Olinka Nováková
Olinka Nováková

Potápajúca sa loď

Katolicka cirkev na Slovensku
ENCYKLIKA PÁPEŹA PAVLA VI.
HUMANAE VITAE

Ctihodným bratom patriarchom,
arcibiskupom,
biskupom
a ostatným miestnym ordinárom,
žijúcim v pokoji a v spoločenstve
s Apoštolskou Stolicou,
kňazom
a veriacim v Krista
na celom katolíckom svete,
ako aj všetkým ľuďom
dobrej vôle
o správnom spôsobe
regulovania pôrodnosti
Text: Konferencia biskupov Slovenska, 1993
CTIHODNÍ BRATIA …More
Katolicka cirkev na Slovensku

ENCYKLIKA PÁPEŹA PAVLA VI.

HUMANAE VITAE


Ctihodným bratom patriarchom,
arcibiskupom,
biskupom
a ostatným miestnym ordinárom,
žijúcim v pokoji a v spoločenstve
s Apoštolskou Stolicou,
kňazom
a veriacim v Krista
na celom katolíckom svete,
ako aj všetkým ľuďom
dobrej vôle
o správnom spôsobe
regulovania pôrodnosti

Text: Konferencia biskupov Slovenska, 1993

CTIHODNÍ BRATIA A MILOVANÍ SYNOVIA,
POZDRAV A APOŠTOLSKÉ POŹEHNANIE!

ÚVOD
1. Odovzdávanie ľudského života je veľmi vážna úloha. Manželia ňou slobodne a vedome spolupracujú s Bohom Stvoriteľom. Spôsobuje im vždy veľké radosti, ktoré však niekedy sprevádzajú nemalé ťažkosti a úzkosti.
Plnenie tejto úlohy v každej dobe spôsobovalo svedomiu manželov vážne problémy. Najnovší vývin ľudskej spoločnosti priniesol však také zmeny, že vznikli nové problémy, ktoré si Cirkev nemôže nevšímať, pretože sa spájajú s otázkami úzko súvisiacimi so životom a šťastím ľudí.

I.
NOVÉ ASPEKTY PROBLÉMU
A KOMPETENCIA UČITEĽSKÉHO ÚRADU

Nové aspekty problému
2. Zmeny, ktoré nastali, sú v skutočnosti veľmi významné a rozmanité. Predovšetkým ide o rýchly rast populácie. Mnohí majú strach z toho, že svetová populácia rastie rýchlejšie, ako to pripúšťajú prostriedky, ktoré má naporúdzi pre život, takže mnohé rodiny a rozvojové národy sa môžu ocitnúť ešte vo väčších ťažkostiach. Vlády môžu byť preto ľahko zvádzané, aby tomuto nebezpečenstvu čelili aj radikálnejšími opatreniami. Okrem toho nielen pracovné a bytové podmienky, ale aj narastajúce požiadavky v ekonomickej oblasti i v oblasti vzdelávania a výchovy mládeže vytvárajú také životné okolnosti, v ktorých je dnes často veľmi ťažké primerane sa postarať o väčší počet detí.
Je tiež známe, že sa akosi zmenil pohľad nielen na osobu ženy a jej úlohu v ľudskej spoločnosti, ale aj na hodnotu manželskej lásky v manželstve a na posudzovanie manželských úkonov z hľadiska tejto lásky.
Nakoniec si treba predovšetkým všimnúť, že človek tak obdivuhodne pokročil v ovládaní prírodných síl a v ich vedomom používaní, že sa usiluje túto nadvládu rozšíriť na celý svoj život, čiže na svoje telo, na svoje duchovné schopnosti, na spoločenský život a na samy zákony, ktoré riadia odovzdávanie života.
3. V tejto situácii sa vynárajú nové otázky. Nebolo by vhodné vzhľadom na terajšie životné okolnosti a na význam, ktorý majú manželské styky pre svornosť a vzájomnú vernosť manželov, prehodnotiť doteraz platné mravné normy, najmä ak sa berie do úvahy, že ich možno zachovávať len s veľkou, niekedy až hrdinskou námahou?
Či okrem toho, aplikujúc takzvaný princíp totality na toto pole, nemožno usudzovať, že úmysel nižšej, ale rozumnejšej plodnosti môže zmeniť zákrok, ktorý fyzicky spôsobuje neplodnosť, na dovolenú a plánovanú kontrolu pôrodnosti? Či nie je dovolená mienka, že cieľ plodiť deti sa týka skôr života manželov ako celku než ich jednotlivých úkonov? Navyše vzniká otázka, či tým, že si dnešní ľudia uvedomujú svoje povinnosti, neprišiel pre nich čas, keď treba úlohu odovzdávania života zveriť skôr svojmu rozumu a vôli než biologickému rytmu svojho organizmu.

Kompetencia Učiteľského úradu
4. Otázky tohto druhu vskutku vyžadovali od Učiteľského úradu Cirkvi nové a hlbšie zváženie princípov morálneho učenia o manželstve, ktoré sa opiera o prirodzený zákon, objasnený a obohatený Božím zjavením.
Nik z kresťanov nebude zaiste popierať, že vykladať prirodzený mravný zákon patrí Učiteľskému úradu Cirkvi. Niet totiž pochýb - ako to naši predchodcovia často vyhlásili1 - že Ježiš Kristus tým, že dal Petrovi a ostatným apoštolom účasť na svojej božskej moci a poslal ich učiť svoje prikázania všetky národy,2 ustanovil ich za hodnoverných strážcov a vykladačov celého mravného zákona, čiže nielen zákona evanjelia, ale aj prirodzeného zákona. Lebo aj prirodzený zákon vyjadruje Božiu vôľu a jeho verné zachovávanie je ľuďom potrebné na večnú spásu.3 V súlade s týmto svojím poslaním podávala Cirkev v každom čase, no ešte intenzívnejšie v nedávnej dobe, primerané učenie tak o povahe manželstva, ako aj o správnom aplikovaní manželských práv a o povinnostiach manželov. 4

Osobitné skúmanie otázok
5. Vedomí si tejto úlohy schválili a rozšírili sme komisiu, ktorú ustanovil náš predchodca blahej pamäti Ján XXIII. v marci 1963. Skladala sa nielen z mnohých vedcov v odboroch týkajúcich sa tohto problému, ale aj z manželských párov. Táto komisia mala za úlohu nielen skúmať mienky a názory týkajúce sa otázok manželského života a najmä regulovania pôrodnosti, ale mala aj vhodne predložiť výsledky skúmania, aby Učiteľský úrad mohol v tejto veci primerane odpovedať na očakávanie nielen veriacich, ale aj ostatných ľudí na svete.5
Výsledky bádania týchto odborníkov, ako aj názory a návrhy, ktoré nám mnohí naši bratia v biskupstve poslali sami od seba alebo na našu žiadosť, umožnili nám starostlivo posúdiť všetky stránky zložitého problému. Všetkým vyjadrujeme za to svoju hlbokú vďaku.

Odpoveď Učiteľského úradu
6. Avšak závery, ku ktorým komisia došla, nemohli sme považovať za isté a definitívne tak, aby nás oslobodili od povinnosti osobne preskúmať takú vážnu otázku, a to i preto, že v komisii nebola úplná zhoda názorov, čo sa týka morálnych noriem, ktoré treba predložiť, a najmä preto, že sa niektoré spôsoby a odôvodnenia riešenia otázky vzďaľovali od morálnej náuky o manželstve, ako ju stále predkladal Učiteľský úrad Cirkvi.
Preto po dôkladnom posúdení nám poslaných výsledkov, po starostlivom zvážení veci a po vytrvalých modlitbách vysielaných k Bohu, na základe poslania, ktoré nám zveril Kristus, mienime dať teraz odpoveď na tieto vážne otázky.

II.
ZÁKLADNÉ PRINCÍPY UČENIA

Celkový pohľad na človeka
7. O otázke pôrodnosti, tak ako aj o každej inej otázke týkajúcej sa ľudského života, treba ponad čiastkové hľadiská, inak patriace do tej istej oblasti - akým je hľadisko biologické alebo psychologické, demografické alebo sociologické - uvažovať predovšetkým vo svetle celkového pohľadu na človeka a jeho povolanie, nielen prirodzené a pozemské, ale i nadprirodzené a večné. Pretože sa mnohí, čo obhajujú umelý spôsob kontroly pôrodnosti, odvolávajú na požiadavky manželskej lásky a zodpovedného rodičovstva, je potrebné tieto dva dôležité prvky manželského života presne definovať a objasniť. Urobíme to tak, že osobitne pripomenieme, čo povedal s najvyššou autoritou Druhý vatikánsky koncil v pastorálnej konštitúcii Radosť a nádej.

Manželská láska
8. Manželská láska nám najlepšie odhalí svoju pravú podobu a vznešenosť vtedy, keď si uvedomíme, že pochádza akoby z najvyššieho prameňa, z Boha, ktorý "je láska"6 a ktorý je Otcom, "od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi".7
Manželstvo teda nevzniklo náhodou alebo pôsobením slepých prírodných síl, ale ho múdro a prozreteľnostne ustanovil Boh Stvoriteľ s tým úmyslom, aby v ľuďoch uskutočnil plán svojej lásky. Preto manželia vzájomným dávaním sa, ktoré je im vlastné a výlučné, usilujú sa o také spoločenstvo osôb, ktorým sa navzájom zdokonaľujú, aby spolupracovali s Bohom pri plodení a výchove nových bytostí.
U pokrstených manželstvo je obdarené takou hodnosťou, že sa stáva sviatostným znakom milosti, pretože označuje spojenie Krista a Cirkvi.

Známky manželskej lásky
9. V tomto svetle sa jasne ukazujú vlastné známky a požiadavky manželskej lásky. Je veľmi dôležité oceniť ich správny význam.
Je to predovšetkým úplne ľudská láska, čiže zmyslová a duchovná. Nejde tu preto iba o čisto pudovú alebo citovú túžbu, ale aj, a to najmä, o úkon slobodnej vôle, ktorý smeruje k tomu, aby sa v každodenných radostiach a bolestiach nielen udržala, ale aj rástla, aby sa tak manželia stávali akoby jedným srdcom a jednou dušou a spolu dosahovali svoju ľudskú dokonalosť.
ďalej ide o úplnú lásku, čiže o osobitnú formu osobného priateľstva, v ktorom sa manželia medzi sebou so všetkým veľkodušne delia, nepripúšťajú nespravodlivé výnimky a nesledujú sebecké výhody. Kto opravdivo miluje svojho partnera zaiste ho nemiluje len kvôli tomu, čo od neho dostáva, ale ho miluje kvôli nemu samému; a robí to rád, aby ho darovaním seba obohatil.
Okrem toho manželská láska je verná a výlučná, a to až do konca života. Takto ju chápali ženích a nevesta v ten deň, keď sa slobodne a úplne vedome spojili manželským zväzkom. A hoci táto manželská vernosť je niekedy spojená s ťažkosťami, predsa však nik nemôže vážne tvrdiť, že je nemožná, pretože sa v každej dobe vyskytuje vznešená a bohatá na zásluhy. Príklady mnohých manželov cez stáročia dokazujú nielen to, že patrí k podstate manželstva, ale aj to, že z nej akoby z prameňa vyviera vnútorné a trvalé šťastie.
Konečne táto láska je plodná, pretože sa neobmedzuje len na manželské spoločenstvo samo, ale smeruje k tomu, aby pokračovala a vzbudzovala nové životy. "Manželstvo a manželská láska svojou povahou sú zamerané na plodenie a výchovu potomstva. Veď deti sú najvzácnejším darom manželstva a najviac prispievajú k dobru samých rodičov."8

Zodpovedné rodičovstvo
10. Z týchto dôvodov manželská láska vyžaduje od manželov, aby dobre poznali svoje poslanie týkajúce sa zodpovedného rodičovstva, ktoré sa dnes právom tak veľmi zdôrazňuje, a preto sa má správne chápať. Treba preto o ňom uvažovať z rôznych oprávnených hľadísk, ktoré navzájom súvisia.
Ak berieme do úvahy biologické procesy, zodpovedné rodičovstvo znamená poznať ich funkcie a rešpektovať ich; lebo ľudský rozum v schopnosti plodiť život objavuje biologické zákony, ktoré sú súčasťou ľudskej osoby.9
Ak máme na zreteli vrodené pudy a náruživosti, potom zodpovedné rodičovstvo znamená potrebnú nadvládu, ktorú má nad nimi vykonávať rozum a vôľa.
Ak si všímame fyzické, ekonomické, psychologické a sociálne podmienky, potom zodpovednými rodičmi sú tí, čo sa po rozumnej úvahe a s veľkodušnosťou rozhodli prijať väčší počet detí, alebo čo sa z vážnych dôvodov a zachovávajúc pritom morálne príkazy, rozhodli na určitý alebo neurčitý čas nesplodiť ďalšie dieťa.
Ale zodpovedné rodičovstvo, o ktorom je reč, spočíva najmä vo vnútornom vzťahu k objektívnemu mravnému poriadku, ktorý ustanovil Boh a ktorého pravým vysvetľovateľom je správne svedomie. Úloha zodpovedného rodičovstva preto vyžaduje, aby manželia úplne chápali svoje povinnosti voči Bohu, voči sebe samým, voči rodine a voči ľudskej spoločnosti a pritom správne zachovali stupnicu hodnôt.
Z toho vyplýva, že v poslaní odovzdávať život manželia nemajú voľnosť počínať sa podľa svojej ľubovôle, ako keby mohli celkom sami a slobodne určovať mravne dovolené metódy, ktorých sa majú pridržiavať. Naopak, sú povinní prispôsobovať svoje konanie úmyslu Boha Stvoriteľa, ako sa prejavuje v samej povahe manželstva a jeho úkonov a sa predkladá v stálom učení Cirkvi.10

Rešpektovanie povahy a cieľa manželského úkonu
11. Úkony, ktorými sa manželia intímne a čisto spájajú a ktorými sa prenáša ľudský život, sú, ako pripomína posledný koncil, "čestné a dôstojné"11 a neprestávajú byť oprávnenými - hoci sa z príčin nezávislých od vôle manželov predvída, že budú neplodné - pretože ostáva ich zameranie na zvýraznenie a posilnenie zväzku manželov. Naozaj, ako je zo skúsenosti známe, nie z každého manželského styku pochádza nový život. Boh totiž tak múdro usporiadal prirodzené zákony a obdobia plodnosti, že už samy osebe vytvárajú odstup medzi jednotlivými pôrodmi. Cirkev tým, že upozorňuje ľudí na zachovávanie noriem prirodzeného zákona, objasňovaného svojou stálou náukou, zároveň poučuje, že akýkoľvek manželský akt musí zostať otvoreným na odovzdávanie života.12

Dve neoddeliteľné vlastnosti: zjednotenie a plodenie
12. Toto učenie, ktoré Učiteľský úrad Cirkvi opätovne predložil, sa zakladá na nerozlučnom spojení dvojakého významu manželského aktu, ktorý Boh určil a ktorý človek z vlastného podnetu nemôže rozbiť: je to význam spojivý a plodivý.
Vskutku, manželské úkony svojou vnútornou povahou, zatiaľ čo veľmi úzko spájajú manžela a manželku, robia ich aj schopnými splodiť nový život podľa zákonov vpísaných do samej prirodzenosti muža a ženy. Ak sa zachovajú obe tieto základné vlastnosti, totiž zjednocujúca a plodiaca, manželský úkon si podrží zmysel vzájomnej a pravej lásky i svoje zameranie na svoju vznešenú úlohu rodičovstva, na ktorú je človek povolaný. Myslíme, že dnešní ľudia sú osobitne schopní porozumieť, ako je toto učenie v zhode s ľudským rozumom.

Vernosť Božiemu plánu
13. Ľudia totiž oprávnene zisťujú, že manželský úkon nanútený druhému partnerovi bez ohľadu na jeho stav a na jeho spravodlivé požiadavky, nie je opravdivým skutkom lásky, a preto odporuje tomu, čo mravný poriadok správne vyžaduje vzhľadom na vzťah medzi manželmi. Takisto, ak si vec uvážia, musia uznať, že úkon vzájomnej lásky, ktorý škodí schopnosti rozmnožovania života, ktorú do nej podľa osobitných zákonov vštepil Boh, Stvoriteľ všetkého, odporuje tak Božiemu úmyslu, podľa ktorého bolo manželstvo ustanovené, ako aj vôli prvotného Pôvodcu ľudského života. Preto keď niekto používa Boží dar a hoci iba čiastočne uberá tomu daru význam a cieľ, protirečí prirodzenosti muža a ženy a ich vnútornému vzťahu, a preto odporuje aj Božiemu úmyslu a jeho svätej vôli. Kto však používa dar manželskej lásky a pritom zachováva zákony plodenia, nepovažuje sa za pána prameňov života, ale skôr za služobníka Stvoriteľovho úmyslu. Ako totiž človek nemá vo všeobecnosti bezhraničnú moc nad svojím telom, tak ju nemá, a to pre osobitný dôvod, ani nad plodivými schopnosťami ako takými, pretože tieto svojou povahou sú zamerané na plodenie ľudského života, ktorého počiatkom je Boh. Náš predchodca blahej pamäti Ján XXIII. pripomínal: "Všetci majú považovať ľudský život za posvätný, lebo už od svojho počiatku vyžaduje činnosť Boha Stvoriteľa."13

Nedovolené spôsoby regulovania pôrodnosti
14. Opierajúc sa o tieto základné princípy ľudského a kresťanského učenia o manželstve, musíme znova vyhlásiť, že vonkoncom treba zavrhnúť ako oprávnený spôsob určenia počtu detí priame prerušenia už začatého procesu plodenia a najmä priamy potrat, hoci vykonaný z terapeutických dôvodov.14
Takisto treba zavrhnúť, ako to viackrát vyhlásil Učiteľský úrad Cirkvi, priamu sterilizáciu, či už trvalú alebo dočasnú, tak mužov, ako i žien.15
Podobne treba vylúčiť akýkoľvek zásah, ktorý buď vzhľadom k predvídanému manželskému styku, alebo pri jeho uskutočňovaní, alebo v priebehu jeho prirodzených následkov sleduje ako cieľ alebo ako prostriedok znemožniť splodenie života.16
Nemožno ani na schválenie takých manželských úkonov, ktoré sú úmyselne zbavené plodnosti, uvádzať ako platné tieto dôvody: že totiž treba voliť to zlo, ktoré sa zdá menšie; alebo že tieto úkony tvoria celok s plodnými úkonmi, ktoré sa už predtým vykonali, alebo sa neskôr vykonajú, a preto majú účasť na ich jedinej a tej istej morálnej dobrote. Ak je totiž pravda, že niekedy je dovolené trpieť menšie morálne zlo, aby sa vyhlo nejakému väčšiemu zlu, alebo aby sa napomohlo nejaké vznešenejšie dobro,17, nikdy však nie je dovolené, ani z najvážnejších dôvodov, robiť zlo, aby z toho vzišlo dobro:18 totiž súhlasiť s tým, čo svojou povahou porušuje mravný poriadok a čo preto treba považovať za nedôstojné človeka, hoci sa to deje s úmyslom brániť alebo napomáhať dobrá jednotlivcov, rodín alebo ľudskej spoločnosti. Preto sa vonkoncom mýli, kto sa domnieva, že manželský úkon úmyselne zbavený plodnosti, teda vnútorne nemravný, môže sa uznať za dovolený na základe plodných stykov celého manželského života.

Prípustnosť liečivých prostriedkov
15. Cirkev však nepovažuje za nedovolené tie metódy liečenia, ktoré sú potrebné na liečenie telesných chorôb, hoci by sa predvídalo, že sa tým zamedzí počatie, len nech sa toto zamedzenie nemá priamo v úmysle z akéhokoľvek dôvodu.19

Neplodné obdobie
16. Proti tomuto učeniu Cirkvi o manželskej morálke niektorí v súčasnosti namietajú, ako sme to uviedli (bod č. 3), že ľudský rozum má právo a úlohu riadiť tie sily, ktoré mu poskytuje nerozumná príroda, a usmerniť ich na dosiahnutie takého cieľa, ktorý zodpovedá dobru človeka. Niektorí sa teraz pýtajú: nie je rozumnejšie za daných okolností umele určovať pôrodnosť, ak sa tým lepšie napomôže rodinný pokoj a svornosť a deťom, ktoré sú už narodené, sa vytvoria vhodnejšie podmienky na ich výchovu? Na túto otázku treba dať jasnú odpoveď. Cirkev je zo všetkých prvá, ktorá chváli a odporúča používanie ľudského rozumu v diele, ktoré človeka, obdareného rozumom, tak úzko spája so svojím Stvoriteľom. Tvrdí však, že sa to má diať pri zachovaní poriadku, ktorý stanovil Boh.
Ak teda pre odstupy medzi jednotlivými pôrodmi jestvujú primerané dôvody, ktoré pochádzajú z telesného alebo duševného stavu manželov alebo z vonkajších okolností, podľa učenia Cirkvi manželia môžu sledovať prirodzený rytmus obsiahnutý v plodivých schopnostiach tak, že budú manželsky obcovať iba v neplodnom období, a tak kontrolovať pôrodnosť, žeby sa morálne učenie, ktoré tu vysvetľujeme, v ničom neporušilo.20
Cirkev zostáva verná sebe i svojmu učeniu, keď uznáva, že manželia môžu brať do úvahy neplodné obdobia, alebo keď vyhlasuje za vždy nedovolené používanie takých prostriedkov, ktoré priamo prekážajú počatiu, hoci sa toto druhé počínanie dovoláva dôkazov, ktoré sa zdajú čestné a vážne. V skutočnosti sa oba tieto prípady hlboko odlišujú: v prvom prípade manželia oprávnene využívajú možnosť, ktorú im dala príroda; v druhom zasa prekážajú, aby počatie prebiehalo podľa svojho prirodzeného poriadku. Nedá sa poprieť, že manželia sa v oboch prípadoch so vzájomným súhlasom a z prijateľných dôvodov chcú vyhnúť počatiu a mať istotu, že nebudú mať deti. Treba však súčasne uznať, že iba v prvom prípade sa manželia vedia zdržať manželského styku v plodných obdobiach, kedykoľvek z primeraných dôvodov nie je želateľné počať dieťa. Keď sa však vráti neplodné obdobie, užívajú manželský styk, aby si prejavovali vzájomnú lásku a udržovali sľúbenú vernosť. Keď takto konajú, zaiste vydávajú svedectvo o pravej a celkom správnej láske.

Vážne následky metódy umelého regulovania pôrodnosti
17. Čestní ľudia sa môžu dostatočne presvedčiť o pravdivosti učenia, ktoré Cirkev v tejto veci predkladá, ak si všimnú následky metód umelého regulovania pôrodnosti. Predovšetkým nech si uvedomia, aká široká a ľahká cesta sa takýmto konaním môže otvoriť pre manželskú nevernosť a všeobecný pokles mravnosti. Nie je na to ani potrebná dlhá skúsenosť, aby sa mohol každý presvedčiť o slabosti ľudskej prirodzenosti a aby pochopil, že ľudia - najmä mladí, tak ľahko podliehajúci náruživostiam - potrebujú povzbudenie na zachovávanie morálneho zákona a že sa im nesmie uľahčovať cesta k jeho porušovaniu. Treba sa obávať aj toho, že muži, čo si zvykli používať prostriedky na zamedzenie počatia, stratia k ženám úctu, nebudú brať do úvahy ich telesnú a duševnú rovnováhu, urobia si z nich nástroj pre svoju žiadostivosť a nebudú ich považovať za životné družky, ktoré majú ctiť a milovať.
Konečne treba starostlivo uvážiť, aká nebezpečná moc by sa dala do rúk tým predstaviteľom verejnej moci, ktorí sa nestarajú o prikázania morálneho zákona. Či dakto bude môcť vyčítať verejnej moci, že používa na riešenie ťažkostí svojho národa to, čo sa manželom uznáva za dovolené na riešenie niektorej rodinnej ťažkosti? Kto zabráni, aby verejná moc nepodporovala také antikoncepčné prostriedky, ktoré budú považovať za účinnejšie, ba dokonca ich nenariadila používať všetkým, kedykoľvek to uzná za potrebné? Tak by sa stalo, že ľudia, zatiaľ čo by sa chceli vyhnúť ťažkostiam, ktoré vyplývajú z Božieho zákona pre jednotlivcov, rodiny alebo sociálne skupiny, dovolili by verejnej moci ľubovoľne sa miešať do najvlastnejšej a najsúkromnejšej úlohy manželov.
Preto, ak nechceme, aby sa poslanie plodenia života vydalo napospas ľudskej ľubovôli, treba uznať, že moc, ktorú človek môže mať nad vlastným telom a jeho prirodzenými funkciami, má určité hranice, ktoré sa nesmú prekročiť, hranice, ktoré nikomu, či už súkromnému jednotlivcovi alebo človekovi obdarenému verejnou mocou, nie je dovolené porušiť. Tieto hranice sa neurčujú z iného dôvodu ako z úcty, ktorá patrí celému ľudskému telu a jeho prirodzeným funkciám, podľa zásad, ktoré sme už spomenuli, a podľa správneho chápania takzvaného princípu totality (čiže celistvosti), ktorý vysvetlil náš predchodca blahej pamäti Pius XII.21

Cirkev stráži pravé ľudské hodnoty
18. Možno predvídať, že azda nie všetci ľahko prijmú toto učenie, lebo zaznieva príliš veľa hlasov, umocnených modernými oznamovacími prostriedkami, ktoré sa nezhodujú s hlasom Cirkvi. Ale Cirkev, ktorá sa tomu nediví - veď je, ako aj jej božský Zakladateľ, "znamením, ktorému budú odporovať",21 - nezanedbáva preto sebe zverenú úlohu hlásať ponížene a vytrvalo celý morálny zákon, tak prirodzený, ako aj evanjeliový.
Keďže Cirkev neustanovila ani jeden z týchto zákonov, nemôže o nich rozhodovať, ale ich môže iba strážiť a vykladať, a nikdy nebude smieť vyhlásiť za dovolené to, čo je naozaj nedovolené, pretože to svojou povahou vždy odporuje pravému dobru človeka.
Cirkev vie veľmi dobre, že chránením celého morálneho zákona o manželstve prispieva k obnove pravej ľudskej kultúry. Okrem toho povzbudzuje človeka, aby sa nevzdával svojej zodpovednosti tým, že sa spoľahne na technické prostriedky. Zabezpečuje tak dôstojnosť manželov. Týmto svojím počínaním, pridŕžajúc sa príkladu a učenia Božského Spasiteľa, Cirkev ukazuje, že s úprimnou a veľkodušnou láskou sprevádza ľudí, ktorých sa usiluje už na pozemskej púti podporovať, "aby ako deti mali účasť na živote živého Boha, Otca všetkých ľudí".23

III.
PASTORAČNÉ SMERNICE

Cirkev ako Matka a Učiteľka
19. Avšak tieto naše slová sotva by veru vyjadrili myšlienky a starosti Cirkvi, Matky a Učiteľky všetkých národov, keby ľudí, predtým povzbudených k zachovávaniu a úcte k Božiemu zákonu o manželstve, nepodporili tiež v čestnom regulovaní pôrodnosti v ťažkých životných podmienkach, ktoré v tejto našej dobe doliehajú na rodiny a národy. Veď Cirkev sa nemôže k ľuďom správať inak ako božský Vykupiteľ. Pozná totiž ich slabosti, zľutúva sa nad zástupmi, prijíma hriešnikov. Nemôže však neučiť zákon, ktorý je v skutočnosti zákonom ľudského života, prinavráteného jeho pôvodnej pravde a vedeného Božím Duchom.24
Boží zákon možno zachovať
20. Učenie Cirkvi o správnom regulované pôrodnosti - vyhlasuje sám Boží zákon - sa iste bude mnohým zdať takým, že sa nielen ťažko, ale dokonca vôbec nedá zachovať. Naozaj, ako všetky vznešené a užitočné dobrá, aj tento zákon vyžaduje pevné predsavzatie a veľké úsilie od jednotlivcov, rodín a ľudskej spoločnosti. Ba nemožno ho zachovať bez pomoci Božej milosti, ktorá podopiera a posilňuje dobrú vôľu človeka. Tým však, čo vec hlbšie uvážia, tieto úsilia sa iste budú javiť ako niečo, čo pozdvihuje dôstojnosť človeka a prispieva k dobru ľudskej spoločnosti.

Sebaovládanie
21. Správne a dôstojné regulovanie pôrodnosti predovšetkým vyžaduje od manželov, aby dôkladne poznali a vážili si pravé hodnoty života a rodiny a aby si navykli dokonale ovládať seba i svoje pudy. Ovládanie pudov rozumom a slobodnou vôľou nepochybne vyžaduje askézu, aby citové prejavy manželského života boli v súlade s ustanoveným poriadkom a zvlášť aby sa zachovala periodická zdržanlivosť. Táto disciplína, ktorá patrí k manželskej čistote, nielenže neškodí manželskej láske, ale naopak, dáva jej vyššiu ľudskú hodnotu. Hoci takáto disciplína vyžaduje neprestajné úsilie, predsa vďaka jej blahodarnému vplyvu sa manželia plne rozvíjajú a obohacujú duchovnými hodnotami. Prináša totiž rodinnému životu ovocie mieru a pokoja a prispieva k rozriešeniu iných problémov. Podporuje starostlivosť o partnera a úctu k nemu, pomáha manželom ovládať sebectvo, ktoré je nepriateľom pravej lásky, a prehlbuje ich zmysel pre zodpovednosť. A napokon rodičom dáva schopnosť hlbšie a účinnejšie vplývať na výchovu detí; a deti a mládež, ako rastú vekom, správne zmýšľajú o ľudských hodnotách a pokojne i harmonicky rozvíjajú duchovné a telesné schopnosti.

Vytváranie priaznivého ovzdušia pre čistotu
22. Využívame túto príležitosť, aby sme pripomenuli vychovávateľom a všetkým, čo sú zodpovední za spoločné dobro ľudskej spoločnosti, že je nevyhnutné vytvárať priaznivé ovzdušie pre výchovu k čistote, aby totiž pravá sloboda zvíťazila nad neviazanosťou, a to dôsledným zachovávaním predpisov mravného poriadku.
Všetko teda, čo v dnešných oznamovacích prostriedkoch rozdúchava zmyselnosť a napomáha uvoľnenosť mravov, ako aj akúkoľvek formu pornografie a nemravných predstavení, majú verejne a jednohlasne spoločnými silami odsúdiť tí, čo sú povinní starať sa o rozvoj kultúry a chrániť najvyššie duchovné hodnoty. Nesprávne by bolo pokúšať sa schvaľovať takéto zvrátenosti umeleckými a vedeckými dôvodmi25 alebo argumentovať slobodou, ktorú azda verejná moc poskytuje na tomto poli.

Výzva verejnej moci
23. Dovoľujeme si teda obrátiť sa na vládcov národov, ktorí predovšetkým majú povinnosť chrániť spoločné dobro a možnosť toľko urobiť pre ochranu dobrých mravov: nikdy nestrpte, aby sa kazili čnostné mravy vašich národov; zabráňte, aby sa do rodiny, ktorá je základnou bunkou spoločnosti, zavádzali cez zákony také spôsoby konania, ktoré odporujú prirodzenému a Božiemu zákonu. Svetská vrchnosť môže a aj má riešiť populačný problém inou cestou, a to vynášaním prezieravých zákonov pre rodiny a takou múdrou výchovou ľudí, ktorá zaručuje mravný zákon a slobodu občanov.
Veľmi dobre vieme, koľko ťažkostí spôsobuje táto otázka verejným predstaviteľom moci najmä v rozvojových krajinách. Oprávnené starosti, ktoré ich trápia, viedli nás vydať encykliku s názvom O rozvoji národov. Teraz spolu s naším predchodcom blahej pamäti Jánom XXIII. opakujeme tieto slová: "Tieto problémy... treba riešiť tak, aby sa nesledovali metódy a opatrenia, ktoré sú nedôstojné človeka a ktoré sa mu neostýchajú odporúčať tí, ktoré človeka a jeho život chápu čisto materialisticky. Nazdávame sa, že túto otázku možno riešiť iba tak, ak hospodársky a sociálny pokrok bude brať ohľad na pravé ľudské individuálne a spoločenské hodnoty a napomáhať ich".26 Bola by veľká nespravodlivosť pripisovať Božej prozreteľnosti to, čo, naopak, bolo zapríčinené menej rozumným riadením spoločnosti, nedostatočným zmyslom pre sociálnu spravodlivosť, hromadením majetku na sebecké ciele alebo ľahostajnou neochotou vziať na seba námahy a práce potrebné na zvýšenie životnej úrovne národa a všetkých jeho detí.27 Kiežby sa všetky vlády, ktorých sa to týka - ako to už niektoré z nich chvályhodne robia - zanietili pre nové kroky a podujatia. Nech neochabuje snaha o vzájomnú pomoc medzi všetkými krajinami veľkej ľudskej rodiny. Myslíme, že sa veľkým medzinárodným organizáciám otvára takmer nekonečné pole činnosti.

Vedcom
24. Teraz sa obraciame slovami povzbudenia na vedcov, ktorí "môžu veľa urobiť v záujme manželstva a rodiny i pokoja svedomia, ak sa spoločným úsilím budú snažiť dôkladnejšie objasniť rozličné podmienky napomáhajúce mravne dovolené regulovanie ľudskej pôrodnosti".28 Predovšetkým je žiadúce - čo už bolo túžbou Pia XII. - aby lekárska veda mohla určiť dostatočne istý základ pre mravne dovolenú kontrolu pôrodnosti, ktorý by spočíval v poznaní prirodzených cyklov29. Takto vedci, najmä katolícki, výsledkami svojho bádania jasne dokážu správnosť toho, čo učí Cirkev, že totiž "nemôže jestvovať opravdivé protirečenie medzi Božími zákonmi, ktoré sa týkajú odovzdávania života, a tými, ktoré sa týkajú pestovania pravej manželskej lásky."30

Kresťanským manželom
25. Teraz sa osobitným spôsobom obraciame na našich synov a dcéry, najmä na tých, ktorých Boh volá, aby mu slúžili v manželstve. Keď Cirkev hlása neporušiteľné požiadavky Božieho zákona, ohlasuje spásu a vo sviatostiach otvára cestu milosti, ktorou sa človek stáva novým stvorením, schopným v láske a v pravej slobode zodpovedať vznešenému úmyslu svojho Stvoriteľa a Spasiteľa a pocítiť aj príjemnosť Kristovho jarma.31
Keď teda kresťanskí manželia poslušne počúvajú jej hlas, nech sú si vedomí, že ich kresťanské povolanie, pochádzajúce z krstu, sviatosťou manželstva sa ďalej rozvíja a upevňuje. Lebo ňou sa posilňujú a akoby zasväcujú, aby verne plnili svoje úlohy, dokonale uskutočňovali svoje povolanie a vydávali, ako sa na nich patrí, pred svetom kresťanské svedectvo.32 Pán im zveril úlohu zviditeľniť pred ľuďmi svätosť a sladkosť zákona, ktorý zjednocuje ich vzájomnú lásku spolupôsobením s láskou Boha, pôvodcu ľudského života.
Vôbec tu nechceme zamlčať ťažkosti, niekedy veľké, s ktorými sa stretáva život kresťanských manželov. Lebo pre nich, ako i pre každého z nás, "tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života".33 Ale nádej na tento život im jasným svetlom osvecuje cestu, zatiaľ čo sa silnou vôľou usilujú, aby žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne",34 a uvedomujú si, že "tvárnosť tohto sveta sa pomíňa".35
Preto nech manželia ochotne prijímajú sebe určené námahy, posilnení vierou a tou nádejou, ktorá "nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali".36 Ustavičnou modlitbou nech si vyprosujú Božiu pomoc a nech čerpajú milosť a lásku predovšetkým z večného prameňa Eucharistie. Ak ich zdržujú ešte hriechy, nech neklesajú na duchu, ale nech sa pokorne a vytrvalo utiekajú k Božiemu milosrdenstvu, ktoré hojne udeľuje sviatosť zmierenia. Takto budú môcť zaiste dospieť k dokonalosti manželského života, ktorú Apoštol vyjadril týmito slovami: "Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev... Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev... Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi. Ale aj vy, každý jeden nech miluje svoju manželku ako seba samého. A manželka nech si ctí muža."37

Apoštolát medzi rodinami
26. Z plodov, ktoré dozrievajú vtedy, ak sa horlivým úsilím zachová Boží zákon, najcennejší je ten, keď manželia sami nezriedka túžia podeliť sa s inými o svoje skúsenosti. Tak sa stáva, že do širokého okruhu laického povolania vstupuje nový významný druh apoštolátu, ktorým manželia slúžia iným manželom. Vtedy totiž sami manželia vykonávajú apoštolát voči iným manželom a stávajú sa ich vodcami. Spomedzi toľkých foriem kresťanského apoštolátu sa rozhodne tento spôsob zdá najvhodnejší.38

Lekárom a zdravotníkom
27. Máme vo veľkej úcte aj lekárov a zdravotníkov, ktorí sa pri vykonávaní svojich povinností snažia zachovávať skôr to, čo od nich žiada osobitný ráz kresťanského povolania, než akýkoľvek ľudský osoh. Nech teda pevne vytrvajú v predsavzatí, že budú vždy podporovať tie názory, ktoré sa opierajú o vieru a o správne usudzujúci rozum, a nech sa usilujú vo svojom prostredí získať pre ne súhlas a úctu. Okrem toho nech považujú za osobitnú povinnosť svojho povolania nadobudnúť na tomto nie ľahkom poli potrebné vzdelanie, aby mohli manželom, ktorí sa na nich obrátia, dať správnu radu a ukázať pravú cestu, ako sa to právom od nich očakáva.

Kňazom
28. Plní dôvery obraciame sa na vás, milovaní synovia kňazi, ktorí ste vďaka posvätnému úradu, ktorý zastávate, poradcami a duchovnými vodcami jednotlivcov a rodín. Lebo vašou, a to hlavnou úlohou je - a týka sa to najmä vás, čo učíte morálnu teológiu - aby ste učenie Cirkvi o manželstve podávali úplne a jasne. Dávajte ako prví plnením svojej služby príklad úprimnej poslušnosti, ktorú treba navonok i vnútorne prejavovať Učiteľskému úradu Cirkvi. Viete, že ste viazaní touto poslušnosťou ani nie tak z dôvodov tu uvedených, ako skôr pre svetlo Ducha Svätého, ktorým sú obdarení najmä pastieri Cirkvi pri výklade pravdy.39 Dobre viete, že je veľmi dôležité kvôli zachovaniu pokoja duší a jednoty kresťanského ľudu, aby v otázkach mravov a viery všetci poslúchali Učiteľský úrad Cirkvi a hovorili tou istou rečou. Preto vás z celého srdca vyzývame starostlivými slovami veľkého apoštola Pavla: "Prosím vás, bratia, pre meno nášho Pána Ježiša Krista, všetci hovorte to isté, aby neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku."40
29. Ak vynikajúcou formou lásky k dušiam je v ničom nezľaviť zo spasiteľného učenia Krista, má sa to vždy spájať s trpezlivosťou a láskou, v čom dal príklad sám Spasiteľ pri rozprávaní a zaobchádzaní s ľuďmi. On totiž, hoci neprišiel odsúdiť svet, ale spasiť,41 bol veľmi prísny pokiaľ ide o hriechy, ale trpezlivý a milosrdný voči hriešnikom.
A tak manželia, trápení svojimi ťažkosťami, nech nájdu v slovách a v srdci kňaza akoby ozvenu hlasu a lásky nášho Vykupiteľa.
Milovaní synovia, hovorte vždy s veľkou dôverou, v presvedčení, že Svätý Duch Boží, ktorý je prítomný v Učiteľskom úrade pri predkladaní správneho učenia, osvecuje zvnútra srdcia veriacich a pobáda ich k súhlasu. Počúvajte manželov o potrebe modlitby a vhodne ich vychovávajte, aby často s vierou pristupovali k sviatostiam Eucharistia a zmierenia a nikdy neklesali na duchu pre svoje slabosti.
Biskupom
30. Teraz, keď uzavierame túto encykliku, obraciame sa s úctou a láskou na vás, milovaní a ctihodní bratia v biskupskej službe, s ktorými sa úzko podieľame na starostiach o duchovné dobro Božieho ľudu. Touto naliehavou prosbou vás všetkých vyzývame, aby ste sa - predchádzajúc svojich kňazov, pomocníkov v posvätnej službe a svojich veriacich - so všetkou horlivosťou a bez meškania venovali ochrane manželstva a zdôrazňovaniu jeho posvätnosti, aby manželský život dosahoval stále väčšiu ľudskú a kresťanskú dokonalosť. Považujte túto úlohu za najsvätejšiu povinnosť, ktorá vám bola v súčasnosti zverená. Lebo ako dobre viete, táto úloha vyžaduje určité usporiadanie pastoračnej služby, ktorá sa týka všetkých oblastí ľudskej činnosti, totiž ekonomickej, kultúrnej a sociálnej. Keď toto všetko bude harmonicky napredovať, potom sa život rodičov a detí v dôvernom rodinnom kruhu stane nielen znesiteľnejším, ale aj ľahším a radostnejším a spolužitie v ľudskej spoločnosti bohatším na bratskú lásku a bezpečnejším v pravom pokoji, lebo sa svedomite zachová plán, ktorý Boh mal v úmysle so svetom.

ZÁVER
31. Ctihodní bratia, milovaní synovia a vy všetci ľudia dobrej vôle, opierajúc sa o bezpečné učenie Cirkvi, ktoré Petrov nástupca spolu s bratmi katolíckymi biskupmi verne stráži a vykladá, povolávame vás teraz naozaj k veľkému dielu výchovy, pokroku a lásky. Sme hlboko presvedčení, že toto zaiste veľké dielo je na osoh svetu i Cirkvi, lebo človek nedokáže dosiahnuť pravé šťastie, po ktorom zo všetkých síl túži, ak nezachováva zákony vpísané Najvyšším, Bohom, do jeho prirodzenosti, ktoré si treba rozumne a s láskou vážiť. Na toto veľké dielo, ako aj na nás všetkých, ale najmä na manželov vyprosujeme od najsvätejšieho a nanajvýš milosrdného Boha hojnosť nebeských milostí a radi vám udeľujeme svoje apoštolské požehnanie.
Dané v Ríme u Svätého Petra 25. júla - na sviatok svätého apoštola Jakuba – roku 1968, v šiestom roku nášho pontifikátu.

Pavol VI., pápež
Olinka Nováková

Potápajúca sa loď

Všetko najlepšie k narodeninám Humanae Vitae!
Christopher Manion, Ph.D.
Tento týždeň oslavujeme 54. výročie Humanae Vitae , statočnej a krásnej encykliky svätého pápeža Pavla VI., vyhlásenej 25. júla 1968.
Odvážny? Absolútne. Toto výrečné vyjadrenie učenia Cirkvi a základov prirodzeného zákona predstavovalo priamu výzvu pre to, čo pápež Benedikt nazval „duchom doby“. A reakcia tohto …More
Všetko najlepšie k narodeninám Humanae Vitae!
Christopher Manion, Ph.D.
Tento týždeň oslavujeme 54. výročie Humanae Vitae , statočnej a krásnej encykliky svätého pápeža Pavla VI., vyhlásenej 25. júla 1968.
Odvážny? Absolútne. Toto výrečné vyjadrenie učenia Cirkvi a základov prirodzeného zákona predstavovalo priamu výzvu pre to, čo pápež Benedikt nazval „duchom doby“. A reakcia tohto dekadentného a rozhorčeného veku dokazuje, aká odvážna bola Humanae Vitae . Francis Cardinal Stafford, mladý kňaz z Baltimoru v roku 1968, opisuje bolesť, ktorú v tom roku utrpeli obrancovia viery, ako „Getsemany“.
A nádherná? Ako by to nemohlo byť? Jemné, jasné, ale pevné odhalenie tajomstva sviatostného manželstva a jeho úlohy v Božom pláne pre rodinu, svet a spásu je ústredným bodom toho najkrajšieho príbehu, aký bol kedy vyrozprávaný. Ale diktátori relativizmu sú všetko, len nie relativisti: sú to oddaní a zatvrdlí apoštoli škaredosti, hriechu, lži a – v konečnom dôsledku – smrti.
čítajte viac tu
Olinka Nováková

Výzva pro ty co se rozhodnou opustit Babylonskou Nevěstku

Katolicka cirkev na Slovensku
ENCYKLIKA PÁPEŹA PAVLA VI.
HUMANAE VITAE

Ctihodným bratom patriarchom,
arcibiskupom,
biskupom
a ostatným miestnym ordinárom,
žijúcim v pokoji a v spoločenstve
s Apoštolskou Stolicou,
kňazom
a veriacim v Krista
na celom katolíckom svete,
ako aj všetkým ľuďom
dobrej vôle
o správnom spôsobe
regulovania pôrodnosti
Text: Konferencia biskupov Slovenska, 1993
CTIHODNÍ BRATIA …More
Katolicka cirkev na Slovensku

ENCYKLIKA PÁPEŹA PAVLA VI.

HUMANAE VITAE


Ctihodným bratom patriarchom,
arcibiskupom,
biskupom
a ostatným miestnym ordinárom,
žijúcim v pokoji a v spoločenstve
s Apoštolskou Stolicou,
kňazom
a veriacim v Krista
na celom katolíckom svete,
ako aj všetkým ľuďom
dobrej vôle
o správnom spôsobe
regulovania pôrodnosti

Text: Konferencia biskupov Slovenska, 1993

CTIHODNÍ BRATIA A MILOVANÍ SYNOVIA,
POZDRAV A APOŠTOLSKÉ POŹEHNANIE!

ÚVOD
1. Odovzdávanie ľudského života je veľmi vážna úloha. Manželia ňou slobodne a vedome spolupracujú s Bohom Stvoriteľom. Spôsobuje im vždy veľké radosti, ktoré však niekedy sprevádzajú nemalé ťažkosti a úzkosti.
Plnenie tejto úlohy v každej dobe spôsobovalo svedomiu manželov vážne problémy. Najnovší vývin ľudskej spoločnosti priniesol však také zmeny, že vznikli nové problémy, ktoré si Cirkev nemôže nevšímať, pretože sa spájajú s otázkami úzko súvisiacimi so životom a šťastím ľudí.

I.
NOVÉ ASPEKTY PROBLÉMU
A KOMPETENCIA UČITEĽSKÉHO ÚRADU

Nové aspekty problému
2. Zmeny, ktoré nastali, sú v skutočnosti veľmi významné a rozmanité. Predovšetkým ide o rýchly rast populácie. Mnohí majú strach z toho, že svetová populácia rastie rýchlejšie, ako to pripúšťajú prostriedky, ktoré má naporúdzi pre život, takže mnohé rodiny a rozvojové národy sa môžu ocitnúť ešte vo väčších ťažkostiach. Vlády môžu byť preto ľahko zvádzané, aby tomuto nebezpečenstvu čelili aj radikálnejšími opatreniami. Okrem toho nielen pracovné a bytové podmienky, ale aj narastajúce požiadavky v ekonomickej oblasti i v oblasti vzdelávania a výchovy mládeže vytvárajú také životné okolnosti, v ktorých je dnes často veľmi ťažké primerane sa postarať o väčší počet detí.
Je tiež známe, že sa akosi zmenil pohľad nielen na osobu ženy a jej úlohu v ľudskej spoločnosti, ale aj na hodnotu manželskej lásky v manželstve a na posudzovanie manželských úkonov z hľadiska tejto lásky.
Nakoniec si treba predovšetkým všimnúť, že človek tak obdivuhodne pokročil v ovládaní prírodných síl a v ich vedomom používaní, že sa usiluje túto nadvládu rozšíriť na celý svoj život, čiže na svoje telo, na svoje duchovné schopnosti, na spoločenský život a na samy zákony, ktoré riadia odovzdávanie života.
3. V tejto situácii sa vynárajú nové otázky. Nebolo by vhodné vzhľadom na terajšie životné okolnosti a na význam, ktorý majú manželské styky pre svornosť a vzájomnú vernosť manželov, prehodnotiť doteraz platné mravné normy, najmä ak sa berie do úvahy, že ich možno zachovávať len s veľkou, niekedy až hrdinskou námahou?
Či okrem toho, aplikujúc takzvaný princíp totality na toto pole, nemožno usudzovať, že úmysel nižšej, ale rozumnejšej plodnosti môže zmeniť zákrok, ktorý fyzicky spôsobuje neplodnosť, na dovolenú a plánovanú kontrolu pôrodnosti? Či nie je dovolená mienka, že cieľ plodiť deti sa týka skôr života manželov ako celku než ich jednotlivých úkonov? Navyše vzniká otázka, či tým, že si dnešní ľudia uvedomujú svoje povinnosti, neprišiel pre nich čas, keď treba úlohu odovzdávania života zveriť skôr svojmu rozumu a vôli než biologickému rytmu svojho organizmu.

Kompetencia Učiteľského úradu
4. Otázky tohto druhu vskutku vyžadovali od Učiteľského úradu Cirkvi nové a hlbšie zváženie princípov morálneho učenia o manželstve, ktoré sa opiera o prirodzený zákon, objasnený a obohatený Božím zjavením.
Nik z kresťanov nebude zaiste popierať, že vykladať prirodzený mravný zákon patrí Učiteľskému úradu Cirkvi. Niet totiž pochýb - ako to naši predchodcovia často vyhlásili1 - že Ježiš Kristus tým, že dal Petrovi a ostatným apoštolom účasť na svojej božskej moci a poslal ich učiť svoje prikázania všetky národy,2 ustanovil ich za hodnoverných strážcov a vykladačov celého mravného zákona, čiže nielen zákona evanjelia, ale aj prirodzeného zákona. Lebo aj prirodzený zákon vyjadruje Božiu vôľu a jeho verné zachovávanie je ľuďom potrebné na večnú spásu.3 V súlade s týmto svojím poslaním podávala Cirkev v každom čase, no ešte intenzívnejšie v nedávnej dobe, primerané učenie tak o povahe manželstva, ako aj o správnom aplikovaní manželských práv a o povinnostiach manželov. 4

Osobitné skúmanie otázok
5. Vedomí si tejto úlohy schválili a rozšírili sme komisiu, ktorú ustanovil náš predchodca blahej pamäti Ján XXIII. v marci 1963. Skladala sa nielen z mnohých vedcov v odboroch týkajúcich sa tohto problému, ale aj z manželských párov. Táto komisia mala za úlohu nielen skúmať mienky a názory týkajúce sa otázok manželského života a najmä regulovania pôrodnosti, ale mala aj vhodne predložiť výsledky skúmania, aby Učiteľský úrad mohol v tejto veci primerane odpovedať na očakávanie nielen veriacich, ale aj ostatných ľudí na svete.5
Výsledky bádania týchto odborníkov, ako aj názory a návrhy, ktoré nám mnohí naši bratia v biskupstve poslali sami od seba alebo na našu žiadosť, umožnili nám starostlivo posúdiť všetky stránky zložitého problému. Všetkým vyjadrujeme za to svoju hlbokú vďaku.

Odpoveď Učiteľského úradu
6. Avšak závery, ku ktorým komisia došla, nemohli sme považovať za isté a definitívne tak, aby nás oslobodili od povinnosti osobne preskúmať takú vážnu otázku, a to i preto, že v komisii nebola úplná zhoda názorov, čo sa týka morálnych noriem, ktoré treba predložiť, a najmä preto, že sa niektoré spôsoby a odôvodnenia riešenia otázky vzďaľovali od morálnej náuky o manželstve, ako ju stále predkladal Učiteľský úrad Cirkvi.
Preto po dôkladnom posúdení nám poslaných výsledkov, po starostlivom zvážení veci a po vytrvalých modlitbách vysielaných k Bohu, na základe poslania, ktoré nám zveril Kristus, mienime dať teraz odpoveď na tieto vážne otázky.

II.
ZÁKLADNÉ PRINCÍPY UČENIA

Celkový pohľad na človeka
7. O otázke pôrodnosti, tak ako aj o každej inej otázke týkajúcej sa ľudského života, treba ponad čiastkové hľadiská, inak patriace do tej istej oblasti - akým je hľadisko biologické alebo psychologické, demografické alebo sociologické - uvažovať predovšetkým vo svetle celkového pohľadu na človeka a jeho povolanie, nielen prirodzené a pozemské, ale i nadprirodzené a večné. Pretože sa mnohí, čo obhajujú umelý spôsob kontroly pôrodnosti, odvolávajú na požiadavky manželskej lásky a zodpovedného rodičovstva, je potrebné tieto dva dôležité prvky manželského života presne definovať a objasniť. Urobíme to tak, že osobitne pripomenieme, čo povedal s najvyššou autoritou Druhý vatikánsky koncil v pastorálnej konštitúcii Radosť a nádej.

Manželská láska
8. Manželská láska nám najlepšie odhalí svoju pravú podobu a vznešenosť vtedy, keď si uvedomíme, že pochádza akoby z najvyššieho prameňa, z Boha, ktorý "je láska"6 a ktorý je Otcom, "od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi".7
Manželstvo teda nevzniklo náhodou alebo pôsobením slepých prírodných síl, ale ho múdro a prozreteľnostne ustanovil Boh Stvoriteľ s tým úmyslom, aby v ľuďoch uskutočnil plán svojej lásky. Preto manželia vzájomným dávaním sa, ktoré je im vlastné a výlučné, usilujú sa o také spoločenstvo osôb, ktorým sa navzájom zdokonaľujú, aby spolupracovali s Bohom pri plodení a výchove nových bytostí.
U pokrstených manželstvo je obdarené takou hodnosťou, že sa stáva sviatostným znakom milosti, pretože označuje spojenie Krista a Cirkvi.

Známky manželskej lásky
9. V tomto svetle sa jasne ukazujú vlastné známky a požiadavky manželskej lásky. Je veľmi dôležité oceniť ich správny význam.
Je to predovšetkým úplne ľudská láska, čiže zmyslová a duchovná. Nejde tu preto iba o čisto pudovú alebo citovú túžbu, ale aj, a to najmä, o úkon slobodnej vôle, ktorý smeruje k tomu, aby sa v každodenných radostiach a bolestiach nielen udržala, ale aj rástla, aby sa tak manželia stávali akoby jedným srdcom a jednou dušou a spolu dosahovali svoju ľudskú dokonalosť.
ďalej ide o úplnú lásku, čiže o osobitnú formu osobného priateľstva, v ktorom sa manželia medzi sebou so všetkým veľkodušne delia, nepripúšťajú nespravodlivé výnimky a nesledujú sebecké výhody. Kto opravdivo miluje svojho partnera zaiste ho nemiluje len kvôli tomu, čo od neho dostáva, ale ho miluje kvôli nemu samému; a robí to rád, aby ho darovaním seba obohatil.
Okrem toho manželská láska je verná a výlučná, a to až do konca života. Takto ju chápali ženích a nevesta v ten deň, keď sa slobodne a úplne vedome spojili manželským zväzkom. A hoci táto manželská vernosť je niekedy spojená s ťažkosťami, predsa však nik nemôže vážne tvrdiť, že je nemožná, pretože sa v každej dobe vyskytuje vznešená a bohatá na zásluhy. Príklady mnohých manželov cez stáročia dokazujú nielen to, že patrí k podstate manželstva, ale aj to, že z nej akoby z prameňa vyviera vnútorné a trvalé šťastie.
Konečne táto láska je plodná, pretože sa neobmedzuje len na manželské spoločenstvo samo, ale smeruje k tomu, aby pokračovala a vzbudzovala nové životy. "Manželstvo a manželská láska svojou povahou sú zamerané na plodenie a výchovu potomstva. Veď deti sú najvzácnejším darom manželstva a najviac prispievajú k dobru samých rodičov."8

Zodpovedné rodičovstvo
10. Z týchto dôvodov manželská láska vyžaduje od manželov, aby dobre poznali svoje poslanie týkajúce sa zodpovedného rodičovstva, ktoré sa dnes právom tak veľmi zdôrazňuje, a preto sa má správne chápať. Treba preto o ňom uvažovať z rôznych oprávnených hľadísk, ktoré navzájom súvisia.
Ak berieme do úvahy biologické procesy, zodpovedné rodičovstvo znamená poznať ich funkcie a rešpektovať ich; lebo ľudský rozum v schopnosti plodiť život objavuje biologické zákony, ktoré sú súčasťou ľudskej osoby.9
Ak máme na zreteli vrodené pudy a náruživosti, potom zodpovedné rodičovstvo znamená potrebnú nadvládu, ktorú má nad nimi vykonávať rozum a vôľa.
Ak si všímame fyzické, ekonomické, psychologické a sociálne podmienky, potom zodpovednými rodičmi sú tí, čo sa po rozumnej úvahe a s veľkodušnosťou rozhodli prijať väčší počet detí, alebo čo sa z vážnych dôvodov a zachovávajúc pritom morálne príkazy, rozhodli na určitý alebo neurčitý čas nesplodiť ďalšie dieťa.
Ale zodpovedné rodičovstvo, o ktorom je reč, spočíva najmä vo vnútornom vzťahu k objektívnemu mravnému poriadku, ktorý ustanovil Boh a ktorého pravým vysvetľovateľom je správne svedomie. Úloha zodpovedného rodičovstva preto vyžaduje, aby manželia úplne chápali svoje povinnosti voči Bohu, voči sebe samým, voči rodine a voči ľudskej spoločnosti a pritom správne zachovali stupnicu hodnôt.
Z toho vyplýva, že v poslaní odovzdávať život manželia nemajú voľnosť počínať sa podľa svojej ľubovôle, ako keby mohli celkom sami a slobodne určovať mravne dovolené metódy, ktorých sa majú pridržiavať. Naopak, sú povinní prispôsobovať svoje konanie úmyslu Boha Stvoriteľa, ako sa prejavuje v samej povahe manželstva a jeho úkonov a sa predkladá v stálom učení Cirkvi.10

Rešpektovanie povahy a cieľa manželského úkonu
11. Úkony, ktorými sa manželia intímne a čisto spájajú a ktorými sa prenáša ľudský život, sú, ako pripomína posledný koncil, "čestné a dôstojné"11 a neprestávajú byť oprávnenými - hoci sa z príčin nezávislých od vôle manželov predvída, že budú neplodné - pretože ostáva ich zameranie na zvýraznenie a posilnenie zväzku manželov. Naozaj, ako je zo skúsenosti známe, nie z každého manželského styku pochádza nový život. Boh totiž tak múdro usporiadal prirodzené zákony a obdobia plodnosti, že už samy osebe vytvárajú odstup medzi jednotlivými pôrodmi. Cirkev tým, že upozorňuje ľudí na zachovávanie noriem prirodzeného zákona, objasňovaného svojou stálou náukou, zároveň poučuje, že akýkoľvek manželský akt musí zostať otvoreným na odovzdávanie života.12

Dve neoddeliteľné vlastnosti: zjednotenie a plodenie
12. Toto učenie, ktoré Učiteľský úrad Cirkvi opätovne predložil, sa zakladá na nerozlučnom spojení dvojakého významu manželského aktu, ktorý Boh určil a ktorý človek z vlastného podnetu nemôže rozbiť: je to význam spojivý a plodivý.
Vskutku, manželské úkony svojou vnútornou povahou, zatiaľ čo veľmi úzko spájajú manžela a manželku, robia ich aj schopnými splodiť nový život podľa zákonov vpísaných do samej prirodzenosti muža a ženy. Ak sa zachovajú obe tieto základné vlastnosti, totiž zjednocujúca a plodiaca, manželský úkon si podrží zmysel vzájomnej a pravej lásky i svoje zameranie na svoju vznešenú úlohu rodičovstva, na ktorú je človek povolaný. Myslíme, že dnešní ľudia sú osobitne schopní porozumieť, ako je toto učenie v zhode s ľudským rozumom.

Vernosť Božiemu plánu
13. Ľudia totiž oprávnene zisťujú, že manželský úkon nanútený druhému partnerovi bez ohľadu na jeho stav a na jeho spravodlivé požiadavky, nie je opravdivým skutkom lásky, a preto odporuje tomu, čo mravný poriadok správne vyžaduje vzhľadom na vzťah medzi manželmi. Takisto, ak si vec uvážia, musia uznať, že úkon vzájomnej lásky, ktorý škodí schopnosti rozmnožovania života, ktorú do nej podľa osobitných zákonov vštepil Boh, Stvoriteľ všetkého, odporuje tak Božiemu úmyslu, podľa ktorého bolo manželstvo ustanovené, ako aj vôli prvotného Pôvodcu ľudského života. Preto keď niekto používa Boží dar a hoci iba čiastočne uberá tomu daru význam a cieľ, protirečí prirodzenosti muža a ženy a ich vnútornému vzťahu, a preto odporuje aj Božiemu úmyslu a jeho svätej vôli. Kto však používa dar manželskej lásky a pritom zachováva zákony plodenia, nepovažuje sa za pána prameňov života, ale skôr za služobníka Stvoriteľovho úmyslu. Ako totiž človek nemá vo všeobecnosti bezhraničnú moc nad svojím telom, tak ju nemá, a to pre osobitný dôvod, ani nad plodivými schopnosťami ako takými, pretože tieto svojou povahou sú zamerané na plodenie ľudského života, ktorého počiatkom je Boh. Náš predchodca blahej pamäti Ján XXIII. pripomínal: "Všetci majú považovať ľudský život za posvätný, lebo už od svojho počiatku vyžaduje činnosť Boha Stvoriteľa."13

Nedovolené spôsoby regulovania pôrodnosti
14. Opierajúc sa o tieto základné princípy ľudského a kresťanského učenia o manželstve, musíme znova vyhlásiť, že vonkoncom treba zavrhnúť ako oprávnený spôsob určenia počtu detí priame prerušenia už začatého procesu plodenia a najmä priamy potrat, hoci vykonaný z terapeutických dôvodov.14
Takisto treba zavrhnúť, ako to viackrát vyhlásil Učiteľský úrad Cirkvi, priamu sterilizáciu, či už trvalú alebo dočasnú, tak mužov, ako i žien.15
Podobne treba vylúčiť akýkoľvek zásah, ktorý buď vzhľadom k predvídanému manželskému styku, alebo pri jeho uskutočňovaní, alebo v priebehu jeho prirodzených následkov sleduje ako cieľ alebo ako prostriedok znemožniť splodenie života.16
Nemožno ani na schválenie takých manželských úkonov, ktoré sú úmyselne zbavené plodnosti, uvádzať ako platné tieto dôvody: že totiž treba voliť to zlo, ktoré sa zdá menšie; alebo že tieto úkony tvoria celok s plodnými úkonmi, ktoré sa už predtým vykonali, alebo sa neskôr vykonajú, a preto majú účasť na ich jedinej a tej istej morálnej dobrote. Ak je totiž pravda, že niekedy je dovolené trpieť menšie morálne zlo, aby sa vyhlo nejakému väčšiemu zlu, alebo aby sa napomohlo nejaké vznešenejšie dobro,17, nikdy však nie je dovolené, ani z najvážnejších dôvodov, robiť zlo, aby z toho vzišlo dobro:18 totiž súhlasiť s tým, čo svojou povahou porušuje mravný poriadok a čo preto treba považovať za nedôstojné človeka, hoci sa to deje s úmyslom brániť alebo napomáhať dobrá jednotlivcov, rodín alebo ľudskej spoločnosti. Preto sa vonkoncom mýli, kto sa domnieva, že manželský úkon úmyselne zbavený plodnosti, teda vnútorne nemravný, môže sa uznať za dovolený na základe plodných stykov celého manželského života.

Prípustnosť liečivých prostriedkov
15. Cirkev však nepovažuje za nedovolené tie metódy liečenia, ktoré sú potrebné na liečenie telesných chorôb, hoci by sa predvídalo, že sa tým zamedzí počatie, len nech sa toto zamedzenie nemá priamo v úmysle z akéhokoľvek dôvodu.19

Neplodné obdobie
16. Proti tomuto učeniu Cirkvi o manželskej morálke niektorí v súčasnosti namietajú, ako sme to uviedli (bod č. 3), že ľudský rozum má právo a úlohu riadiť tie sily, ktoré mu poskytuje nerozumná príroda, a usmerniť ich na dosiahnutie takého cieľa, ktorý zodpovedá dobru človeka. Niektorí sa teraz pýtajú: nie je rozumnejšie za daných okolností umele určovať pôrodnosť, ak sa tým lepšie napomôže rodinný pokoj a svornosť a deťom, ktoré sú už narodené, sa vytvoria vhodnejšie podmienky na ich výchovu? Na túto otázku treba dať jasnú odpoveď. Cirkev je zo všetkých prvá, ktorá chváli a odporúča používanie ľudského rozumu v diele, ktoré človeka, obdareného rozumom, tak úzko spája so svojím Stvoriteľom. Tvrdí však, že sa to má diať pri zachovaní poriadku, ktorý stanovil Boh.
Ak teda pre odstupy medzi jednotlivými pôrodmi jestvujú primerané dôvody, ktoré pochádzajú z telesného alebo duševného stavu manželov alebo z vonkajších okolností, podľa učenia Cirkvi manželia môžu sledovať prirodzený rytmus obsiahnutý v plodivých schopnostiach tak, že budú manželsky obcovať iba v neplodnom období, a tak kontrolovať pôrodnosť, žeby sa morálne učenie, ktoré tu vysvetľujeme, v ničom neporušilo.20
Cirkev zostáva verná sebe i svojmu učeniu, keď uznáva, že manželia môžu brať do úvahy neplodné obdobia, alebo keď vyhlasuje za vždy nedovolené používanie takých prostriedkov, ktoré priamo prekážajú počatiu, hoci sa toto druhé počínanie dovoláva dôkazov, ktoré sa zdajú čestné a vážne. V skutočnosti sa oba tieto prípady hlboko odlišujú: v prvom prípade manželia oprávnene využívajú možnosť, ktorú im dala príroda; v druhom zasa prekážajú, aby počatie prebiehalo podľa svojho prirodzeného poriadku. Nedá sa poprieť, že manželia sa v oboch prípadoch so vzájomným súhlasom a z prijateľných dôvodov chcú vyhnúť počatiu a mať istotu, že nebudú mať deti. Treba však súčasne uznať, že iba v prvom prípade sa manželia vedia zdržať manželského styku v plodných obdobiach, kedykoľvek z primeraných dôvodov nie je želateľné počať dieťa. Keď sa však vráti neplodné obdobie, užívajú manželský styk, aby si prejavovali vzájomnú lásku a udržovali sľúbenú vernosť. Keď takto konajú, zaiste vydávajú svedectvo o pravej a celkom správnej láske.

Vážne následky metódy umelého regulovania pôrodnosti
17. Čestní ľudia sa môžu dostatočne presvedčiť o pravdivosti učenia, ktoré Cirkev v tejto veci predkladá, ak si všimnú následky metód umelého regulovania pôrodnosti. Predovšetkým nech si uvedomia, aká široká a ľahká cesta sa takýmto konaním môže otvoriť pre manželskú nevernosť a všeobecný pokles mravnosti. Nie je na to ani potrebná dlhá skúsenosť, aby sa mohol každý presvedčiť o slabosti ľudskej prirodzenosti a aby pochopil, že ľudia - najmä mladí, tak ľahko podliehajúci náruživostiam - potrebujú povzbudenie na zachovávanie morálneho zákona a že sa im nesmie uľahčovať cesta k jeho porušovaniu. Treba sa obávať aj toho, že muži, čo si zvykli používať prostriedky na zamedzenie počatia, stratia k ženám úctu, nebudú brať do úvahy ich telesnú a duševnú rovnováhu, urobia si z nich nástroj pre svoju žiadostivosť a nebudú ich považovať za životné družky, ktoré majú ctiť a milovať.
Konečne treba starostlivo uvážiť, aká nebezpečná moc by sa dala do rúk tým predstaviteľom verejnej moci, ktorí sa nestarajú o prikázania morálneho zákona. Či dakto bude môcť vyčítať verejnej moci, že používa na riešenie ťažkostí svojho národa to, čo sa manželom uznáva za dovolené na riešenie niektorej rodinnej ťažkosti? Kto zabráni, aby verejná moc nepodporovala také antikoncepčné prostriedky, ktoré budú považovať za účinnejšie, ba dokonca ich nenariadila používať všetkým, kedykoľvek to uzná za potrebné? Tak by sa stalo, že ľudia, zatiaľ čo by sa chceli vyhnúť ťažkostiam, ktoré vyplývajú z Božieho zákona pre jednotlivcov, rodiny alebo sociálne skupiny, dovolili by verejnej moci ľubovoľne sa miešať do najvlastnejšej a najsúkromnejšej úlohy manželov.
Preto, ak nechceme, aby sa poslanie plodenia života vydalo napospas ľudskej ľubovôli, treba uznať, že moc, ktorú človek môže mať nad vlastným telom a jeho prirodzenými funkciami, má určité hranice, ktoré sa nesmú prekročiť, hranice, ktoré nikomu, či už súkromnému jednotlivcovi alebo človekovi obdarenému verejnou mocou, nie je dovolené porušiť. Tieto hranice sa neurčujú z iného dôvodu ako z úcty, ktorá patrí celému ľudskému telu a jeho prirodzeným funkciám, podľa zásad, ktoré sme už spomenuli, a podľa správneho chápania takzvaného princípu totality (čiže celistvosti), ktorý vysvetlil náš predchodca blahej pamäti Pius XII.21

Cirkev stráži pravé ľudské hodnoty
18. Možno predvídať, že azda nie všetci ľahko prijmú toto učenie, lebo zaznieva príliš veľa hlasov, umocnených modernými oznamovacími prostriedkami, ktoré sa nezhodujú s hlasom Cirkvi. Ale Cirkev, ktorá sa tomu nediví - veď je, ako aj jej božský Zakladateľ, "znamením, ktorému budú odporovať",21 - nezanedbáva preto sebe zverenú úlohu hlásať ponížene a vytrvalo celý morálny zákon, tak prirodzený, ako aj evanjeliový.
Keďže Cirkev neustanovila ani jeden z týchto zákonov, nemôže o nich rozhodovať, ale ich môže iba strážiť a vykladať, a nikdy nebude smieť vyhlásiť za dovolené to, čo je naozaj nedovolené, pretože to svojou povahou vždy odporuje pravému dobru človeka.
Cirkev vie veľmi dobre, že chránením celého morálneho zákona o manželstve prispieva k obnove pravej ľudskej kultúry. Okrem toho povzbudzuje človeka, aby sa nevzdával svojej zodpovednosti tým, že sa spoľahne na technické prostriedky. Zabezpečuje tak dôstojnosť manželov. Týmto svojím počínaním, pridŕžajúc sa príkladu a učenia Božského Spasiteľa, Cirkev ukazuje, že s úprimnou a veľkodušnou láskou sprevádza ľudí, ktorých sa usiluje už na pozemskej púti podporovať, "aby ako deti mali účasť na živote živého Boha, Otca všetkých ľudí".23

III.
PASTORAČNÉ SMERNICE

Cirkev ako Matka a Učiteľka
19. Avšak tieto naše slová sotva by veru vyjadrili myšlienky a starosti Cirkvi, Matky a Učiteľky všetkých národov, keby ľudí, predtým povzbudených k zachovávaniu a úcte k Božiemu zákonu o manželstve, nepodporili tiež v čestnom regulovaní pôrodnosti v ťažkých životných podmienkach, ktoré v tejto našej dobe doliehajú na rodiny a národy. Veď Cirkev sa nemôže k ľuďom správať inak ako božský Vykupiteľ. Pozná totiž ich slabosti, zľutúva sa nad zástupmi, prijíma hriešnikov. Nemôže však neučiť zákon, ktorý je v skutočnosti zákonom ľudského života, prinavráteného jeho pôvodnej pravde a vedeného Božím Duchom.24
Boží zákon možno zachovať
20. Učenie Cirkvi o správnom regulované pôrodnosti - vyhlasuje sám Boží zákon - sa iste bude mnohým zdať takým, že sa nielen ťažko, ale dokonca vôbec nedá zachovať. Naozaj, ako všetky vznešené a užitočné dobrá, aj tento zákon vyžaduje pevné predsavzatie a veľké úsilie od jednotlivcov, rodín a ľudskej spoločnosti. Ba nemožno ho zachovať bez pomoci Božej milosti, ktorá podopiera a posilňuje dobrú vôľu človeka. Tým však, čo vec hlbšie uvážia, tieto úsilia sa iste budú javiť ako niečo, čo pozdvihuje dôstojnosť človeka a prispieva k dobru ľudskej spoločnosti.

Sebaovládanie
21. Správne a dôstojné regulovanie pôrodnosti predovšetkým vyžaduje od manželov, aby dôkladne poznali a vážili si pravé hodnoty života a rodiny a aby si navykli dokonale ovládať seba i svoje pudy. Ovládanie pudov rozumom a slobodnou vôľou nepochybne vyžaduje askézu, aby citové prejavy manželského života boli v súlade s ustanoveným poriadkom a zvlášť aby sa zachovala periodická zdržanlivosť. Táto disciplína, ktorá patrí k manželskej čistote, nielenže neškodí manželskej láske, ale naopak, dáva jej vyššiu ľudskú hodnotu. Hoci takáto disciplína vyžaduje neprestajné úsilie, predsa vďaka jej blahodarnému vplyvu sa manželia plne rozvíjajú a obohacujú duchovnými hodnotami. Prináša totiž rodinnému životu ovocie mieru a pokoja a prispieva k rozriešeniu iných problémov. Podporuje starostlivosť o partnera a úctu k nemu, pomáha manželom ovládať sebectvo, ktoré je nepriateľom pravej lásky, a prehlbuje ich zmysel pre zodpovednosť. A napokon rodičom dáva schopnosť hlbšie a účinnejšie vplývať na výchovu detí; a deti a mládež, ako rastú vekom, správne zmýšľajú o ľudských hodnotách a pokojne i harmonicky rozvíjajú duchovné a telesné schopnosti.

Vytváranie priaznivého ovzdušia pre čistotu
22. Využívame túto príležitosť, aby sme pripomenuli vychovávateľom a všetkým, čo sú zodpovední za spoločné dobro ľudskej spoločnosti, že je nevyhnutné vytvárať priaznivé ovzdušie pre výchovu k čistote, aby totiž pravá sloboda zvíťazila nad neviazanosťou, a to dôsledným zachovávaním predpisov mravného poriadku.
Všetko teda, čo v dnešných oznamovacích prostriedkoch rozdúchava zmyselnosť a napomáha uvoľnenosť mravov, ako aj akúkoľvek formu pornografie a nemravných predstavení, majú verejne a jednohlasne spoločnými silami odsúdiť tí, čo sú povinní starať sa o rozvoj kultúry a chrániť najvyššie duchovné hodnoty. Nesprávne by bolo pokúšať sa schvaľovať takéto zvrátenosti umeleckými a vedeckými dôvodmi25 alebo argumentovať slobodou, ktorú azda verejná moc poskytuje na tomto poli.

Výzva verejnej moci
23. Dovoľujeme si teda obrátiť sa na vládcov národov, ktorí predovšetkým majú povinnosť chrániť spoločné dobro a možnosť toľko urobiť pre ochranu dobrých mravov: nikdy nestrpte, aby sa kazili čnostné mravy vašich národov; zabráňte, aby sa do rodiny, ktorá je základnou bunkou spoločnosti, zavádzali cez zákony také spôsoby konania, ktoré odporujú prirodzenému a Božiemu zákonu. Svetská vrchnosť môže a aj má riešiť populačný problém inou cestou, a to vynášaním prezieravých zákonov pre rodiny a takou múdrou výchovou ľudí, ktorá zaručuje mravný zákon a slobodu občanov.
Veľmi dobre vieme, koľko ťažkostí spôsobuje táto otázka verejným predstaviteľom moci najmä v rozvojových krajinách. Oprávnené starosti, ktoré ich trápia, viedli nás vydať encykliku s názvom O rozvoji národov. Teraz spolu s naším predchodcom blahej pamäti Jánom XXIII. opakujeme tieto slová: "Tieto problémy... treba riešiť tak, aby sa nesledovali metódy a opatrenia, ktoré sú nedôstojné človeka a ktoré sa mu neostýchajú odporúčať tí, ktoré človeka a jeho život chápu čisto materialisticky. Nazdávame sa, že túto otázku možno riešiť iba tak, ak hospodársky a sociálny pokrok bude brať ohľad na pravé ľudské individuálne a spoločenské hodnoty a napomáhať ich".26 Bola by veľká nespravodlivosť pripisovať Božej prozreteľnosti to, čo, naopak, bolo zapríčinené menej rozumným riadením spoločnosti, nedostatočným zmyslom pre sociálnu spravodlivosť, hromadením majetku na sebecké ciele alebo ľahostajnou neochotou vziať na seba námahy a práce potrebné na zvýšenie životnej úrovne národa a všetkých jeho detí.27 Kiežby sa všetky vlády, ktorých sa to týka - ako to už niektoré z nich chvályhodne robia - zanietili pre nové kroky a podujatia. Nech neochabuje snaha o vzájomnú pomoc medzi všetkými krajinami veľkej ľudskej rodiny. Myslíme, že sa veľkým medzinárodným organizáciám otvára takmer nekonečné pole činnosti.

Vedcom
24. Teraz sa obraciame slovami povzbudenia na vedcov, ktorí "môžu veľa urobiť v záujme manželstva a rodiny i pokoja svedomia, ak sa spoločným úsilím budú snažiť dôkladnejšie objasniť rozličné podmienky napomáhajúce mravne dovolené regulovanie ľudskej pôrodnosti".28 Predovšetkým je žiadúce - čo už bolo túžbou Pia XII. - aby lekárska veda mohla určiť dostatočne istý základ pre mravne dovolenú kontrolu pôrodnosti, ktorý by spočíval v poznaní prirodzených cyklov29. Takto vedci, najmä katolícki, výsledkami svojho bádania jasne dokážu správnosť toho, čo učí Cirkev, že totiž "nemôže jestvovať opravdivé protirečenie medzi Božími zákonmi, ktoré sa týkajú odovzdávania života, a tými, ktoré sa týkajú pestovania pravej manželskej lásky."30

Kresťanským manželom
25. Teraz sa osobitným spôsobom obraciame na našich synov a dcéry, najmä na tých, ktorých Boh volá, aby mu slúžili v manželstve. Keď Cirkev hlása neporušiteľné požiadavky Božieho zákona, ohlasuje spásu a vo sviatostiach otvára cestu milosti, ktorou sa človek stáva novým stvorením, schopným v láske a v pravej slobode zodpovedať vznešenému úmyslu svojho Stvoriteľa a Spasiteľa a pocítiť aj príjemnosť Kristovho jarma.31
Keď teda kresťanskí manželia poslušne počúvajú jej hlas, nech sú si vedomí, že ich kresťanské povolanie, pochádzajúce z krstu, sviatosťou manželstva sa ďalej rozvíja a upevňuje. Lebo ňou sa posilňujú a akoby zasväcujú, aby verne plnili svoje úlohy, dokonale uskutočňovali svoje povolanie a vydávali, ako sa na nich patrí, pred svetom kresťanské svedectvo.32 Pán im zveril úlohu zviditeľniť pred ľuďmi svätosť a sladkosť zákona, ktorý zjednocuje ich vzájomnú lásku spolupôsobením s láskou Boha, pôvodcu ľudského života.
Vôbec tu nechceme zamlčať ťažkosti, niekedy veľké, s ktorými sa stretáva život kresťanských manželov. Lebo pre nich, ako i pre každého z nás, "tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života".33 Ale nádej na tento život im jasným svetlom osvecuje cestu, zatiaľ čo sa silnou vôľou usilujú, aby žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne",34 a uvedomujú si, že "tvárnosť tohto sveta sa pomíňa".35
Preto nech manželia ochotne prijímajú sebe určené námahy, posilnení vierou a tou nádejou, ktorá "nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali".36 Ustavičnou modlitbou nech si vyprosujú Božiu pomoc a nech čerpajú milosť a lásku predovšetkým z večného prameňa Eucharistie. Ak ich zdržujú ešte hriechy, nech neklesajú na duchu, ale nech sa pokorne a vytrvalo utiekajú k Božiemu milosrdenstvu, ktoré hojne udeľuje sviatosť zmierenia. Takto budú môcť zaiste dospieť k dokonalosti manželského života, ktorú Apoštol vyjadril týmito slovami: "Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev... Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev... Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi. Ale aj vy, každý jeden nech miluje svoju manželku ako seba samého. A manželka nech si ctí muža."37

Apoštolát medzi rodinami
26. Z plodov, ktoré dozrievajú vtedy, ak sa horlivým úsilím zachová Boží zákon, najcennejší je ten, keď manželia sami nezriedka túžia podeliť sa s inými o svoje skúsenosti. Tak sa stáva, že do širokého okruhu laického povolania vstupuje nový významný druh apoštolátu, ktorým manželia slúžia iným manželom. Vtedy totiž sami manželia vykonávajú apoštolát voči iným manželom a stávajú sa ich vodcami. Spomedzi toľkých foriem kresťanského apoštolátu sa rozhodne tento spôsob zdá najvhodnejší.38

Lekárom a zdravotníkom
27. Máme vo veľkej úcte aj lekárov a zdravotníkov, ktorí sa pri vykonávaní svojich povinností snažia zachovávať skôr to, čo od nich žiada osobitný ráz kresťanského povolania, než akýkoľvek ľudský osoh. Nech teda pevne vytrvajú v predsavzatí, že budú vždy podporovať tie názory, ktoré sa opierajú o vieru a o správne usudzujúci rozum, a nech sa usilujú vo svojom prostredí získať pre ne súhlas a úctu. Okrem toho nech považujú za osobitnú povinnosť svojho povolania nadobudnúť na tomto nie ľahkom poli potrebné vzdelanie, aby mohli manželom, ktorí sa na nich obrátia, dať správnu radu a ukázať pravú cestu, ako sa to právom od nich očakáva.

Kňazom
28. Plní dôvery obraciame sa na vás, milovaní synovia kňazi, ktorí ste vďaka posvätnému úradu, ktorý zastávate, poradcami a duchovnými vodcami jednotlivcov a rodín. Lebo vašou, a to hlavnou úlohou je - a týka sa to najmä vás, čo učíte morálnu teológiu - aby ste učenie Cirkvi o manželstve podávali úplne a jasne. Dávajte ako prví plnením svojej služby príklad úprimnej poslušnosti, ktorú treba navonok i vnútorne prejavovať Učiteľskému úradu Cirkvi. Viete, že ste viazaní touto poslušnosťou ani nie tak z dôvodov tu uvedených, ako skôr pre svetlo Ducha Svätého, ktorým sú obdarení najmä pastieri Cirkvi pri výklade pravdy.39 Dobre viete, že je veľmi dôležité kvôli zachovaniu pokoja duší a jednoty kresťanského ľudu, aby v otázkach mravov a viery všetci poslúchali Učiteľský úrad Cirkvi a hovorili tou istou rečou. Preto vás z celého srdca vyzývame starostlivými slovami veľkého apoštola Pavla: "Prosím vás, bratia, pre meno nášho Pána Ježiša Krista, všetci hovorte to isté, aby neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku."40
29. Ak vynikajúcou formou lásky k dušiam je v ničom nezľaviť zo spasiteľného učenia Krista, má sa to vždy spájať s trpezlivosťou a láskou, v čom dal príklad sám Spasiteľ pri rozprávaní a zaobchádzaní s ľuďmi. On totiž, hoci neprišiel odsúdiť svet, ale spasiť,41 bol veľmi prísny pokiaľ ide o hriechy, ale trpezlivý a milosrdný voči hriešnikom.
A tak manželia, trápení svojimi ťažkosťami, nech nájdu v slovách a v srdci kňaza akoby ozvenu hlasu a lásky nášho Vykupiteľa.
Milovaní synovia, hovorte vždy s veľkou dôverou, v presvedčení, že Svätý Duch Boží, ktorý je prítomný v Učiteľskom úrade pri predkladaní správneho učenia, osvecuje zvnútra srdcia veriacich a pobáda ich k súhlasu. Počúvajte manželov o potrebe modlitby a vhodne ich vychovávajte, aby často s vierou pristupovali k sviatostiam Eucharistia a zmierenia a nikdy neklesali na duchu pre svoje slabosti.
Biskupom
30. Teraz, keď uzavierame túto encykliku, obraciame sa s úctou a láskou na vás, milovaní a ctihodní bratia v biskupskej službe, s ktorými sa úzko podieľame na starostiach o duchovné dobro Božieho ľudu. Touto naliehavou prosbou vás všetkých vyzývame, aby ste sa - predchádzajúc svojich kňazov, pomocníkov v posvätnej službe a svojich veriacich - so všetkou horlivosťou a bez meškania venovali ochrane manželstva a zdôrazňovaniu jeho posvätnosti, aby manželský život dosahoval stále väčšiu ľudskú a kresťanskú dokonalosť. Považujte túto úlohu za najsvätejšiu povinnosť, ktorá vám bola v súčasnosti zverená. Lebo ako dobre viete, táto úloha vyžaduje určité usporiadanie pastoračnej služby, ktorá sa týka všetkých oblastí ľudskej činnosti, totiž ekonomickej, kultúrnej a sociálnej. Keď toto všetko bude harmonicky napredovať, potom sa život rodičov a detí v dôvernom rodinnom kruhu stane nielen znesiteľnejším, ale aj ľahším a radostnejším a spolužitie v ľudskej spoločnosti bohatším na bratskú lásku a bezpečnejším v pravom pokoji, lebo sa svedomite zachová plán, ktorý Boh mal v úmysle so svetom.

ZÁVER
31. Ctihodní bratia, milovaní synovia a vy všetci ľudia dobrej vôle, opierajúc sa o bezpečné učenie Cirkvi, ktoré Petrov nástupca spolu s bratmi katolíckymi biskupmi verne stráži a vykladá, povolávame vás teraz naozaj k veľkému dielu výchovy, pokroku a lásky. Sme hlboko presvedčení, že toto zaiste veľké dielo je na osoh svetu i Cirkvi, lebo človek nedokáže dosiahnuť pravé šťastie, po ktorom zo všetkých síl túži, ak nezachováva zákony vpísané Najvyšším, Bohom, do jeho prirodzenosti, ktoré si treba rozumne a s láskou vážiť. Na toto veľké dielo, ako aj na nás všetkých, ale najmä na manželov vyprosujeme od najsvätejšieho a nanajvýš milosrdného Boha hojnosť nebeských milostí a radi vám udeľujeme svoje apoštolské požehnanie.
Dané v Ríme u Svätého Petra 25. júla - na sviatok svätého apoštola Jakuba – roku 1968, v šiestom roku nášho pontifikátu.

Pavol VI., pápež

POZNÁMKY
Olinka Nováková

Františkovi chýba jeho "priateľ Eugenio"

Prichádza trest?
Nářek nad Sodomou Gomorrou zesílil | Lumen de Lumine
Nářek nad Sodomou Gomorrou zesílil
Ženeva) Znovu to dokázal: Tedros Adhanom Gebreyesus, generální ředitel Světové zdravotnické organizace WHO,. Opičí neštovice ohrožují světovou populaci.
Déjà vu
Dne 30. ledna 2020 Tedros prohlásil:
"Rozhodl jsem se vyhlásit koronavirus za ohrožení veřejného zdraví mezinárodního významu …More
Prichádza trest?

Nářek nad Sodomou Gomorrou zesílil | Lumen de Lumine
Nářek nad Sodomou Gomorrou zesílil

Ženeva) Znovu to dokázal: Tedros Adhanom Gebreyesus, generální ředitel Světové zdravotnické organizace WHO,. Opičí neštovice ohrožují světovou populaci.
Déjà vu
Dne 30. ledna 2020 Tedros prohlásil:
"Rozhodl jsem se vyhlásit koronavirus za ohrožení veřejného zdraví mezinárodního významu."
Dne 23. července 2022 Tedros prohlásil:
"Rozhodl jsem se, že celosvětová epidemie opičích neštovic je mimořádnou událostí v oblasti veřejného zdraví mezinárodního významu."
Bezprecedentní nepořádek, eufemisticky řečeno, který s sebou rozhodnutí ve věci Corona přineslo, trpí státy dodnes. Etiopský komunista, jehož dědeček nesl krásné jméno Gebreyesus, už podnítil další průšvih. Příslušný orgán WHO, Výbor pro mimořádné situace Mezinárodních zdravotnických předpisů (IHR), hlasoval většinou hlasů proti vyhlášení "stavu nouze v oblasti zdraví".
Nové Tedrosovo prohlášení přišlo v době, kdy se zdá, že pseudopandemie Covid-19 konečně mizí v propadlišti dějin, kam patří. Z jedné "zdravotní pohotovosti" rovnou do další? Chce tu někdo trvalou "zdravotní pohotovost"? Nedávné Tedrosovo prohlášení potvrzuje, jak nedbale generální ředitel WHO přistupuje k vyhlášení stavu nouze v oblasti zdraví. Na koho se ve svém sólovém úsilí odvolává, pokud to nejsou příslušní poradci WHO?
Vyhlášení "stavu ohrožení veřejného zdraví mezinárodního významu" včetně příslušných opatření je podle mezinárodního práva závazné od roku 2007.
Tedros v sobotu po zasedání mimořádného výboru IHR prohlásil:
"Přestože vyhlašuji mezinárodní stav nouze, v tuto chvíli se jedná o epidemii, která se zaměřuje na muže mající sex s muži, zejména na muže, kteří mají více sexuálních partnerů.
To znamená, že tuto epidemii lze zastavit pomocí správných strategií ve správných skupinách.
Je proto zásadní, aby všechny země úzce spolupracovaly s komunitami mužů majících sex s muži, aby mohly rozvíjet a poskytovat účinné informace a služby a přijímat opatření na ochranu zdraví, lidských práv a důstojnosti postižených komunit.
Stigma a diskriminace mohou být stejně nebezpečné jako jakýkoli virus."
Aspekty, které vzbuzují obavy
Některé informace a odkazy jsou pro hodnocení relevantní:
"Mimořádná situace mezinárodního významu" zvaná opičí neštovice se týká výhradně velmi specifického sexuálního chování: homosexuálních mužů, kteří často střídají partnery. Podle WHO se 98 % případů vyskytlo u homosexuálně aktivních mužů. 95 procent postižených je homosexuálně aktivních a zbývajících pět procent tvrdí, že se v tomto prostředí alespoň pohybuje.
Míra infekce v této zvládnutelné skupině je deset procent. Dosud není znám žádný případ život ohrožujícího nebo dokonce smrtelného průběhu. Jak Tedros sám uvádí, nejde o žádnou mezinárodní zdravotní pohotovost. Na gay scéně panuje vzrušení. To je podporováno v rámci všeobecné homosexualizace společnosti, zejména ze strany OSN, EU a současné vlády USA.
V rámci Mnichovské bezpečnostní konference (MSC Special Edition 2021) proběhla simulační hra, která se zabývala propuknutím nemoci opičích neštovic. Připomeňme, že těsně před začátkem krize Corona se v říjnu 2019 odehrála totožná simulační hra s událostí 201, která se, věřte nebo ne, soustředila na virus Corona. Zjevně příliš velká náhoda. Hlavním hostem konference MSC 2021 byl Bill Gates.
Objevují se obvinění, že se Tedros angažuje v zájmové politice, která je zaměřena na záštitu homosexuálů.
Existuje teorie, že vedlejší účinek pásového oparu, který se u vakcíny Covid vyskytuje ve velkém množství, má být zakryt pod hlavičkou "opičí neštovice". Jeho zastáncem je mimo jiné německý lékař a bývalý poslanec Bundestagu a EU Wolfgang Wodarg (SPD, dnes Die Basis).
WHO je v rozporu s očekáváním institucí financovanou převážně ze soukromých zdrojů nebo na základě projektů. Jak nezávislá a objektivní je WHO?
WHO na svých webových stránkách píše:
"Vyměřené příspěvky (členské příspěvky států) (...) pokrývají méně než 20 % celkového rozpočtu. Zbytek finančních prostředků WHO pochází z dobrovolných příspěvků, většinou od členských států [dalších 4,3 % nebo účelově vázaných 7,9 %], ale také od jiných agentur OSN, mezivládních organizací [EU], dobročinných nadací, soukromého sektoru a dalších zdrojů."
Pod pojmem "filantropické nadace" se rozumí nadace, jako je Nadace Billa a Melindy Gatesových, která je druhým největším dárcem WHO hned po USA.
Bill Gates a generál WHO Tedros hovořili jako zasvěcení účastníci zvláštního vydání Mnichovské bezpečnostní konference 2021 o "boji proti pandemii".
V neposlední řadě
A to nejdůležitější nakonec: Den poté, co Tedros kvůli opičím neštovicím sám vyhlásil "stav ohrožení veřejného zdraví mezinárodního významu", slavila církev 17. neděli v cyklu roku čtení C (2021/2022) v Novus Ordo (které je podle papeže Františka "jediným vyjádřením lex orandi římského ritu"). První čtení z knihy Genesis 18,20-30 vypráví o zničení měst Sodomy a Gomory kvůli jejich hříchům, které volaly do nebe:
"Hospodin tedy řekl: 'Kvílení Sodomy a Gomory se stalo hlasitým a jejich hřích je velmi těžký.
Půjdu dolů a podívám se, zda se jejich skutky skutečně shodují s nářkem, který ke mně přišel.
Já to poznám" (Gn 18,20-21).
Text: Giuseppe Nardi
Obrázek: WHO/Youtube/securityconference.org (snímky obrazovky)
Olinka Nováková

Potápajúca sa loď

Psychopati miesto BOHA?
Psychopati z NY Times propagují kanibalismus proti „změně klimatu“ - Necenzurovaná pravda - nepřikrášlená realita islamizovaného světa
Psychopati z NY Times propagují kanibalismus proti „změně klimatu“
Zatímco si máme zvykat na to, že brzy nebudeme jíst jiné maso, než to umělé Gatesovo nebo různé druhy hmyzu, pokrokový mainstreamový americký plátek nám připomíná …More
Psychopati miesto BOHA?

Psychopati z NY Times propagují kanibalismus proti „změně klimatu“ - Necenzurovaná pravda - nepřikrášlená realita islamizovaného světa

Psychopati z NY Times propagují kanibalismus proti „změně klimatu“

Zatímco si máme zvykat na to, že brzy nebudeme jíst jiné maso, než to umělé Gatesovo nebo různé druhy hmyzu, pokrokový mainstreamový americký plátek nám připomíná, že klima můžeme zachránit také kanibalismem. Není to poprvé, co se v systémových médiích na Západě propagoval kanibalismus.
Jisté je, že zde se již značně překračuje ona „červená čára,“ takže lidské maso nám zřejmě bude vnucováno poněkud zdrženlivěji než hmyz nebo maso laboratorní. Ovšem právě různé články propagující kanibalismus mohou časem lidem, kteří jsou lépe manipulovatelní, vštípit, že jde o něco zcela normálního.
Levicově orientovaný New York Times se nazývá „renomovaný deník“, ale neustále více ztrácí mezi lidmi důvěryhodnost. Nyní chce prolomit další tabu a normalizovat kanibalismus. Snaží se vyvolat dojem, že jíst své bližní je normální, což se dokonce i v seriálech a filmech stává stále častějším tématem. Také tentokrát jde údajně o „změnu klimatu“, které lze kanibalismem zabránit, podle chabého odůvodnění. Takové a další pokusy elitářských misantropů normalizovat nepřirozené zvrácenosti mohou překvapit jen ty, kteří nemají ponětí o pozadí politiky…
V článku je pompézně napsáno “Kanibalismus má svůj čas a místo”, autorka Alex Beggsová jinak píše do kuchařského magazínu “bon appétit”. Odkazuje na televizní seriál Yellowjacks.

V seriálu je dívka pronásledována, poražena a podávána upravená jako zvěřina. Lidé zodpovědní za sérii, Ashley Lyle a Bart Nickerson, chtějí ukázat, že kanibalismus se nevyskytuje pouze v extrémních situacích přežití, jako jsou vraky lodí a tak dále. Lyle neurčitě říká, že jsme zjevně ve velmi zvláštní době. „Pandemie, změna klimatu, střelba ve školách a léta politické kakofonie náhle učinily nemyslitelné myslitelným, a kanibalismus spadá do této kategorie nemyslitelného“, prohlásila.
Komentáře jejího koproducenta Barta Nickersona naznačují, co je skutečně v sázce, tedy prožívání a normalizace zvráceností okultních rituálů : „Ale stále se vracím k myšlence, že součástí naší nechuti k těmto věcem je strach před její extází.“

Toto není jediný článek v The New York Times, který vrhá pozitivní světlo na kanibalismus. Zpráva z roku 2017 o výzkumu Jamese Colea naznačuje, že využití lidských těl pro nutriční účely by mohlo stát za zvážení, protože pojednává o vysoké kalorické hodnotě lidských orgánů a částí těla.

Článek byl nepřekvapivě špatně přijat na Twitteru a spustil bouři.
Zde je několik stručných prohlášení předních spisovatelů a novinářů:
„New York Times, progresivní média obecně a levice jsou patrony všeho zvráceného v lidské existenci. Pedofilie, indoktrinace dětí a nyní kanibalismus. Jsou nemocní.“
Autor Emmanuel Rincon
„NY Times si dává pauzu od propagace masového zabíjení plodu potraty a propaguje kanibalismus.“
Novinář Tom Fitton
„New York Times si půjčuje až příliš mnoho z již tak zaslouženého přídomku ‚nepřítel lidu‘.“
Novinářka Mollie Hemingway
„Postkřesťanská kultura je velmi podobná předkřesťanské.“
Novinář Jon Gabriel
„Tito lidé nám říkají, že jíst maso je špatné, a že svět končí, ale z celého srdce podporují kanibalismus.“
Spisovatelka Gabriella Hoffmann
„Pokud vás novinář z NYT pozve na večeři, nechoďte.“
Komik Tiernan Douieb
Tolik k reakcím na zvrácené choutky šílenců z NY Times. Ovšem dnešní doba v souvislosti s kanibalismem byla předpovězena i v minulosti ve filmu z roku 1973, který pojednává o roce 2022. Plakát – upoutávka k filmu:

Soylent Green aneb…rok 2022…, budoucnost plánovaná pro nás?
Pokus o odstranění nebo alespoň oslabení absolutního – a pravděpodobně jednoho z nejsilnějších – tabu kanibalismu, sahá desítky let do minulosti. Film Soylent Green odstartoval v roce 1973, pět let po oficiálním založení Římského klubu a jeho agendy „Limits to Growth“ (pozn.: Hlavním tématem Římského klubu je depopulace, ale i klimatický alarmismus. Konečný počet, kterého chtěli dosáhnout, se v průběhu času měnil. V 90. letech šlo o půl miliardy a naposledy v roce 2008 si stanovil Římský klub konečný cíl 2 miliardy obyvatel).
Vzhledem k názvu filmu je otázkou, zda by tento program neměl být v nejbližší době realizován! Římský klub je jedním z mnoha výkonných orgánů Výboru 300 se svou dlouhodobou a široce implementovanou agendou vyhladit miliardy lidí. Výbor 300 si stanovil konečný cíl stabilní populace Země pod 500 milionů. Podle různých zdrojů se nyní plány depopulace pohybují právě někde v rozmezí konečného cíle 0,5-2 miliardy.
Film zkoumá oblíbený scénář elit pro budoucnost lidstva: dystopii. Kvůli zničení životního prostředí musí lidé v metropolích podobných Molochu vegetovat jako otroci a dobytek. Pro ospravedlnění tohoto scénáře se reprodukují obvyklé bláboly o přelidnění, chemickém znečištění a klimatické apokalypse.
Mrtví a zajatci jsou recyklováni pro utlačované lidstvo a vyrábí se z nich „Soylent Green“, druh polévky. Propaguje se zde také další téma, které je nyní na pořadu dne, eutanazie. Prostřednictvím asistované sebevraždy se chce vrátit k Luciferovi neboli do „domu boha“. Následovat mělo mnoho dalších filmů a seriálů s podobným obsahem, jako například „Americké psycho“ (2000), „Kopce mají oči“ (2006) a „Tělo Jenifer“ (2009).
Nakonec připomínám, že Hollywood má podobný úkol jako korporátní média – ovlivňovat názory a myšlení lidí po celém světě. Pokud budou chtít skutečně třeba během 10-15 let kanibalismus protlačit jako normu, zřejmě se dočkáme dalších podobných filmů…

Oblasť príloh

Zobraziť ukážku videa YouTube Yellowjackets (2021) Official Trailer | SHOWTIME
Olinka Nováková

Zo života Cirkvi: Chýbajúca časť 3. fatimského posolstva hovorí: „Rím bude sídlom antikrista“ a …

FATYM Simajchl: Desatero
FATYM Simajchl: Desatero

Desatero božích přikázání
- pravidla dobrého člověčenství
Promluvy o platnosti starozákonního desatera v dnešním životě.
Napsal: Ladislav Simajchl
Autor souhlasí s dalším šířením. Budete-li text knihy nebo jeho části dál užívat v elektronické či jiné formě, uveďte, prosím, citaci a odkaz na naši stanu www.fatym.com.
Moto a úvodní oslovení …More
FATYM Simajchl: Desatero

FATYM Simajchl: Desatero


Desatero božích přikázání
- pravidla dobrého člověčenství
Promluvy o platnosti starozákonního desatera v dnešním životě.
Napsal: Ladislav Simajchl
Autor souhlasí s dalším šířením. Budete-li text knihy nebo jeho části dál užívat v elektronické či jiné formě, uveďte, prosím, citaci a odkaz na naši stanu www.fatym.com.

Moto a úvodní oslovení
Znění desatera v křestní katechezi
Znění desatera v Bibli
1. Úvod: Deset velkých svobod člověka
2. Přikázání první: Nebudeš mít jiné bohy
3. Přikázání první: Nebudeš si mne zpodobňovat
4. Přikázání druhé: Nebudeš zneužívat mého jména
5. Přikázání třetí: Neděle ať je ti dnem odpočinku
6. Přikázání třetí: Neděle ať je ti dnem Páně
7. Přikázání čtvrté: Budeš ctít otce a matku
8. Přikázání čtvrté: Otcové a matky, buďte úcty hodní
9. Přikázání páté: Nebudeš zabíjet
10. Přikázání páté: Budeš chránit život
11. Přikázání šesté: Nebudeš cizoložit
12. Přikázání sedmé: Nebudeš krást
13. Přikázání osmé: Nebudeš lhát
14. Přikázání deváté: Nebudeš žádostivě dychtit po ženě svého bližního
15. Přikázání desáté: Nebuď závistivý ani chamtivý
16. Závěr cyklu: Desatero a Ježíš
Deset velkých svobod člověka

další knihy (většinou volně šiřitelné)
kreslené comicsy od FATYMu (většinou volně šiřitelné)
zpravodaj FATYMu
objednávky knih (jen za příspěvek na tisk)
co dalšího nabízí Tiskový apoštolát FATYMu
hlavní strana Tiskového apoštolátu FATYMu

Motto:
Desatero sestává ze 47 slov.
Bývalý předpis EHS o dovozu karamel
sestává z 27 000 slov.
Milý čtenáři,
je třeba tě předem upozornit, že se v autorovi této pomůcky nesetkáváš s novým vědcem-moralistou, ale se starým venkovským farářem. V létech, kdy náboženství bylo tabu, přicházeli za ním mladí lidé s dotazy, co to to křest'anství je, že se to tak tvrdě potírá. A tak starý farář vykádal, kázal a mladí si opisovali. Chceš-li najít o dekalogu pojednání odborné, obrať se na odborníky. Já jsem čerpal jen z té literatury, kterou jsem měl v dosahu.
Ladislav Simajchl

ZNĚNÍ DESATERA, JAK SE MU UČÍME V KŘESTNÍ KATECHEZI:
l. V jednoho Boha věřiti budeš.
2. Nevezmeš jména Božího nadarmo.
3. Pomni, abys den sváteční světil.
4. Cti otce svého i matku svou, abys dlouho živ byl a dobře ti bylo na zemi.
5. Nezabiješ.
6. Nesesmilníš.
7. Nepokradeš.
8. Nepromluvíš křivého svědectí proti bližnímu svému.
9. Nepožádáš manželky bližňího svého.
10. Aniž požádáš statku jeho.

ZNĚNÍ DESATERA, JAK JE ZACHOVÁNO V PÍSMU SVATÉM STARÉHO ZÁKONA:
Druhá kniha Mojžíšova 20,1-17 a Pátá kniha Mojžíšova 5,6-21
Olinka Nováková

Dúhový PRIDE Bratislava: Pár účelových výpovedí /nešťastných/ účastníkov

Na jachtě tradice v rozbouřených LGBT vlnách
Na jachtě tradice v rozbouřených LGBT vlnách
Byla zvyklá se potýkat s mořskými vlnami a větrem. Není to tak dávno, co byla nucena vypořádávat se s novými protivníky, a to proto, že se vyslovila proti propagaci LGBT a sexuální výchově ve školách. Ti, kdo s těmito kruhy mají co do činění, ať už aktivně, či pasivně, se ukázali být mnohem záludnějšími …More
Na jachtě tradice v rozbouřených LGBT vlnách
Na jachtě tradice v rozbouřených LGBT vlnách

Byla zvyklá se potýkat s mořskými vlnami a větrem. Není to tak dávno, co byla nucena vypořádávat se s novými protivníky, a to proto, že se vyslovila proti propagaci LGBT a sexuální výchově ve školách. Ti, kdo s těmito kruhy mají co do činění, ať už aktivně, či pasivně, se ukázali být mnohem záludnějšími nepřáteli než živly.
V únoru r. 2019 podepsal prezident Varšavy Rafał Trzaskowski (z liberální strany Platforma Obywatelska) dokument „Karta LGBT+“ (Listina LGBT+), jehož součástí bylo mj. i zavedení sexuální výchovy do varšavských škol a mateřských školek v duchu standardů Světové zdravotnické organizace. Už čtyřleté děti mají být uváděny do tajů masturbace, šesti- až devítileté se pak mají dovídat o antikoncepci, příp. se učit používat sexuální terminologii, všechny pak mají vnímat jako naprostou přirozenost rozličné sexuální odchylky, chápat potrat jako běžnou záležitost atp.
V polské metropoli to nezůstalo bez negativní odezvy a jednou z těch, kdo se vůči ničení dětských duší vyhranili, byla i mistryně světa a olympijská medailistka v jachtingu Zofia Klepacka-Noceti.
„Říkám kategorické NE podpoře skupin LGBT a budu bránit tradiční Polsko. Copak můj děda bojoval během Varšavského povstání za takovouto Varšavu? Neřekla bych… Pane prezidente, raději podpořte sport, který ve Varšavě skomírá,“ napsala na facebooku.
Těchto pár větiček, jež byly mimochodem z facebooku 2x smazány, vyvolalo značné pozdvižení. Ze strany levicových liberálů se na Klepackou rozpoutala nefalšovaná štvanice. Viceprezident Varšavy Paweł Rabiej, sdílející byt i lože s jiným mužem, jí vzkázal, ať se věnuje jachtingu a neplete se do věcí, kterým nerozumí. To byla ještě mírná reakce. Skupiny spjaté s LGBT i různé „celebrity“, ohánějící se donekonečna svou proklamovanou tolerancí, na neohroženou jachtařku ve svých žlučovitých komentářích začaly dštít oheň a síru. Samozřejmě to jako projev netolerance či útok na svobodu názoru nevnímali, naopak, s pocitem vlastní skvělosti to viděli tak, že se stavějí proti ohrožení demokracie, omezování lidských práv, resp. práv menšin, neboť je třeba se stavět proti homofobii a středověkému zpátečnictví – to vše je nutné z naší úžasně tolerantní a otevřené společnosti jednou provždy vymýtit…
Dlužno podoktnout, že liberálům všeho druhu ležela Klepacka v žaludku už dlouho. Nejen pro své odvolávání se na Boha v rozhovorech, to ještě jakž takž překousávali. Jaksepatří je však dopálila, když v září r. 2018 uveřejnila na svém facebookovém profilu obálku z deníku Gazeta Polska (neplést s ultraliberální Gazetou wyborczou, z níž naše média tak ráda čerpají a předestírají tak neznalým recipientům nechtěně karikovaný obrázek Polska), který otiskl parafrázi na filmový plakát k ostře proticírkevnímu filmu Klér pojednávajícímu o zvrhlých kněžích. Místo čtyř kněží z filmového plakátu jsou na této koláži vyobrazeni Maxmilián Kolbe, Jiří Popiełuszko, Jan Pavel II. a kardinál Stefan Wyszyński s dodatkem: „Klér. Náš poklad v boji s nacismem, komunismem, LGBT a islamisty.“
O povaze výpadů levicových liberálů si lze udělat obrázek třeba podle počínání moderátorky televizní stanice TVN (uvědomělé obdoby naší ČT) Kingy Rusinové, bývalé manželky levicového arciliberála Tomasze Lise. Ta měla potřebu sdělit, že se za Klepackou „hrozně stydí“ a že by se měla stydět i ona za to, jak uráží lidi svými „homofobními komentáři“. Ne někde na facebooku nebo na obrazovce, ale ječela to na Klepackou za bílého dne na ulici. Herec Borys Szyc nazval sportovkyni „ubohoučkým děvčátkem“, které by mělo vrátit medaile, protože dělá všem jen ostudu. Lisem zřizovaný portál naTemat.pl přišel „jménem tisíců Poláků, jejichž důstojnost je snižována Zofií Klepackou“, dokonce s oficiální výzvou adresovanou předsedovi polského svazu jachtingu, aby Klepackou vyřadil z reprezentace. „Nenávistí k homosexuálům začal kdysi holocaust,“ přišel s novým objevem autor této výzvy Damian Maliszewski. Nenávistná je podle něj konkrétně ona výzva k bránění tradičních hodnot a ono NE pro LGBT aktivity do škol.
Různí polští sportovci, např. známý skokan na lyžích Adam Małysz, pak v březnu založili jako reakci na výstup Klepacké spolek „Sport proti homofobii“. Ostatně jedna z tváří tohoto spolku Jolanta Ogarová, rovněž jachtařka, vyjádřila pohoršení nad tím, jak najednou Klepacká vystupuje, že se jí to i její „manželky“ dotýká osobně. Klepacka na její slova reagovala tím, že jde o klasickou manipulaci, která je LGBT tak vlastní, protože proti ní osobně nic nemá, hovořila prý úplně o něčem jiném.
Zofiini nepřátelé opakovaně napadají její profil na sociálních sítích, dokonce zhotovili fotomontáž, na níž pluje po moři na jachtařském prkně, ale místo plachty z něj trčí kříž. Poslankyně PO Jagna Marczułajtis-Walczaková tuto ohavnost vysmívající se jednak z víry neohrožené sportovkyně, jednak ze samotného nástroje Spasitelova umučení, označila za geniální, Klepacka na to reagovala slovy: „Ano, každý neseme svůj kříž. Někdo ho má těžší, jiný lehčí. Věřím, že ti, kdo nesou těžký kříž zde na zemi, ho budou mít tam nahoře lehounký.“
Nejen známí lidé se zapojili do nevybíravých útoků na medailistku z několika evropských i světových šampionátů. Sportovkyni zasypávali nenávistnými urážkami i její řadoví spoluobčané, vzkazovali jí, že přestala být jejich reprezentantkou, upřímně jí přáli, ať ji potká neštěstí, ba dokonce jí přáli smrt a smrtí jí i vyhrožovali. Jiní podobně jako Maliszewski obesílali Zofiin mateřský klub či polský jachtingový svaz, aby Klepackou ze svých řad vyloučily, někteří angažovaní jedinci dokonce zaúkolovali olympijský výbor, aby jí odebral bronzovou medaili z LOH v Londýně za jednání nehodné sportovce. (Ušlo jim přitom, že jachtařka na medaili zase tak moc nelpí. Po olympiádě ji dala do dražby, aby výtěžek z ní pomohl malé dcerce její sousedky trpící na cystickou fibrózu. Vítěz dražby, dojatý jejím gestem, pak sportovkyni medaili vrátil.) Podle výše zmiňovaného Rafała Trzaskowského si za všechny ty nenávistné útoky může sama. Neměla se prý k tématu takto vyjadřovat…
Klepackou však nespočet lidí na druhou stranu podpořilo. Proti podpisu „Karty LGBT+“ se vyslovil např. Zbigniew Boniek, legenda polského fotbalu a toho času předseda fotbalového svazu. Postavily se za ni ale i tisíce bezejmenných Poláků, ať už na sociálních sítích, nebo v celostátní petici na její podporu, kterou podepsalo 56 702 osob. Lidé ji ujišťovali, že se za ni modlí, děkovali, že konečně někdo toto téma nakousl. Fanoušci fotbalové Legie Varšava, jejíž je fanynkou, roztáhli při jednom ze zápasů obří transparent s nápisem: „Jsme s tebou! Nás reprezentuješ!“
Šlo o narážku na iniciativu „Nás reprezentuješ“, kterou podpořili např. historička Magdalena Ogóreková, muzikant Jan Pospieszalski či slavný fotbalový trenér Jacek Gmoch. „Ideologicky mě reprezentuješ na 100 %, když jsem se o Listině LGBT dozvěděl, řekl jsem ,ne, nesouhlasím‘, a moc se mi líbilo tvé vystoupení,“ vzkázal jachtařce herec Jarosław Jakimowicz a pustil se i do jejích kritiků: „Nechápu ty fašounské metody, které se u nás používají, kdy nelze vyjádřit svůj názor. Jen v chorých makovicích může vzniknout nápad, kdy se tě někdo snaží připravit o medaile. Medaile, které jsi získávala ve vodách celé Evropy, celého světa i Polska, kde se hrála naše hymna, a lidé byli dojati.“
V červnu obdržela Klepacka čestnou medaili Związku Żołnierzy Armii Krajowej Okręgu Warszawa-Wschód (Svazu vojáků Zemské armády obvodu Varšava-východ). Do škol ji i nadále zvali ředitelé s ní názorově spříznění, aby žákům a studentům vštěpovala lásku ke sportu. Už jen svou přítomností může na mladé Klepacka působit, vždyť její causa zahýbala Polskem věru pořádně.
Právě mezi mladými bylo její jméno určitě hodně skloňováno díky vystoupení v klipu písně „Sodomské hříchy“ od rapera, jenž si říká Karat NM. Klepacka se v něm prochází se svým manželem a dvěma dětmi, nechá se vidět na pro-life demonstraci, klečí v kostele, čte biblickou pasáž o zkáze Sodomy. Jen tím přilila olej do už tak pořádně plápolajícího a stále živeného ohně nenávisti liberálů. Klip byl velice brzy z youtube stažen, a to kvůli údajně nesnášenlivému textu nabádajícímu k homofobii. Zpívá se v něm mj.:
„Je to fest odporné/, když žije chlap s chlapem,/ když žena se probouzí v náruči ženy/,nechcem‘ toto v Polsku mít/, nechcem‘ do sebe nechat zasévat zmatek.
Jeden muž, jedna žena, super děti/, bílá je bílá a černá zase černá,/ láska, rodina, normální hodnoty/ – toho se bojí, proti tomu ďábel brojí/, nedovol, aby zavládl v naší zemi.
Poslouchej Pána, naslouchej svému srdci/, chlap má být chlap a žena ženou/, toto je odvěký Boží plán,/ že žena za muže má se vdát/, tak to má být, nový člověk má se narodit,/ jsou proti tomu, rodinu chtěj‘ zničit/, kdo z toho asi těží?
Hříchy do nebe o pomstu volající,/ toť hříchy sodomské, chraň před nimi, Bože, Polsko/, hříchy do nebe o pomstu volající/ jsou vraždy a hlavně potraty.“
Sama sportovkyně se k celé záležitosti opakovaně vyjadřovala: „Ukazuje se, že ta oslavovaná tolerance je jednostranná – pokud nám nějaká menšina něco diktuje, my se s tím musíme ztotožnit, nejlépe nic neříkat a srazit mlčky paty. Pokud se však ozveme s opačným názorem, tak potom – já jsem toho příkladem – lze člověku opravdu znepříjemnit nebo zničit život, tak jako se jim to už u řady lidí podařilo,“ řekla a s pravou polskou bojovností dodala: „Řeknu jen jedno: co se mé osoby týče, vybrali si ke svým útokům špatný terč. Jako matka dvou dětí nesouhlasím se sexuální výchovou ve školách a budu proti ní bojovat. Různé ty pseudocelebrity a politici posílají své děti možná do soukromých škol, takže se jich to netýká. My ale říkáme NE. Nemám proti homosexuálům nic osobního, ať si dělají, co chtějí, ale ať nezavádějí do škol nauku, která učí, že je to normální, protože normální to není. Ten program sexuální výchovy bude jen na škodu našich dětí, je to obyčejná indoktrinace. Dítě je vůči ní bezbranné. Lze jím velice snadno manipulovat. Jako rodič nesouhlasím s takovou chorobnou výchovou, co nabízí Listina LGBT. Budu proti ní bojovat, i kdyby mi předhazovali kdeco. Budu bojovat za tradiční Polsko s křesťanskými hodnotami. Děkuji proto všem, kteří mi vyjádřili podporu. Mám za to, že většina z nás to vidí podobně, bráníme křesťanské hodnoty, tradiční rodinu, ale děje se divná věc, že o úplně normální věci musíme bojovat.“
„Sledujeme, kam směřuje současný svět. V některých zemích se potraty a eutanazie staly každodenní záležitostí. Doufám, že Polsko půjde Evropě příkladem jako pilíř křesťanství, pilíř normálnosti a normálních hodnot,“ napsala později.
Zofja Klepacka se, jak byla v ráži, nezdržela jen komentářů k otázce chystané sexuální výuky do škol. Vysmála se např. pojmu „LGBT sport“ s tím, že neví, čím se liší od sportu bez tohoto přídomku. Na závodech prý všichni vyplňují kolonku pohlaví, přičemž mají na výběr mezi třemi možnostmi: muž – žena – gender. Nikdo prý zatím nevyplnil třetí kolonku. „Jednoduše proto, že to jsou muži a ženy.“ Dotkla se i jiné věci: „Nesouhlasím ani s vystavěním hostelu pro homosexuály v těžkých životních situacích. Proč se podobný hostel nezřídil pro lidi, které coby neplatiče vyhazovali z jejich domovů, nebo pro alkoholiky, pro vězně propuštěné z vězení? Nesouhlasím, aby tato skupina měla nějaká privilegia. Jsme si přece rovni.“ Někteří jsou si patrně rovnější, jak zní jeden bonmot.
Později pak Klepacka na svém profilu zveřejnila „zdravici“ těm, co proti ní brojili: „Nepodařilo se vám to, nicméně jste udělali dobrou práci: všichni se o té listině LGBT dozvěděli, o snaze zavést do škol sexuální výchovu a indoktrinovat naše děti. My rodiče to nedovolíme. A nejen to: vyhráli jsme tento boj.“ A dodala: „Chci z tohoto místa poděkovat všem rodičům, kteří pochopili, co se děje, fanouškům, kteří zorganizovali celopolskou podpůrnou akci, všem uskupením, která říkají kategoricky NE listinám LGBT. Všechny vás zdravím, nechť nám Bůh žehná. A mějte na paměti tři hodnoty, v nichž jsme vyrůstali a v nichž budeme vyrůstat – Bůh, čest a vlast. A LGBT si může škubnout protézou.“
Připomíná rovněž, jak důležité je o těchto věcech mluvit neohroženě a nahlas, protože „druzí si z nás pak vezmou příklad“. Proto se připojila k nedávné obraně kostelů a pomníků, které se staly terčem útoků zejména mladých přívrženců potratů při nepokojích vypuknuvších při nedávném rozhodnutí soudu o nepovolení zabíjení nenarozených dětí. Přiznává též, že právě její svědectví pomohlo jedné ženě k rozhodnutí donosit své dítě, ač byla rozhodnuta jít na potrat. Je tedy nabíledni, že si ji vzali na mušku zastánci vražd nenarozených a zásobují její profil na soc. sítích proabortivními komentáři a útočí na ni na těch svých.
„Dobro nakonec stejně zvítězí,“ nedělá si z toho Klepacka příliš hlavu, „díky Bohu za lidi, kteří myslí jako já.“
Olinka Nováková

Dúhový PRIDE Bratislava: Pár účelových výpovedí /nešťastných/ účastníkov

"Tým ľuďom by ste nenechali svoje deti ani na 20 minút! Tak prečo ich nechávame vzdelávať milióny detí 6 hodín denne?" Trump vyzýva konzervatívcov, aby zachránili deti pred chorým vzdelávacím systémom - Hlavné správy
„Tým ľuďom by ste nenechali svoje deti ani na 20 minút! Tak prečo ich nechávame vzdelávať milióny detí 6 hodín denne?“ Trump vyzýva konzervatívcov, aby zachránili deti pred …More
"Tým ľuďom by ste nenechali svoje deti ani na 20 minút! Tak prečo ich nechávame vzdelávať milióny detí 6 hodín denne?" Trump vyzýva konzervatívcov, aby zachránili deti pred chorým vzdelávacím systémom - Hlavné správy
„Tým ľuďom by ste nenechali svoje deti ani na 20 minút! Tak prečo ich nechávame vzdelávať milióny detí 6 hodín denne?“ Trump vyzýva konzervatívcov, aby zachránili deti pred chorým vzdelávacím systémom

USA 25. júla 2022 (HSP/Foto: TASR/AP-Mary Altaffer)

Bývalý americký prezident Donald Trump nalieha, že konzervatívne hnutie musí „oslobodiť americké deti“ od „chorého“ vzdelávacieho systému. Povedal tak počas prejavu na študentskom akčnom summite Turning Point USA

Snímka z čítania pre deti v newyorkskej knižnici, ktoré viedol transexuál

Trump vyzval „mladých konzervatívnych aktivistov, aby pomohli konečne a úplne rozbiť radikálne ľavicové skorumpované školstvo“.
Bývalý prezident tiež poznamenal, že súčasný vzdelávací režim radšej učí študentov, že muži môžu byť tehotní, než by im dal hodiny náboženstva.
„Súčasný vzdelávací systém je chorý. Modliť sa v škole je zakázané, no drag show sú povolené a dejú sa všelijaké veci. V tejto krajine máme niekoľko skvelých politikov, ktorí to majú veľmi ťažké a milujeme ich. Nemôžete učiť Bibliu ale môžete ich učit, že Amerika je zlá a že muži môžu otehotnieť. Muž môže otehotnieť… O Biblii sa hovoriť nesmie.“
Olinka Nováková

Dúhový PRIDE Bratislava: Pár účelových výpovedí /nešťastných/ účastníkov

Co znamená zrušení rozsudku Roe vs. Wade. Otázky a odpovědi
Zázraky se dějí
Nejvyšší soud USA zrušil verdikt v kauze Roe versus Wade z roku 1973, který znemožňoval zákaz umělého potratu a uznal právo ženy na zabití dítěte, které roste v jejím lůně.
Co znamenal Roe vs. Wade?
Verdikt z roku 1973 byl nepředstavitelně radikální. Před jeho vydáním byl ve 30 státech USA potrat nelegální, v …More
Co znamená zrušení rozsudku Roe vs. Wade. Otázky a odpovědi

Zázraky se dějí
Nejvyšší soud USA zrušil verdikt v kauze Roe versus Wade z roku 1973, který znemožňoval zákaz umělého potratu a uznal právo ženy na zabití dítěte, které roste v jejím lůně.

Co znamenal Roe vs. Wade?

Verdikt z roku 1973 byl nepředstavitelně radikální. Před jeho vydáním byl ve 30 státech USA potrat nelegální, v 16 byl legální za specifických podmínek (znásilnění, incest, ohrožení života matky), tři státy povolovaly potrat na požádání pro své občanky. New York povoloval potrat pro všechny.

Verdikt z roku 1973 v zásadě řekl, že v prvním a druhém trimestru je potrat legální na požádání. V prvním trimestru je to jen věcí matky a zdravotníka. Následuje stadium od konce prvního trimestru po bod, kdy je již plod životaschopný mimo matčino tělo (viability). I v tomto stadiu je potrat na požádání, jenže stát může trvat na tom, aby osoba provádějící potrat měla vyšší kvalifikaci nebo aby byl potrat proveden v zařízení vyšší odborné úrovně. Co se týká schopnosti plodu přežít mimo matčino tělo, v americké praxi se za tento moment viability (životaschopnosti) považoval 24. – 28. týden těhotenství, tedy v zásadě konec druhého trimestru.

Nejvyšší soud tehdy řekl, že státy mohou potraty omezit až ve třetím trimestru. Mohou, ne musí. A tak v sedmi státech USA se dosud potraty provádějí na požádání až do narození. Potrat v Americe se stal po „Roe“ nesmírně krvavou záležitostí.

Text verdiktu byl nesmírně voluntaristickým počinem. Odmítal zřejmou biologickou pravdu, že lidský život začíná početím a tvrdil, že to je jen jedna z více teorií. Z ústavního hlediska se odkazoval na právo na soukromí, které ústava nezná.

Ochránci života postupně začali chápat, že pár soudců dokáže svým rozhodnutím popřít morálku, kterou uznávala většina národa, a nakonec vyměnit národu jeho hodnoty za jejich pravý opak. Že zde nastupuje soudní aktivismus, lépe řečeno justiční tyranie. Mnozí začali chápat, jak důležité je personální obsazení soudů. V prezidentských volbách se lidé začali zajímat o to, jaké soudce by ten či onen prezidentský kandidát jmenoval.

Amerika zvítězila v jednom ze svých velkých duchovních zápasů

Nejvyšší soud USA dnes ještě neřekl, že nenarozený lidský život je nedotknutelný. Ale už nic nebude jako dosud. Soud totiž řekl, že potrat není žádné lidské právo. A právě to, že to prý lidským právem je, se snažili roky namluvit přes globální vliv americké supervelmoci nesčetní představitelé jejich médií, kultury a politici Demokratické strany.

Všichni tito mohli půlstoletí šířit propotratové cítění a zákonodárství po celém světě pod heslem o „reprodukčním zdraví“ a „reprodukčních právech“ a mohli se přitom odvolávat na verdikt z roku 1973. Už se na něj odvolávat nemohou.

Prvním státem v historii lidstva, který zlegalizoval umělý potrat, bylo sovětské Rusko před více než sto lety. Po zániku sovětského komunismu to byla překvapivě Amerika, která projevovala revoluční zápal a nadšení při globálním šíření legalizace potratu. Bylo to znamení onoho rozšíření bludů bolševického Ruska do celého světa, jak o tom mluvilo fatimské proroctví?

Amerika je supervelmocí nejen ve smyslu ekonomickém a vojenském, ale i ve smyslu kulturním. Své hodnoty i pseudohodnoty vyzařuje do celého světa. Dnešní den si proto všimne celý svět.

Vladimír Palko více se dočtete zde:
dennikstandard.sk/220807/zazraky-sa-deju-roe-v-wade-je-zruseny/

Přinášíme vám přehled základních otázek a odpovědí k tomu, co přineslo rozhodnutí Nejvyššího soudu USA v případě Dobbs vs. Jackson Women's Health Organization, kterým se v USA ruší nárok na potrat jako federální právo.

O čem byl případ Roe vs. Wade?


Případ Roe vs. Wade je soudním sporem z roku 1973, ve kterém Američanka vystupující pod pseudonynem Jane Roe (její pravé jméno bylo Norma McCorveyová) žalovala stát Texas, protože jí bránil podstoupit potrat. Jane Roe si stěžovala, že stát tím zasahuje do jejího práva na soukromí. Nejvyšší soud nakonec rozhodl v poměru 7:2, že Jane Roe, jakož i ostatní ženy v USA, mají právo podstoupit potrat po dobu, kdy plod není schopen přežít mimo tělo matky, tedy přibližně do 22. týdne života plodu. Toto velmi kontroverzní a od začátku velmi kritizované rozhodnutí Nejvyšší soud potvrdil v roce 1992 ve sporu Planned Parenthood vs. Casey, což byl spor státu Pennsylvánie a místní potratové kliniky, která stát zažalovala poté, co přijal zákon, který vyžadoval informovat manžela o tom, že jeho manželka chce podstoupit potrat.

Jak je možné, že Nejvyšší soud zrušil právo na potrat?

Dne 17. května 2021 Nejvyšší soud přijal k pojednání případ Dobbs vs. Jackson Women's Health Organization, který je sporem mezi státem Mississippi (v zastoupení Thomasse E. Dobbse, který zastupuje tamní úřad státního zdravotnictví) a poslední potratovou klinikou v tomto americkém státě. Ta napadla zákon, který zakazuje potraty po 15. týdnu těhotenství a nepovoluje je ani v případě incestu či znásilnění, jen v případě zdravotních komplikací matky. Potratová klinika se ve své žalobě odvolávala právě na rozhodnutí Roe vs. Wade a Planned Parenthood vs. Casey. Nejvyšší soud však nyní zrušil rozhodnutí v obou těchto případech a umožnil státům znovu regulovat potraty.

Více o případě Dobbs vs. Jackson Women's Health Organization jsme psali v samostatném článku.

Jaké jsou argumenty soudu pro zrušení práva na potrat?

Soudce Samuel Alito, autor většinového rozhodnutí, v něm uvádí, že rozhodnutí z roku 1973 vymyslelo právo, které se nikde v americké ústavě nezmiňuje a navíc se snažilo rozhodnout spornou politickou otázku soudní cestou. „Ústava nezakazuje občanům každého státu regulovat nebo zakazovat umělé přerušení těhotenství… Roe a Casey si tuto autoritu přisvojili,“ píše Alito. „<,i>My nyní tato rozhodnutí rušíme a vracíme tuto pravomoc lidem a jejich voleným zástupcům,“ dodává.

Rozhodnutí Nejvyššího soudu také kritizuje kritérium životaschopnosti plodu, které je jedním z ústředních principů rozhodnutí v případě Roe vs. Wade. „Dělat rozdíl mezi plody, které nejsou schopny žít mimo dělohu, a těmi, které to dokážou… nemá smysl,“ píše se v rozhodnutí.

V případě soudních precedentů, tedy toho, že soudy nerozhodují v rozporu s předchozími rozhodnutími, se rozhodnutí Nejvyššího soudu odvolává na velké množství jiných případů, ve kterých došlo ke změně rozhodnutí. Soudci například jmenují případ Brown vs. Board of Education z roku 1954, který zrušil rasovou segregaci ve školách. Více o rozhodnutí Nejvyššího soudu jsme psali v samostatném textu. O tom, jak probíhal výslech argumentů před Nejvyšším soudem, si zase můžete přečíst v tomto článku.

Jak je možné, že Nejvyšší soud zvrátil rozhodnutí právě nyní?

Toto rozhodnutí přišlo právě teď díky tomu, že prezident Donald Trump vyměnil až tři soudce Nejvyššího soudu (z celkového počtu 9). Trump tak svými nominacemi změnil poměr liberálních soudců ke konzervativním na 6:3. Trump v roce 2016 po smrti soudce Antonina Scalii nominoval k Nejvyššímu soudu Neila Gorsucha. V roce 2018 nominoval k soudu Bretta Kavanaugha, který nahradil Anthonyho Kennedyho, který odešel v důchod. V roce 2020 zase nominoval soudkyni Amy Coney Barrettovou, která nastoupila na místo zesnulé Ruth Bader Ginsburgové. Konzervativní většinu kromě nich u soudu zajišťují soudci Clarence Thomas (nominovaný Bushem st.), Samuel Alito (Bush ml.) a John Roberts (Bush ml.), který však v minulosti často hlasoval s liberály. Dalším důvodem je to, že američtí pro-life politici nepřestávali předkládat návrhy, které by regulovaly potraty, i přesto, že jim je v minulosti soudy vždy zrušily.

Jsou nyní potraty v USA nelegální?

Ne. Nejvyšší soud svým rozhodnutím nezakázal ani nekriminalizoval provádění potratů v USA. Jediné, co soud udělal, je, že ponechal jednotlivým státům právo rozhodnout o tom, jak bude potraty regulovat. To znamená, že ve státech jako New York bude i po tomto rozhodnutí nadále možné podstoupit potrat až do narození dítěte. Na druhé straně, státy jako Mississippi budou moci ponechat v platnosti svá omezení potratů. Připomeňme však, že i po těchto úpravách budou USA patřit k nejliberálnějším zemím na světě, protože ve většině států bude i nadále možné podstoupit potrat až do 22. týdne těhotenství, což je kromě USA legální jen v Číně a Severní Koreji. V extrémně liberálních státech, jako je New York, Oregon, New Jersey, Washington či Delaware, to bude nadále možné až do narození dítěte.

ZDROJ: DENNÍK ŠTANDARD,
Celý článek najdete na:
Čo znamená zrušenie rozsudku Roe vs. Wade. Otázky a odpovede

Převzato z Zastávame tradičné hodnoty v súlade s učením Katolíckej Cirkvi. Hlavnou snahou je šíriť Eucharistickú a mariánsku úctu. Organizujeme modlitbové akcie na národnej aj medzinárodnej úrovni, RUŽENCOVÉ A PÔSTNE reťaze, NonStop modlitby svätého RUŽENCA naživo, ONLINE RELÁCIE so zaujímavými hosťami na rôzne duchovné témy, denné modlitby NAŽIVO S KŇAZOM - svätý ruženec, zasvätenie, modlitby za uzdravenie a oslobodenie s kňažským požehnaním, ŽIVÉ PRENOSY z pútnických miest a ADORÁCIE. Zaoberáme sa MARIÁNSKYMI ZJAVENIAMI, DUCHOVNÝM ROZLIŠOVANÍM a životopismi svätých. Prinášame denne zaujímavé ČLÁNKY a aktuality zo Slovenska aj zo sveta. ĎAKUJEME, ŽE SA S NAMI MODLÍTE, SLEDUJETE NÁS A PODPORUJETE NÁS. - Slovenský dohovor za rodinu, článek z 27. 6. 2022 naleznete zde.