Osobné svedectvo: Generál podzemnej cirkvi Vladko Jukl Františkovi Mikloškovi na sklonku života už vôbec nedôveroval
Osobné svedectvo: Generál podzemnej cirkvi Vladko Jukl Františkovi Mikloškovi na sklonku života už vôbec nedôveroval.
Pápež František prijal prezidentku SR Zuzanu Čaputovú. V delegácii pri audiencii u pápeža bol aj niekdajší parlamentný politik a exponent boja za slobodu a demokraciu František Mikloško. Katolíci na Slovensku si ale už veľmi dlho kladú otázku: Kto je vlastne František Mikloško? Od 15. septembra až do polovice decembra 2022 sa na Slovensku premietal film Slobodní. Tvorcovia filmu o.i. na svojej stránke SLOBODNÍ | dokument | SK | 2022 | réžia: Slavomír Zrebný uvádzajú o filme nasledovné: Dokumentárny film o tom, ako človek môže zmeniť svet, ale nemôže to urobiť sám.
Príbeh priateľstva Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla, ktorých nazývali „generálmi tajnej cirkvi”, a ktorí zohrali významnú úlohu v boji proti totalite v Československu. Kritickí boli už voči Slovenskému štátu a zapojili sa do Slovenského národného povstania. Po príchode komunizmu boli prenasledovaní a strávili dlhé roky vo väzení. Napriek tomu po prepustení pokračovali vo svojej činnosti.
Zakladali „krúžky“, malé ostrovy slobody, kde mohli ľudia slobodne myslieť a veriť. Šírili režimom zakázanú literatúru, vydávali samizdaty, organizovali podpisové akcie, púte a zhromaždenia. Vrchol ich úsilia bola Sviečková manifestácia, ktorej sa zúčastnili tisíce ľudí a nenásilne prejavili protest proti komunistickému režimu. O ich čine sa dozvedel celý svet. Netrvalo dlho a ich hnutie sa aktívne zapojilo aj do Nežnej revolúcie.
Film rozpráva príbeh kresťanského disentu na pozadí dejín 20. storočia na Slovensku. Zároveň je príbehom hľadania osobnej vnútornej slobody, ktorú je možné si zachovať v každom režime a za každých okolností. SLOBODNÍ | dokument | 80 min. | SK | 2022 | réžia: Slavomír Zrebný
Uvedenému historikovi písať nebudem. On moc dobre vie, že som sa dlhé roky stretával so Silvom Krčmérym, ako aj s vdp. Vladkom Juklom, Ivankou Gregorovou a ďalšími, kde sme riešili dôležité sociálne problémy občanov Slovenska a náboženskú slobodu. Teda ich aktívny život sa neskočil po roku 1989.
Pán Neupauer sa jednoho dňa ako blesk z jasného neba objavil prvý krát u Silva až niekedy v roku 2008- 2009 po Silvovom úraze, ktorý sa mu stal na návšteve v Ríme. Vzhľadom na to, že bol členom KDH- áckeho FKI, bolo mi jasné, že to nie je náhoda a že tým KDH-áci niečo sledujú. V FKI vedeli, že sa stretám so Silvom aj s Vladkom a moc sa im to nepáčilo. Vedeli, že obaja podporovali aktivity, na ktorých som sa podieľal ako napr. petíciu Za zrovnoprávnenie cirkevných škôl so štátnymi školami (podpísalo ju v r. 2000 viac ako 220 000 občanov Slovenskej republiky), že na porade u Silva spolu s Vladkom rozhodli aj napriek odporu KDH o odovzdaní petície za prijatie zmluvy o Výhrade svedomia do NR SR (ktorú podpísalo v r. 2005- 2006 viac ako 120 000 občanov Slovenska), vedeli, že sme iniciovali a zrealizovali Vyhlásenie k zlej sociálnej situácii na Slovensku v roku 2004 (ktoré sa KDH pokúsilo prekaziť), že mi pomáhali so založením odborovej organizácie ZO NKOS v SPP, a.s., že podporovali naše iniciatívy na ochranu voľnej nedele ako aj vyhotovenie a požehnanie základného kameňa na vybudovanie Pamätníka patrónov Európy, ktorý požehnal v roku 2003 sv. Ján Pavol II., že na stretkách hovorili o tom, aké je dôležité, aby sa do Ústavy EÚ dostala zmienka o Bohu a kresťanských koreňoch Európy. Niektoré skutočnosti opisujem aj TU: alianciazanedelu.sk/archiv/8005
O týchto aktivitách Silva a Vladka sa od pána Neupauera (ani Mikloška) určite nič nedozviete, lebo im záleží, aby sa o nich spoločnosť na Slovensku nikdy nedozvedela. Silvo s Vladkom ich totiž podporovali a KDH a ich fóra bolo proti týmto iniciatívam. Tento historik sám v jednom rozhovore uviedol, že sa (pred rokom 2008- 2009) so Silvom nikdy nestretol, no dnes by z jeho rozprávania človek nadobudol dojem, že so Silvom strávil aspoň polovicu života. Ale ako si môžete prečítať vyššie, životný príbeh a boj za ľudské práva a úplnú náboženskú slobodu Silva a Vladka v roku 1989 neskončil.
Stretávali sme sa na pracovných stretnutiach predovšetkým u Silva, ale aj u Vladka, či so spoločenstvom na stretkách u pani A. E. Chodil som občas na porady za Silvom aj s Antonom Seleckým. Pred Silvovou cestou do Ríma som mal akúsi zvláštnu predtuchu, že táto cesta sa preň nemusí skončiť dobre a tak som ho odhováral, aby do Ríma pre svoj vek už radšej necestoval. Žiaľ, Silvo ma nepočúvol.
Vladko u Silva najmä po tomto úraze slúžieval častejšie aj sv. omšu, na ktorej som sa zúčastňoval, lebo mi volali, aby som tam prišiel.
Silvo sa po úraze (prevoz Silva z Ríma vybavoval V. Krčméry, ktorému Silvo hovoril Vladulo) dlhšie zotavoval aj v nemocnici, kam som za ním chodieval. Po tomto úraze, ktorý na jeho zdraví zanechal viditeľnú stopu, mu už pamäť moc neslúžila. Nie vždy poznal ľudí, čo za ním prichádzali ho navštíviť. Mňa poznal vždy.
Často som chodieval aj k Vladkovi a viac krát práve vtedy, keď som tam bol, tak ho prišiel navštíviť aj pán František Mikloško. Vždy, keď niekto prišiel na návštevu k Silvovi, či Vladkovi, tak sa jednalo o milé a priateľské osobné stretnutia, kde sme si všetci posadali okolo stola, (po Silvovom úraze to bolo okolo postele v jeho izbe, lebo bol pripútaný na lôžko) a priateľsky sme sa porozprávali.
No keď prišiel za týmto generálom na návštevu pán F. Mikloško, tak ten nikdy neprišiel medzi nás. Vždy čakal pri vchodových dverách na Vladka a hneď sa potom s obaja presunuli do jeho pracovne a zavreli za sebou dvere. Od istého času keď ho mal prísť navštíviť pán Mikloško, tak som si všimol, že Vladko začal byť akýsi nervózny. Raz mi spontánne začal rozprávať, že z návštevy Ferka Mikloška nemá dobrý pocit, lebo už stratil jeho dôveru. Dosť ma to prekvapilo, lebo som ich pokladal za dobrých priateľov a tak som sa spýtal, že prečo už nemá pán F. Mikloško jeho dôveru? Vladko sa chvíľu zamyslel a potom mi povedal, že mu zveril nejaké veľmi dôležité dokumenty a požiadal ho, aby ich doručil do ÚPN. Vladko, povedal, že si to po nejakom čase overoval na ÚPN, či tam pán F. Mikološko tieto dokumenty aj skutočne doručil a zistil, že sa tak vôbec nestalo. Bol s toho veľmi smutný a sklamaný. Ďalej uviedol, že keď sa pána F. Mikolška opýtal, že prečo tie dokumenty do ÚPN nedoručil, tak ten mu povedal, že spomínané dokumenty stratil a nevie ich nájsť. Pri týchto rozhovoroch bola prítomná aj Vladkova opatrovateľka pani M. H. Vladka táto udalosť tak zarmútila, že ma požiadal, aby som ihneď vymenil aj zámok na vchodových dverách.
Vo filme sú použité aj zábery z nahrávok ÚPN, ktoré natočil u Silva Krčméryho a Vladka Jukla vtedajší dokumentarista ÚPN Ondrej Krajňák. Obe tieto svedectvá som Ondrejovi ja navrhol zrealizovať a boli nakrútené po tom, ako som získal súhlas pre tohto dokumentaristu ÚPN od Silva a Vladka. Na realizácii nahrávky u Silva som sa zúčastnil osobne, čo je uvedené aj v titulkoch dokumentu ÚPN. Na nakrúcaní u Vladka som sa z pracovných dôvodov nezúčastnil.
Okolo tohto filmu Slobodní sa rozpútala akási zvláštna mediálna propaganda. Táto mediálna propaganda sa predovšetkým katolíkom na Slovensku snaží prostredníctvom osobností vystupujúcich v tomto dokumente podsúvať myšlienky genderideológie, bludy, náuky a myšlienky, ktoré sú v rozpore s učením Katolíckej Cirkvi s cieľom vzbudiť dojem, že Silvo s Vladkom by tieto bludy a Cirkvi nepriateľské ideológie, spochybňujúce kresťanské korene slovenského národa a osoby, ktoré ich šíria ešte aj podporovali. Medzi hlavných účinkujúcich patrí aj František Mikloško a František Neupauer, ktorí otvorene bojujú proti arcibiskupovi Jánovi Oroschovi. Arcibiskup Orosch nehovorí v našom mene
Katolíkom na Slovensku sa tvorcovia tohto filmu snažia podsúvať dojem, ako keby Silvo a Vladkom nerešpektovali rozhodnutie pápeža Benedikta XVI. ktorý odvolal arc. R. Bezáka a podporovali tohto emeritného arcibiskupa a jeho podporovateľov v útokoch proti súčasnému trnavskému arcibiskupovi Jánovi Oroschovi. Čo ale vôbec nie je Pravda.
Vzhľadom na môj blízky a osobný vzťah k Silvovi a Vladkovi preto otvorene protestujem proti zneužívaniu mena MUDr. Silvestra Krčméryho a vdp. RNDr. Vladimíra Jukla v rafinovanom boji proti jednote Katolíckej Cirkvi a na presadzovanie bludov a genderideológie na Slovensku.
Slová Františka Mikloška vo videu, v ktorom vyjadruje podporu kandidátom komunálnych volieb (J. Droba a M. Valo) podporujúcich morálne zvrátenosti a kultúru smrti v samotnom závere videa “Pravda bude poražena” iba dokazujú, že pán Mikloško už dávno stojí na strane extrémistických zástancov bojového ateizmu a vzbúrencov proti Bohu. Lebo iba Kristus je cesta, PRAVDA a život (Jn 14, 6). A pán Mikloško si vo svojej pýche myslí, že Pravdu evanjelia nášho Pána Ježiša Krista porazí. Žiaľ, je na veľkom omyle. Ale Boh vo svojej dobrote mu ešte stále dáva šancu sa kajať a obrátiť. Modlime sa, aby dostal tú milosť aby ju využil.
Boh žehnaj Slovensko, aby zostalo verné Kristovi a Cirkvi Anton Čulen
