Judáš Iškariotský reční
(M.Valtorta,Evanjelium,2/48)
Ježiš so Šimonom Horlivcom vstúpili do chrámu a kráčajú po prvom nádvorí. Prechádzajú cez portál smerom k druhému nádvoriu.
,,Učiteľ, pozri, tam je Judáš uprostred skupinky ľudí. Sú tam aj farizeji a členovia veľrady. Idem počúvať, čo hovorí. Dovolíš mi?"
,,Choď. Budem ťa čakať pri veľkom portáli."
Šimon rezko odíde a postaví sa tak, aby počul, ale aby ho nebolo vidieť.
Judáš hovorí veľmi presvedčivo: ,,... a sú tu ľudia, ktorých všetci poznáte a ctíte, ktorí vám môžu povedať, kým som bol. No ja vám hovorím, že on ma zmenil. Prvý vykúpený som ja. Mnohí z vás si uctievajú Jána Krstiteľa. On ho tiež uctieva a volá ho ,svätý, ktorý je rovný Eliášovi svojím poslaním, ale je ešte väčší, než Eliáš.' Teda ak je Krstiteľ taký, tak ten, ktorého Krstiteľ nazýva ,Boží Baránok' a o jeho svätosti prisahá, že ju videl korunovať ohňom Božieho Ducha, pričom hlas z nebies ohlasoval: ,Milovaný Boží Syn, toho počúvajte', môže byť len Mesiáš. Je ním. Prisahám vám to. Nie som nevedomec ani hlupák. Je ním. Videl som jeho skutky a počul jeho slová. A hovorím vám, je to on, Mesiáš. Zázrak mu slúži ako otrok pánovi. Choroby a nešťastia padajú ako mŕtve veci a nastáva radosť a uzdravenie. A srdcia sa menia ešte väčšmi než telá. Vidíte to na mne. Nemáte chorých, nejaké trápenia, ktorým treba pmôcť? Ak ich máte, príďte zajtra na svitaní k Rybnej bráne. Bude tam a urobí vám radosť. Zatiaľ dám v jeho mene túto podporu."
A Judáš dáva peniaze dvom chromým a trom slepým a nakoniec prinúti jednu starenku, aby prijala posledné mince. Potom sa rozlúči so zástupom a zostane s Jozefom z Arimatey, Nikodémom a ďaľšími troma, ktorých nepoznám.
,,Ó, teraz sa mám dobre!" zvolá Judáš. ,,Nemám už nič. A som taký, ako chce on."
,,Veru, už ťa nepoznávam. Myslel som si, že to bol len žart. Vidím však, že to robíš naozaj," zvolá Jozef.
,,Naozaj. Ach, ja som prvý, ktorý sa nepoznávam. V porovnaní s ním som ešte nečistý tvor. Ale už som sa dosť zmenil."
,,Už nebudeš patriť k chrámu?" pýta sa jeden z tých, ktorých nepoznám.
,,Ó, nie! Som Kristov. Kto sa k nemu priblíži, aspoň pokiaľ nie je zákerný, môže ho len milovať. A už si neželá nič, len jeho."
,,Už sem nepríde?"
,,Určite príde. Ale teraz nie."
,,Chcel by som ho počuť."
,,Už hovoril na tomto mieste, Nikodém."
,,Viem. Bol som však s Gamalielom... videl som ho..., ale nezastavil som sa."
,,Čo povedal Gamaliel, Nikodém?"
,,Povedal: ,Nejaký nový prorok.' Nič iné nepovedal.
,,A ty si mu nepovedal to, čo som ti povedal ja, Jozef? Si jeho priateľ..."
,,Povedal som mu to. On však mi odpovedal: ,Máme už Krstiteľa a podľa učenia zákonníkov má uplynúť aspoň sto rokov medzi týmto a tamtým, aby sa ľud pripravil na príchod Kráľa. Ja hovorím, že to má byť menej,' dodal, ,lebo čas sa už naplnil.' A dokončil: ,Ja však nemôžem pripustiť, že Mesiáš sa prejavuje takto... Jedného dňa som veril, že začalo mesiášske zjavenie, lebo jeho prvý záblesk bol naozaj bleskom z neba. Ale potom... nastalo veľké ticho a myslím, že som sa zmýlil.' "
,,Skús s ním ešte o tom hovoriť. Ak by bol Gamaliel s nami a vy s ním..."
,,Neradím vám to," namieta jeden z troch neznámych. ,,Veľrada je mocná a Annáš ju ovláda ľstivo a chamtivo. Ak tvoj Mesiáš chce žiť, radím mu, aby zostal v ústraní. Aspoň nech sa nepresadzuje násilne. No a potom je tu Rím..."
,,Ak by ho veľrada počula, obrátila by sa ku Kristovi."
,,Ó,ó,ó!" smejú sa traja neznámi a hovoria: ,,Judáš, mysleli sme si, že si sa zmenil, ale že si zostal rozumný. Ak je pravda, čo hovoríš o ňom, ako si môžeš myslieť, že veľrada ho bude nasledovať? Poď, poď, Jozef. Bude to lepšie pre všetkých. Nech ťa Boh ochraňuje, Judáš. Potrebuješ to." A odchádzajú. Judáš ostáva len s Nikodémom.
Šimon zdúchne a ide za Učiteľom. ,,Učiteľ, obviňujem sa, že som zhrešil ohováraním slovom a srdcom. Ten človek ma zmiatol. Považoval som ho takmer za tvojho nepriateľa, a počul som ho rozprávať o tebe tak, že máloktorí z nás tak robia, a najmä tu, kde nenávisť môže zničiť najprv učeníka a potom Učiteľa. A videl som ho dávať peniaze chudobným, snažil sa presvedčiť členov veľrady..."
,,Vidíš, Šimon? Som rád, že si ho videl v takej chvíli. Povieš to i druhým, keď ho budú obviňovať. Dobrorečme Pánovi za túto radosť, ktorú mi robíš svojou poctivosťou, keď hovoríš: ,Zhrešil som,' a za dielo učeníka, ktorého si považoval za zlého, a nie je taký."
Dlho sa modlia, potom vychádzajú.
,,Nevidel ťa?"
,,Nie. Som si tým istý."
,,Nehovor mu nič. Je to veľmi chorá duša. Chvála by bola preňho ako jedlo pre človeka postihnutého nevoľnosťou žalúdka a vysokou horúčkou. Zaškodilo by mu to, lebo by sa vystatoval, že vedel na seba upozorniť. A kam vstúpi pýcha..."
,,Budem ticho."
Ježiš so Šimonom Horlivcom vstúpili do chrámu a kráčajú po prvom nádvorí. Prechádzajú cez portál smerom k druhému nádvoriu.
,,Učiteľ, pozri, tam je Judáš uprostred skupinky ľudí. Sú tam aj farizeji a členovia veľrady. Idem počúvať, čo hovorí. Dovolíš mi?"
,,Choď. Budem ťa čakať pri veľkom portáli."
Šimon rezko odíde a postaví sa tak, aby počul, ale aby ho nebolo vidieť.
Judáš hovorí veľmi presvedčivo: ,,... a sú tu ľudia, ktorých všetci poznáte a ctíte, ktorí vám môžu povedať, kým som bol. No ja vám hovorím, že on ma zmenil. Prvý vykúpený som ja. Mnohí z vás si uctievajú Jána Krstiteľa. On ho tiež uctieva a volá ho ,svätý, ktorý je rovný Eliášovi svojím poslaním, ale je ešte väčší, než Eliáš.' Teda ak je Krstiteľ taký, tak ten, ktorého Krstiteľ nazýva ,Boží Baránok' a o jeho svätosti prisahá, že ju videl korunovať ohňom Božieho Ducha, pričom hlas z nebies ohlasoval: ,Milovaný Boží Syn, toho počúvajte', môže byť len Mesiáš. Je ním. Prisahám vám to. Nie som nevedomec ani hlupák. Je ním. Videl som jeho skutky a počul jeho slová. A hovorím vám, je to on, Mesiáš. Zázrak mu slúži ako otrok pánovi. Choroby a nešťastia padajú ako mŕtve veci a nastáva radosť a uzdravenie. A srdcia sa menia ešte väčšmi než telá. Vidíte to na mne. Nemáte chorých, nejaké trápenia, ktorým treba pmôcť? Ak ich máte, príďte zajtra na svitaní k Rybnej bráne. Bude tam a urobí vám radosť. Zatiaľ dám v jeho mene túto podporu."
A Judáš dáva peniaze dvom chromým a trom slepým a nakoniec prinúti jednu starenku, aby prijala posledné mince. Potom sa rozlúči so zástupom a zostane s Jozefom z Arimatey, Nikodémom a ďaľšími troma, ktorých nepoznám.
,,Ó, teraz sa mám dobre!" zvolá Judáš. ,,Nemám už nič. A som taký, ako chce on."
,,Veru, už ťa nepoznávam. Myslel som si, že to bol len žart. Vidím však, že to robíš naozaj," zvolá Jozef.
,,Naozaj. Ach, ja som prvý, ktorý sa nepoznávam. V porovnaní s ním som ešte nečistý tvor. Ale už som sa dosť zmenil."
,,Už nebudeš patriť k chrámu?" pýta sa jeden z tých, ktorých nepoznám.
,,Ó, nie! Som Kristov. Kto sa k nemu priblíži, aspoň pokiaľ nie je zákerný, môže ho len milovať. A už si neželá nič, len jeho."
,,Už sem nepríde?"
,,Určite príde. Ale teraz nie."
,,Chcel by som ho počuť."
,,Už hovoril na tomto mieste, Nikodém."
,,Viem. Bol som však s Gamalielom... videl som ho..., ale nezastavil som sa."
,,Čo povedal Gamaliel, Nikodém?"
,,Povedal: ,Nejaký nový prorok.' Nič iné nepovedal.
,,A ty si mu nepovedal to, čo som ti povedal ja, Jozef? Si jeho priateľ..."
,,Povedal som mu to. On však mi odpovedal: ,Máme už Krstiteľa a podľa učenia zákonníkov má uplynúť aspoň sto rokov medzi týmto a tamtým, aby sa ľud pripravil na príchod Kráľa. Ja hovorím, že to má byť menej,' dodal, ,lebo čas sa už naplnil.' A dokončil: ,Ja však nemôžem pripustiť, že Mesiáš sa prejavuje takto... Jedného dňa som veril, že začalo mesiášske zjavenie, lebo jeho prvý záblesk bol naozaj bleskom z neba. Ale potom... nastalo veľké ticho a myslím, že som sa zmýlil.' "
,,Skús s ním ešte o tom hovoriť. Ak by bol Gamaliel s nami a vy s ním..."
,,Neradím vám to," namieta jeden z troch neznámych. ,,Veľrada je mocná a Annáš ju ovláda ľstivo a chamtivo. Ak tvoj Mesiáš chce žiť, radím mu, aby zostal v ústraní. Aspoň nech sa nepresadzuje násilne. No a potom je tu Rím..."
,,Ak by ho veľrada počula, obrátila by sa ku Kristovi."
,,Ó,ó,ó!" smejú sa traja neznámi a hovoria: ,,Judáš, mysleli sme si, že si sa zmenil, ale že si zostal rozumný. Ak je pravda, čo hovoríš o ňom, ako si môžeš myslieť, že veľrada ho bude nasledovať? Poď, poď, Jozef. Bude to lepšie pre všetkých. Nech ťa Boh ochraňuje, Judáš. Potrebuješ to." A odchádzajú. Judáš ostáva len s Nikodémom.
Šimon zdúchne a ide za Učiteľom. ,,Učiteľ, obviňujem sa, že som zhrešil ohováraním slovom a srdcom. Ten človek ma zmiatol. Považoval som ho takmer za tvojho nepriateľa, a počul som ho rozprávať o tebe tak, že máloktorí z nás tak robia, a najmä tu, kde nenávisť môže zničiť najprv učeníka a potom Učiteľa. A videl som ho dávať peniaze chudobným, snažil sa presvedčiť členov veľrady..."
,,Vidíš, Šimon? Som rád, že si ho videl v takej chvíli. Povieš to i druhým, keď ho budú obviňovať. Dobrorečme Pánovi za túto radosť, ktorú mi robíš svojou poctivosťou, keď hovoríš: ,Zhrešil som,' a za dielo učeníka, ktorého si považoval za zlého, a nie je taký."
Dlho sa modlia, potom vychádzajú.
,,Nevidel ťa?"
,,Nie. Som si tým istý."
,,Nehovor mu nič. Je to veľmi chorá duša. Chvála by bola preňho ako jedlo pre človeka postihnutého nevoľnosťou žalúdka a vysokou horúčkou. Zaškodilo by mu to, lebo by sa vystatoval, že vedel na seba upozorniť. A kam vstúpi pýcha..."
,,Budem ticho."