Môj otec ležal v nemocnici B. po porážke, nemohol rozprávať iba hýbal očami, ktoré mal obsusene slzami, ani sa nemohol hýbať a keď sme prišli na návštevu, bol na izbe sám, bol február otvorený balkón, on ležal nahý s plienkou a bol odokryty! Keď sme prišli bol úplne ľadový pripravený do márnice. Išla som do izby sestier, že ako je toto možné a to ako mi vynadali ani nebudem rozpisovať, tak som šla za primárkou, že si ho chceme okamžite odviesť domov a starať sa doma, čo ona rázne odmietla, že to nie je starostlivosť na doma. Myslím si, že už bol v pláne ako opustiť dôchodkový systém a veru ani nie do týždňa bol nebohý.