Svätá Ž O F I A ...B O Š Ň A K O V Á a diablom posadnutý človek...ktorý podpálil jej neporušené telo 1.apríla r.2009
Bolo ráno 1.apríla 2009 ku kostolu v Tepličke nad Váhom sa blíži mladý,neznámy muž s rupsakom na chrbáte...Nikto netuší,kto je a čo so sem privádza...Je to 31 ročný Ľuboš R. zo Žiliny...ktorý je aj psychiatrický pacient...ale za tým sa skrývajú temné bytosti démonov,ktoré ho ovládajú a je nimi posadnutý...Len pred 2 dňami sa zobudil po strašnom sne....v tom sne temný démon vzal na seba podobu svätice Žofie Bošňakovej,ktorej neporušené telo spočívalo v kostole v Tepličke nad Váhom ...a ktorá umrela 8.apríla 1644...Démon v noci napadol nešťastníka Ľuboša a ako upír mu vysával krv...takto to prežíval sám Ľuboš...a démon mu prikázal zničiť sväté ostatky svätice Žofie,lebo cez jej život,odkaz a úctu nemôže získavať voľne ľudské duše...Duch svätej grófky mu zabraňuje a cez jej odkaz a úctu sa šíri v okolí boží pokoj a to démon nemohol zniesť ...Preto prikázal svojej posadnnutej obeti -31 ročnému Ľubošovi vykonať hrozný čin,pri ktorom vlasy stoja na hlave z jeho beštiálnosti...A tak tento nešťastník poslúchol diablov rozkaz...Kúpil na pumpách do kanistra benzínu a pripravil sa na cestu...za svojou svätou a uctievanou obeťou...aby ju usmrtil po 365 rokoch znova...Bol nešťastný,smutný 1.apríl roku 2009 a za týždeň -8.apríla sa pripravovala oslava- spomienka 365 rokov od úmrtia tejto svätice...Zo Žiliny v autobuse cestuje neznámy mladý muž s tajomným rupsakom,v ktorom niečo špliecha...Vedie ho zlostná,zúrivá temná bytosť,ktorú už poslúcha naslovo...Vystúpi z autobusa v Tepličke nad Váhom a blíži sa ku kostolu...kde je v rakvi zo skla vystavená svätica Žofia...jej neporušené ostatky už 365 rokoch....Okolitý ľud si ju oddávna ctil,ako nevyhlásenú ,ale pravú a skutočnú sväticu,ktorá uzdravuje a oroduje...prihovára sa ...Zázračné zachovanie tela,bez balzamovania svedčí ,že sa jedna o skutočný nevysvetliteľný zázrak neporušeného tela dávnej trpiacej a utrápenej grófky,zbožnej a vernej manželky a matky...
V blízkej cukrárni je návštevná kniha,kde sa zapisujú návštevníci,ktorí chcú vidieť neporušené telo svätice v sklenej rakvi v kostole...a tak sa temnotou vedený Luboš predstaví ako ctiteľ svätej grófky a vypýta si kľúče od kostola a zapíše sa do knihy návštev -ako poradové číslo 897 -Ľuboš Repkovský -1.4.2009...navždy posledné číslo a s kľúčom od dverí kostola ide ku kostole...rupsak zloží pred kostolnými dverami...Nikto nie je v okolí,len on sám...a tak diabol začína konať cez svoju posadnutú obeť...Odomkne dvere kostola a vojde...blíži sa k vystavenému bočnému oltáru,kde v sklenej rakvi leží ...jeho obeť-svätica...
Ľuboš sa nepríčetne škerí a raduje...a zapaľuje zápalku...hodí ju na poliatu truhlu....Oheň okamžite vzblkne masívným ohňom a vysokými plameňami a horí...posadnutý poskakuje dookola ohňa a výska,v šialenom posadnutí...
Celé okolie a Slovensko bolo ohúrené beštiálnym činom...posadnutého človeka...ktorému sa nakoniec nič nestalo,bol uznaný za nepríčetný a nebol trestne zodpovedný za svoj čin,za ktorý mu hrozil až 5 ročný trest za zneuctenie mrtvoly...doslal pobyt na psychiatrii,kde sa oň vzorne starali...
Neskôr svoj hrozný čin ľutoval,vo chvíľach slobody,keď diabol bol mimo...Nemohol uveriť, čo urobil...A tak i toto je ukážka prehroznej zloby pekelných mocností voči všetkému svätému...a Bohu samému...
A tak svätá grófka má dva dátumy úmrtia -8.apríl 1644 -skončenie telesnej púte a potom 1.apríl 2009,kedy zhorelo jej neporušené telo,aby už nemalo ctiteľov a nemohlo šíriť božiu úctu a jej prejavy...
Bosniakovej podpaľač nevedel, čo robí. Teraz má zimomriavky
Podpaľač Žofie Bosniakovej potrebuje ústavnú liečbu!
Podpaľač zničil 400-ročnú múmiu Bosniakovej, svojej skaze sa smial
Medzi zvyškami obhorenej múmie Žofie Bosniakovej našli aj krížik
Podpaľač Žofie Bosniakovej: Je to upírka a pije mi krv! - Fotografia č.2 | Nový Čas
Žofia Bosniaková leží opäť na Strečne! Vyzerá ešte mladšie...
Podpaľač za zničenie múmie Bosniakovej do väzenia nepôjde
TEPLIČKA: Podpaľač Žofie Bosniakovej sa nad dielom skazy smial
Žofia Bošňáková - svätica zo Strečna
Žofia pochádzala z rodu Bošňákovcov z Bosny. Členovia rodu sa prvýkrát objavujú v Uhorsku v 15. storočí. Narodila sa ako tretie zo siedmich detí Tomáša Bošňáka a Márie Kenderessyovej 2. júna 1609 v Šuranoch. Žofia ako sedemnásťročná sa vydala za baróna Michala Serényiho. Serényiovci pochádzali zo Sedmohradska a mali viaceré majetky aj na Morave. Preto Žofia hneď po svadbe odišla na hrad Svetlo v Bojkoviciach. Jej manželstvo však trvalo veľmi krátko, pretože Michal Serényi na jar roku 1626 náhle ochorel. Ťažko chorý napísal na hrade Svetlo 10. marca 1626 svoj testament. Pamätal v ňom aj na chudobných. Poručil, aby sa im každý mesiac rozdalo do ich rúk 25 zlatých. Súčasne mali dostať aj obed. Za tieto milodary žiadal od nich len toľko, aby sa modlili za jeho dušu v očistci. V testamente pamätal aj na kláštory v Uherském Hradišti a Skalici, farára v Bojkoviciach. Je isté, že za Serényiho štedrosťou stála aj jeho manželka Žofia Bošňáková, ktorá sa však už v máji 1626 stala vdovou. Mala 20 rokov, keď ju o ruku požiadal František Vešeléni. Jej novým domovom sa stala Teplička nad Váhom, kam odišla začiatkom roka 1630. Tu, v teplickom kaštieli, sa jej narodili obaja synovia, Adam (1630) a Ladislav (1633).
Životným krédom Žofie Bošňákovej bolo, že po človekovi ostanú len dobré skutky, všetko ostatné odveje neľútostný čas. Tejto zásade podriadila všetko svoje konanie. Pozornosť venovala najmä chudobným a trpiacim. Spolu s manželom Františkom Vešelénim založili a vydržiavali xenodochium, čiže útulok pre chudobných. Toto xenodochium založili na počesť Sedembolestnej Panny Márie a našli v ňom útočište nielen chudobní, ale aj opustení, chorí a siroty. Okrem stáleho vydržiavania útulku Žofia Bošňáková a František Vešeléni zriadili aj nadáciu v sume 1 000 zlatých. Z týchto peňazí, ktoré sa aj požičiavali, úroky plynuli v prospech útulku. Vešeléniovci sa ako patróni štedro starali aj o potreby farnosti a kostolov na panstve.
Žofiu Bošňákovú charakterizovali skromnosť, dobrosrdečnosť, cit pre spravodlivosť a rýdze povahové vlastnosti. Sám Vešeléni sa o nej vyjadroval vždy s úctou a pokladal ju za dokonalú bytosť. Žofia Bošňáková zomrela pomerne mladá 28. apríla 1644, nemala ešte ani 35 rokov. V tomto roku, poznačenom nepokojmi v súvislosti s povstaním Juraja Rákocziho I., jej rodina bývala na hrade Strečno, ktorý bol bezpečnejší ako kaštieľ v Tepličke. Preto ju pochovali na Strečne v krypte pod hradnou kaplnkou. Zanechala po sebe dvoch synov, jedenásťročného Ladislava a štrnásťročného Adama. Žofiin manžel František Vešeléni sa neskôr druhýkrát oženil s"Muránskou Venušou" - Máriou Széchyovou.
Telo Žofie našli po 45 rokoch od jej smrti neporušené
V teplickom kaštieli žil až do roku 1675 mladší syn Žofie Bošňákovej Ladislav aj so svojou manželkou Zuzanou Bakošovou. V rámci odvetných opatrení Viedne proti účastníkom vešeléniovského povstania bolo nariadené zbúranie niekoľkých hradov na Považí, medzi nimi aj Strečna. V obave pred represívnymi opatreniami opustil Ladislav Vešeléni teplický kaštieľ a uchýlil sa na otcove majetky do Poľska. Zhabané vešeléniovské majetky spravovala kráľovská komora a neskôr po thökölyovskom povstaní ich dostali bratia Ján Jakub a Fridrich Löwenburgovci. V tom čase bol hrad Strečno už neobývateľný. Nakoľko kolovali správy, že je na ňom ukrytý poklad, Ján Jakub Löwenburg dal v roku 1689 dôkladnejšie preskúmať celý objekt hradu. V zrúcaninách sa nenašli žiadne šperky ani iné cennosti, ale v krypte pod poškodenou kaplnkou našli Löwenburgom vyslaní ľudia medzi rozpadnutými rakvami a spráchnivenými kosťami nedotknutú rakvu Žofie Bošňákovej s jej zachovalým telom. Bol to prekvapivý objav, pretože od smrti Žofie Bošňákovej uplynulo vtedy viac ako 45 rokov a jej telo nebolo balzamované. V roku 1690 Ján Jakub Löwenburg dal provizórne upraviť hradnú kaplnku na Strečne a ohlásil na Biskupský úrad do Nitry nájdene neporušených telesných pozostatkov Žofie Bošňákovej, pričom požiadal o povolenie vystaviť rakvu verejne, čo podľa neho malo podporiť náboženské cítenie ľudu.
Keďže odpoveď z Nitry neprichádzala, Ján Jakub Löwenburg dal v roku 1698 rakvu premiestniť z hradnej kaplnky do krypty farského kostola v Tepličke nad Váhom. Biskupský úrad v Nitre vydal až v roku 1728 súhlas verejne vystaviť telesné ostatky Žofie Bošňákovej v teplickom chráme. Vtedy dal Löwenburg pristaviť k severnej strane teplického kostola samostatnú kaplnku s barokovým interiérom, zasvätenú Loretánskej Panne Márii, kde napokon uložili aj telesné ostatky Žofie Bošňákovej. Jej telo bolo v neporušenom stave, oblečené v čiernom odeve. V rakve boli uložené aj predmety, ktoré pochovali spolu s ňou: obrázok snímania Ježiša z kríža, vyrytý do striebornej platničky a jednoduchý ruženec.
Tu v kaplnke, pod obrazom s vlastnou podobizňou odpočívala Žofia Bošňáková do súčasnosti, kedy boli jej telesné pozostatky zničené ohňom, založeným duševne chorým človekom. Zostatky jej tela po požiari sú uložené na pôvodnom mieste v kostole v Tepličke nad Váhom.
Žofia Bošňáková alebo tiež Žofia Bosniaková , maďarsky Bosnyák Zsófia ( 2. júna 1609 , Šurany - 28. apríla 1644 , Strečno ), bola uhorská šľachtičná zo starého sedmihradského rodu Bošniak (historicky tiež). Svojou starostlivosťou o poddaných nad rámec bežných zvyklostí vtedajšej doby sa zaslúžila o dobrú povesť šľachty vo svojom okolí. Založila útulok pre chudobných, ktorý do dnešných dní plní svoje poslanie. V roku 1997 začal proces jej blahorečenia .
Žofia mala šesť súrodencov a jej rodičmi boli barón Tomáš Bošňák a Mária Kenderessyová. Celé svoje detstvo strávila u rodičov v Šuranoch. Už od jej útleho detstva sa o nej rozprávalo, že je krásavica. Mnoho mužov sa snažilo dostať do jej priazne, ale Žofia všetkých, ktorí sa jej chceli dvoriť, svojou zdržanlivosťou jednoznačne odrádzala. Jej odmietanie nedokázali prekonať ani uchádzači z najvýznamnejších rodov.
Manželstvo
Žofia sa ako 17-ročná vydala za baróna Michala Serényiho, ktorého otec Michal Serényi starší bol predchodcom Tomáša Bošňáka vo funkcii fiľakovského kapitána a jeho priateľom. Serényiovia pochádzali zo Sedmohradska a vlastnili majetky na Morave . Žofia odišla po svadbe na hrad Svetlov v Bojkoviciach . Manželstvo trvalo len krátko, pretože Michal Serényi na jar roku 1626 vážne ochorel. Zomrel na hrade Svetlov niekedy po 10. marci 1626. Žofia sa totiž v liste z mája 1626 podpísala už ako vdova . V liste adresovanom jej otcovi sa sťažuje, že sa o nej palatín vyslovil nepriaznivo. V rovnakom roku ako manžel jej zomrela aj matka. O rok neskôr, 24. apríla 1627, zomrel vo veku 22 rokov aj jej brat Tomáš. Vzhľadom na to, že otec často stonal, rozhodla sa Žofia vrátiť domov.
Františku Wesselényimu bolo dvadsaťpäť rokov, keď požiadal o ruku Žofie Bošňákovej. Žofia sa vo veku 20 rokov rozhodla so sobášom súhlasiť. Po svadbe sa jej novým domovom stal kaštel v obci Teplička nad Váhom , kam odišla začiatkom roku 1630 . Tu sa jej narodili obaja synovia - Adam (1630) i Ladislav (1633). Žofiin otec zomrel roku 1634. O dva roky neskôr pochovala aj svoju sestru Katarínu, ktorej bolo len 22 rokov. Svojich synov vychovávala Žofia prevažne sama, pretože Františka Wesselényiho, ktorý sa po jej otcovi stal kapitánom fiľakovskej pevnosti , viazali mnohé povinnosti. Wesselényiho častá neprítomnosť a zaneprázdnenosť boli dôvodom, že celé hospodárenie na ich panstve zveril manželke. Jej bol podriadený aj celý panský personál na čele so správcom panstva.
Žofia Bošňáková zomrela 8. apríla 1644 . Nebolo jej ešte ani tridsaťpäť rokov. Jej rodina prebývala na hrade Strečno , kde ju aj pochovali v krypte pod hradnou kaplnkou . Zanechala po sebe dvoch synov - 11-ročného Ladislava a 14-ročného Adama. V rovnakom roku ako Žofia zomrel aj jej starší brat Štefan vo veku tridsiatich siedmich rokov, ktorý v tom čase pôsobil ako nitriansky biskup .
Dobročinnosť
Žofia ľuďom rozdávala malé chleby, ktorým sa dodnes na jej počesť hovorí na Slovensku „bosniak“. Mala tiež cit pre spravodlivosť , o čom svedčí okrem iného jej list z 11. júna 1632 Adamovi Turzovi, županovi Spišskej stolice, napísaný kvôli vražde nevinného človeka.
Nikdy neodmietla žiadnu prosbu o pomoc, osobne sa starala o chudobných a trpiacich. Spolu so svojím manželom Františkom založili a financovali xenodochium čiže útulok pre chudobných, ktorý bol zasvätený Panne Márii Sedembolestnej . Na budove bol umiestnený kríž . Útočisko tu našli chudobní, opustení a siroty bez ohľadu na pôvod a príslušnosť. O útulku sa hovorilo aj ako o „ hospitale “, čiže o nemocnici. Všetky náklady na liečenie hradila šľachta . Zriadili nadáciu v sume 1000 zlatých . Z týchto peňazí, ktoré sa aj požičiavali, plynul úrok v prospech útulku.
Wesselényiovci sa starali o farnosti a kostoly na svojom panstve . V súpise, ktorý zaznamenal farár z Tepličky nad Váhom Štefan Pecka, sú uvedené sakrálne predmety pochádzajúce priamo od Žofie Bošňákovej. Boli to dve strieborné ampulky na vodu a víno, jedna strieborná a dve medené kadidelnice , antependium na oltár, humerál a vyšívaný biely obrus .
Po smrti
V roku 1674 cisárske vojsko zborilo hrad Strečno. Zabavené panstvo v Tepličke nad Váhom dostali synovia cisárskeho generála Ján Jakub a Fridrich Löwenburgovci. Nový majiteľ teplického panstva Ján Jakub Löwenburg nechal v roku 1689 preskúmať zrúcaniny hradu Strečno. V krypte pod poškodenou kaplnkou medzi strúchnivelými rakvami a telami zosnulých objavili rakvu s neporušeným Žofiiným telom.
Objav rakvy so zachovaným Žofiiným telom vyvolal medzi okolitým ľudom rozruch. Ján Jakub Löwenburg dal v roku 1690 narýchlo opraviť hradnú kaplnku. Rakva s neporušeným telom nechal postaviť na vyvýšené miesto. V roku 1690 tiež oznámil nález neporušených pozostatkov na Biskupský úrad v Nitre , kam cirkevne aj právne patrili Strečno aj Teplička. Zároveň požiadal o preskúmanie tohto nevysvetliteľného javu a upozornil na množstvo pútnikov, ktorí prichádzali k Žofiinej rakve. Požiadal zároveň o dovolenie vystaviť rakvu s telom na verejnú úctu. Pretože hrad Strečno nebol obývaný, rozhodol sa premiestniť telesné pozostatky Žofie do sídla svojho panstva. A tak ich v roku 1698 dal preniesť z hradu Strečno do krypty farského kostola v Tepličke nad Váhom . Na rozhodnutie nitrianskeho biskupa bolo treba čakať tridsaťosem rokov. Povolenie vystaviť telesné pozostatky Žofie Bošňákovej k verejnej úcte v teplickom kostole dal po dôkladnom preskúmaní okolností roku 1728 biskup Ladislav Adam Erdödy. Gróf Löwenburg sa postaral o dôstojný príbytok pre Žofiino telo. V rokoch 1728 – 1729 dal pristaviť k severnej strane teplického kostola samostatnú priestrannú kaplnku, zasvätenú Loretánskej Panne Márii , kam v roku 1729 preniesli Žofiine pozostatky. Baroková rakva mala sklenené veko. Nad rakvu zavesili Žofiin portrét podľa pôvodného obrazu z hradu Strečno. Obraz predstavuje grófku v takmer životnej veľkosti v dobovom odeve. V roku 1797 Ján Illesházy, ktorý bol vo vzdialenom príbuzenstve so Žofiou, dal jej telo obliecť do pozláteného rúcha a umiestniť do novej barokovej rakvy, ako aj zvýšiť jej podstavec . Rakva s pozostatkami stála na svojom pôvodnom mieste od roku 1729 až do roku 2009 .
Súčasnosť
Obyvatelia Tepličky nad Váhom majú k Žofii Bošňákovej dodnes veľkú úctu. Jej meno nesie jedna z ulíc v obci a od roku 1991 aj cirkevná základná škola . V roku 1994 jej vedľa rakvy osadili mramorovú dosku. V roku 2009 zapálil 31-ročný občan zo Žiliny , ktorý sa v minulosti liečil na psychiatriu , grófkine pozostatky. Rakva s telom vytiahol pred kostol, kde ju polial horľavinou a zapálil. Telo Žofie Bošňákovej úplne zhorelo. Polícia pôvodne podpaľača obvinila z hanobenia mŕtveho, za čo mu v prípade preukázania viny pred súdom hrozilo až päť rokov väzenia. Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiline zastavila trestné stíhanie muža obvineného z prečinu hanobenia mŕtveho, pretože obvinený nebol v čase činu pre nich príčetnosť trestne zodpovedný. Ľuboš R. na polícii vypovedal, že sa mu v noci zdalo, že Žofia Bošňáková bola upírka a vysala mu krv. Podpálil ju vraj preto, že niečo podobné videl vo filme.
V 20. storočí sa začali ozývať hlasy, aby boli urobené kroky pre blahorečenie Žofie Bošňákovej. V nových podmienkach náboženskej slobody na tieto výzvy odpovedal nitriansky biskup kardinál Ján Chryzostom Korec a 23. novembra 1997 pri príležitosti svätenia obnoveného farského kostola v Tepličke nad Váhom oznámil ustanovenia diecéznej komisie pre prípravu podkladov k procesu blahorečenia. Činnosť tejto komisie prebieha dodnes a jej hlavnou náplňou je zber historických písomných materiálov a podnetov.
Tlačová agentúra Slovenskej republiky a následne po nej aj zahraničné agentúry zaznamenali udalosť z 2. júna 2009 - 400. výročie narodenia Žofie Bošňákovej, ktorá sa uskutočnila v Tepličke nad Váhom. Od skorého rána prichádzali do Tepličky nad Váhom ľudia zo Slovenska i zo zahraničia. Boli medzi nimi aj poslanci SNR , Európskeho parlamentu , primátori a starostovia okolitých miest a obcí a ďalšie významné osobnosti, ako napríklad Wolfgang Andreas Breitenthaler Conte di Arna, prezident konzulárneho zboru v Rakúsku . Časť hostí tvorili aj žijúci príslušníci šľachtického rodu Bošniakov na Slovensku, ku ktorým patrí okrem iného: Stanislava Patayová, Jakub Rafael B. Patay, Juraj Petrovič a Ing. Štefan Bošňák, primátor Trnavy. Tomáš Galis, žilinský diecézny biskup vyhlásil v žilinskej diecéze Rok Žofie Bošňákovej.
Slovenská pošta pri tejto príležitosti vydala známku , listové obálky a pohľadnice , ktoré sa v tento deň mohli dať opečiatkovať inauguračnou pečiatkou, ktorá platila iba tento jeden deň.
Zaujímavosti
V lete roku 1678 cisárske vojsko drancovalo hrad Strečno. Po komnatách prišla na rad aj kaplnka. Odstránili kryt krypty a vošli dovnútra. Vynášali rakvy, odrážali veká a drancovali z trúchnivejících tiel všetko, čo malo cenu. Keď dali dole veko z rakvy Žofie Bošňákovej, uvideli, že jej tvár, ruky aj telo zostali neporušené aj napriek tomu, že od jej smrti ubehlo už takmer tridsaťštyri rokov. Rozhodli sa ukradnúť Žofiin snubný prsteň a retiazku. Keďže jej prsteň nemohli stiahnuť z prsta, odsekli jej ho šabľou . Potom hodili Žofiino telo aj s rakvou do jamy s vápnom , ktorá sa nachádzala na dvore. Keď vojaci opustili hrad, slúžiacu rakvu vytiahli. Po otvorení zistili, že Žofiino telo bolo neporušené, len farbu kože mala tmavšia. To, že sa Žofiino telo zachovalo v pomerne dobrom stave aj po takom dlhom čase, pripísali všetci vhodnému prostrediu krypty, v ktorej mŕtva ležala. Rozbor Žofiiných ostatkov vykonalo niekoľko odborníkov v rôznych časových intervaloch. V roku 1727 to bol gróf, lekár a egyptológ Alexander Károly , v roku 1843 lekár a historik Ágoston Balogh, ktorý urobil aj patologické ohliadky . Svoje poznatky publikoval a okrem iného v nich uvádza:
„
Telo nebohé nie je čierne, ale hnedasté a je bez najmenšieho kazu. Napriek tomu, že je mŕtva už dlhšiu dobu, jej telo je pružné, akoby zomrela nedávno. Napriek všetkým skutočnostiam danej logiky a poznanej praxe, ťažko mi vysvetliť príčiny tohto stavu. Iba nos a pery má mierne strúchnivelé. Keď som stisol prstom tie časti tela, kde je veľa mäsa, ako napríklad na zadnej časti, priehlbina sa znova vyrovnala. … Keby sa niekto chcel odvolávať na to, že jej telo sa zachovalo len preto, že sa v okolí nachádzala kalciová, tzn. vápenitá pôda, toto tvrdenie neobstojí. Podrobným skúmaním sa dokázalo, že v krypte boli pochované aj ďalšie telá zo staršieho aj mladšieho obdobia a všetky mŕtvoly strúchniveli…
“
Jej telo sa zachovalo v relatívne nezmenenom stave až do roku 2009.
Upálil Žofiu
Ako sa toto vôbec mohlo stať?! Celých 365 rokov sa ľudia starali o vzácnu a dokonale zachovanú múmiu Žofie Bosniakovej († 35), ktorá údajne uzdravovala chorých. Včera predpoludním však jej telo pred kaplnkou v Tepličke nad Váhom spálil Ľuboš Repkovský. (31) zo Žiliny. Žofia Bosniaková pritom bude mať v júni 400. výročie narodenia! (NA FOTOGRAFII - PODOBIZEŇ ŽOFIE: Obraz bol namaľovaný v roku 1729 a nachádza sa v kaplnke.)
6 fotografií
„Prišiel ako turista, pôsobil normálne. To, čo sa stalo, je pre nás strašná tragédia,“ krúti hlavou predavačka z cukrárne, z ktorej si návštevníci požičiavali kľúče od kaplnky, kde ležala múmia Žofie Bosniakovej. Väčšinou sa sami modlili pred jej rakvou. Ľuboš však nebol bežný turista. Do kaplnky sa vybral s jasným úmyslom. Takmer 365- ročnú múmiu v truhle totiž vyvliekol po zemi pred kostol, polial horľavinou a zapálil. Podľa ľudí, ktorí prišli na miesto skazy, Ľuboš mal na chrbte ruksak a v ňom pravdepodobne kanister s benzínom.
Jeho hrozný čin videla učiteľka Justína Kozanková (70). „Diabolsky sa pri tom smial, určite ho stihne zaslúžený trest,“ myslí si. Prudký oheň dokonal dielo skazy aj napriek tomu, že okoloidúci šofér vybehol z auta a snažil sa ho uhasiť hasiacim prístrojom.
Nikto pritom nepredpokladal, že by sa niečo také mohlo stať, preto návštevníkov nekontrolovali. „Žofia prežila vojny aj totalitu, turisti si súkromie pochvaľovali,“ vraví kostolník Gustáv Noga (68). Obhorená rakva aj pozostatky Žofie Bosniakovej sú opäť na svojom mieste v kaplnke. „O tom, čo sa s nimi stane, rozhodne cirkev,“ dodáva Noga. Celá Teplička je z tragédie v šoku. Mnohí ľudia si myslia, že podpaľač bol isto satanista. Rakva podľa nich vytvorila na mieste požiaru tvar kríža.
Vandalizmus, aký nemá obdoby
„Určite to nemohol byť zdravý človek, je to poľutovaniahodné. Tento rok sme mali vyhlásiť za Rok Žofie Bosniakovej, ktorá je vzorom pre matky a manželky,“ reagoval na udalosť hovorca žilinskej rímskokatolíckej diecézy Peter Holbička. Podľa Kataríny Repáňovej, kastelánky Strečnianskeho hradu, kde Žofia istý čas žila, ide o vandalizmus, aký nemá obdoby.
„Veľmi nás to mrzí, nie je to len poškodenie súčastí kultúrneho dedičstva, ale aj hanobenie pozostatkov. Vnímame to aj ako hrubé narušenie cítenia veriacich,“ povedal hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár.
– V roku 1921, keď v Liptovskom Jáne odkryli kryptu pod podlahou katolíckeho kostola, objavili asi dvadsať múmií vo výbornom stave.
– V roku 1910 daroval advokát István Munkácsi-Sűtő múzeu v Rimavskej Sobote egyptskú múmiu, ktorú priviezol zo svojich ciest po Egypte.
– Dve egyptské múmie majú aj v Betliari. Amonovho kňaza a dvojročné dieťa pravdepodobne z Afriky priviezol gróf Emanuel I. Andráši v roku 1850.
– Prírodovedné múzeum Slovenského národného múzea v Bratislave tiež vlastní múmie. Dve sú úplné, z tretej tam vlastnia len mumifikovanú mužskú hlavu.
– Na hrade Krásna Hôrka v sklenenom sarkofágu leží mumifikovaná žena, Žofia Andrášiová-Serédiová. Istí historici naznačujú, že by mohlo ísť o grófku Teréziu Doriovú, manželku Štefana III.
– V Trenčianskych Bohuslaviciach majú od roku 1764 pozostatky svätého Adeodata. Dal si ho priniesť gróf Anton Erdödi, pán tamojšieho kaštieľa. (rm)
Hrozí mu 5 rokov!
Podpaľača Ľuboša R. (31), ktorého priamo pri čine chytila polícia, už stíhajú za trestný čin hanobenia mŕtveho. Muži zákona boli údajne pri kostole do troch minút. Ľuboš sa mal pred časom liečiť na psychiatrii. „Jeho zdravotný stav musí preskúmať lekár,“ povedala žilinská krajská policajná hovorkyňa Jana Balogová. Za spálenie takmer 365-ročných pozostatkov ženy považovanej za sväticu mu hrozí 5 rokov väzenia. (jb)
Návštevníci boli sami
Turisktov, ktorí chceli vidieť zachovanú múmiu Žofie Bosniakovej, v kaplnke nik nestrážil. Kľúče dostali v neďalekej cukrárni, kde sa zapísali do zoznamu návštevníkov. Keďže si však v minulosti niektorí trhali kúsočky z jej prstov, pred pár rokmi na truhlu položili ochrannú sklenenú tabuľu. Väčšina ľudí sa pri rakve ticho modlila a za celé stovky rokov sa nik nepokúsil zničiť ju. (jb)
Kópia je na Strečne
Na hrade Strečno majú ešte keramická kópiu múmie Žofie Bosniakovej. Leží v hradnej krypte. „Dali sme ju sem pred troma rokmi, aby návštevníci videli, ako bola pochovaná,“ povedala kastelánka hradu Katarína Repáňová. Žofia Bosniaková totiž niekoľko rokov žila na hrade, kde sa uchýlila počas jedného zo stavovských povstaní. Tu aj zomrela. Po 45 rokoch od smrti objavili pri prieskume jej neporušené telo. (jb)
Chceli z nej svätú
DOBRÉ skutky a pozitívny vzor Žofie Bosniakovej rovnako ako uzdravovacie schopnosti inšpirovali cirkevných hodnostárov na jej blahorečenie. Za svätú ju zatiaľ nevyhlásili. „Proces blahorečenia je momentálne prerušený,“ povedal hovorca žilinskej diecézy Peter Holbička. Začali ho ešte v roku 1997 na podnet kardinála Jána Chryzostoma Korca. (jb)
Považovali ju za sväticu
ŽOFIA BOSNIAKOVÁ sa narodila 2. júna 1609 v rodine baróna v Šuranoch. Mala vraj skromnú a dobrosrdečnú povahu. Bola mimoriadne pekná a dvakrát sa vydala. Jej prvý manžel, barón Michal Serény, totiž po piatich mesiacoch manželstva ťažko chorý zomrel. Druhýkrát sa vydala ako 20-ročná. Spolu s mužom, neskorším palatínom Františkom Wesselénym (Vešelénym), žili v Tepličke nad Váhom a mali dvoch synov. Založili útulok pre chudobných aj nemocnicu. Sponzorovali aj kostoly a fary v okolí. Žofia bola vraj nesmierne dobrá osoba, ktorá pomáhala poddaným. Zachoval sa list, ktorý písala županovi Spišskej stolice kvôli vražde nevinného človeka. Medzi ľuďmi sa hovorilo, že dokáže chodiť po hladine Váhu. Údajne chodila bosá aj v treskúcej zime a jej šľapaje vraj boli úplne horúce. Žila nábožným životom. Podľa rozprávania hladným rozdávala malé chlebíky, ktorým sa dodnes hovorí bosniaky. „Krátko žila na hrade Strečno, kde ako 35-ročná 28. apríla 1644 zomrela. Pochovali ju v krypte hradnej kaplnky,“ povedala nám kastelánka hradu Katarína Repáňová.
Zázračná múmia
Neporušené telo Žofie Bosniakovej objavili v roku 1689, keď dal hrad preskúmať jeho nový majiteľ Ján Jakub Lowenburg. Jeho stav sa vraj nedá vysvetliť vedecky, pretože ostatné telá ležiace pri nej boli spráchnivené. Do Tepličky presunuli múmiu Žofie Bosniakovej v roku 1698.
Ženy z Tepličky nad Váhom ju pravidelne prezliekali do nových šiat, pretože staré sa na nej rozpadali. Tvrdili, že múmia bola na dotyk pružná a dokázali ju aj posadiť! Do kaplnky chodievali pútnici, ktorí sa pri jej tele modlili. Údajne dokázala aj zázračne uzdravovať. Istej Američanke vraj stačilo, že sa prstom, ktorý ju dlhý čas bolel, dotkla rakvy. Bolesti údajne zázračne prestali. Taliansky pútnik, ktorý chodí do Tepličky už mnoho rokov, sa zas pri Bosniakovej tele dlho modlil za uzdravenie ťažko chorého brata, ktorý sa nakoniec vyliečil. (jb)
Podpálil Žofiu Bosniakovú. Oľutoval to a odišiel domov
Psychicky chorý podpaľač dnes pred súdom oľutoval, že v apríli neďaleko Žiliny zničil vzácnu múmiu Žofie Bosniakovej. Zároveň tvrdil, že dva až tri mesiace si svoj skutok neuvedomoval.
krásna hôrka žofia bosniaková - Hľadať Googlom
ŽILINA. Psychicky chorý podpaľač dnes pred súdom oľutoval, že v apríli neďaleko Žiliny zničil vzácnu múmiu dobrodinky Žofie Bosniakovej. Zároveň tvrdil, že dva až tri mesiace si neuvedomoval, čo urobil. Tridsiatnikovi väzenie nehrozí, lebo prokuratúra pre jeho zlý duševný stav už skôr zastavila trestné stíhanie. Žilinský okresný súd o prípadnom uložení ústavnej liečby pre chorého muža rozhodne neskôr. Verdikt nevyniesol, pretože na pojednávaní chýbali súdni znalci.
"Je mi ľúto, čo som spravil. Až idú po mne zimomriavky, keď si spomeniem na čin, ktorého som sa dopustil," povedal podpaľač, ktorý trpí paranoidnou schizofréniou. Už dlhšie obdobie sa lieči na psychiatrii ambulantne a užíva lieky.
Muž sa psychicky v súčasnosti vraj cíti celkom dobre, do psychiatrickej liečebne sa mu ísť príliš nechce. "Som si vedomý svojej choroby. Chcel by som pokračovať v ambulantnej liečbe," dodal. Podľa vyjadrení žilinskej nemocnice, odkiaľ ho prepustili v polovici mája, je terajší psychický stav pacienta stabilizovaný. Rozhodujúce slovo, či podpaľač skončí v ústave, budú mať podľa sudkyne znalci. Pojednávanie bude pokračovať v závere júla.
Žilinčana polícia pôvodne obvinila z hanobenia mŕtveho, za čo mu v prípade preukázania viny pred súdom hrozilo až päť rokov väzenia. Vyšetrovateľ však neskôr sám navrhol prokuratúre zastavenie trestného stíhania, lebo pri zapálení relikvie bol muž nepríčetný. Po zničení múmie skončil namiesto vo vyšetrovacej väzbe v rukách psychiatrov. Relikviu v Tepličke nad Váhom vraj zapálil preto, lebo na videozázname videl Bosniakovú zobrazenú nie ako ženu pomáhajúcu chudobným, ale ako bosorku.
Tridsiatnik truhlu s ostatkami šľachtičnej, od narodenia ktorej uplynulo nedávno 400 rokov, vyniesol pred kostol, polial horľavinou a zapálil. Po založení ohňa zostal pri rakve, kde ho zadržali policajti. Obhorené zvyšky múmie po expertíze napokon skončili v nepriehľadnej kovovej skrinke v zamrežovanom výklenku kaplnky kostola v Tepličke.
1. apr 2009 o 12:12
Podpaľač zničil vzácnu múmiu Žofie Bosniakovej
Tridsaťjedenročný Žilinčan, ktorý podpálil zachované ostatky Žofie Bosniakovej, považovanej za sväticu, sa nad dielom svojej skazy podľa očitých svedkov smial.
TEPLIČKA NAD VÁHOM. Telesné pozostatky 400-ročnej múmie Žofie Bosniakovej, ktoré boli uložené v kaplnke kostola v Tepličke nad Váhom, dnes dopoludnia zapálil 31-ročný Žilinčan-Ľuboš Repkovský. Telo zhorelo do tla. Podpaľača polícia zadržala. Novinárom to povedala hovorkyňa krajského riaditeľstva polície v Žiline Jana Balogová. Prečo muž vzácnu historickú relikviu zničil, nie je zatiaľ jasné.
"Telesné pozostatky, ktoré boli uložené v drevenej truhle, vytiahol pred kostol, kde ich polial nezistenou horľavou látkou a zapálil,"
Podpaľač sa do kaplnky dostal ako bežný turista. Kľúče si, podobne ako ďalší záujemcovia o prehliadku, vypýtal v neďalekej cukrárni. Po založení ohňa zostal pri rakve, kde ho zadržali policajti. Niektorí miestni obyvatelia označili podpaľača za nepriateľa cirkvi alebo satanistu.
Za hanobenie mŕtveho hrozí páchateľovi v prípade dokázania viny pred súdom až päť rokov väzenia.
Barbarský čin
Mumifikované pozostatky grófky Žofie Bosniakovej 1. apríla zhoreli do tla. Podpaľač prišiel približne o desiatej ku kostolu v Tepličke nad Váhom, kde boli v Loretánskej kaplnke uložené.
V ruksaku mal horľavú látku. V neďalekej cukrárni si vypýtal kľúče od časti kostola, kde bola uložená múmia a zapísal sa do knihy návštev, čo bol bežný postup. Vošiel dnu, vytiahol truhlu z kostola, rozbil sklenený kryt, vylial horľavú látku, podpálil a pozeral sa na to.
Policajti ho zadržali na mieste, k činu sa priznal.
Podpaľač, ktorý zapálil telesné pozostatky Žofie Bosniakovej v Tepličke nad Váhom, považovanú za sväticu, je na psychiatrii. Vyšetrovateľ ho však obvinil z prečinu hanobenia mŕtveho, za čo je trestná sadzba jeden až päť rokov väzenia. Bol však prevezený na psychiatrické oddelenie v Bytčici neďaleko Žiliny, jeho ošetrujúci psychiater mu nariadil ústavnú psychiatrickú liečbu. Motívom konania 31-ročného Ľuboša zo Žiliny, ktorý sa k skutku dobrovoľne priznal, môže byť jeho duševná choroba - schizofrénia.
Páchateľ sa nad dielom svojej skazy podľa očitých svedkov smial. "Sedel spútaný pod stromom a smial sa. Hovoril - zabite ma, no zabite ma," povedala Justína Kozánková, kultúrna referentka obce. Žilinský diecézny biskup Tomáš Galis vyjadril hlboké poľutovanie nad barbarským činom zničenia telesných pozostatkov Žofie Bosniakovej, ktoré boli vo Farskom kostole sv. Martina v Tepličke nad Váhom vystavené 280 rokov.
Podľa hovorcu Žilinskej diecézy Petra Holbičku počas 280 rokov, kedy boli vo Farskom kostole sv. Martina v Tepličke nad Váhom vystavené telesné pozostatky Žofie Bosniakovej k verejnej úcte, až do dnešného dňa nedošlo k ich zneucteniu.
" Napriek tejto udalosti otec biskup povzbudzuje k šíreniu jej úcty ako vzoru veriacej manželky a matky. Druhého júna tohto roku si budeme pripomínať 400 rokov od jej narodenia a biskup Galis chce v rámci celej diecézy vyhlásiť rok Žofie Bosniakovej. V rámci tohto roka plánuje putovať po svojej diecéze s katechézou o rodine, kde bude aj Žofiu Bosniakovú dávať za vzor hodný nasledovania," uviedol Holbička.
Udalosť v Tepličke je barbarským činom aj podľa žilinského primátora Ivana Harmana. „To čo sa stalo, je šokujúce a neospravedlniteľné. Nepochopiteľné konanie mladého muža v Tepličke nad Váhom je útokom nielen na pamiatku Žofie Bosniakovej, ale predovšetkým je to barbarský čin, ktorý útočí na základné ľudské hodnoty. Žofia Bosniaková je významná postava našej histórie a fenomén, ktorý prekračuje hranice Slovenska,“ povedal Harman. Ako ďalej dodal, je smutné, že sa takéto niečo stalo a ešte smutnejšie, že sa to nedá napraviť.
„Je nám to veľmi ľúto. Pri príležitostí osláv 400. výročia narodenia Žofie Bosniakovej a 365. výročie jej úmrtia sme pripravovali špeciálny okruh pre turistov do Strečna a do Tepličky,“ uviedla Alena Reháková, riaditeľka Turistickej informačnej kancelárie mesta Žilina.
V pondelok 6. 4. 2009 boli telesné ostatky Žofie Bosniakovej prevezené do Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine.
Expertízne a antropologické úkony v súvislosti s poškodením tela Žofie Bosniakovej, ku ktorému došlo dňa 1. 4. 2009 v Tepličke nad Váhom, vykonali Prof. MUDr. František Novomeský, PhD., hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva pre súdne lekárstvo, a jeho asistent MUDr. František Štuller, PhD.
Vo foreznej expertíze boli zo zhorených zvyškov v ohorenej rakve vyčlenené kostrové a iné ostatky tela Žofie Bosniakovej, ktoré boli odborne popísané a zdokumentované.
14.04.2009 opäť zasadala komisia, ktorá sa zaoberala na uschovanie ostatkov Žofie Bosniakovej. Komisia sa stretla na Biskupskom úrade v Žiline.
Komisiu tvorili zástupcovia z Považského múzea v Žiline, Krajského pamiatkového úradu v Žiline, Obecného a Farského úradu v Tepličke nad Váhom, z Ústavu súdneho Lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine a zo Žilinskej diecézy.
Lekár František Štuller informoval o expertíze, ktorú vykonali v Ústave súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine. Z artefaktov sa zachovali: medailónik zo žltého kovu, ruženec, náramok a zvyšky kovových patentov zo šiat. Kostra sa skladá z vyžíhaných úlomkov kostí. Expertíza potvrdila, že ide o ženu vo veku zhruba 35 rokov, vysokú asi 160 centimetrov.
"Komisia sa dohodla na tom, že ostatky budú vložené do schránky a uložené do Loretánskej kaplnky Farského kostola sv. Martina v Tepličke nad Váhom. Drevená rakva, ktorá je pamiatkovo chránená, bude prevezená do depozitu Považského múzea v Žiline a podrobená odbornému vyjadreniu reštaurátora na drevo. O ďalšom odbornom postupe bude komisia rokovať na najbližšom stretnutí," informoval náš spravodajský portál hovorca biskupského úradu v Žiline Peter Holbička.
Biskup Galis pripomenul, že veriaci ľud z Tepličky nad Váhom má veľkú zásluhu na rozšírení úcty k Žofii Bosniakovej.
V nedeľu 26. apríla Mons. Galis, Žilinský diecézny biskup viedol odprosujúcu pobožnosť za čin, ktorý sa udial 1. apríla tohto roku. Spoločne s veriacimi odprosoval Boha za čin, ktorý sa tu stal 1. apríla.
V svojom príhovore biskup Galis predstavil súcit a milosrdenstvo ako najsilnejšie charakteristiky Ježišovej osoby v evanjeliách a zdôraznil: „V každom čase buď pripravený pomáhať! - toto je povolanie Božích detí! Dnes sme tu aj preto, aby sme ďakovali Bohu za dar manželky a matky Žofie Bosniakovej, ktorá nám svojím životom ukázala, že je možné žiť podľa evanjelia a nasledovať Krista. Zloba, nenávisť, šialenstvo či chorá myseľ nikdy nemôže zničiť to, čo bolo preniknuté Kristovým príkladom. Nemôže zvíťaziť nad láskou, súcitom a milosrdenstvom." Na záver vyzval všetkých prosiť Pána, aby nás zbožný, príkladný a hrdinský život Žofie Bosniakovej napĺňal nielen údivom, ale aj nasledovaním.
Pri tejto príležitosti boli pozostatky grófky Žofie Bosniakovej, opäť slávnostne uložené v antikorovej urne do zamrežovaného výklenku v Loretánskej kaplnke farského kostola v Tepličke nad Váhom.
Starosta Milan Lazar povedal, že ľudia sa so Žofiinou stratou už pomaly vyrovnali. „Chodili sa na ňu všelijakí pozerať, aj ateisti, aj kresťania. Niekto sa prišiel pomodliť, niekto obdivovať. Asi takto sa to malo stať, že teraz tam budú chodiť ľudia za nejakým účelom a nie, aby obzerali múmiu.“
„Zámerom odprosujúcej nedeľnej bohoslužby bolo aj modlenie sa za toho človeka i za to, aby sa už takéto veci nestávali. Čas ukáže, prečo to muselo byť a či to pomohlo k väčšiemu šíreniu úcty k samotnej Žofii Bosniakovej,“ dodáva P. Holbička.
Žofia Bošňáková a jej životné osudy (1609 - 1644)
Žofia Bošňáková pochádzala z rodu Bošňákovcov, korene ktorého siahajú do juhoslovanskej Bosny. Kroky príslušníkov tohto rodu pod vplyvom nájazdov Turkov smerovali do Slovinska, kde uhorský kráľ Ľudovít II. potvrdil Jakubovi Bošňákovi dávne výsady jeho rodu a napokon sa Bošňákovci usídlili v Bratislavskej a Nitrianskej stolici.
27. 8. 1554 panovník Ferdinand I. potvrdil Marekovi Bošňákovi privilégia rodu novou erbovou listinou.
Vnukom Mareka Bošňáka bol potomok jeho syna Ondreja a Kataríny lllesházyovej Tomáš, ktorý získal majetok v Šuranoch. Stal sa najskôr kapitánom Šurianskeho hradu a neskoršie aj fiľakovskéj pevnosti, ktorá mala počas protitureckej obrany veľký význam. V roku 1609 ho povýšili za baróna. Tomáš Bošňák sa oženil s Máriou Kenderessyovou z Hevejskej stolice vo Fiľakove 26. 1. 1605. Z tohto manželstva sa narodilo sedem detí, a to Tomáš, Štefan — neskorší nitrianský biskup, Žofia (2. júna 1609 v Šuranoch), Judita, Katarína, Anna a Magdaléna.
Žofia mala skromnú a dobrosrdečnú povahu. Ako družica sa zúčastnila v roku 1624 na svadbe Mikuláša Esterházyho a Kristíny Nyáriovej v Sučanoch, na ktorej bol prítomný aj arcibiskup Peter Pázmány. Žofia, sa ako 17-ročná vydala za baróna Michala Serényiho, ktorého otec Michal Serényi starší bol predchodcom Tomáša Bošňáka vo fiľakovskom kapitanáte, a to od roku 1592, kedy bolo Fiľakovo vybojované späť od Turkov. Serényiovci pochádzali zo Sedmohradska a mali viaceré majetky aj na Morave. Žofia hneď po svadbe odišla na hrad Svetlo v Bojkoviciach.Toto manželstvo trvalo veľmi krátko, pretože Michal Serényi na jar v roku 1626 náhle ochorel. Ťažko chorý napísal na hrade Svetlo 10.3. 1626 svoj testament. Pamätal v ňom aj na chudobných a bol veľmi štedrý. Je isté, že za touto jeho štedrosťou stála aj jeho manželka Žofia Bošňáková. Serényi zomrel na hrade Svetlo v Bojkoviciach po 10. 3. 1626. Jeho manželka sa v liste z mája 1626 podpísala už ako vdova. V tomto liste adresovanom jej otcovi sa sťažuje, že sa palatin o nej, úbohej vdove a sirote, vyslovil nepriaznivo. List svedčí o jej povahových vlastnostiach, oddanosti do Božej vôle a o duchovnej hĺbke mladej Žofie, ktorá dala prednosť čistote vlastného svedomia pred mienkou ľudí. V tom istom roku ako jej manžel jej zomrela matka. O rok neskôr, 24.4. 1627, zomrel ako 22-ročný jej brat Tomáš v Kismartone. Vzhľadom na to, že jej otec občas chorľavel, Žofia sa vrátila z hradu Svetlo domov.
František Wesselényi,druhý manžel Žofie Bošňákovej, bol synom Štefana a Kataríny Dersffyovej a narodil sa v roku 1605. Keď mal dva roky, zomrela mu matka. Študoval na kolégiu u jezuitov v Trnave, kde prestúpil na katolicizmus a stal sa veľkým ctiteľom Panny Márie. Už ako mladík sa zúčastnil v službách fiľakovského kapitána Tomáša Bošňáka protitureckých bojov. Neskôr sa stal aj členom poľskej šľachty.
František Wesselényi mal dvadsaťpäť rokov, keď požiadal o ruku Žofie Bošňákovej, dcéry fiľakovského kapitána Tomáša Bošňáka. Žofia, keď sa rozhodla spojiť svoj osud s Wesselényim, bola 20-ročná, ale už bola vdovou. Po sobáši sa jej novým, domovom stala Teplička nad Váhom, kam odišla začiatkom roka 1630. Tu, v teplickom kaštieli, sa jej narodili obaja synovia. Adam (I630) a Ladislav (1633).
Žofia neodmietala nijakú prosbu o pomoc. Osobitný ohľad brala na chudobných a trpiacich. Spolu so svojím manželom Františkom založili a vydržiavali xenodochium, čiže útulok pre chudobných.Toto xenodochium založili na počesť Sedembolestnej Panny Márie a podľa nej ho aj pomenovali. Na budove bol umiestnený križ. Útočisko tu našli chudobní a opustení, siroty bez ohľadu na pôvod a príslušnosť. Útulok sa spomínal aj ako "hospitale", čiže nemocnica.Trovy liečenia hradilo takisto panstvo. Zriadili aj nadáciu v sume 1000 zlatých. Z týchto peňazí, ktoré sa aj požičiavali, plynuli úroky v prospech útulku.
Wesselénýiovci sa ako patróni štedrým spôsobom starali o potreby farnosti a kostolov na panstve. V súpise, ktorý zaznamenal teplický farár Štefan Kôstka, sú uvedené sakrálne predmety pochádzajúce priamo od Žofie Bošňákovej. Boli to dve strieborné ampulky na vodu a víno, jedna strieborná a dve medené kadidelnice, antipendium na oltár, humerál a vyšívaný biely obrus. Žofia mala cit pre spravodlivosť a svedčí o tom jej list z 11.6. 1632 Adamovi Thurzhovi, hlavnému županovi Spišskej stolice, napísaný, kvôli vražde nevinného človeka.
Žofiin otec po dlhšej chorobe zomrel 9. 12. 1634 a o 2 roky sa musela rozlúčiť so svojou 22-ročnou sestrou Katarínou. Pri výchove svojich dvoch synov bola Bošňáková odkázaná prevažne sama na seba, pretože Františka Wesselényiho, ktorý sa po jej otcovi stal kapitánom fiľakovskej pevnosti, viazali k tomuto miestu mnohé povinnosti. Wesselényiho častá neprítomnosť a zaneprázdnenosť spôsobili aj to, že usmerňovanie hospodárenia na panstve zveril svojej manželke. Jej bol podriadený celý pansky personál ná čele so správcom panstva.
Žofia Bošňáková zomrela pomerne mladá 8.4. 1644 nemala ani tridsaťpäť rokov. V tomto roku, poznačenom nepokojmi v súvislosti s povstaním Juraja Rákocziho I., jej rodina prebývala na Strečnianskom hrade. Pochovali ju na hrade Strečno pod hradnou kaplnkou. Zanechala po sebe dvoch synov, 11-ročného Ladislava a l4-ročného Adama. V tom istom roku ako Žofia zomrel aj jej starší brat Štefan vo veku tridsaťsedem rokov.V tom čase pôsobil ako nitriansky biskup.
František Wesselényi sa 23.4. 1644 za vojenské zásluhy stal grófom. V roku 1645 sa František oženil s Máriou Széchyovou, paňou Muránskeho hradu,kde krátko po sobáši býval. Neskôr sa presťahoval na Ľupčiansky hrad. Z funkcie hradného kapitána postúpil na hlavného kapitána hornouhorských vojsk. Ba v roku 1655 dosiahol najvyššiu možnú hodnosť - stal sa uhorským palatínom, najvyšším krajinským hodnostárom po cisárovi. V roku 1664 sa stal vodcom sprisahania uhorských veľmožov proti cisárovi Leopoldovi I., ktoré bolo reakciou na to, že viedenský cisársky dvor bez súhlasu krajinského snemu vo Vašvári uzavrel s Turkami nevýhodnú mierovú zmluvu. Len predčasná smrť 27. 3. 1667 zachránila Františka Wesselényiho pred verejnou popravou, ktorá postihla viacerých účastníkov povstania po jeho odhalení. Pochovali ho na Muráni.
Po smrti Františka Wesselényiho zdedil teplické panstvo jeho mladší syn Ladislav. Starší syn Adam zomrel mladý ešte v roku I652. Ladislav žil do roku 1675 v Teplickom kaštieli, odkiaľ odišiel do Polska na majetky zdedené po otcovi, kvôli podozreniu, že sa zúčastnil na sprisahaní pripravovanom jeho otcom. V roku 1674 cisárske vojsko vyhodilo do povetria hrad Strečno. Zhabané panstvo v Tepličke dostali synovia cisárskeho generála Ján Jakub a Fridrich Löwenburgovci. Nový majiteľ teplického panstva Ján Jakub Löwenburg v roku 1689 dal preskúmať zrúcaniny hradu Strečno. Podnetom k tomu boli chýry o poklade ukrytom na hrade. V ruinách rozpadajúceho sa hradu nenašli žiaden poklad, ale v krypte pod poškodenou kaplnkou medzi asi päťdesiatimi spráchnivenými k rakvami a telami zosnulých objavili rakvu s neporušeným telom Žofie.
Objav rakvy so zachovaným telom Žofie na Strečne , vyvolal medzi okolitým ľudom rozruch. Ján Jakub Löwenburg dal v roku 1690 narýchlo upraviť hradnú kaplnku na Stredne. Rakvu s neporušeným telom nechal postaviť na vyvýšené miesto.V roku 1690 oznámil nález neporušených ostatkov na Biskupský úrad v Nitre, kam cirkevnoprávne patrili Strečno i Teplička. Zároveň požiadal o preskúmané tohto ľudsky nevysvetliteľného javu a upozornil na množstvo pútnikov, ktorí prichádzali k Žofiinej rakve.Takisto požiadal o dovolenie vystaviť rakvu s telom k verejnej úcte. Kedže hrad Strečno nebol obývaný gróf Löwenburg sa rozhodol premiestniť telesné ostatky Žofie do sídla svojho panstva. A tak ich v roku 1698 dal preniesť zo strečnianskej kaplnky do krypty farského kostola v Tepličke.
Tridsaťosem rokov bolo treba čakať na rozhodnutie nitrianskeho biskupa. Povolenie vystaviť telesné ostatky Žofie Bošňákovej k verejnej úcte v teplickom kostole po dôkladnom preskúmaní okolností dal roku 1728 biskup Adam Ladislav Erdödy. Gróf Löwenburg sa postaral o dôstojný príbytok pre telesnú schránku Žofie. V rokoch 1728 - 29 dal pristaviť k severnej strane teplického kostola samostatnú priestrannú kaplnku, zasvätenú Loretánskej Panne Márii. V roku 1729 v slávnostnom sprievode preniesli ostatky Žofie z krypty kostola do novopostavenej kaplnky. Baroková rakva mala sklenené veko. Nad rakvou zavesili podobizeň Žofie, ako ju predstavoval pôvodný obraz zo Strečnianského hradu. Obraz predstavuje grófku v takmer životnej veľkosti živými farbami a v odeve jej doby. V roku 1797 Ján Illesházy, ktorý bol vo vzdialenom príbuzenstve so Žofiou, dal jej telo obliecť do pozláteného rúcha a umiestniť do novej barokovej rakvy, ako aj zvýšiť jej podstavec. Rakva s ostatkami stojí na svojom pôvodnom mieste od roku 1729 až dodnes.
Obyvatelia Tepličky nad Váhom osobitne žijú duchom Žofie Bošňákovej. Jej meno nesie jedna z ulíc obce od roku 1991 i základná cirkevná škola. Z vďačnosti za vvyprosené milosti jej v roku 1994 vedľa rakvy osadili mramorovú tabuľu.
K 350. VÝROČIU ÚMRTIA-VDAKA ZA MOCNÝ PRÍHOVOR
OD OBECNÉHO ZASTUPOTEĽSTVA A
OD OBČANOV OBCE TEPLIČKA NAD VÁHOM.
V 20. storočí sa začali ozývať hlasy, aby sa podnikli kroky pre blahorečenie Žofie Bošňákovej. V nových podmienkach náboženskej slobody na tieto výzvy odpovedal nitriansky biskup Ján Chryzostom kardinál Korec a 23.11.1997 z príležitosti posviacky obnoveného farského kostola v Tepličke nad Váhom oznámil ustanovenie diecéznej komisie pre prípravu podkladov k procesu blahorečenia. Činnosť tejto komisie prebieha dodnes a jej hlavnou náplňou je zbieranie historických písomných materiálov a podnetov.
Žofia Bošňáková - Žena dobrého srdca
Meno tejto ženy je v slovenskom národe doteraz živé. Jej nerozpadnuté telo priťahuje do kostola v Tepličke nad Váhom mnoho ľudí a stále sa ozývajú hlasy žiadajúce jej blahorečenie. Kto bola táto žena, ktorá takýmto spôsobom vstúpila do povedomia nášho národa?
V Tepličke nad Váhom v utorok 2. júna oslavovali 400. výročie od narodenia grófky Žofie Bosniakovej. Žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis pri tejto príležitosti celebroval slávnostnú sv. omšu a vyhlásil vo svojej diecéze Rok Žofie Bosniakovej. Slovenská pošta zasa vydala špeciálnu poštovú známku s jej podobizňou.
Program osláv, na ktorom sa zúčastnili vzácni hostia zo zahraničia i zo Slovenska , rodáci zo Šurian a mnohí domáci farníci, začal slávnostnou svätou omšou vo Farskom kostole sv. Martina v Tepličke nad Váhom, kde sú uložené pozostatky Žofie Bosniakovej. Hlavný celebrant, žilinský diecézny biskup Tomáš Galis vo svojom príhovore vyzdvihol svedectvo života Žofie Bosniakovej ako vzornej veriacej matky, manželky a dobrodinky chudobných a chorých. V závere homílie vyhlásil v žilinskej diecéze Rok Žofie Bosniakovej od 2. 6. 2009 do 2. 6. 2010. „Prosím Pána, aby nás zbožný, príkladný a hrdinský život Žofie Bosniakovej napĺňal nielen údivom, ale predovšetkým pohol nás k nasledovaniu. Prosme, aby raz jej hrdinské činnosti Cirkev mohla uznať a dopriala nám ju uctievať si ju ako svätú manželku a matku."
Pri tejto príležitosti Žilinská diecéza vydala obrázky s nasledujúcou modlitbou:
Bože, prameň milosrdenstva, ty si nám dal v Žofii Bosniakovej obdivuhodný príklad obetavosti v rodinnom živote a obdaril si ju nevšednou láskou k chudobným. Prosíme ťa, odmeň jej čnostný život a daj, aby sme ju mohli uctievať ako blahoslavenú. Vypočuj nás na jej príhovor a udeľ nám milosť..... (v tichu sa môže predniesť), o ktorú ťa prosíme. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.
Žofia Bošňáková sa narodila 2. 6. 1609 v Šuranoch v rodine vojenského kapitána Tomáša Bošňáka.
Od mladosti vynikala dobrotou srdca i rozvahou. Z jej súrodencov je potrebné spomenúť brata Štefana, ktorý sa r. 1644 stal nitrianskym biskupom.
Po smrti svojho prvého manžela Michala Šeréniho a svojej matky Márie Kerendešiovej (r. l626) sa Žofia venovala spoločensko-hospodárskej organizácii Šurianskeho hradu. Roku1630 sa druhýkrát vydala – za Františka Vešeléniho (1605-1667). Po svadbe išiel mladý pár bývať na hrad Strečno, ktorý dostal do vena.
Narodili sa im dvaja synovia: Adam a Ladislav.
Manželia vyvíjali značnú sociálnu činnosť. Založili útulok pre chudobných, nemocnicu takmer v dnešnom slova zmysle a nadáciu pre biednych v sume 1000 florénov.
Keďže František zastával úrad hornouhorského kapitána a pre mnohé povinnosti sa na Strečne málo zdržiaval, Žofia mala na starosti aj správu hradu.
Jej korešpondencia potvrdzuje, že na chudobných nikdy nezabúdala. Zachoval sa nám list z 11. júla 1632 adresovaný žilinskému richtárovi, v ktorom sa prihovára za prijatie chudobného obuvníka tamojším obuvníckym cechom.
Je všeobecne rozšírená povesť o nevere Žofiinho manžela Františka s Máriou Séčiovou. PhDr. Jozef Kočiš, CSc. však upozorňuje, že tento údaj je vymyslený. Jeho vznik spôsobili dva články publikované v týždenníku Vasarpani Ujság r.1858 autorom vystupujúcim pod pseudonymom Vágolgyi. Tento autor sa dopustil viacerých omylov. Okrem iného tvrdí, že sa František Vešeléni stretával s Máriou Séčiovou v čase, keď ho ešte viazal manželský sľub k Žofii. Historik Jozef Kočiš na základe archívnych materiálov dokázal, že sa František stretol s Máriou až po Žofiinej smrti. Hovoriť o manželskej nevere je teda neopodstatnené.
Žofia Bošňáková zomrela 28.4.1644 a jej telo bolo uložené do krypty kaplnky Strečnianskeho hradu. Po jej smrti sa František Vešeléni zosobášil s Máriou Séčiovou.
V roku 1689 dal Strečniansky hrad preskúmať jeho nový majiteľ Ján Jakub Löwenburg. V krypte bolo objavené Žofiino telo a napriek tomu, že od jej smrti uplynulo už 45 rokov, nejavilo známky porušenia. Roku 1728 nitriansky biskup Ladislav Adam Erdödy povolil verejné vystavenie Žofiinho tela v Loretánskej kaplnke kostola v Tepličke nad Váhom. Na tomto mieste odpočíva až dodnes.
Aj keď je zachované telo Žofie Bošňákovej raritným zjavom, v medicínsko-patologickej praxi to nie je celkom neznáme. V extrémne suchých miestach môže dôjsť k prirodzenej mumifikácii telesnej schránky. Podobný prípad máme aj v Krásnej Hôrke. Treba však dodať, že v krypte Strečnianskeho hradu ostalo neporušené iba telo Žofie Bošňákovej telá ostatných zosnulých boli rozpadnuté.
V súčasnej dobe ožili snahy o iniciáciu procesu blahorečenia tejto ženy. Bohužiaľ, veľkým problémom je nedostatok historicky podloženej faktografie o jej osobe. Kandidát blahorečenia sa musí vyznačovať vysokým stupňom božských čností viery, nádeje a lásky. Toto v prípade Žofie Bošňákovej zatiaľ nemožno historicky dokázať. Možno len dúfať, že vedecký výskum v budúcnosti prinesie fakty, ktoré budú dostatočným podkladom pre jej beatifikáciu. Túto problematiku má za úlohu skúmať odborná komisia ustanovená otcom kardinálom, ktorá mala svoje prvé zasadanie 2. mája 1998 v Tepličke nad Váhom.
Napriek tomu, že Žofiu nemôžme uctievať na našich oltároch, predsa – pre jej obetavý a zbožný život v rodine a pre svoju veľkú starostlivosť o blížnych – môže byť žiarivým vzorom pre život v našich rodinách.
František Wesselényi
uhorský gróf a podžupan, vodca protihabsburského sprisahania
František Wesselényi z Hadadu ( slovensky Vešeléni ; historickým pravopisom aj Wesselini Wikiwand - Uhersko v modernej maďarčine Wesselényi Ferenc Wikiwand - Palatin (Uhry) 1605 Wikiwand - 1605 Slovenská Ľupča – 27. marca 1667 tamtiež) bol uhorský podžupan , vojenský Bol jedným vodcom „ Wesselényiho “ protihabsburského sprisahania.
Stručné fakty Narodenia, Úmrtia ...
František Wesselényi
Narodenie
1605
Teplice
Úmrtie
23. marca 1667 (vo veku 61–62 rokov)
Slovenská Ľupča
Povolanie
uhorský palatín a vojak
Choť
Žofia Bošňáková
Anna Maria Széchyová z Rimavskej Seči
Deti
Adam Wesselényi
Rodičia
Štefan Vešeléni
Príbuzní
Mikuláš Wesselényi brat
Funkcia
uhorský palatín (1655–1667)
Život
Narodil sa roku 1605 v obci Slovenská Ľupča ako syn Štefana Wesselényiho , ktorý slúžil ako dvorná rada cisára Ferdinanda II. a jeho manželky Kataríny, rod. Deršfiové . Mal brata Mikuláša Wesselényiho , ktorý vstúpil do rádu jezuitu a stal sa filozofom.
Bol príslušníkom šľachtického rodu pochádzajúceho z Novohradu . Študoval na jezuitskej Kráľovskej univerzite v Trnave , kde konvertoval na katolícku vieru.
Slúžil v protitureckej armáde baróna Tomáša Bosniaka z Veľkého Bielu a Šuran , svojho svokra. V roku 1644 ho Ferdinand III. povýšil do grófskeho stavu a menoval do funkcie kapitána Fiľakovského hradu , kde nahradil svojho svokra. Okrem toho František tiež podporil uhorskými oddielmi poľského kráľa Vladislava IV. v boji proti Rusom a Tatárom , za čo bol odmenený poľským panstvom a občianstvom.
V roku 1647 bol v hodnosti generála menovaný do funkcie hlavného kapitána Horného Uhorska , av tejto hodnosti sa zúčastnil bojov tridsaťročnej vojny proti Švédom a neskôr proti sedemhradskému kniežaťu Jiřímu I. Rákóczimu .
v roku 1655 sa stal palatínom , 1660 županom Gemerskej a potom aj Pešťskej župy . V roku 1662 bol vyznamenaný španielskym Rádom zlatého rúna , roku 1664 bol povýšený do grófskeho stavu s predikátom z Hadad.
Bol vojenským veliteľom v boji proti Turkom aj Švédom a ich spojencom. Stál na čele uhorských magnátov pri vystúpení proti Habsburgovcom (podľa neho bolo nazvané Wesselényiho sprisahania ). Zomrel však skôr, ako mohol svoje zámery realizovať a skôr ako bola činnosť skupiny odhalená.
Pochovaný je v Muráni .
Manželstvo a rodina
František Wesselényi bol trikrát ženatý:
prvá manželka - ?
Žofia Bošňáková (2. júna 1609, Šurany – 28. apríla 1644), s ktorou mal dvoch synov
Adam (1630-1656)
Ladislav (* 1633)
Anna Marie Széchyová (1610 - 18. júl 1679, Kőszeg )
Žofia Bosniaková je späť v kaplnke hradu Strečno. Aspoň symbolicky sa vrátila tam, kde jej zachované telo objavili pred vyše 320 rokmi. Obdivovali ho tisícky ľudí, až kým pozostatky v roku 2009 v Tepličke nad Váhom nespálil psychicky chorý muž. Jej vernú podobu vymodeloval tím pod vedením akademického maliara Stana Lajdu.
Telo Bosniakovej sa na rozdiel od ostatných pochovaných šľachticov v hradnej krypte našlo takmer neporušené aj 45 rokov po smrti, pričom nebolo balzamované. „Podľa legendy sa jej podoba vôbec nezmenila, takže mnohí to pokladali za zázrak.
Lajda vymodeloval tvár z hliny, ktorú potom odlievali do epoxidovej hmoty. Zvyšok tímu robil na dobovom odeve, šperkoch či katafalku tak, aby sa čo najviac priblížili k vtedajšej podobe. „V krypte je podobizeň Žofie Bosniakovej opäť uložená tak, ako bola nájdená, lebo bola pochovaná ako posledná. Má oblečený kroj šľachtičnej Horného Uhorska zo 17. storočia a má aj tie isté šperky,“ hovorí lektorka hradu Strečno Stanislava Kvapilová.
Bosniaková zomrela ako 35-ročná. O jej živote dodnes koluje mnoho legiend, najmä o jej šľachetnosti, dobročinnosti, pomoci ľuďom. Tiež sa traduje, že rozdávala chudobným malé chlebíčky, ktoré sa podľa nej dodnes nazývajú bosniaky. „Ľud už za jej života ju považoval za svätú. Pomáhala ľuďom peniazmi a potravinami. Je písomne doložené, že pre starých, chorých a nevládnych dávala na svojich majetkoch stavať hospice,“ dodáva Kvapilová.
Na konci 17. storočia Bosniakovej pozostatky zo zničeného Strečnianskeho hradu presunuli do Tepličky nad Váhom, kde mala šľachtičná zimné sídlo. Zmenou prostredia telo zmumifikovalo a zmenilo podobu, no aj tak ho po stáročia uctievali návštevníci zo Slovenska i zahraničia. Vystavené pozostatky však neboli dobre zabezpečené. Duševne chorý Žilinčan rakvu aj s telom 1. apríla 2009 vybral z kaplnky, polial benzínom, zapálil a zničil.
Ešte pred 15 rokmi začal proces blahorečenia Žofie Bosniakovej, pre ktorý je potrebné zhromaždiť rôzne podklady. Okrem iného je potrebné preukázať, že skúmanú osobu ľudia naozaj uctievajú a túto úctu šíria. Zatiaľ je ťažké odhadnúť, koľko ešte proces potrvá.
