Sv. omša sv. pátra Pia,ako ju prežíval P.Pio
Sv. omša sv. pátra Pia,ako ju prežíval P.Pio /Francesco Forgione/
V roku Pána 1972 prednášal v Udine kapucín Tarcisio Zullo z Cervinara, OFM Cap., duchovný syn sv. otca Pia z Pietrelciny (1887 – 1968) na tému Svätá omša pátra Pia. Jeho výklad sa opieral o poznatky, ktoré mu sv. páter Pio odhaľoval „kúsok po kúsku“
- „Otče, čím je tvoja sv. omša?“
Sv. Páter Pio: „Svätým zjednotením sa s umučením Ježiša Krista…“
- „Otče, povedz mi, aké utrpenia prežívaš počas sv. omše?“
Sv. Páter Pio: „Všetky, ktoré Ježiš vytrpel vo svojom umučení. Trpím, ale neúmerne v porovnaní s Jeho utrpením, len toľko, koľko môže človek zniesť. A to nie pre moje zásluhy ani dobré skutky, ale jedine vďaka Jeho dobrote.“
- „Otče, trpíš muky, ktoré trpel Ježiš v Olivovej záhrade?“
Sv. Páter Pio: „Samozrejme.“
- „Otče, je to pravda, že znášaš bolesti tŕňovej koruny?“
Sv. Páter Pio: „A pochybuješ o tom?“
Sv. Páter Pio: „Rovnako pred ňou, ako i po nej… Tá koruna nikdy nie je sňatá.“
- „Otče, prežívaš aj utrpenie, ktoré Ježiš prežil na krížovej ceste?“
Sv. Páter Pio: „Trpím tak, ale utrpenie Božského Majstra má celkom inú podstatu.“
- „Otče, v ktorom období dňa trpíš najviac?“
Sv. Páter Pio: „Počas slávenia sv. omše.“
- „A počas slúženia sv. omše v ktorej chvíli trpíš najviac?“
Sv. Páter Pio: „Od premenenia do svätého prijímania.“
- „V ktorej časti sv. omše si bičovaný?“
Sv. Páter Pio: „Od začiatku až do konca, ale viac bolestne po premenení.“
- „Sú počas sv. omše vbodnutia tŕňov tŕňovej koruny a rany bičovania reálne?“
Sv. Páter Pio: „Čo tým chceš povedať? Je isté, že účinky sú rovnaké.“
- „Otče, je tvoja sv. omša krvavou obetou?“
Sv. Páter Pio: „Heretik!“
- „Nie. Ja nemám na mysli, že Obeta Pána Ježiša je krvavá, ale tvoja účasť na Umučení je krvavé. Alebo sa mýlim?“
Sv. Páter Pio: „No čo už!… V tomto prípade sa nemýliš. Z tvojho pohľadu máš pravdepodobne pravdu.“
- „Otče, počas tvojej sv. omše ľudia boli trocha hluční!“
Sv. Páter Pio: „Keby si bol na Kalvárii, tam by si počul krik, hluk, rúhania a hrozby! Tam bol pravý hurhaj!“
- „Otče, prečo trpíš tak veľmi počas premenenia?“
Sv. Páter Pio: „Si veľmi dotieravý… Pretože vždy keď sa na oltári koná Obeta Kríža, v ktorej »na našu Paschu bol obetovaný Kristus« sa uskutočňuje dielo nášho vykúpenia. Tajomstvá Najvyššieho Kráľa sa nevyjavujú bez obavy ich profanizácie. Pýtaš sa ma prečo trpím? Chcel by som plakať nielen zopár sĺz, ale celé prúdy sĺz. Či nemyslíš na váhu a veľkosť tohoto tajomstva? Boh – obeta za naše hriechy! A my sme Jeho kati.“
Sv. Páter Pio: „A ty sa ešte pýtaš?“
- „Otče, počas sv. omše vyslovuješ tiež sedem posledných slov, ktoré Pán Ježiš vyslovil na kríži?“
Sv. Páter Pio: „Áno, hoci nie som hodný ich vysloviť.“
- „A komu hovoríš slová: »Žena, hľa tvoj syn«?“
Sv. Páter Pio: „Hovorím to Jej: »Hľa, synovia tvojho Syna!«“
- „Trpíš aj Ježišovým smädom a opustenosťou?“
Sv. Páter Pio: „Áno.“
- „A v ktorom momente prežívaš tieto trápenia?“
Sv. Páter Pio: „Po premenení.“
- „Dokedy pociťuješ trápenie smädu a opustenosti?“
Sv. Páter Pio: „Zvyčajne do svätého prijímania.“
- „Povedz mi, čo môžem urobiť, aby som uľahčil tvoju Kalváriu?“
Sv. Páter Pio: „Uľahčiť? Lepšie urobíš, ak sa spýtaš čo, urobiť, aby bola ťažšia. Treba trpieť!“
- „Bolesť preniká srdce toho, kto je prítomný počas tvojho trápenia a nemôže ti pomôcť!“
Sv. Páter Pio: „Bolestná Matka Božia sa musela takisto zúčastňovať na umučení svojho Syna. Istotne pre Ježiša to bolo niečo viac než potešením, že mal Matku pohrúženú v smútku a nie ľahostajnú.“
- „Čo robila Božia Matka pri nohách ukrižovaného Ježiša?“
Sv. Páter Pio: „Trpela, vidiac, že jej Syn trpí. Obetovala večnému Otcovi svoje utrpenie i bolesti Ježišove za našu spásu.“
- „Otče, prečo plačeš pri svätom prijímaní?“
Sv. Páter Pio: „Ak Cirkev volá, hovoriac o vtelení: »Ty si nepohrdol lonom Panny«, čo by sa potom malo povedať o nás biednych?“
- „Trpíš tiež počas svätého prijímania?“
Sv. Páter Pio: „To je vyvrcholenie.“
- „Sväté prijímanie je pre teba utrpením?“
Sv. Páter Pio: „Áno, ale to je utrpenie lásky.“
- „Pán Ježiš ťa vo svätom prijímaní nepotešuje?“
Sv. Páter Pio: „Áno, ale neprestávam visieť na kríži.“
Sv. Páter Pio: „Mysticky, v čase svätého prijímania.“
- „Umieraš v dôsledku návalu lásky, alebo bolesti?“
Sv. Páter Pio: „Obidvoch, viac však lásky.“
- „Je prítomná na tvojej sv. omši Najsvätejšia Matka?“
Sv. Páter Pio: „A či si predstavuješ, že Matka sa nezaujíma o svojho Syna?“
- „A sú na tvojej sv. omši prítomní anjeli? Je ich mnoho? Čo robia?“
Sv. Páter Pio: „Vzdávajú česť Bohu a zvelebujú Ho.“
- „(Otče,) chcel by si slúžiť viac než jednu sv. omšu denne?“
Sv. Páter Pio: „Keby som mohol, nikdy by som neodišiel od oltára.“
- „Akú veľkú chválu prináša sv. omša Pánu Bohu?“
Sv. Páter Pio: „Nekonečnú chválu.“
- „Čo máme robiť počas sv. omše?“
Sv. Páter Pio: „Preukazovať skrúšenosť a lásku.“
- „Otče, ako sa máme zúčastňovať na sv. omši?“
Sv. Páter Pio: „Takisto, ako sa na Obeti Kríža zúčastňovala Božia Matka a sväté ženy. Takisto, ako sa svätý Ján zúčastňoval na Eucharistickej Obeti a na krvavej Obeti Kríža.“
Tarsício Zullo
V roku 1945 sa zoznámil s P. Piom, ktorého sa stal duchovným synom. Bol dlhoročným učiteľom bratov, študoval v Ríme na Gregoriáne a v roku 1950 bol pridelený do San Giovanni Rotondo, kde strážil svätca obliehaného veriacimi. V roku 1961 učil v Neapole, potom v Campobasse, Isernii a Pietrelcine. Vykonával aj službu exorcistu a bol priateľom p. Amortha. V roku 1988 sa vrátil do San Giovanni Rotondo ako spovedník. Od smrti P. Pia a pokiaľ ho jeho sila podporovala, organizoval konferencie po celom Taliansku. V roku 1996 oslávil 50. výročie kňazstva. V januári 1998 bol hospitalizovaný v Casa Sollievo della Sofferenza, kde 8. augusta zomrel. Odpočíva v kapucínskej kaplnke San Giovanni Rotondo. Od roku 1946 do smrti svätca o. Tarcisio bol jedným z najbližších bratov Patra Pia, natoľko, že bol chápaný ako jeho „strážca“ a ospevovateľ cností: poznal blízko utrpenia a hlbokú spiritualitu svätca, venoval mu mnohé štúdie a bol dôležitým svedkom kánonického procesu kanonizácie s vyhlásením považovaný za jeden z najintenzívnejších. Je autorom publikácií, v ktorých opísal lásku P. Pia k Eucharistii, Panne Márii a sviatosti zmierenia. Ale o. Tarcisio bol tiež veľkým znalcom Svätého písma a vášnivým učiteľom teologických predmetov vo všetkých františkánskych kláštoroch v provincii. Venovať mu ulicu by bol najlepší spôsob, ako si pripomenúť neúnavnú prácu rehoľníkov, ktorí boli hlboko spätí s dedinkou Joffredo-Castello
Medzi mnohými väzbami medzi Irpiniou a Padre Piom je jedna, ktorá svedčí o blízkosti, ktorá nebola len územná.
kapucínsky mních, ktorý zomrel v roku 1998, sa narodil v Cervinare, presne v dedinke Castello.
S Padre Piom sa stretol v San Giovanni Rotondo, kde sa preňho stal „obľúbeným synom“, ako rád hovorieval.
Jeho bola predovšetkým úloha dôverníka: strážcu mnohých tajomstiev Pátra Pia, bol mu nablízku v bolestných udalostiach, ktoré narušili pozemský život svätca. Predovšetkým boj proti „veciam“, ako
A to je ďalší základný aspekt osobnosti nášho otca Tarcisia. Predovšetkým to bol človek obrovskej kultúry a veľmi prísnych štúdií. Absolvent Svätého písma, roky bol profesorom na Gregoriánskej univerzite v Ríme, na biblickom štúdiu v Jeruzaleme, na teologickom štúdiu u kapucínov v Campobasse a v kláštore Sant'Eframo v Neapole.
Cervinara bola veľkorysá s kapucínmi. Mnohí si pamätajú postavu otca Narcisia Marra, narodeného v dedinke Castello, toho istého, tiež menšieho mnícha v San Giovanni Rotondo .
Kostol San Nicola v dedinke Ioffredo uchováva tri relikvie, ktoré patrili Pátrovi Piovi a ktoré kostolu darovala Teresa Marro, sestra Narcisa Marra, ktorý bol duchovným synom Pátra Pia. Marro, bol misionárom v Afrike v rokoch 1965 až 1990. Pred svojou smrťou - ku ktorej došlo v roku 1995 - zveril relikvie svojej sestre s povinnosťou odovzdať ich cirkvi po vyhlásení svätosti, ale tá predvídala doručenie farárovi, aby dal znak nádeje dedinke zničenej povodňou 16. decembra 1999. Zachované relikvie sú: vlnená rukavica, vreckovka, ktorá patrila blahoslavenému, a kôra jeho stigiem.
Páter Pio v Cervinare mal troch duchovných synov brata Dionisia, otca Narcisia Marra a otca Tarcisia Zulla.
TARCISIO da CERVINARA, „spovedník pátra Pia, mimoriadny a jedinečný oživovateľ mŕtvych duší“, v zborníku z 1. študijnej konferencie o spiritualite pátra Pia, ktorý pripravil o. Gerardo di Flumeri, San Giovanni Rotondo 1972.
TARCISIO DA CERVINARA, "Omša Pátra Pia", San Giovanni Rotondo 1975.
TARCISIO da Cervinara, "Padre Pio a Eucharistia", editoval páter Gerardo di Flumeri, Padre Pio Editions, San Giovanni Rotondo 1990.
TARCISIO DA CERVINARA, „Diabol v živote Padre Pia“, San Giovanni Rotondo 1991.
TARCISIO da CERVINARA, „Páter Pio a eucharistická modlitba“, Vydanie Padre Pio z Pietrelciny, 2003 (posmrtne), Prezentácia o. Francesco D. Colacelli.
Páter Pio
Svätý Pio z Pietrelciny (niekedy aj Páter Pio či Otec Pio, rodným menom Francesco Forgione, * 25. máj 1887, Pietrelcina, Taliansko – † 23. september 1968, San Giovanni Rotondo) bol taliansky kapucínsky kňaz a svätec.
Do františkánskeho rádu kapucínov vstúpil 6. januára 1903. Večné sľuby tam zložil v 27. januára 1907. 10. augusta 1910 bol vysvätený za kňaza. Od r. 1918 sa na jeho tele objavili stigmy. Chýr o ňom a o jeho nábožnosti sa rýchlo rozšíril a začalo ho vyhľadávať množstvo ľudí. Kvôli rozruchu okolo neho mu bola obmedzovaná činnosť. Bol obľúbený ako spovedník a duchovný vodca.
Za blahoslaveného ho 2. mája 1999 vyhlásil pápež sv. Ján Pavol II. 16. júna 2002 ho ten istý pápež vyhlásil za svätého.
Zvykne sa zobrazovať so stigmami na rukách a v hnedom kapucínskom habite.
Životopis
25. mája 1887 sa v malej talianskej dedinke Pietrelcina do rodiny roľníka Grazia a jeho manželky Giuseppy Forgione narodil František, pomenovaný po sv. Františkovi z Assisi. Už v detstve bolo jasné, že je výnimočným dieťaťom Božím. Bol veľmi zbožným, už ako chlapec sa chcel stať kňazom. Stal sa kapucínom, ako šestnásťročný si v roku 1902 obliekol kapucínsky habit. Prijal meno Pio. Po siedmich rokoch štúdií bol roku 1910 vysvätený za kňaza.
Celý jeho život bol poznačený utrpením a nadprirodzenými zásahmi. 20. septembra 1918 páter Pio, kľačiac pred svojím veľkým krížom, dostal stigmy – rany ukrižovaného Ježiša Krista. Tým sa stal prvým stigmatizovaným kňazom v histórii Cirkvi. Lekár, ktorý skúmal tieto rany, mohol len konštatovať, že rany nemajú prirodzený pôvod. Nejaký čas pred smrťou r. 1968 stigmy zmizli a nezostala po nich žiadna jazva. Koža bola úplne obnovená. Mnohí, ktorí sa s ním stretli, hovorili, že krv, vytekajúca zo stigiem, mala vôňu kvetov. Okrem tejto nadprirodzenej skutočnosti mal páter Pio dar bilokácie a vedel aj čítať v ľudských srdciach. Prichádzalo za ním toľko ľudí, že často spovedával 10-12 hodín denne. Správne odhadol, čo penitenti potrebovali, a vždy našiel to správne slovo, aby priviedol ľudí bližšie k Bohu.
Zomrel 23. septembra 1968 ako 81-ročný. Na jeho pohrebe bolo prítomných okolo stotisíc ľudí. Za blahoslaveného bol vyhlásený 2. mája 1999 a za svätého 16. júna 2002 pápežom Jánom Pavlom II., s ktorým sa už za svojho života stretol a o ktorom už po stretnutí predpovedal, že raz sa stane pápežom. Miesta, kde žil páter Pio, patria k významným cieľom pútnikov z celého sveta.
Páter Pio z Pietrelciny
Taliansko
Biografické údaje
Rodné meno
Francesco Forgione
Narodenie
25. máj 1887
Pietrelcina, Taliansko
Úmrtie
23. september 1968 (81 rokov)
San Giovanni Rotondo, Taliansko
Svätenia
Cirkev
Rímskokatolícka
Rehoľník
Rehoľa
Rád menších bratov kapucínov
Večné sľuby
27. január 1907 (19 rokov)
Kňaz
Kňazská vysviacka
10. august 1910 (23 rokov)
Benevento
Paulo Schinosi
pomocný biskup beneventský
Svätec
Blahorečenie
2. máj 1999
sv. Ján Pavol II.
Kanonizácia
16. jún 2002
sv. Ján Pavol II.
Sviatok
23. september
Patrón
katolíckych dospievajúcich
Symbolika kňazského Bohoslužobného odevu:
Humerál: Pripomína šatku, ktorou zaviazali Kristovi oči, posmievali sa mu a pýtali sa Ho, kto Ho udrel.
Alba: Pripomína odev blázna, do ktorého Herodes na potupu v jeho dvore nechal Ježiša obliecť.
Pás (cingulum): Pripomína, plátenú zásteru, ktorou bol Ježiš pri poslednej večeri prepásaný, keď umýval učeníkom nohy. Tiež zobrazuje putá, ktorými Ježiša spútali, keď bol bičovaný.
Náručník (manipulum): Pripomína putá, ktorými boli zviazané Ježišove ruky a tiež povraz, ktorým bol Ježiš vedený na smrť.
Štóla: Pripomína nám Kristov kríž, spočívajúci a nosený na pleciach.
Kazula (ornát): Pripomína Kristov vrchný nezošívaný šat, ktorý mu utkala Jeho milovaná Matka. Na Kalvárii vojaci, pretože ho nechceli potrhať na čiastky, hádzali oň lós.
Duša Kristova
Duša Kristova, posväť ma.
Telo Kristovo, spas ma.
Krv Kristova, opoj ma.
Voda z boku Kristovho, obmy ma.
Umučenie Kristovo, posilni ma.
Ó, dobrý Ježišu, vyslyš ma.
Do svojich svätých rán skry ma.
Nedaj mi odlúčiť sa od Teba.
Pred zlým nepriateľom chráň ma.
V hodinu mojej smrti povolaj ma.
A daj mi prísť k Tebe, aby som Ťa s Tvojimi svätými
chválil na veky vekov.
