobenia írskych misionárov z 8.storočia /teda pred 800 rokmi/.Objavili u Indiánov mnohé cudzokrajné zvyky,ktoré boli výrazne odlišné od pôvodnej indiánskej kultúry...Muži nosili opasky spojených s mušličkami,korálkami -vampum...kde boli vyryté,či vykresané malé krížiky...Indiáni severovýchodnej Kanady -Irokézi mali mnoho veci -Totemy,vázy,nádoby,oblečenie...kde boli vyšité,vyrezané,namaľované kríže...Indiáni slávili podobvné sviatky ako vo Veľkonočný týždeň ,ktorý ale slávili v zime...a v najvýznamnejší deň -Veľký Piatok urobili veľký kríž a na tom kríži ukrižovali psa...
Írski kresťanskí misionári sa vydávali na dlhé morské plavby a ich hlavným cieľom bolo obrátiť obyvateľov neznámych krajín a ostrovov na kresťanskú vieru...Títo morskí hrdinovia,muži svätí s neochvejnou vierou v Krista brázdili široký Atlantický oceán už od čias sv.Patrika od 5 storočia a apoštolovali...Do severnej Kanady sa dostali z Islandu cez Grónsko už pravdepodobne v 7 a 8 storočí...Indiani si zachovali vo svojich legendách množstvo správ z pradávnych dôb,kedy z východu sa priplavili bieli ľudia a priniesli im novú vieru a zvyky a ukazovali kríž...čo boli títo írski morskí misionári...Keď sa do Kanady na konci 9 storočia pripavili Vikingovia,už tam našli pozostatky kresťanskej kultúry...lebo v tej dobe Vikingovia z Nórska boli ešte pohani,tak nemohli oni priniesť kresť. vieru Indiánom...boli to asi 200 rokov pred nimi írski mnísi...Keď prišli Francúzi do Kanady v 16.st našli tam pozostatky kresťanskej viery u Irokézov /Indiáni provincie Nunavut /.Vikingovia nazvali Kanadu -Helluland a Vinland -krajinu vína,lebo na New Foundlande rástlo divé hrozno...Íri opisovali severné krajiny- ako zem Thule...
Nové námorné objavy a správy o nich sa uchovávali v starých írskych kláštorov..odkiaľ vyšiel aj sv.Virgil a na základe vtedajších poznatkov,námornych ciest mníchov mohol tvrdiť...že naša Zem je guľatá...
Svätý Virgil, učil, čo toho času bolo neslýchané, že zem naša má podobu guľatú,že zem nie je plochá...ale guľatá a dole obývajú zem protinožci...a to ešte v 8.storočí-roku 748...800 rokov pred Kopernikom a Galileom. Virgil obracal na vieru aj starých Slovanov -južné Slovensko a Morava...
Salzburský opát a biskup (inak aj astronóm či geometer), považovaný za jedného z najvýznamnejších učencov svojej doby, uctievaný tiež ako apoštol Korután, pochádzal z Írska. Jeho írske meno bolo Fergal či Ferghil, prevedené do latinčiny Vergilius či Virgilius. * okolo 700 v šľachtickej rodine (v Dubline?) a bol vzdelávaný v kláštore Iona a prenikol do hĺbky vied. Niektorí ho stotožňujú s mníchom a opátom írskeho kláštora Achadh-bo-Cainigh. Ako mních či pútnik odišiel cca 742 na európsku pevninu. Možno mieril do Svätej zeme, ale usadil sa vo Francúzsku, kde bol na dvore franckého vladára Pipina Krátkeho. Ten ho poslal a odporučil bavorskému vojvodovi Odilovi (na území ktorého bolo pre evanjelizáciu široké pole pôsobnosti). Prišiel so svojimi druhmi sv. Márinom a sv. Deklanom. Tu založil kláštor Chiemsee. Niekedy v tom čase zomrel salzburský opát – biskup Ján a vojvoda menoval 743 Virgila za jeho nástupcu. Tak sa Virgil stal opátom v kláštore sv. Petra , kde predstavený zastával aj funkciu salzburského biskupa, ale dlho zostal bez biskupského svätenia. Biskupské funkcie (možno aj z pokory) namiesto neho vykonával írsky mníšsky biskup Dub-dá-Crich (lat. Dobdagrecus). Historici odôvodňujú odročenie Virgilovho biskupského svätenia nezhodami medzi Virgilom a sv. Bonifácom, ktorý bol papežským legátom na nemeckom území. Bonifác sa snažil dať Cirkvi v tejto oblasti pevnú štruktúru a slobodu pri obsadzovaní biskupských sídiel. Preto videl nerád túlavých mníšskych biskupov, ako boli niektorí írski alebo škótski misionári a odmietal svojvoľný postup kniežat, ktoré bez jeho súhlasu vymenovali nové opáty a biskupov. Okrem toho bol problém s nesprávne používanou formulou pri krste sv. (či je potom krst platný) a po čase s Virgilovými úvahami o guľatosti Zeme a existencii protinožcov, ktoré Bonifác odmietal (možno čiastočne nedorozumenia). Virgilova predstava, že Zem je guľa, bola odvodená z učenia starých geografov, a viera v existenciu protinožcov bola pravdepodobne ovplyvnená správami starovekých írskych moreplavcov z ich ciest. Do sporu zasiahol aj pápež Zachariáš listom z 748. V ňom podporil Bonifáca, a to najmä v cirkevnoprávnych otázkach. Akokoľvek sa veci mali, Virgil bol vysvätený za biskupa až po Bonifácovej mučeníckej smrti 755 (755 či 766?). On sám si uvedomoval oprávnenosť niektorých Bonifácových námietok, a preto, aby sa vyhol ďalším nedorozumeniam zo spojenia opátskej a biskupskej hodnosti, dal postaviť ako samostatné biskupské sídlo salzburskú katedrálu, ktorú vysvätil 774. Do tejto katedrály dal preniesť pozostatky prvého salzburského. Ruperta (aj Chunialda a Gislara). Chrám pri kláštore sv. Petra zostal len opátskym kostolom. Vedľa riadenia diecézy (zameral sa na dve priority – náboženské vzdelávanie a pomoc chudobným, najmä prostredníctvom mníchov) vyvíjal biskup Virgil horlivú misijnú činnosť . Čiastočne osobne, ale predovšetkým s pomocou misionárov sa zaslúžil o zanesenie kresťanstva do Korutánska (tam vyslal misijného biskupa Modesta), Štajerska a časti Panónie. Založil niekoľko benediktínskych kláštorov . Nezabudol ani na rodné Írsko, s ktorým udržiaval styky. + 27. 11. 784 v Salzburgu v povesti svätosti a pochovaný bol v katedrále, ktorú dal postaviť. Po čase zabudnutý a po požiari katedrály a nájdenie pozostatkov znova „objavený“ až o 5 stor. neskôr, na hrobe potom rad zázrakov, a tak 1233 svätorečený. Patrón diecézy Salzburg, detí, pri pôrodných problémoch.
Více zde: Virgil :: Němečtí světci středověku
Sv. Virgil, biskup Salzburský
Už dlho mi leží v hlave nesplnená úloha - napísať niečo o Virgilovi. Zohnať o ňom informácie, najmä z doby, keď ešte nebol ani svätý, ani biskup, ba ani Virgil, nebolo jednoduché. Avšak o to málo, čo je známe, sa s vami rada podelím.
Virgil sa pôvodne volal Ferghil O'Neal. Narodil sa v šľachtickej rodine niekedy okolo roku 700 nl v Írsku. Od mladosti študoval na kňaza. Nie je presne známe, čo konkrétne spôsobilo, že sa stal misionárom a spolu s ďalšími írskymi a škótskymi peregríny sa vydal na misijné cesty po Európe. Na túto cestu prijal meno Virgil. Zrejme preto, že sa podobalo jeho vlastnému meno, a potom snáď z lásky k rímskemu básnikovi Vergiliovi. Roku 743 sa dostal do oblasti Salzburgu, kde pôsobil na prianie bavorského vojvodu Odila ako opát v kláštore sv. Petra. Biskupské svätenie prijal roku 755. Pri svojich cestách po Európe Virgil tiež zdržiaval na dvore Pipina Krátkeho, franckého kráľa.
Virgil nie je v kresťanských kruhoch známy ani tak pre svoju záslužnú misijnú činnosť, ale skôr pre svoj spor s biskupom Bonifácom. Čo je trošku škoda. Misie usporadúval najmä do oblasti Korutánska, zúčastnilo sa ich niekoľko jeho kňazov a biskup Modest. Korutánsko bolo potom pripojené k salzburskej diecéze. Nadviazal tým na prácu svojho predchodcu, biskupa Ruperta. Hmotnú pamiatku na tohto svätca tvorí salzburský dóm, teda po našom správne katedrála. Boli sem prenesené ostatky Ruperta, a časom aj Virgilové – po jeho smrti 27. novembra 784.
Pozoruhodné na vtedajšiu dobu je Virgilovo učenie, pre ktoré sa dostal do sporu s biskupom Bonifácom. Virgil totiž ľuďom hovoril, že Zem nie je placatá, ale guľatá, a že na protiľahlej pologuli tiež žijú ľudia. Bol za toto tvrdenie (iste tu zohrali úlohu aj ďalšie nezhody s prísne rímskym poňatím biskupa Bonifáca) označený za kacíra, vydal sa do Ríma, a vraj diskutoval aj s pápežom Zachariášom. Ten však spor „odložil“ na neskôr, a tak sa Virgil mohol vrátiť k svojej práci. Je zaujímavé, že v tom čase sa ešte kacíri neupaľovali... a že človek mal priestor obhájiť svoj názor.
Virgil má v cirkevnom rímskom kalendári sviatok 24. septembra, v českom 27. novembra. Je patrónom salzburského arcibiskupstva, rodičiek a malých detí. Svätorečený bol roku 1233. Býva zobrazovaný ako biskup s modelom kostola v ruke (ale pozor, toto zobrazenie niekedy zodpovedá tiež sv. Wulfovi)
A na záver ešte pranostika. 14. januára sa pripomína, že „…zv. Virgil, z ľadu mosty zriadil, a keď nezriadil, tak ich bril...“
Sv. Virgil (tiež Virgilius , pôvodným írskym menom Feirgil (asi 700 , Írsko – 27. novembra 784 , Salzburg ) bol írsky svätec , biskup salzburský, astronóm .
Život
Pochádzal z rodiny vysokej írskej šľachty. V roku 745 sa vydal na púť do Svätej zeme, zostal ale na francúzskom kráľovskom dvore, potom odišiel do salzburskej diecézy, kde slúžil do konca života a získal si veľkú úctu pre svoju vzdelanosť a zbožný život.
Za svojho života bol veľmi kontroverznou osobou - mal síce zásluhy na pokresťanštenie Korutáncov (dnes vymretá slovanská etnická skupina) a vysielal misionárov aj do Uhorska , bol ale svojimi súčasníkmi (najmä sv. Bonifácom ) kritizovaný jednak za to, že uznával platnosť krstu aj použitie nechtiac skomolené formule, a jednak pre svoje tvrdenia v oblasti vedy (tvrdil , že svet je okrúhly,zem je guľatá a protiľahlú stranu obývajú protinožci), ktoré podľa sv. Bonifáca nezodpovedala cirkevnej vierouke. Bol preto obvinený z kacírstva , v nedochovanom spise sa mu však podarilo svoje názory vyložiť a obhájiť a pápež ho podporil.
Úcta
Bol kanonizovaný v roku 1233 . Jeho sviatok, ktorý pripadá na 27. novembra, sa oslavuje prevažne v salzburskej diecéze a tiež v rodnom Írsku.
Virgil zo Salzburgu
Narodenie
asi 700
Írsko
Úmrtie
27. novembra 784
Salzburg
Sviatok
27. novembra
Obdobie
8th century generation
Rád
Rád svätého Benedikta
Vyznanie
katolícka cirkev
Zvätorečený
1233 pápežom Gregorom IX.
Úrady
biskup
Uctievaný cirkvami
rímskokatolícka cirkev
Významné zasvätené kostoly
Katedrála svätého Ruperta a Virgila v Salzburgu
Atribúty
biskupské rúcho, mníšske rúcho, barla, kostol
Patrónom
mesto Salzburg, krajina Salzbursko , vzývaný pri ťažkých pôrodoch
Sv. Virgil, biskup
27. novembra 2023
Írsko bolo v dobe prvých kresťanov nazvané zemou svätých – z nej totiž vychádzali horliví vierozvestcovia do susedných krajín, aby ohlasovali Božie slovo národom, ktoré ešte stále boli pohrúžené v tmách pohanstva. Do zoznamu tých zbožných mužov patrí aj sv. Virgil, piaty biskup mesta Soľnohrad (Salzburg v dnešnom Rakúsku), ktorý sa vyznačoval nielen vysokou učenosťou, ale najmä veľkou svätosťou života a arcipastierskou horlivosťou.
Sv. Virgil sa narodil počiatkom 8. storočia v šľachtickom rode v Írsku. Už v útlom veku prenikla jeho srdce láska k Spasiteľovi takou mierou, že vznešený kresťanský chlapec nepoznal inú zábavu, než čítanie náboženských kníh, navštevovanie Božích služieb a počúvanie vysvetľovania Božieho slova. V školách sa mladík vzdelával s príkladnou usilovnosťou svojho ducha a srdca, odriekol sa sveta, túžil po dokonalom osvojení si bohosloveckej vedy, aby sa neskôr mohol venovať Božej službe. Pri neúnavnom štúdiu nezanedbal zbožný mladík ani krášlenie svojej duše bohumilými cnosťami – bol pokorný a sám seba prísne zapieral. V krátkom čase sa zaskvel základnými vedomosťami a vznešenými cnosťami vo svojej vlasti medzi poprednými kresťanskými učencami, ba slúžil im za príklad. Vstúpil do kláštora a bol posvätený za kňaza. Ako mních potom slúžil za vzor svojim kláštorným bratom.
Socha sv. Virgila pred katedrálou v Salzburgu
zdroj: pxhere.com
Oduševnený za duševné spasenie svoje ako aj svojich blížnych opustil vlasť a chcel putovať do Jeruzalema k Spasiteľovmu hrobu a do Ríma k hrobom sv. apoštolov Petra a Pavla a potom venovať ostatok svojho života zvestovaniu sv. Evanjelia u tých národov, ktoré zostávali dovtedy v tmách pohanstva a povier. V sprievode niekoľkých učených a nábožných mužov preplavil sa z írskej vlasti cez more a prišiel na svojej pútnickej ceste do západnej časti Franskej ríš. Pipin III. Krátky, vojvoda z Neustrie, vtedajší hlavný správca kráľovského domu (majordomus) a neskorší franský (francúzsky) kráľ, ktorý bol veľkým ctiteľom vynikajúcich mužov, prijal zbožného pútnika blahosklonne a veľmi si ho obľúbil pre jeho hlbokú učenosť a zriedkavé cnosti. Na Pipinovom dvore sa sv. Virgil zdržal dva roky a úplne si osvojil tunajšie jazyky.
Pohľad zvnútra na kupolu katedrály sv. Virgila a Ruperta v Salzburgu
zdroj: wikimedia commons
Nevzdelaní ľudia nielenže nechceli veriť tú pravdu o druhých častiach našej zeme a o ich obyvateľoch, ktorí tam žijú – na druhej strane našej zemegule, ale naliehali na sv. Bonifáca, aby vyhlásil sv. Virgila za kacíra. Sv. Bonifác vyhovel ich žiadosti len potiaľ, že vec oznámil rímskemu pápežovi. Sv. Virgil sa u pápeža ospravedlnil, a ten s uspokojením prijal, ako mu svätý muž vyložil svoje učenie, ba dal mu aj sv. požehnanie.
Napokon na prosby viacerých biskupov a veriacich ľudu sa sv. Virgil predsa len rozhodol a dal sa vysvätiť za biskupa v Soľnohrade podľa vôle vojvodu Odila. V dôvere v milostivého Boha nastúpil sv. Virgil so svätým zápalom a horlivosťou svoju biskupskú prácu vo vinici Pána. Žil veľmi prísne. Popri mnohých prácach konaných k povzneseniu kresťanských cností u kňazstva a veriacich, umŕtvoval svoje zmysly postami a nočnými strážami, a posilňoval svojho ducha ustavičnou modlitbou a čítaním spisov cirkevných sv. otcov.
Sv. Virgil s kresbou katedrály v Salzburgu
zdroj: wikimedia commons
V terajšom Korutánsku bývali v tom čase Slovinci pod svojím panovníkom zvaným Borut. Roku 748 na nich zaútočili divokí Avari, ktorí obývali časť starej Panónie (terajšie Zadunajsko). Borut im nevedel sám odolať, pozval si preto na pomoc Bavorov. Tí premohli Avarov, zahnali ich na Východ a podriadili si Slovincov. Bavorský vojvoda Tassilo III., ktorý poskytol pomoc Borutovi, podliehal so svojou krajinou Pipinovi III. Krátkemu. Borutov syn Karat (Charastus) a synovec Chotimír (Chetimar) boli s mnohými vznešenejšími Slovincami odvedení z Korutánska do Bavorska ako rukojemníci.
Biskup Modestus sa usadil v Korutánsku a pracoval so svojím kňazstvom neúnavne vo vinici Pánovej na jednote v učení a zachovávaní pravidiel opravdivého kresťanského života. Keď po niekoľkých rokoch v Korutánsku zomrel, prosil opäť vojvoda Chotimír svätého Virgila, aby prišiel do jeho zeme. V okolí Soľnohradu povstali nepokoje, poslal preto svätý biskup iba viac kňazov pod dohľadom Latina do Korutánska, ale napokon aj sám šiel na Chotimírov dvor.
Všade kam šiel, bol vítaný s veľkou radosťou ako apoštol, a rovnakým bol pre Korutánsko. Staval kostoly a chrámy, posväcoval ich; ohlasoval slovo Božie ľudu; navštevoval nemocných a udeľoval im nebeskú útechu. Tak precestoval celú krajinu po všetkých mestách, mestečkách a dedinách a usporiadal všetky duchovné záležitosti, a odstránil prekážky, ktoré sa stavali do cesty rozkvetu sv. Cirkvi.
Na svojich apoštolských cestách prišiel až na hranice Panónie a presvedčil bavorského vojvodu Tassila k tomu, žeby založil slávny kláštor Kremsmünster, ktorý sa stal pre Horné Rakúsko, a zvlášť tzv. «Komore soľnej», opravdivým požehnaním, z ktorého podnes benediktíni rozširujú s neúnavnou usilovnosťou Božie požehnanie po celom okolí.
Socha sv. Virgila držiaceho vo svojej pravej ruke model karolínskeho dómu
zdroj: wikimedia commons
Okolo tridsať rokov apoštoloval sv. Virgil medzi Nemcami a Slovanmi. Ešte raz precestoval svoje soľnohradské biskupstvo, ponavštevoval všetky farnosti, usporiadal v nich bežné záležitosti, napomenul veriacich ku kresťanským cnostiam a svätému životu a na spiatočnej ceste do Soľnohradu ho prepadla choroba. Keď sa priblížil ku krásnemu mestu, kde spôsobil toľko dobra, zaliali sa jeho oči slzami v predtuche blízkej smrti, a zvolal: «Tu je miesto môjho odpočinku, tu chcem bývať naveky!» Pripravil sa skrúšeným prijatím sv. sviatostí na odchod do blaženej večnosti, a dokončil svoj bohumilý život dňa 27. novembra roku 780. Jeho telo bolo pochované v biskupskom chráme, ktorý sám dal postaviť. Pápež Gregor IX. ho zaradil roku 1232 do počtu svätých. Je patrónom južného Tirolska, kde je dnes (27. novembra) zasvätený sviatok. Je tiež patrónom Soľnohradského biskupstva (Salzburg) a jeho ostatky dosiaľ odpočívajú pod hlavným oltárom velebného dómu (biskupského chrámu, katedrály) v Soľnohrade.
Poučenie
Sv. Virgil bol narieknutý nerozumným ľudom z kacírstva, keď hovoril pravdu, ktorú sami nemohli pochopiť; ba aj jeho metropolita, sv. Bonifác, ho vo svojej horlivosti udal za čisté učenie sv. Cirkvi u pápeža ako novotára. A hľa, sv. Virgil pokojne znášal to nespravodlivé narieknutie, a nenarušil ani svoje priateľstvo v spore so sv. Bonifácom. Riadil sa podľa sv. evanjelia a naučil sa byť tichým a pokojným; lebo zo slov Krista Spasiteľa vedel, ako bude spravodlivý Boh zaobchádzať s tými, ktorí odpúšťajú svojim blížnym a sú krotkého srdca.
Kresťan, nasleduj sv. Virgila v milovaní pokoja! Sv. Ján Chryzostom hovorí: «Pokoj býva živený pri prameni svätej lásky; on je počiatkom viery, stĺpom spravodlivosti, najprimeranejšou zárukou budúcej nádeje; on spája prítomných, zjednocuje pozemskosť s nebesami, a ľudskosť s božstvom.»
Krstiteľnica v Dóme sv. Virgila a Ruperta v Salzburgu
zdroj: wikimedia commons
Sv. Cirkev bráni pochovávaniu nehodných na posvätných miestach, a to za pokutu pre veľký zločin a nekajúcnosť. Už v Starom zákone predpovedal prorok Jeremiáš o bezbožnom kráľovi Joachimovi: «Pochovajú ho ako osla, vyvlečú ho a vyhodia von za brány Jeruzalema» (Jer 22,19). Ten sv. prorok chcel povedať, že taký nie je hoden, aby bol pochovaný počestne ako iný človek, ale ako nerozumný zver. Z toho vidno, ako sú posvätné kresťanské cintoríny.
Modlitba
Vyslyš, prosíme Teba, ó Pane, naše prosby, ktoré na slávnosť blahoslaveného Virgila, vyznávača a biskupa Tvojho, vznášame k Tebe, a skrze zásluhy toho, ktorý bol hoden slúžiť Tebe, vysloboď nás od všetkých hriechov. Skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Amen
Virgil (Fergal) zo Salzburgu, biskup
Svätý
Sviatok: 27. november
* okolo 700 Dublin (?), Írsko
† 27. november 784 Salzburg, Rakúsko
Salzburský opát a biskup Virgil, uctievaný tiež ako apoštol Korutánska, pochádzal z Írska. Jeho pôvodné írske meno bolo Fergal alebo Ferghil, polatinčené Vergilius alebo Virgilius. Narodil sa niekedy začiatkom 8. storočia. Niektorí ho stotožňujú s mníchom a opátom írskeho kláštora Achadh-bo-Cainigh.
Ako mních alebo pútnik odišiel r. 742 na európsku pevninu, kde bol v rokoch 743-745 na dvore franského vladára Pipina Krátkeho. Ten ho poslal a odporúčal bavorskému vojvodovi Odilovi. Niekedy v tom čase zomrel salzburský opát-biskup Ján a vojvoda vymenoval Virgila za jeho nástupcu. Tak sa Virgil stal opátom v kláštore sv. Petra, kde predstavený zastával aj funkciu salzburského biskupa, ale dlho ostal bez biskupskej vysviacky. Biskupské funkcie namiesto neho vykonával írsky mníšsky biskup Dub-dá-Crich (lat. Dobdagrecus).
Historici odôvodňujú odročenie Virgilovej biskupskej vysviacky nezhodami medzi Virgilom a sv. Bonifácom, ktorý bol pápežským legátom na nemeckom území. Sv. Bonifác sa usiloval dať Cirkvi v tejto oblasti pevnú štruktúru a slobodu pri obsadzovaní biskupských sídel. Preto nerád videl túlavých mníšskych biskupov, akými boli niektorí írski alebo škótski misionári a odmietal svojvoľný postup kniežat, ktoré bez jeho súhlasu menovali nových opátov a biskupov. Okrem toho sv. Bonifác odmietal Virgilove náhľady o guľatosti Zeme a o jestvovaní protinožcov. Do sporu zasiahol aj pápež Zachariáš listom z r. 748. V ňom podporil Bonifáca, a to najmä v cirkevnoprávnych otázkach.
Katedrála sv.Virgila -Salzburg Rakúsko
Popri vedeniu diecézy biskup Virgil vyvíjal horlivú misijnú činnosť. Čiastočne osobne, ale predovšetkým s pomocou misionárov sa zaslúžil o pokresťančenie Korutánska, Štajerska a časti Panónie. Založil niekoľko benediktínskych kláštorov. Nezabudol ani na rodné Írsko, s ktorým udržiaval styky.
Salzburský biskup Virgil zomrel 27. novembra 784. Pochovali ho v katedrále, ktorú dal postaviť. Pápež Gregor IX. ho vyhlásil za svätého v júni 1233.
ŽIVOTOPISY SVATÝCH
sv. Virgil
Virgil, ep. Salzburg
27. novembra, pripomienka
Postavení:
biskup
Úmrtí:
784
Patron:
diecézy Salzburg, detí, najmä pri ťažkých pôrodoch
Atribúty:
biskup, model kostola, zemegule
Pochádzal z Írska. V 43 rokoch prišiel, už ako vzdelaný kňaz, na franský Pipinov dvor. Tu spoznal zajatého vojvodu Oatila (či Odila), za ktorého oslobodenie sa prihovoril as ním potom na Pipinovo prianie odišiel do Bavor. Stal sa biskupom v Salzburgu, hoci biskupské svätenie prijal oveľa neskôr. Po rôznych problémoch (súvisiacich aj s geografickým poznatkom) sa zaslúžil najmä o rozšírení kresťanstva v Korutánsku, šírení vzdelania, stavaní chrámov, najmä vybudovaní katedrály v Salzburgu. Zomrel až v pokročilom veku bez toho, aby poľavoval v biskupskej horlivosti.
ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU
ÍRSKY GEOGRAF NA SALCBURSKOM STOLCI
Narodil sa okolo roku 700 ako potomok starého šľachtického rodu v Írsku a dostal meno Fergal. To neskôr zlatinil na Virgil. Írska cirkev bola vtedy formovaná okolo kláštorov a ich opátov. Virgil svoje vzdelanie vraj najskôr získal v kláštore na Iónskom ostrove.
Po prijatí kňazského svätenia prišiel s niekoľkými krajanmi, medzi ktorými boli Alto a Lullus, okolo roku 742 na území západného Francúzska. V kláštore Quierzy-sur-Oise, ležiacom 40 km západne od Laonu, sa stretol s novým panovníkom Pipinom III. zv. Krátky, ktorý sa tam zastavil. Toto zoznámenie zrejme ovplyvnilo cieľ cesty Virgila a napomohlo aj tomu, že sa mohol prihovárať za bavorského vojvodu Oatila, ktorý bol držaný v zajatí na franskom dvore. Nakoniec mu vymohol aj slobodu a ich priateľstvo malo ďalší význam.
Pipin III. sa rozhodol Virgila dostať na biskupskú stolicu v Salzburgu. Súčasne mal byť aj predstaveným opátstva sv. Petra, ktoré založil sv. Rupert (pam. 27. 3.). Virgil ponuky prijal. Mnohým však nebolo vhod jeho dynamické a často aj prísne vystupovanie a snažili sa jeho platnosť spochybniť. Snáď aj preto prijímal biskupské svätenie v Ríme, a to až neskôr.
Isté nezhody zapríčinila aj vyššia vzdelanosť a poznanie, ku ktorému Virgil došiel. Proti všeobecne prevládajúcemu názoru, že krajina má tvar placky, Virgil tvrdil, že je guľatá. Z toho dôvodu ho niektorí obžalovali u biskupa Bonifáca (pam. 5. 6.). Ten Virgila vyzval, aby svoje domnienky odvolal. Nepomohlo to a tak Bonifác za účelom odstránenia sporu vraj v roku 748 požiadal apoštolskú stolicu o rozhodnutie. Pápež chcel, pre svoju nedostatočnú informovanosť, aby sa Virgil prišiel obhájiť alebo odvolať a ak by učil bludom, mal v úmysle ho aj vylúčiť z cirkvi. Virgil sa nakoniec obhájil.
Pri vizitáciách, ešte aj na konci života, precestoval rozsiahle územie svojej diecézy, najmä Korutánsko až k ústiu Dravy do Dunaja. Dbal o správne hlásanie katolíckej viery a šírenie činorodej lásky. Pri návrate z poslednej cesty, vedomý si svojej vyčerpanosti, hovoril o poslednom spočinutí, ktoré sa vplyvom následnej choroby rýchlo priblížilo. Pochovaný bol v katedrále, ktorú vybudoval. Tá asi po 400 rokoch podľahla požiaru a po ňom, údajne r.1181, sa nad očakávania našla Virgilova rakva. Následne sa začali diať zázraky a znova rástla úcta k tomuto biskupovi. Medzi svätých bol zaradený v roku 1233 od pápeža Gregora IX. av Rímskom kalendári sa ocitol po roku 1740.
PREDSAVZATIE, MODLITBA
Dnešný svätec kládol dôraz na vzdelanosť vo viere. V tejto súvislosti siahnem dnes po duchovnom čítaní alebo sa budem venovať rozjímaniu nad textom z Biblie. Oslovenia, prinášajúce mi úžitok, alebo nedostatok môjho záujmu budú najskôr obrazom ako na tom som.
Bože, Ty si povolal svätého Virgila za učiteľa evanjelia, naplnil si ho svojou láskou, dal mu vieru, ktorá premáha zlobu sveta, a pridružil si ho k zástupu svätých biskupov. Na jeho príhovor nám daj vytrvalosť vo viere a láske, aby sme mali spolu s ním účasť na Tvojej sláve. Skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.
Sv. Virgil, biskup Salzburský
Už dlho mi leží v hlave nesplnená úloha - napísať niečo o Virgilovi. Zohnať o ňom informácie, najmä z doby, keď ešte nebol ani svätý, ani biskup, ba ani Virgil, nebolo jednoduché. Avšak o to málo, čo je známe, sa s vami rada podelím.
Virgil sa pôvodne volal Ferghil O'Neal. Narodil sa v šľachtickej rodine niekedy okolo roku 700 nl v Írsku. Od mladosti študoval na kňaza. Nie je presne známe, čo konkrétne spôsobilo, že sa stal misionárom a spolu s ďalšími írskymi a škótskymi peregríny sa vydal na misijné cesty po Európe. Na túto cestu prijal meno Virgil. Zrejme preto, že sa podobalo jeho vlastnému meno, a potom snáď z lásky k rímskemu básnikovi Vergiliovi. Roku 743 sa dostal do oblasti Salzburgu, kde pôsobil na prianie bavorského vojvodu Odila ako opát v kláštore sv. Petra. Biskupské svätenie prijal roku 755. Pri svojich cestách po Európe Virgil tiež zdržiaval na dvore Pipina Krátkeho, franckého kráľa.
Virgil nie je v kresťanských kruhoch známy ani tak pre svoju záslužnú misijnú činnosť, ale skôr pre svoj spor s biskupom Bonifácom. Čo je trošku škoda. Misie usporadúval najmä do oblasti Korutánska, zúčastnilo sa ich niekoľko jeho kňazov a biskup Modest. Korutánsko bolo potom pripojené k salzburskej diecéze. Nadviazal tým na prácu svojho predchodcu, biskupa Ruperta. Hmotnú pamiatku na tohto svätca tvorí salzburský dóm, teda po našom správne katedrála. Boli sem prenesené ostatky Ruperta, a časom aj Virgilové – po jeho smrti 27. novembra 784.
Pozoruhodné na vtedajšiu dobu je Virgilovo učenie, pre ktoré sa dostal do sporu s biskupom Bonifácom. Virgil totiž ľuďom hovoril, že Zem nie je placatá, ale guľatá, a že na protiľahlej pologuli tiež žijú ľudia. Bol za toto tvrdenie (iste tu zohrali úlohu aj ďalšie nezhody s prísne rímskym poňatím biskupa Bonifáca) označený za kacíra, vydal sa do Ríma, a vraj diskutoval aj s pápežom Zachariášom. Ten však spor „odložil“ na neskôr, a tak sa Virgil mohol vrátiť k svojej práci. Je zaujímavé, že v tom čase sa ešte kacíri neupaľovali... a že človek mal priestor obhájiť svoj názor.
Virgil má v cirkevnom rímskom kalendári sviatok 24. septembra, v českom 27. novembra. Je patrónom salzburského arcibiskupstva, rodičiek a malých detí. Svätorečený bol roku 1233. Býva zobrazovaný ako biskup s modelom kostola v ruke (ale pozor, toto zobrazenie niekedy zodpovedá tiež sv. Wulfovi)
A na záver ešte pranostika. 14. januára sa pripomína, že „…zv. Virgil, z ľadu mosty zriadil, a keď nezriadil, tak ich bril...“
Predstavy cirkvi vyvrátil a tvár modrej planéty definitívne potvrdil až portugalský moreplavec Fernăo de Magalhăes.
Za názor, že Zem je guľatá sa v stredoveku upaľovalo. Ešte koncom 15. storočia totiž prevládalo presvedčenie, že Zem je plochá ako doska, ktorú buď ohraničuje plot, alebo na okraji ktorej padá voda do obrovských jaskýň.Ale už v r.748 tvrdil sv. Virgil-írsky misionár a vierozvestca Korutánska- že Zem je guľatá a dole žijú protinožci,čím sa dostal do konfliktu s pápežom Zachariášom...
Predstavy cirkvi vyvrátil a tvár modrej planéty definitívne potvrdil až portugalský moreplavec Fernăo de Magalhăes. Dnes je to presne 500 rokov odvtedy, kedy sa ním vedená námorná výprava vydala na plavbu, aby ako prvá v dejinách oboplávala svet.
Fernăo de Magalhăes (dnes vo viacerých jazykoch prezývaný Fernando Magellan) sa narodil na jar 1480 v dedinke Sabrosa pri severoportugalskom meste Porto v rodine vidieckeho šľachtica.
Hoci už ako 10-ročný osirel, učitelia v ňom prebudili záujem o astronómiu, námorné vedy a kartografiu. Od malička sníval o veľkých objavoch a ďalekých cestách. Údajne ho učil aj kartograf Martin Behaim, ktorý v roku 1492 vytvoril najstarší zachovaný zemský glóbus.
Na more sa Magalhăes dostal prvýkrát ako 25-ročný, keď sa stal členom výpravy do Indie. Tridsaťročný už bol skúseným námorným kapitánom a vojakom, ktorý preplával stovky míľ a vyznamenal sa v mnohých bitkách. Tie mu pripomínali aj zranenia. Najvážnejšie utrpel v roku 1513 v Maroku, kde ho nepriateľ trafil kopijou do nohy a odvtedy kríval.
Po návrate do Portugalska opustil pre rozpory s vojenským veliteľom armádu a u portugalského kráľa Manuela I. upadol do nemilosti. Hnaný túžbou po poznaní odišiel v roku 1517 do Španielska, kde sa pustil do plánovania veľkej cesty.
Vďaka skúsenostiam a povesti vynikajúceho kapitána sa mu podarilo získať priazeň španielskeho kráľa Karola V. pre svoj plán – objaviť západnú cestu do Indie, dostať sa na ostrovy s korením a pritom sa vyhnúť portugalským vodám. Magalhăes dostal už 22. marca 1518 od španielskeho kráľa povolenie a právo stať sa guvernérom v krajinách, ktoré objaví.
Viac ako rok trvali prípravy na expedíciu až nadišiel 20. september 1519 a päť lodí s vyše 230 námorníkmi na palube sa vydalo zo španielskej Seville na plavbu okolo sveta. Magalhăes mal na vlajkovej lodi Trinidad na orientáciu k dispozícii iba historický astronomický prístroj astroláb a Jakubovu palicu - prístroj slúžiaci na určovanie vzdialenosti dvoch hviezd od horizontu.
Prvou zastávkou bol najväčší ostrov Kanárskych ostrovov Tenerife, kde vypukli medzi členmi rozmanitej posádky prvé konflikty, pričom napätie znásobovala tiež zima, hlad a nervozita.
Nezhody sa nepodarilo úplne vyriešiť, prepukali každú chvíľu až dokonca prerástli do vzbury, ktorej musel Magalhăes čeliť na jar 1520 v patagónskej zátoke San Julian. Tvrdo ju potlačil – vodcov dal popraviť a niekoľkých námorníkov vysadil na breh.
Výprava sa opäť vydala na plavbu 24. augusta 1520, ale už čoskoro prišla o svoju prvú loď Santiago, ktorá stroskotala v búrke. Veliteľ druhej lode San Antonio sa aj s posádkou rozhodol dezertovať, obrátil kormidlo a vrátil sa do Španielska.
Vytúžený 600 kilometrov dlhý prieliv pri Ohňovej zemi sa podarilo objaviť 21. októbra 1520. Magalhăes mu dal meno Kanál všetkých svätých, ktorý však nesie meno svojho objaviteľa. Týmto prielivom preplával do oceánu. Nazval ho Tichý z vďačnosti, že po celé tri mesiace plavby nezažila výprava ani jednu búrku.
Posádku však decimoval hlad a choroby, ktorým viacerí muži podľahli. "V stredu 28. novembra 1520 sme opustili úžinu a vplávali sme do Tichého mora. Plavili sme sa tri mesiace a dvadsať dní a za tú dobu sme nezjedli vôbec nič čerstvé. Sucháre, ktoré sme mali jesť už neboli pečivom, ale prachom zmiešaným s červami, strašne páchnuce krysím močom."
"Mnoho dní sme to, čo nám červy ponechali, zapíjali žltou, skoro zhnitou vodou. Jedli sme aj hovädzie kože, ktorými bol potiahnutý hlavný sťažeň, aby sa oň nepredrelo stožiarové lano a často sme jedli aj piliny z dosák. Krysy sa predávali za pol dukátu kus, len keby ich bolo viac," opísal strádanie posádky Antonio Pigafetta - taliansky moreplavec, ktorý sa ako kronikár zúčastnil na prvej plavbe okolo sveta.
Na kosť vychudnutých 150 mužov dorazilo 6. marca 1521 k Zlodejským ostrovom (dnešné Mariánske ostrovy), kde našli dostatok jedla a pitia. Už o tri dni vyplávala výprava opäť na more a smerovala k východnému pobrežiu Filipín. Práve tam, na ostrove Limasawa sa Magalhăes utvrdil v tom, že oboplával Zem a tá je guľatá. Desať rokov predtým tam totiž bol na portugalskej lodi, ktorá priplávala z opačnej strany.
Filipíny sa ale stali Magalhăesovi osudnými. Na ostrove Cebu prijali výpravu priateľsky a domorodci dokonca prestúpili na kresťanstvo. Portugalský moreplavec sa spriatelil s tamojším náčelníkom a sľúbil mu pomoc pri konflikte s vládcom susedného ostrova Mactan.
Keď domorodci, podporovaní niekoľkými desiatkami Európanov priplávali 27. apríla 1521 na člnoch k ostrovu Mactan strhol sa boj. Jeden z otrávených šípov zasiahol aj Magalhăesa.
"Zabili naše zrkadlo, naše svetlo, útechu našu a skutočného vodcu," napísal kronikár Antonio Pigafetta. Španieli chceli telo kapitána dôstojne pochovať, čo sa im ale nepodarilo, pretože domorodci im ho nevydali ani keď ho chceli vykúpiť.
Zvyšok námorníkov pokračoval v plavbe pod vedením kapitána Sebastiána del Cana na Borneo a Molucké ostrovy, kde nabrali korenie pre španielskeho kráľa. Len s jednou loďou Victoriou dorazila výprava po troch rokoch (6. septembra 1522) naspäť do Španielska.
Z viac ako 230 mužov prežili prvú plavbu okolo sveta iba 18, ktorí boli po návrate takí vďační, že prešli bosí a so sviečkami v rukách dva kilometre do kaplnky, kde sa nebohý moreplavec Fernăo de Magalhăes modlil za úspech expedície.
Už starovekí Gréci vedeli, že Zem nemôže byť plochá. Prišli na to takýmto jednoduchým spôsobom a nepotrebovali na to žiadne moderné prístroje
Pred ich znalosťami si môžeme dať klobúk dole. Zaobišli sa bez moderných zariadení, pričom priniesli výsledky, ktoré v sebe nesú nadčasovosť. Zem nie je plochá a točí sa okolo vlastnej osi. Je to naozaj tak.
Niekedy môžete nadobudnúť pocit, akoby sme nežili v roku 2018. Prevratné objavy sú takmer na dennom programe, podarilo sa nám rozlúštiť ľudský genóm a pomaly prichádzame na kĺb čiernym dieram. V porovnaní s tým tvrdenie, že Zem je plochá na základe merania vodováhy v lietadle, je totálna absurdnosť. Poďme sa pozrieť, čo sa môžeme naučiť od minulých civilizácii. Znalosti Grékov nám môžu byť prospešné aj v tejto dobe.
Viete si predstaviť, že by ste vynikali nielen v jazykoch, literatúre či filozofii, ale aj v matematike? Tak pre gréckych mysliteľov bola všestrannosť a všeobecný rozhľad niečo, bez čoho si nevedeli predstaviť život. Myšlienkou, že Zem má tvar nepravidelnej gule, sa seriózne zaoberal už Aristoteles a keď si vezmeme, že žil v rokoch 384 až 322 pred našim letopočtom, tak sa dostávame do naozaj vzdialenej minulosti. Ak si k tomu pripočítate, že väčšina ľudí len zriedkakedy opúšťala svoje miesto narodenia a o satelitoch či lete do vesmíru mohli len snívať, musíme naozaj vzdať hold ich znalostiam. Vystačili si len s (ne)obyčajnou matematikou.
Všimol si zakrivenie horizontu
Už v roku 350 p.n.l si môžeme všimnúť prvú zmienku o zakrivení Zeme. Platón vo svojom diele Na nebesiach, hovorí o tom, že ich pozorovania hviezd opäť potvrdili, že je evidentné, že Zem je nielen guľatá, ale že toto zakrivenie nie je veľké. Všimli si malé zmeny pozície na severe a juhu, aj zjavnú zmenu horizontu.
Aristoteles však pokračuje vo svojich zisteniach: „V Egypte a v susedstve Cypru sme pozorovali hviezdy, ktoré nie sú viditeľné v severovýchodných oblastiach. Hviezdy, ktoré na severe nie sú nikdy mimo rozsahu pozorovania, v týchto oblastiach vychádzajú a zapadajú. To všetko dokazuje nielen to, že Zem má guľovitý tvar, ale aj to, že toto zakrivenie nie je veľké.“ Je preto lepšie sa pozornejšie dívať na okolitý svet, pohyby hviezd tak, ako to urobil Aristoteles. Dostaneme oveľa viac odpovedí, ako keď sa budeme dívať len na bublinku vo vodováhe.
Hra tieňov
Na tomto obrázku môžeme vidieť schematické znázornenie výpočtu veľkosti Zeme. Poprvýkrát sa touto myšlienkou serióznejšie zaoberal Eratosthenes, otec geografie. Tento titul mu patrí právom. Okolo 250 rokov p.n.l si všimol, že stĺpy v meste Asuáne na poludnie počas letného slnovratu, nevrhajú tieň. Čo ho však zaujalo, bol fakt, že v tom istom čase v meste Alexandria, ktoré bolo vzdialené od Asuánu približne 800 km, stĺpy vytvárali dlhé tiene. Ak by bola Zem plochá, tak by logicky mali tiene dopadať na každý bod Zeme rovnako, však? Avšak toto ho primälo porozmýšľať, prečo je to tak. Zem musí byť zakrivená a musí mať tvar gule.
O guľatosti našej Zeme vieme už naozaj dlhú dobu. Na správny tvar našej planéty totiž prišiel pár gréckych filozofov dávno predtým, než sme poznali satelity, či rakety. Pred viac ako 2-tisíc rokmi žil Aristoteles, ktorý viedol dlhé diskusie s iným filozofom, Platonom.
Ďalším gréckym filozofom, ktorý si všimol okrúhlosť Zeme, bol Eratosthenes. V jeho rodnom meste si všimol, že na poludnie letnej rovnodennosti nevrhali studne ani piliere žiaden tieň. To bolo preto, lebo sa Slnko nachádzalo priamo nad nimi. No v rovnaký čas, len o 800 km ďalej, v Alexandrii boli tiene pilierov dlhé.
Eratosthenes si uvedomoval, že Slnko je pomerne masívny objekt a jeho lúče by dopadali na zem takmer kolmo, prečo teda ten rozdiel? Jediným výsledkom bolo, že povrch Zeme je zaoblený a tým pádom musí byť naša planéta guľatá.
Rozlúštenie záhady
Gréci už predtým poukazovali na to, že by Zem mohla byť guľatá, išlo predovšetkým o vágne state v básňach. Aristoteles bol však prvým, kto túto myšlienku pretavil do slov. Všimol si, že ak sa pohneme malý kus dopredu, všimneme si zmeny na nočnej oblohe. V knihe, ktorú Aristoteles napísal v roku 350 p.n.l. sa píše o hviezdach, ktoré sú videné v Egypte, no v severných regiónoch ich pozorovať nemôžeme a naopak.
Zem je takmer guľaté teleso. Má tvar geoidu (grécky: geoidés = "podobný Zemi"), ku ktorému sa najviac približuje tvar rotačného elipsoidu. Odstredivá sila rotácie spôsobila, že Zem je na póloch sploštená. Z tohto dôvodu je rovníkový priemer Zeme, 12 756,284 km o 42,77 km väčší ako jej polárny priemer.