Svätý P A T R I K -apoštol Írska- sviatok 17.marec
Svätý Patrik-apoštol Írska -sviatok 17.marecr.385 Bonaven -17.marec 461
Niet kresťanskej krajiny,ktorá by si tak cenila a oslavovala svojho apoštola a národného svätca...ako prastarý ostrov svätých...zelená Hibernia ...postavil vyše 300 kostolov,pokrstil sám vyše 120 tisíc pohanov,kráľov,kráľovne i obyčajného ľudu...Jeho meno a slávu rozniesli Íri do celého sveta...
Hymnus sv.Patrika a slávna modlitba Pancier sv. Patrika
17. marca.
Sv. Patrik, apoštol Írov.
Nie je katolíckej krajiny, ktorá by za svoju vieru bola musela toľko trpieť, koľko pretrpelo Írsko, a to hlavne od časov takzvanej reformácie. Iné krajiny, ako na pr. Škótsko a Švédsko, dali sa násilenstvami svojich vladárov pohnúť, aby odpadli od cirkve, ale Írsko so siedmymi miliónmi katolíkov ostalo cirkvi verné, hoci pre zmužilú túto vytrvalosť muselo nesmierne mnoho trpieť a trpí až podnes.
Viera katolícka pustila v chrabrom národe hlboké a pevné korene a už pre to samé je slušná vec, aby sme sa oboznámili s tým svätým záhradníkom, ktorý tam divú pôdu pohanskú zoral a semenom kresťanským posial s tak veľkým a trvanlivým úspechom. Bol to sv. Patrik. Patrik narodil sa koncom štvrtého storočia -r.385 v škótskej osade Bonaven, ktorá až dosiaľ nazýva sa po jeho mene Kil-Patrik.
Otec jeho bol muž vysoko vážený, a o matke sa hovorí, že bola príbuzná sv. Martina, turského biskupa. V jeho šestnástom roku napadli morskí lúpežníci otcov statok a uniesli Patrika so sestrou a sluhami do otroctva.Ako otrok predaný bol do cudziny barbarskému,pohanskému náčelníkovi, kde si veľa vytrpel. Musel pásť statok po vysokých horách a dolinách, v dusnej spare za dňa, a za mrazivých nocí vo víchre a dáždi.
Boly to veru dni trpké a krušné pre mladíka, vo všetkom pohodlí doma vychovaného. A i keby nemala viera a náboženstvo inej sily, len že utrápeným poskytuje útechu, už preto by zasluhovala, aby si ju každý človek držal za najväčší poklad. Utrápení a nešťastní presvedčujú sa o tom na vlastnú zkúsenosť. Patrik bol kresťan, ale žil po túto dobu, obyčajným kresťanom podobne, bez vysokého oduševnenia a bez veľkých túžieb, za svätými veciami vlažným životom.
Pred krížom naučil sa poníženosti, pohľadom na muky Ukrižovaného nadobudol ducha a zmužilosti, aby svoj ťažký osud znášať mohol s oddanosťou do vôle Božej. Nebadal on, že toto jeho zajatie malo byť preň školou, do ktorej ho Boh vyslal, aby sa náležíte vyučil reči úbohého irského ľudu, obznámil sa s jeho zvykmi a tak vo všetkom dokonale pripravil sa ku svojmu vznešenému povolaniu, k akému si ho Boh vyvolil.
Plných šesť rokov strávil Patrik v otrockom zajatí. V srdci mu rástla s každým dňom neukojiteľná túžba za domovinou, často a vrúcne modlieval sa za vykúpenie. Tu sa mu raz prisnilo, že sa blíži čas jeho vyslobodenia. Zanechajúc teda pánovo stádo na pastve, vydal sa hneď na útek. Po dlhej ceste prišiel konečne k morskému nábrežiu, a dostihol tam loď, ktorá sa práve chystala odplaviť.
Po troch dňoch sa priplavili k brehom severného Škótska, a tam dlho, dlho museli cestovať opustenými krajmi, až sa im všetko jedlo minulo a veľkým hladom všetci trpeli. Tu sa obrátil pohanský námorník k Patrikovi a riekol: «Kresťane! ty vravíš, že Boh tvoj je mocný a všemohúci, prečo sa k nemu nemodlíš, aby sme tu nezahynuli všetci hladom?» Patrik mu odpovedal, že ak sa všetci úprimným srdcom ku Všemohúcemu obrátia, zaiste sa on postará o nich a nedá im zahynúť.
A hľa, sotva sa pomodlili, narazili na stádo divých bravov a boli zachránení od smrti hladom. Sv. Patrik dostal sa napokon do svojej domoviny, k rodičom. Ale tu sa mu znovu zle vodilo, a on sám spomína dvanástoro nebezpečenstiev života, z ktorých ho Pán Boh vytrhol. Po mnohých ťažkosťach a prekážkach vysvätený bol za kňaza a napokon za biskupa. Tu ho srdce neodvolateľnou silou tiahlo naspät k Írom.
Keď so svojimi priateľmi na suchú zem vystúpil, mali ich obyvatelia za morských lúpežníkov a kamkoľvek sa blížili, šli obecní i krajskí náčelníci s ozbrojeným vojskom proti ním. Jeden však z náčelníkov, ktorý počul Patrika kázať, pozval ho k sebe do domu a obrátil sa ku Kristu s celou rodinou.
A požehnanie božie sprevádzalo ho, kamkoľvek sa obrátil, ľud sa hrnul v húfoch okolo neho, diví lovci a bojovníci zriekli sa na jeho slovo svojej divokosti, kráľovskí synovia a dcéry , prichádzali tajne počúvať vľúdne jeho učenie. Tisíce ľudí získal svätým krstom novému životu. Najhorlivejších medzi pokrstenými vyučil najprv čítať a písať, potom ich ustanovil za predstavených a kňazov, aby vyučovali ľud a vysluhovali mu sviatosti.
Vystavil i kláštory pre mužov ako i pre ženy, kde mnohí mládenci a panny vo viere kresťanskej vychovaní boli. Stalo sa často, že dobročinné vdovy a panny ponúkli Patrikovi i pozemské statky, ale on zdráhal sa prijať také dary a obete, aby ukázal, že on vo všetkom svojom konaní nehľadá seba, ani vlastný zisk, iba jedine slávu Ježiša Krista. Patrik bol na svojich apoštolských cestách, prenocoval raz u jednej studničky, spieval na úsvite so svojimi priateľmi mrannú pieseň.
Tu prišli ku nemu dve panny. Podľa oblečenia bolo zrejme , že sú to panny z vysokého rodu. A boli to naozaj dcéry tamojšieho kniežaťa, ktoré zavčas rána prišli sa ku studienke umyť. Keď videli pred sebou mužov v bielom rúchu a s knihami v rukách, udivené sa pýtali neznámych, odkiaľ prichádzajú, či z neba, alebo z niektorých pozemských krajov?
Otcovskou starostlivosťou staral sa sv. Patrik o duševné i telesné blaho vznikajúcejj cirkvi, zastával a ochraňoval ju, kde a ako len mohol. V jednom kraji panoval v Írsku knieža, menom Korotich. Tento práve o veľkonočnom čase napadol lúpežne krajinu, kde sv. Patrik ľud krstil.
A hoci knieža, mníchov nemilosrdne vraždil, zajatých kresťanov predával pohanom do otroctva, predsa sa vydával za pravého kresťana: tak poslal mu sv. Patrik list, v ktorom ho prosil, aby zajatých kresťanov prepustil na slobodu. Korotich na miesto slušnej odpovede vybavil svätého s posmechom. Na to napísal Patrik verejný pastiersky list ku veriacim kresťanom.
Plný pokory nazýva sa v tomto liste chudobným a nevedomým hriešnikom v očiach Božích, ktorého však Boh vzdor tomu ustanovil za biskupa nad Írskom, a ako taký, že nemôže ani nesmie mlčať, keď vidí, ako Korotich predáva kresťanov pohanom za otrokov. I vylúčil Koroticha slávnostne z cirkvi a s ním spolu všetkých, ktorí sa na jeho zločinoch podieľali.
V toľkých prácach a námahách zostarel sv. biskup, spísal knihu pod názvom: «Vyznanie.» V tejto knihe pokorne vyznal svoje chyby a krehkosti, ktorých si bol vedomý. Napokon vyše osemdesiat rokov starý zomrel v meste Dovne. Biskupskú jeho palicu, čo drahocenný poklad, ukazujú podnes v meste Dubline.
Poučenie.
Mimo Preblahoslavenej Panny Márie nie je svätý, ktorého by akýkoľvek národ tak všeobecne a tak dlho ctil, ako si Íri sv. Patrika až podnes ctia a milujú za plných 1400 rokov. Iní svätí konali ešte i väčšie skutky, iní trpeli nad neho a zomreli ako mučeníci; ale že Íri po Bohorodičke prednosť dávajú sv. Patrikovi, má svoju príčinu v tom, že ľud Irský tomuto svojmu svätému apoštolovi vždy ešte stále ostáva vďačný za neoceniteľný dar viery, ktorým ho obdaril.
Viera síce, ako všetko dobré, pochádza od Boha, a na prvom mieste Jemu máme za to byť vďačnými; ale povinnosť nám káže, byť spolu vďačnými i tým, skrze ktorých nám Boh svoje dobrodenie preukazuje. Nech sú nám teda Íri vzorom a príkladom s ich veľkou vďačnosťou k sv. Patrikovi, ktorý do ich vlasti kresťanskú vieru priniesol, od ktorej večné spasenie a blahoslavenstvo závisí.
Okrem našich sv. apoštolov, kresťane! cti si rodičov, učiteľa a duchovného otca a vôbec každého, ktokoľvek má akú zásluhu na tvojom vzdelaní a výchove. Boh sám to chce tak, lebo on sám prikazuje: «cti otca svojho a matku svoju, aby si dlho živý bol na zemi a dobre sa ti viedlo.»
Írom, ktorí si tak vysoko ctia svojho duchovného otca, neviedlo sa síce veľmi dobre tu na zemi, lebo že ich utláčali Angličania . Ale jednu odmenu, už tu majú, že Boh nedopustil, aby sttratili pravú vieru, ktorú Angličania už pred 300 rokmi stratili. Zachránením ich pravej viery pripravuje im Pán Boh večnú oslavu.
Modlitba.
Ó Bože, ktorý si Írov skrze sv. Patrika k jednote viery katolíckej pripojiť ráčil, daj, aby sme vo svätej našej viere tak stále zotrvávali ako oni, a za to sme dostali večnú odmenu v nebi. Amen.
/zo životopisov svätých z r.1907 -písané starším jazykom/
Život svätého Patrika, apoštola Írska (†okolo r. 461)
Takto strávil 6 rokov v otroctve, pričom sa naučil írsky jazyk a spoznal mravy zeme, čom mu podľa vôle Božej dobre poslúžilo k budúcemu poslaniu. Raz v noci mal sen, podľa ktorého mal byť vyslobodení z otroctva. Pohnutí túžbou po otčine, ušiel od svojho stáda k moru, vstúpil na loďku, pripravenú na odplávanie a po troch dňoch pristál pri brehoch svojej vlasti. Cestoval aj ďalšími ľuďmi. Keď spoločne blúdili krajinou a hľadali obživu, jeho spolu cestujúci sa ho opýtali: „Keď je tvoj Boh tak mocný a milostivý, nuž, prečo sa neutiekaš k nemu o pomoc? Modli sa teda za seba i za nás, aby sme nezahynuli hladom!“ Patrik im odpovedal, že Boh im zaiste pomôže, ak sa k Nemu všetci s celým srdcom obrátia. I učinili podľa tejto rady a skoro našli stádo čiernej zvery, z ktorého mäsa sa živili, až prišli do úrodnej a ľuďmi obývanej krajiny.
Patrik sa po rokoch opäť uvidel s rodičmi, ale po troch mesiacoch bol zasa, tento krát od surových Piktov, zajatý a odvedený. Až po dvoch mesiacoch bol slobodný a vrátil sa do otčiny. Tu mal v istú noc sen, ako o tom píše: „...Videl som človeka nazvaného Viktorikus, ktorý prišiel z Írska s množstvo dopisov a jeden z nich mi dal prečítať. Na prvom riadku stálo napísané: „Hlas Írov“ – a ako som čítal ďalej začiatok toho dopisu, zdalo sa mi, že počujem ich hlasy, ktoré patrili ľuďom z oných Volkatských lesov...Ako by ma jednohlasne volali: „Prosíme ta synu, príď opäť do nášho stredu...Ja som po nich rovnako veľmi silne túžil a v tom som sa prebudil. Sláva Bohu, že po mnohých rokoch Pán počul ich nárek a splnil ich prianie...“
Patrika však opäť chytili morskí lúpežníci a odviedli do Gálie/staroveké Francúzsko-provincia rímskej ríše/ z ktorej ho vyslobodili kresťanskí kupci. Za týchto súžení spomínal Patrik ustavične na úbohých írskych pohanov. Jeho rodičia si želali, aby ostal s nimi doma. V jeho duši sa však ozýval mocný hlas, napomínajúci ho, aby sa zmiloval nad Írskom. Spoznal, že to k nemu prehovára Boh, aby sa stal vierozvestcom pohanských Írov. I poslúchol hlas, prekonal odpor svojich príbuzných a odobral sa k biskupovi, sv. Germánovi Auxerreskému, aby sa pripravil na kňazské povolanie. Keď sv. Germán odišiel do Anglicka, aby tam bojoval proti bludárom, Patrik ho sprevádzal a potom bol od neho vysvätení za kňaza. Od pápeža Celestína I. v r. 432 dostal splnomocnenie s niekoľkými druhmi ísť do Írska, aby tam hlásal vieru v Krista. Ešte predtým ale v Galii prijal biskupskú vysviacku. Je neľahké vykresliť, aké a koľké prekážky a problémy sv. Patrik musel prekonať, aby utvrdil svätú vieru v Írsku. Íri boli národ surový a lúpežný. Nenávideli cudzincov a húževnato lipli na svojich pohanských poverách a zvykoch.
V tom ich podporovali zvlášť modloslužobní náboženskí predstavitelia – druidi, či pohanskí národní speváci – bardovia. Patrik nedbajúc žiadnych protivenstiev a ťažkostí, prechádzal ostrov všetkými smermi a s apoštolskou horlivosťou hlásal kresťanskú vieru. Milým chovaním a opatrnosťou si získal všeobecnú náklonnosť tak, že ľud sa zbiehal k nemu a dychtivo načúval jeho slovám, napriek tomu, že druidi a bardovia štvali ľudí proti nemu. Ostrovania opúšťali modly, suroví bojovníci odkladali svoje zbrane, synovia a dcéry kniežat aj kráľov odchádzali z domova za Patrikom. Za nedlho pokrstil tisíce pohanov. Aby získal pre Ježiša Krista kniežatá, vchádzal do ich domov, nakláňal si ich darmi a vyučoval ich deti. Takto získal pre svätú vieru mnoho synov a dcér z najvznešenejších rodín zeme. Vydal sa aj k svojmu bývalému otrokárovi Milgovi, ktorého sa mu podarilo obrátiť. Postupne obrátil na kresťanstvo viacerých šľachticov a pokúšal sa obrátiť aj kráľa Laugaria. V istý deň napriek jeho zákazu na Bielu sobotu zapálil Veľkonočný oheň a vyvolal tým hnev panovníka, ktorý dal rozkaz ho zabiť. Lenže sv. Patrik po modlitbe dnes nazývanej Pancier sv. Patrika unikol z obkľúčenia. Kráľ nakoniec kapituloval a sám sa dal pokrstiť.
Po nejakom čase však prišlo v Írsku k vzbure, pretože časť ľudí poštvaná druidami žiadala kráľa o vyhnanie sv. Patrika a jeho učeníkov. Vtedy kráľ v snahe zabrániť krviprelievaniu zorganizoval akýsi Boží súd – súboj sv. Patrika s druidami, ktorý má rozhodnúť, kto je mocnejší: Patrikov Boh alebo keltské božstvá? Druidi spôsobili, aby snežilo, ale sv. Patrik znamením kríža okamžite fujavicu zastavil. Druidi spôsobili, že zavládla tma, ale sv. Patrik modlitbou k Bohu privolal Slnko. Drudi spôsobili, že sa na neďalekom vrchu vznietil les, sv. Patrik modlitbou k Bohu privolal mrak a dážď z neho požiar uhasil. Patrikovmu žiakovi neublížil oheň ani vtedy, keď sedel v chatrči zo suchých konárov, druida oheň pohltil v chatrči z čerstvých zelených vetiev. Výsledkom tohto súboja bolo, že väčšina Írov aj väčšina druidov sa nechala pokrstiť.
Zrejme najslávnejší príklad z Patrikovho učenia je ten, na ktorom vykladal základné tajomstvo kresťanstva: náuka o Trojjedinom Bohu: Otcu, Synu i Duchu Svätom. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice podľa tradície vysvetlil na zelenom ďatelinovom trojlístku. Tri lístky na jednej stonke znamenajú, že podobne aj Boh je len jeden, ale v troch nedeliteľných osobách. Pokrstených Írov učil Patrik čítať a písať, najschopnejších svätil za kňazov. Zakladal aj kláštory a to ako mužské, tak aj ženské, kde sa mládež učila svätému náboženstvu i vedomostiam prospešným pre život a kde bola vychovávaná v bázni Božej. Najhorlivejšími mníchmi a rehoľnými sestrami sa stali v týchto kláštoroch na kresťanskú vieru obrátení bývali druidi a druidky, ako aj synovia a dcéry írskych veľmožov. Najznamenitejším z obrátených bardov bol Dubrach Mac Volubair, ktorý potom svojimi spevmi velebil vieru Kristovu a takto ju šíril medzi ľud. Za pomerne krátky čas rozšíril sv. Patrik Kristovo evanjelium po celom Írsku a so svojimi spolupracovníkmi obrátil väčšinu írskeho národa. Roku 455 zbudoval v krajine nazvanej Macha chrám, okolo ktorého vzniklo mesto Armagh, severozápadne od Belfastu. Tu mal Patrik svoje biskupské sídlo.
Zo svojich spoločníkov vysvätil 30 kňazov na biskupov, s ktorými vykonal dva cirkevné snemy v krajine. Obrátení Íri sa vinuli k Patrikovi ako k otcovi a na dôkaz svojej lásky mu často ponúkli rozličné dary. On ich však odmietal hovoriac, že chudoba vedie najistejšie k spáse a že aj Kristus Pán sa pre nás stal chudobným. O rozkvitajúcu cirkev sa staral veľmi zodpovedne a svojich veriacich statočne hájil pred ich utláčateľmi. Knieža Korotich, ktorý sa stal kresťanom, avšak stále žil ako pohan, raz vpadol do krajiny, kde Patrik práve udeľoval svätý krst. Zavraždil niekoľkých nedávno obrátených kresťanov a iných odvliekol do zajatia. Patrik ihneď poslal k nemu poslov zo žiadosťou, aby zajatcov prepustil. Keď ale Korotich odpovedal biskupovi potupne, tak ten proti nemu napísal okružný list, v ktorom pokarhal jeho zločiny, exkomunikoval ho z cirkvi a jeho poddaných nabádal, aby ho neposlúchali, pokiaľ nebude činiť pokánie a neprepustí zajatcov. Takto rozhodne a bez ľudskej bázne trestal Patrik vzdorovitých veľmožov, pričom bol pripravený pre Krista a jeho cirkev znášať od nich zajatie, vyhnanstvo alebo i smrť. Po všetky roky apoštolského pôsobenia žil svätý biskup jednoducho a prísne. Dve tretiny každej noci venoval modlitbám a rozjímaniam, odpočíval len krátko. Zaoberal sa aj písaním. Ku koncu života zostavil Patrik akési písomné vyúčtovanie zo svojho života a misionárskeho účinkovania. Tento svoj spis nazval Confessio - Vyznanie. Bola to odpoveď na ohováranie rozličných kritikov z Galie a Británie, ktorí mu upierali rozumové a mravné schopnosti potrebné pre hlásateľa evanjelia. Patrik ponížene pripúšťa nedostatočnosť svojho vzdelania a "svetskosť" svojej mladosti. Nazýva sa "nevzdelaným hriešnikom, nižším od ostatných veriacich". No na druhej strane zasa vyzdvihuje milosť svojho obrátenia a Božieho povolania k apoštolátu, ktorý s Božou pomocou priniesol v Írsku bohaté ovocie. Na konci tohto vzácneho spisu hovorí: „Kiež mi Boh ráči milostivo udeliť, aby som nikdy nestratil ten ľud, ktorý On sebe získal na končinách zeme. Kiež mi dá zotrvať, aby som zostal jeho verným svedkom až do smrti. A ak som z lásky k Bohu učinil niečo dobrého, kiež mi dopraje, aby som mohol svoju krv preliať za Neho!“
Tohto veľkého šíriteľa evanjelia medzi pohanmi oslávil Boh už na zemi množstvom zázrakov a proroctiev, ktoré boli príčinou, že jeho apoštolská práca vydala v moci Ducha Svätého tak hojné plody. Svätý Patrik zosnul v Pánovi v Saule pri Downpatricku (južne od Belfastu) asi okolo r. 463. Výsledkom jeho misie bolo množstvo obrátení, vystavaných kláštorov a svätcov, preto sa Írsko nazývalo „ostrovom svätých“. Spomeňme napríklad svätých biskupov, ako Benignusa, Kenerina, či Finiana. O sv. Luanovi sa tvrdí, že on sám v 6 stor. založil 100 kláštorov. Veľkými misionármi boli aj sv. Kolumbán Starší a Kolumbán Mladší. Zo svätíc sa preslávila zvlášť sv. Brigita, ktorá založila kláštor Killdarský. Národ írsky si zachoval v minulosti dedičstvo sv. Patrika, vieru katolícku, i proti protestantským Angličanom. Za túto vieru bojoval a podstupoval mučeníctvo. Pamiatku na svätého prvo učiteľa svojich otcov Íri oslavujú 17 marca.
Starobylá modlitba ktorú zložil sv. Patrik-pred 1600 rokmi
Povstávam dnes
skrze Kristovo narodenie aj jeho krst,
skrze Kristovo narodenie aj jeho krst,
skrze jeho ukrižovanie i pohreb,
skrze jeho zmŕtvychvstanie i nanebovstúpenie
skrze jeho návrat pri poslednom súde.
Povstávam dnes
skrze lásku cherubínov, poslušnosť anjelov, podrobenosť archanjelov,
skrze nádej na odplatu pri zmŕtvychvstaní.
Skrze modlitby patriarchov, skrze výroky prorokov,
skrze vieru vyznávačov, skrze nevinnosť svätých panien,
skrze skutky spravodlivých.
Povstávam dnes skrze Boha, ktorý ma ráči riadiť.
Božia sila, udržuj ma, Božia múdrosť, veď ma,
Božie oko, hľaď za mňa, Božie ucho, počuj ma,
Božie slovo, hovor za mňa, Božia ruka, chráň ma,
Božia cesta, prestieraj sa predo mnou,
Boží štít zatieňuj ma,
Božie vojsko, chráň ma
pred pascami diabolskými,
pred pokušením hriechu,
pred zvodmi telesnými,
pred každým, kto mi strojí úklady,
nech blízko alebo ďaleko, nech sám alebo v dave.
Kristus buď so mnou,
Kristus predo mnou, Kristus za mnou,
Kristus buď vo mne, Kristus podo mnou,
Kristus nado mnou, Kristus buď, kde líham,
Kristus, kde sadám, Kristus, kde vstávam,
Kristus buď v srdci každého mysliaceho na mňa,
Kristus v ústach každého hovoriaceho o mne,
Kristus buď v každom oku vidiacom ma,
Kristus buď v každom uchu počujúcim ma.
Povstávam dnes v sile a moci, skrze Trojicu,
skrze vieru v trojitosť,
skrze vieru v jednotnosť jediného Tvorcu sveta.
Silná modlitba ochrany pred zlým – pancier sv. Patrika
Ide o modlitbu, ktorú podľa tradície zostavil sv. Patrik, apoštol Írska, približne vo veľkonočnom období roku 433. Podľa životopisných údajov ju zložil v rozhodujúcej chvíli, keď sa pripravoval do ťažkého duchovného boja medzi ním a pohanskými kňazmi – druidmi, ktorí vykonávali najväčšie praktiky mágie, aby zabránili šíreniu kresťanstva na území dnešného Írska a aby zlikvidovali svätého Patrika. Vďaka tejto modlitbe, ktorú prednášal Bohu s veľkou pokorou a dôverou, však ostal nažive a bol neustále chránený od každého zla.
Z Božieho vnuknutia sa vydal na cestu k najvyššiemu vládcovi vtedajšieho Írska, kráľovi Leoghairovi, na vrch Tara, na ktorom sa nachádzalo hlavné mesto vtedajšieho Írska, zasvätené pohanským božstvám. Na tomto mieste sa prinášali najväčšie pohanské kultové obety a vzývali sa démonické sily. Kráľ poveril druidov, aby sa ukryli v blízkosti cesty, po ktorej mal sv. Patrik prichádzať, a aby ho zabili. Keď sv. Patrik a jeho spolupracovníci prechádzali týmto nebezpečným úsekom, spievali Bohu uvedený hymnus. Podľa tradície druidi videli iba laň nasledovanú mláďatami a nechali ich prejsť. Preto sa tento hymnus nazýva aj Volanie lane (The Deer’s Cry) a bol zhudobnený. Pri stretnutí svätého Patrika a druidov na vrchu Tara svätec a jeho družina boli priamo pred očami kráľa Božou mocou uchránení od nepriateľských úkladov a dokonca bol porazený aj najvyšší arciknieža druidov, keď vykonával levitáciu prostredníctvom démonických síl. Božia moc pôsobenie temných síl zničila a on sa zrútil dolu. Božou mocou boli zničené všetky čary a ich účinky. Keď najvyšší vládca Leoghaire videl Božiu silu, ktorá konala skrze svätého Patrika, udelil povolenie hlásať evanjelium.
Podľa vzoru sv. Pavla, ktorý hovorí v Liste Efezanom (6, 11n), aby sme si obliekli Božiu výzbroj, je aj v tejto modlitbe zahrnuté obliekanie si jednotlivých častí Božej výzbroje prostredníctvom vzývania Najsvätejšej Trojice, moc tajomstiev života Pána Ježiša Krista a pomoc anjelov a svätých. Ide o prosbu, aby sa všetka uvedená duchovná moc postavila medzi človeka a to, čo by chcelo škodiť jeho duši i telu – diabol, žiadostivosť, prírodné živly. Táto modlitba má v Cirkvi a najmä v anglicky hovoriacich krajinách veľkú tradíciu. Jej časti sa používajú ako pieseň i ako hymnus v rámci liturgie hodín.
V samotnej angličtine existuje niekoľko verzií. Tento preklad bol zostavený podľa doslovného prekladu starého írskeho textu tak, aby bol čo najzrozumiteľnejší na pochopenie pri zachovaní duchovného významu a tiež teologickej jednoznačnosti (alebo presnosti). Nech slúži na duchovnú pomoc a ochranu osobitne pre tých, ktorí sú vystavení pokušeniam a mimoriadnemu pôsobeniu Zlého. Je potrebné prosiť o ochranu s veľkou pokorou a vytrvalosťou pravidelne každý deň, najlepšie vždy ráno.
Slávna starobylá modlitba spred 1600 rokov ,ktorú napísal sv.Patrik
/ochrana pred zlým duchom,jeho pokúšením a mocnostiami temnôt/
Modlitba Pancier sv. Patrika:
Obliekam si dnes Božiu výzbroj a prosím, nech ma sprevádza
veľká moc vzývania Najsvätejšej Trojice.
Verím v jedného Boha v troch osobách, Stvoriteľa neba i zeme.
Obliekam si dnes Božiu výzbroj a prosím nech ma sprevádza
moc Kristovho vtelenia a krstu, moc jeho ukrižovania, smrti a pochovania
moc jeho zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia,
moc jeho príchodu v deň posledného súdu.
Obliekam si dnes Božiu výzbroj a prosím nech ma sprevádza moc lásky serafínov,
poslušnosti anjelov, nádej na vzkriesenie a život večný,
moc modlitieb patriarchov, predpovedí prorokov, kázaní apoštolov, viery vyznávačov
čistoty svätých panien, moc skutkov spravodlivých ľudí.
Obliekam si dnes Božiu výzbroj a prosím, nech mi neuškodí, ale pomáha
sila neba, svetlo slnka, jas mesiaca, nádhera ohňa, žiara blesku, prudkosť vetra
pevnosť zeme a tvrdosť skál.
Obliekam si dnes Božiu výzbroj a prosím, Božia sila nech ma sprevádza,
Božia moc nech ma drží, Božia múdrosť nech ma učí, Božie oko nech bdie nado mnou,
Božie ucho nech ma počúva, Božie Slovo nech mi dáva hovoriť, Božia ruka nech ma vedie,
Božia cesta nech sa predostiera predo mnou, Boží štít nech ma kryje.
Boh je mojím útočiskom a ochranou pred osídlami démonov, pred zvodmi vášni,
pred žiadostivosťou, pred každým, kto mi zamýšľa ublížiť, či zďaleka, či zblízka,
či málo, či veľa.
Dnes vzývam všetky tieto moci, proti každej nepriateľskej nemilosrdnej sile,
ktorá môže ublížiť môjmu telu a mojej duši, proti zaklínaniu falošných prorokov,
proti temnému zákonu pohanstva, proti falošnému učeniu bludárstva,
proti zradnosti modloslužobníctva, proti čarovaniu ( žien, druidov, okultistov
ezoterikov, mágov, veštcov, satanistov a iných…) proti všetkému, čo spútava
a ničí dušu i telo človeka.
Kristus nech ma chráni pred každou otravou, pred ohňom, pred utopením, pred
smrteľným zranením, aby som mohol prijať hojnú odmenu.
Kristus so mnou, Kristus predo mnou, Kristus za mnou, Kristus vo mne,
Kristus podo mnou, Kristus nado mnou, Kristus po mojej pravici, Kristus po mojej
ľavici, Kristus v (dome, v škole, v aute, práci, spoločenstve….) Kristus keď si líham,
Kristus, keď si sadám, Kristus keď vstávam.
Kristus v srdci každého, kto na mňa myslí, Kristus v ústach každého kto ku mne hovorí.
Kristus v každom oku, ktoré ma vidí. Kristus v každom uchu, ktoré ma počuje.
(Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť ? Pán je ochranca môjho života,
pred kým sa mám strachovať ? ž 27. Kristus je moja spása. Nech je tvoja pomoc, Ó, Pane,
neustále s nami.)
Obliekam si dnes Božiu výzbroj a prosím nech ma sprevádza, veľká moc vzývania
Najsvätejšej Trojice. Verím v jedného Boha v troch osobách. Amen
Prevzaté z: Modlitba Pancier sv. Patrika – Modlenie.sk – Modlitby pre každého online
ŽIVOTOPISY SVATÝCH
Svätý Patrik sa v Írsku nenarodil, ale skoro celý život bol s ním spätý. Pochádzal z rímskej Británie z kresťanskej rodiny.
V detstve bol unesený írskymi pirátmi do Írska, kde ho predali ako otroka. Pracoval ako pastier oviec asi 6 rokov. Kedykoľvek to bolo možné, obracal sa k Bohu. Keď sa mu podarilo ujsť z otroctva naspäť do rodnej krajiny, začal študovať. Neskôr počul Boží hlas, ktorý ho volal, aby sa vrátil do krajiny, v ktorej bol otrokom. Počúvol Božie volanie a prichádza na ostrov ako misionár. Po niekoľkých rokoch bol vysvätený za biskupa pre sever a západ Írska.
Patrik, biskup, misionár Írska
Svätý
Sviatok: 17. marec
* okolo 400 Banna Venta Berniae, pravdepodobne dnešný Banwell v Somerset alebo Old Kilpatrick v Škótsku
† 17. marec 461 alebo 491 Saul, Downpatrick pri Belfaste, Severné Írsko
Význam mena: urodzený (lat.) alebo patriaci (lat.-ír.-angl.)
Sv. Patrik sa narodil okolo roku 400 v rímskej provincii Británia v kresťanskej rodine. Otec bol bohatý, patril k mestským radcom. Patrik žil bezstarostným a príjemným životom, nevenoval sa ani štúdiu ani kresťanskej viere. Keď mal šestnásť rokov, otcov majetok prepadli írski piráti a Patrika spolu s inými odvliekli do Írska a tam ho predali za otroka. Jeho pán mu dal pásť ovce. V samote sa Patrika dotkla Božia milosť. Spoznal, že to, čo robil, nebolo správne. Obrátil sa, naučil sa úprimne modliť a trpezlivo znášať svoj ťažký osud. Po šiestich rokoch otroctva odtiaľ ušiel pravdepodobne do Galie (Francúzsko). Tam študoval za kňaza pod vedením sv. Germana, biskupa mesta Auxerre. Neskôr bol vysvätený za biskupa a určený pre Írsko. Snažil sa vždy získať na svoju stranu najprv kráľa a jeho šľachtu a potom poddaných. Najhorlivejších učil čítať a písať, staval kláštory pre mužov aj pre ženy. Jeho účinkovanie malo veľký úspech. Dostal sa aj tam, kde dovtedy žiaden iný kazateľ. Boli však aj ľudia, najmä druidi (pohanskí kňazi), ktorí boli proti nemu a proti novotám, ktoré zavádzal. Ohovárali ho, prenasledovali, raz ho dokonca uväznili. Prepustili ho až na zákrok vplyvných priateľov biskupa.
Sv. Patrik zorganizoval Cirkev v Írsku aj územne. Založil diecézy, ktoré sa pravdepodobne zhodovali s územnými časťami jednotlivých kmeňov. Snažil sa o to, aby vychoval čo najviac domorodých kňazov. Svoje biskupské sídlo mal v Armaghu, severozápadne od Belfastu. Zomrel v Saule pri Downpatricku (južne od Belfastu) asi okolo r. 461. Je uctievaný ako svätý, ale aj ako národný hrdina najmä v Írsku, v severnej Amerike a v Austrálii.
sv. Patrik
Patrik, ep. v Írsku
17. marca, nezáväzná pamiatka
Postavenie:
biskup, misionár
Úmrtie
461
Patrón:
Írska, New Yorku,
Írsko, Nigéria, Montserrat, Arcibiskupstvo New York, Boston, Portoriko; proti hadom, proti hriechu
debnárov, baníkov, kaderníkov, kováčov, roľníkov; za ochranu dobytka.
Atribúty:
biskup, hadi, ďatelinkový trojlístk, oheň, ovce
ŽIVOTOPIS
Bol rímsko-britského pôvodu, v 16 rokoch bol zajatý a odvlečený do Írska, kde 6 rokov v otroctve pásol ovce. Keď sa dostal na slobodu, rozhodol sa stať kňazom. Bol vysvätený aj na biskupa av Ríme dostal od pápeža Celestína plnú moc vierozvesta pre Írsko, kam sa vrátil hlásať kresťanskú vieru. Pokrstené naučil čítať a písať, najschopnejší z nich svätil na kňaza. Nesnažil sa búrať násilne pohanské zvyky, ale namiesto nich zavádzal kresťanské. Zaslúžil sa o to, že bardovia i druidovia sa stali mníchmi a pohanské kňažky začali žiť po spôsobe rehoľníc. Íri k nemu ľanuli ako k otcovi a zámožní mu nosili dary, ktoré on odmietal s odôvodnením, že chudoba je najistejšou cestou do neba.
PATRÓN ZELENÉHO OSTROVA
Pochádzal vraj z územia rímskej provincie Britannia, ale o mieste jeho narodenia sú nejasné úvahy. Uvádza sa Banna Venta Berniae, ležiaca snáď blízko dnešného Carlisle v Anglicku pri škótskych hraniciach, ale inde je toto miesto stotožnené s mestom Bannaventa v strednom Anglicku. Vyskytuje sa tiež údaj, že pochádzal z waleskej rodiny. Jeho otec Calpurnius bol vraj angažovaný v politike ako "decurio" - výklady tejto funkcie sa rôznia (medzi výkladmi patrí úradník a veliteľ jazdného oddielu). Podľa niektorých bol aj diakonom. Jeho majetok a spoločenské postavenie zviedli jeho syna Patrika k bezstarostnému a ľahkomyseľnému životu. Nemal záujem o štúdium ani o náboženstvo. V Patrikovom živote došlo k zlomu, keď ho v 16 rokoch uniesli piráti, odviezli do Írska a tam ho predali ako otroka. Jeho pán mu dal na starosť pasenie oviec. Pri tomto zamestnaní a úbohých životných podmienkach začal Patrik s vriacou modlitbou as pokáním za skorší neusporiadaný život. Vnútorne sa premenil a mnohému naučil. Poznal tiež, čo je pohanstvo a zaslepenosť spojená s barbarstvom.
Po tvrdých šiestich rokoch sa mu podarilo utiecť a dostať do vlasti. Po troch mesiacoch bol opäť prepadnutý a uväznený. Podaril sa mu druhý útek, ale bol tretíkrát zajatý a ocitol sa ešte v horšom väzení. Odtiaľ ho vraj vykúpili kresťania a jemu sa podarilo vrátiť domov. To už mal neochvejnú dôveru v Boha a vypestovanú lásku. V jednom sne ho Íri volali k sebe a on potom začal tušiť svoje povolanie. Z tohto dôvodu odcestoval do Galie (dnešného Francúzska), študoval v Auxerre pod vedením sv. Germana a stal sa diakonom. Najprv ho predstavení nechceli do Írska pustiť, ale nakoniec dostal biskupské svätenie a poverenie hlásať tam evanjelium aj organizovať tamojšiu cirkev.
Komunita vytvorená jeho predchodcom, biskupom Palladiom, na Írov nezapôsobila. Patrik sa vrátil r. 432 a začal na írskom severe a severozápade. Ostrov bol vtedy rozdelený na mnoho kmeňových kráľovstiev a Patrik si získaval miestnych vladárov priateľským vystupovaním, láskavosťou a horlivosťou. Začal kráľom Laognairom, s ktorým o Bielej sobote zapálil na pahorku Slane veľkonočný oheň. Všetci mu dovoľovali hlásať evanjelium a zakladať miestne cirkevné obce. Jeho nepriateľmi boli keltskí kňazi druidovia a bardovia, ale mnohé z nich dokázal upokojiť a získať. V roku 444 ustanovil svoj sídelný stolec v Armaghu. Vytvoril sieť biskupstva av jeho záujme bol rozvoj rehoľného života. Na týchto základoch pretváral život v krajine. Vie sa prispôsobovať miestnym spoločenským pomerom, znalý zvykov a mentality ľudu už z mladosti, bol dobrým organizátorom cirkevného života. Bol vytrvalý, trpezlivý a plný lásky. Dve tretiny noci vraj venovával modlitbe. Začínal s galskými a britskými misionármi, čoskoro však získal veľa duchovenstva z miestneho obyvateľstva.
Ku koncu života spísal spis "Vyznanie," v ktorom vykreslil svoje osudy a milosti, ktorých sa mu dostalo, ďakujúc za ne Bohu. Tiež sa zachovalo mnoho jeho korešpondencie.
Jedna z legiend sa týka trojlístka, ktorý sa stal jeho atribútom as ktorým si pomáhal pri výklade Najsvätejšej Trojice, poukazujúc nielen na jednotu, ale aj na náznak kríža. Iná legenda, týkajúca sa ďalšieho atribútu, hovorí o vyhnaní všetkých hadov z Írska. Predpokladá sa, že ide o symbolický obraz vyhnania pohanstva a zla.
Patrik zomrel v Saule v grófstve Down a jeho hrob sa stal hneď pútnickým miestom.
PREDSAVZATIE, MODLITBA
Za predsavzatie je dnes odporúčaná evanjelizácia lásky. Urobiť v tom smere niečo pre druhých a podporiť to modlitbou.
Bože, Tys povolal svätého Patrika, aby priniesol írskemu ľudu pravdy evanjelia; pre jeho zásluhy a na jeho príhovor daj, nech všetci, ktorí vyznávajú kresťanskú vieru, vydávajú svojím životom svedectvo o Tvojej láske prinášajúcej všetkým ľuďom spásu.
Írsko sa stalo kresťanskou krajinou. 86,8% rímskokatolíkov, 3% protestanti, 4,4% neveriaci. Najznámejšie miesto spojené so svätým Patrikom je hora Croagh Patrick v Mayo. História hovorí, že na tejto hore sa v roku 411 n.l. modlil a postil svätý Patrik 40 dní. Írske zdroje uvádzajú, že pozostatky svätého Patrika sa nachádzajú v katedrále Downpatrik v grófstve Down.
Jeden z príbehov o svätom Patrikovi, ktorý sa pokladá za pravdivý je jeho náuka o svätej Trojici. Trojjedinosť Boha vysvetľoval obyvateľom ostrova na príklade zeleného trojlístka. Tri stavy (tri osoby) navzájom neoddeliteľné, ale nezávislé na sebe a každé samo o sebe božstvom.
Sv. Patrik: „Vstávam dnes mocnou silou, vzývaním Trojice, vierou v Trojnosť, vyznaním jedinosti Stvoriteľa stvorení.“
ST. PATRICK'S DAY - DEŇ SV. PATRIKA
Je to sviatok podľa teraz uznávaného svätca, ktorý prišiel do Írska okolo r.432 n.l..
Z histórie
Patricius sa pravdepodobne narodil v Škótsku. Jasné je však, že do Írska odišiel z Francúzska v r.432. Ako mladík 16 ročný bol unesený keltskými,morskými pirátmi, ktorí križovali vody prielivu medzi Galským pobrežím a Hebridami. Neskôr z otroctva ušiel. Bol to príbuzný pápeža Celestína. Bol vyslaný do Írska ako misionár. Keď prišiel na tento ostrov, čakala ho krajina, ktorú ovládali Drudi, rituály, ktoré mali uctievali stromy a množstvo iných, pre kresťanstvo pohanských vecí. Získal si kráľa, vládnuceho Tare. O niečo na to obrátil na kresťanstvo celé Írsko - zelený drahokam oceánu. Pokrstil Druidov a na kopci Tary vybudoval kresťanský oltár a onedlho sa ostrov stal ostrovom svätcov a učencov.
Croagh Patrick (764 m nm) je hora na západnom pobreží Írska nad zálivom Clew Bay , zhruba 8 km vzdušnou čiarou smerom na západ od mesta Westport v grófstve Mayo . Vrchol hory, na ktorom stojí malá kaplnka, je významné pútnické miesto. Croagh Patrick figuruje na zozname chránených oblastí prírodného dedičstva (Nature Heritage Areas) .
Legenda hovorí, že v roku 441 vystúpil na vrchol hory svätý Patrik a 40 dní sa tu postil. Od tejto legendy sa odvodzuje história miestnych pútí. Croagh Patrick však bol posvätným a uctievaným miestom už v predkresťanských dobách, pravdepodobne až 3000 rokov pred nl, ako dosvedčili aj niektoré nálezy počas archeologického prieskumu. V minulosti sa hromadné výstupy na vrchol konali o letnom slnovrate , v modernej dobe sem stúpajú tisíce ľudí (až 50 000 pútnikov) poslednú júlovú nedeľu (tzv. " Reek Sunday ") v rámci púte, spojené s odkazom svätého Patrika.
Kaplnka na vrchole, v ktorej sa v deň konania púte slúži omša, bola postavená 20. júla 1905. Kaplnka je bežne otvorená len počas sviatkov, len v roku 2005 bola na oslavu 100. výročia jej postavenia otvorená v lete každý deň.
Najkratšia cesta do sedla medzi východným vrcholom Croagh Patrick East Top (541 m nm) a hlavným vrcholom vedie z odbočky blízko zrúcanín augustiniánskeho kláštora v dedine Murrisk na pobreží zálivu Clew Bay. Pútnická cesta je oveľa dlhšia a trvá spravidla dva dni. Púť začína v Ballyntonberskom opátstve a prvý deň býva ukončený v dedine Aghagower, odkiaľ sa pútnici vracajú na noc do Westportu. Druhý deň potom cesta pokračuje po južnom svahu až do sedla a odtiaľ na vrchol. Pre individuálnu turistiku sú najvhodnejšie letné mesiace júl a august, kedy býva najlepšia viditeľnosť. Napriek tomu je nevyhnutné sa na výstup vybaviť oblečením, schopným odolať prudkému dažďu, ktorý v tomto kraji nie je žiadnou výnimkou.
Rok jeho narodenia je 387, a aj niektoré skoršie roky sa považujú za možné dátumy jeho narodenia. Zomrel buď v r. 461 alebo okolo r. 492. Jedna írska legenda hovorí, že zomrel vo veku 120 rokov, presne ako Mojžiš.
O jeho živote sa dozvedáme prostredníctvom literárnych diel: Vyznanie a verejného listu, ktorý adresoval kráľovi Coroticovi, britskému panovníkovi, ktorý vtrhol do Írska a povraždil, alebo zajal tých, čo prestúpili na kresťanstvo. Jeho rodina bola veľmi vážená. Jeho otec, Calpurnius, bol synom kňaza Potita. Calpurnius bol sám diakonom a tiež členom mestskej rady.
V šestnástich rokoch Patrika zajali morskí piráti pri svojom nájazde na pevninu a predali ho v Írsku ako otroka. Šesť rokov v zajatí pásol stáda. Počas tohto času pocítil duchovné prebudenie a začal mať sny. V jednom sne sa Patrikovi dostal pokyn k úteku, , že ho bude čakať loď. Neskôr utiekol a prešiel 200 míľ len, aby našiel svoju očakávanú loď. Tri dni na to pristál v Británii, alebo v Bretani. Patrik a jeho posádka sa vyhli smrti hladom, keď sa zjavila črieda divokých prasiat ako odpoveď na Patrikove modlitby.
Vrátil sa domov, ale znovu sa jeho osud menil, ktorý sa mu zjavila vo sne. Videl prichádzať človeka, ktorý ho prosil, aby sa vrátil a oslobodil Írsko od otroctva. Muž mal v rukách dopis: "We beseech thee, holy youth, to come and walk once more amongst us."/Prosíme ťa, svätý mládenec, aby si sa znova vrátil k nám ."
Roky, kedy bol Patrik zvolený za biskupa . Študoval v Erine, ostrovnom kláštore pri južnom pobreží Francúzka založenom Sv. Honoratom. Bol žiakom Sv. Germaina z Auxerre a v Auxerre bol vymenovaný za biskupa Amatorom. R. 431 sa vraj uchádzal o miesto v Írsku.
Tisíce Írov boli obrátení na kresťanskú vieru jeho zásluhou. Zakladal školy a kostoly a najmenej jednu univerzitu a celkovo organizoval cirkev v Írsku.
Sv. Patrik a Druidi
Ako sa Patrik trápil s bojovnými Druidmi, bojoval proti nim ich vlastnými metódami.
Je jedným z príbehov ktoré sa pokladajú za pravdivé práve pre ich jednoduchosť a genialitu. Náuka o Najsvätejšej Trojici bola pre kresťanov základom celého duchovného chápania. 3 božské osoby, neoddeliteľné, ale nezávislé na sebe a každá samo o sebe Bohom. Aby toto učenie predal ďalej svojim následovníkom, vzal za príklad ďatelinu. 3 listy predstavovali Najsv. Trojicu a stonka mala predstavovať Stvoriteľa ako takého. Neskôr sa stala datelina, trojlístok hlavným znakom dňa sv, Patrika.
Vyhnanie hadov z Írska
Jedna z povestí pojednáva o vyháňaní hadov z Írska. Patrik si vyhliadol kopec a priniesol si veľký bubon, s ktorým plánoval vyhnať plazov. Všetko išlo ako malo až do chvíle keď sa bubon rozbil. Ľudia híkali hrôzou v domnení, že sila sv. Petrika je práve v tom bubne. V postate mali pravdu. Spoza kopca sa vtom vynoril obrovský čierny had videl Patrika bezmocného. V tej chvíli sa ale zjavil anjel, ktorý bubon okamžite opravil. A tak Patrik vyhnal hadov z Írska.
O poslednom hadovi v Írsku sa rozprávajú dva príbehy:
Jeden starý had spôsoboval Patrikovi toľké starosti, že ho musel nechať na pokoji, ale sľúbil, že sa vráti v Pondelok. Čo však osud nechcel, Patrik na hada zabudol hovorí sa ešte sále žije v jazere Dilveen. Každý Pondelok sa vynorí z jazera a zo začudovaním skonštatuje: "Už je to ale dlhý Pondelok, Patrik."
Druhý príbeh hovorí o tom, že Patrik mal pripravenú škatuľku v ktorej chcel odviesť posledného hada preč a povedal mu, aby si vliezol dovnútra. Had povedal: "Nie, je to príliš malé"
"Nezmysel, " povedal Sv. Patrick, "je to práve tvoja veľkosť, však len vyskúšaj."
"Dobre teda, " odpovedal had, "dokážem ti, že je to príliš malé." Vplazil sa dovnútra a Sv. Patrik zavrel veko a odhodil škatuľku do mora.
Aj iné zázraky sú pripisované Sv. Patrikovi. Hovorí sa, že vzkriesil svojho otca a iných ľudí z mŕtvych. Zapálil sneh, aby stvoril oheň, zariadil, aby démoni v tvare supov zomreli v mori, oklamal Druidov tým, že prijal víno ktoré otrávili, zmrazil ho, vylial jed, znova rozmrazil a vypil čisté víno. Kristus mu vraj daroval jeho zázračnú palicu vo sne. Túto palicu nikdy nespustil z očí a bola uchovaná v jednom z kláštorov až do 16. stor. kedy ju protestanti prehlásili za podvrh a spálili ju. Iná legenda hovorí, že Sv, Patrik dostal právo od Boha súdiť Írov pri poslednom súde spolu s Bohom.
Po všetkých misionárskych aktivitách Sv. Patrik zomrel buď v r. 461 alebo 492. Miesto jeho hrobu nie je známe, ale často sa s týmto spojuje mestečko Downpatrick.
Svätý Patrik
Svätý Patrik
Dátum narodenia
r.387
Dátum úmrtia
17.marec 461
Sviatok
17. marec ( Deň svätého Patrika )
Úrady
Misionár , opát a biskup
Uctievaný cirkvami
katolícka cirkev , anglikánstvo , pravoslávie , časť protestantstva
Významné zasvätené kostoly
zoznam
Atribúty
biskupská berla, ďatelina trojlístok
Patrónom
Írska a ďaľších krajín
Svätý Patrik (írsky Naomh Pádraig , angl. Saint Patrick ) bol staroveký kresťanský duchovný , mních , misionár a biskup , pôvodom z rímskej Británie , ktorý pôsobil v druhej polovici 5. storočia v Írsku . Naše povedomie o ňom je veľmi hmlisté, drvivú väčšinu informácií poskytujú jednak dva nedatované listy, ktorých je sv. Patrik autorom, jednak staroveké legendy a ich súpisy, ktorých najstaršie záznamy pochádzajú zo 7. storočia. Nadviazal na činnosť misionára sv. Palladia.
Život sv. Patrika Ulsterské anály udávajú rok narodenia 387 a rok úmrtia 461 Vieme, že sv. Patrik pochádzal zo vznešenej waleskej rodiny a jeho pôvodné meno znelo Maewyn Succat (resp. v polatinštenej verzii Magonus Succetus ). V šestnástich rokoch bol unesený otrokármi do Írska , odtiaľ po šiestich rokoch utiekol a vrátil sa domov. Potom sa stal mníchom a vrátil sa do Írska, kde misionársky pôsobil v druhej polovici 5. storočia . Bol biskupom s biskupskými právomocami. Podľa tradície bol prvým opátom a biskupom z Armaghu
Podľa tradície bol pochovaný v Down Cathedral v Downpatricku po boku svätej Brigity írskej a svätého Kolumbána , taktiež patrónov Írska. V Írsku a štátoch s významným írskym prisťahovalectvom je mu zasvätený celý rad kostolov , medzi nimi aj väčší počet katedrál. Jeho symbolom je zelená farba a ďatelina trojlístok, s ktorého pomocou úd vysvetľoval NajsvätejšiuTrojice .
Svätému Patrikovi, prezývanému tiež Apoštol Írska či Vierozvesca Írska ), sa pripisuje kľúčová úloha v pokresťanščení Írska. Je patrónom Írska a jeho sviatok, Deň svätého Patrika ( Saint Patrick's Day ), oslavovaný 17. marca , tj v deň jeho smrti, je zároveň najvýznamnejším sviatkom Írska a všetkých Írov a je spojený s rozsiahlymi oslavami, ktorých náboženský rozmer je už trochu potlačený. Íri sviatok oslavujú všade vo svete, s charakteristickými „zelenými“ oslavami sa možno teda stretnúť nielen v Írsku, ale aj napr. v Spojených štátoch amerických .Kanade či Českej republike .
prelom 4. a 5. storočia
Rímska Británia
Úmrtie
17. marec 461 alebo 491
Downpatrick pri Belfaste, Severné Írsko[1]
Uctievanie
Atribúty
biskupský úbor, ďatelinový trojlístok
Patronát
ŽIVOTOPISY SVATÝCH
Cirkev
katolícka cirkev, východná ortodoxná cirkev, anglikánska cirkev, luteránske cirkvi
Sviatok
17. marec
Dátum a miesto narodenia: Keltská Británia -Bonaven
Dátum úmrtia: Saul, Spojené kráľovstvo
Miesto posledného odpočinku: Down Cathedral, Downpatrick, Spojené kráľovstvo
Súrodenci: Darerca of Ireland
Rodičia: Conchessa, Calpurnius
Atribúty: biskupský úbor, ďatelinový trojlístok
Deň svätého Patrika, Buenos Aires ( Argentína )
Meno
Meno Patrik Patricius , ktoré označovalo vznešeného muža. V anglosaských krajinách je jeho sviatok 17. marca (odlišná cirkevná tradícia) a jeho meno značí Vlastimil, ktorý oslavuje 17. marca sviatok podľa cirkevného kalendára . Patrik je z latinského Patria , čiže Vlasť.
Život
Za najdôležitejší zdroj o mladosti sv. Patrika je považovaný jeho latinsky písaný list Confessio (Vyznanie), v ktorom podáva stručné vykreslenie svojho doterajšieho života a pôsobenia. Vzťahuje k Patrikovmu veku. Miestom narodenia Magona Succeta bolo Banna Venta Berniae , ležiace (snáď) blízko dnešného Carlisle . Dátum jeho narodenia nie je presný. Ulsterské anály udávajú ako rok narodenia 387 , z ktorých vychádzajú autori udávajú tento rok alebo údaj okolo roku 385 . .
Patrikovým otcom bol diakon Calpornius, dedom potom kňaz Potitus. V šestnástich rokoch bol zajatý a unesený írskymi, morskými pirátmi do Írska , kde strávil šesť rokov v otroctve . Počas tejto doby vzrástlo jeho náboženské zanietenie, posilnené presvedčením, že otroctvo je trestom za jeho doterajší vlažný kresťanský život. Po šiestich rokoch utiekol a po rozličných dobrodružstvách sa mu podarilo vrátiť sa k rodine do rodnej krajiny, kde sa čoskoro stal mníchom . K návratu do Írska v ako misionár sa podľa Conefessia odhodlal na základe Božieho vnuknutia, ktoré mal vo sne:
„
Vtedy som mal videnie, videl som človeka povedaného Viktorinus, ktorý prišiel z Írska s množstvom listov a jeden z nich mi dal prečítať. Na prvom riadku stálo napísané: Hlas Írov – a ako som čítal ďalej začiatok tohto listu, zdalo sa mi, že počujem ich hlasy, ktoré patrili ľuďom z tých Volkatských lesov, ktoré sa nachádzajú pri Západnom mori. Akoby ma jednohlasne volali: Prosíme ťa synu, príď opäť do nášho stredu... Ja som po nich tiež veľmi silne zatúžil, a vtom som sa prebudil. Sláva Bohu, že po mnohých rokoch Pán počul ich nárek a splnil ich priania.
“
— sv. Patrik v Confessio
Podľa legendy vyhnal z Írska hady , a preto sa dodnes na ostrove žiadny z týchto plazov nevyskytuje. Podľa niektorých interpretácií môže ísť o nepochopenú alegóriu (symbol hada bol používaný druidmi , ktorých náboženstvo bolo nahradené kresťanstvom ), ktoré šíril pri misiách sv. Patrik.
Podľa ďalších povestí Patrik vysvetľoval na príklade ďatelina trojlístka ( shamrocku ) princíp Najsvätejšej Trojice , preto sa trojlístok stal jeho symbolom.
Na vrchole hory Croagh Patrick vraj Svätý Patrik vydržal 40 dní bez jedla.
Patrón a patrocinium
Okrem Írska je sv. Patrik ako svätý patrón uctievaný v Anglicku, vo východnom Štajersku , ďalej vo Švábsku, v ktorého meste ( Hohenstadt ) sa od roku 1652 konali púte; vo Francúzsku sú pozostatky uctievané v mestách Rouen a Lérins ), v severnej Amerike je niekoľko centier, napríklad katedrála sv. Patrika v New Yorku ), aj v Austrálii .
Patrik je patrónom profesií kaderníkov , kováčov , baníkov a debnárov . Rovnako sa k nemu obracajú sedliaci pri modlitbe za zdravý dobytok . Najčastejšie ho však ľudia prosia, aby od nich odohnal zlo alebo ich uzdravil.
České krajiny
Úctu k sv. Patrikovi z Nemecka priniesol a zaviedol gróf Ján Špork . Jeho syn František Antonín Špork dal v kostole Najsv. Trojice v Kuks vztýčiť oltár sv. Patrika s barokovou maľbou zázračného uzdravovania chorých. Svätý Patrik tam bol patrónom chorých v nemocnici .
Nástenná maľba sv. Patrika sa objavuje v 19. storočí v kostole Nejsv. Trojica vo Fulneku .
Existujú dve sochy sv. Patrika na Tešínsku v Karvinej av Dolnej Lutyni .
Deň svätého Patrika si Íri pripomínajú každoročne 17. marca. Tento deň je aj štátnym sviatkom Írska. K sviatku tradične patrí výzdoba z ďatelinových lístkov, silné čierne pivo, írska whisky, sprievody a hlučné oslavy.
Pôvodne sa sviatok oslavoval len jeden deň, ale v Dubline postupom času prerástol do päťdňovej udalosti, ktorá každoročne priláka tisíce turistov a preto býva považovaná za začiatok turistickej sezóny.
Znakom tohto dňa je zelená farba na pamiatku svätca. Oslavujúci Íri si v tento deň do gombíkovej dierky pripínajú trojlístok: hovorí sa, že svätý Patrik ho používal, keď pohanským ostrovanom vysvetľoval podstatu svätej Trojice.
Svätý Patrik sa narodil roku 385 vo Walese. Spočiatku vlažným ,málo kresťanským životom. Vo veku 16 rokov ho zajali írski ,morskí piráti a predali ako otroka do Írska. V zajatí sa obrátil na kresťanstvo a oddal sa hlbokému kresťanskému životu. Ušiel do Francúzska, kde vstúpil do kláštora svätého Martina, aby mohol študovať Písmo pod vedením svätého Germaina z Auxerre. V roku 432 sa stal írskym biskupom. Založil vyše 300 kostolov a pokrstil viac ako 120.000 ľudí vrátane kráľa Aenghusa pri návšteve Cashelu v roku 450. Svätý Patrik zomrel 17. marca 461.
Na mieste, kde údajne založil prvý kostol, dnes stojí katedrála Armagh.
Patrón Írska svätý Patrik sa volal Maewyn Succat a žil na začiatku 5. storočia. Meno Patrik (Patricius) začal používať pri podpisovaní spisov až v dospelosti. Nevyrastal ako kresťan a nenarodil sa ani v Írsku. Maewyn Succat žil na území dnešného Anglicka, ktoré v tej dobe spadalo do Rímskej ríše.
Podľa encyklopédie sa do Írska dostal až ako 16-ročný po tom, čo ho sem uniesli a predali ako sluhu, ktorý sa šesť rokov ako pastier staral o čriedu oviec. Podľa legendy sa mu v jednu noc v spánku prihovoril Boh, ktorý mu prikázal útek loďou späť do Británie. Keď sa mu to v priebehu nasledujúcich dní podarilo a stretol sa so svojou rodinou, začal študovať Sväté písmo a neskôr sa stal kňazom.
Deň svätého Patrika sa v Írsku oslavuje už približne 1 000 rokov. Historici sa domnievajú, že prvý sprievod na oslavu Dňa svätého Patrika sa konal 17. marca 1601. Avšak v skutočnosti prvý sprievod nebol v Írsku, namiesto toho sa konal v španielskej kolónii známej ako St. Augustine na Floride.
V roku 1772 sa oslavy Dňa svätého Patrika rozšírili do Ameriky. Írski vojaci slúžiaci v anglickej armáde pochodovali po New Yorku, aby si pripomenuli deň svätého Patrika. Odvtedy sa oslavy v Amerike stali veľmi obľubenými, čo viedlo k tomu, aby sa k nim pripojilo viac miest.
V roku 1848 sa začal oficiálny sprievod svätého Patrika v New Yorku, dnes je to jeden z najväčších sprievodov v Amerike, na ktorom sa každoročne zúčastňuje viac ako 150 000 ľudí.
Kde sa oslavuje: Írsko, Severné Írsko, USA, Spojené kráľovstvo, Newfoundland a Labrador, Austrália, Kanada a Nový Zéland
Deň svätého Patrika - írsky názov Lá Fhéile Pádraig, anglický názov st. Patrick's Day
Deň sv. Patrika, ktorý sa oslavuje 17. marca na oslavy svätého Patrika, patróna Írska. Hoci sa jedná o významného írskeho patróna, v skutočnosti to bol Brit. Jeho skutočné meno bolo Maewyn Succat, ale potom, čo sa stal kňazom sa premenoval na Patrika. Narodil sa v rímskej Británií na konci 4. storočia. Vo veku 16 rokov bol unesený a odvezený do Írska ako otrok.
Ušiel a vrátil sa okolo roku 432 n. l., za cieľom obrátiť Írov na kresťanstvo. Do svojej smrti 17. marca r. 461 založil kláštory, kostoly a školy.
Sviatok sv.Patrika sa slávi v 165 štátoch sveta.
Katedrála sv.Patrika v New-Yorku
Katedrála Dublin
Hora Sv.Patrika -Írsko CROAGH PATRICK-posvätná hora sv.Patrika,na ktorej sa 40 dní modlil a postil v r.441 a je dnes cieľom veľkých púti / až 50 tis.ľudí/
Púť na Horu sv.Patrika