Na Ezdrelonskej rovine, u pastiera Jonáša
(M.Valtorta, Evanj.2/59)
Ježiš po boku s Lévim a Jánom kráča po cestičke cez vyprahnuté polia pokryté strniskom a plné cvrčkov. Vzadu, v skupinke, je Jozef, Judáš a Šimon.
Je noc, ale neosviežuje. Zem je ako oheň, ktorý stále páli aj po horúčave dňa. V tejto vyprahnutosti rosa nič nezmôže, myslím, že sa vyparí ešte skôr, ako sa dotkne pôdy, taká je horúčava, ktorá sála z brázd a puklín zeme.
,,Myslíš, že tam bude?" opýta sa Ježiš Léviho.
,,Určite tam bude. Už je po žatve a ešte sa nezačala oberačka. Roľníci preto strážia vinice a jabloňové sady pred zbojníkmi a neodchádzajú z nich, najmä ak majú takých neznesiteľných pánov, akého má Jonáš. Uvidíš, ako pred piatimi rokmi kvôli nim dorantali Jonáša. Bičovanie je krutý trest."
,,Je to ešte ďaleko?"
,,Nie, Učiteľ. Vidíš tam, kde sa končí tá pustota a kde je tá tmavá škvrna? Tam sú sady Dorasa, krutého farizeja. Ak mi dovolíš, pôjdem dopredu, aby ma Jonáš počul."
,,Choď."
Sú ticho a čakajú.
Z hustej tmy sa vynorí postava Léviho v svetlých šatách a za ním ďaľší, tmavý tieň. ,,Učiteľ, je tu Jonáš."
,,Môj pokoj nech je s tebou!" pozdraví Ježiš skôr, než Jonáš podíde k nemu.
Ale Jonáš neodpovie. Beží a hodí sa s plačom k jeho nohám a bozkáva ich. Keď už môže hovoriť, povie: ,,Koľko som čakal na teba! Koľko! Koľko bezútešnosti som zakúsil, keď život plynul, prichádzala smrť a musel som povedať: ,A nevidel som ho!' Ale predsa nie, nezomrela všetka nádej. Ani keď som už mal zomrieť. Povedal som si: ,Ona to povedala: Vy mu ešte budete slúžiť! A ona nemohla povedať niečo nepravdivé. Ona je Emanuelova matka. A preto nik iný nemá v sebe Boha tak ako ona, a kto má Boha, vie, čo je z Boha.' "
,,Vstaň. Ona ťa pozdravuje. Bola blízko teba a stále je nedaleko teba. Je v Nazarete."
,,Ty! Ona! V Nazarete? Ó, keby som to bol vedel! Bol by som prišiel v noci, v chladných zimných mesiacoch, keď polia spia a zlí nemôžu škodiť roľníkom, bol by som pribehol a pobozkal vaše nohy a vrátil by som sa so svojím pokladom istoty. Prečo si sa nezjavil, Pane?"
,,Lebo ešte nebola moja hodina. Tá hodina nastala teraz. Treba vedieť čakať. Ja som bol ako zasiate zrno. A ty si ma videl práve pri siatí. Potom som zmizol. Pochovaný pod nevyhnutným mlčaním. Aby som rástol a dospel do času žatvy a zažiaril pred očami toho, kto ma videl ako novorodenca, a pred očami sveta. Ten čas prišiel. Novorodenec je teraz pripravený stať sa Chlebom sveta. A ako prvých hľadám svojich verných a hovorím im: Poďte. Nasýťte sa mnou."
Muž ho počúva s blaženým úsmevom a hovorí akoby pre seba: ,,Ó, si naozaj tu! Si naozaj tu!"
,,Mal si zomrieť? Kedy?"
,,Keď ma zbičovali na smrť, lebo mi vylúpili dve vinice. Pozri, koľko rán!" Zhadzuje šaty a ukazuje chrbát celý zjazvený jazvami. ,,Bil ma železným bičom. Spočítal pozberané strapce, bolo vidno, kde bol strapec odtrhnutý, a za každý strapec mi dal jeden úder. A potom ma tam nechal polomŕtveho. Pomohla mi Mária, mladá manželka jedného môjho druha. Ošetrovala ma, lebo rany v horúčave zahnisali a zapríčinili silnú horúčku. A po dvoch mesiacoch som sa uzdravil. Povedal som Bohu Izraela: ,Na tom nezáleží. Dopraj mi znovu uvidieť tvojho Mesiáša. Táto krivda ma netrápi. Prijmi ju ako obetu. Nikdy ti nemôžem obetovať. Som sluhom ukrutníka a ty to vieš. Ani na Veľkú noc mi nedovolí prísť k tvojmu oltáru. Vezmi si mňa ako obetu. Ale daj mi jeho!' "
,,A Najvyšší ti vyhovel. Jonáš, chceš mi slúžiť, ako mi už slúžia tvoji druhovia?"
,,Ó, ako to urobím?"
,,Ako to robia oni. Lévi vie a povie ti, aké je jednoduché slúžiť mi. Chcem iba tvoju dobrú vôľu."
,,Tú som ti dal ešte vtedy, keď si plakal ako dieťa. S jej pomocou som všetko prekonal. Tak bezútešnosť, ako aj nenávisť. Problém je, že sa tu môže hovoriť len málo... Raz ma pán kopol, keď som tvrdil, že jestvuješ. Ale keď bol ďaleko, a komu som mohol dôverovať, ó, tomu som rozprával o zázraku tej noci!"
,,A tak teraz rozprávaj o zázraku, že si ma stretol. Našiel som vás temer všetkých a všetkých verných. Nie je to zázrak? Iba preto, že ste rozjímali o mne s vierou a láskou, stali ste sa spravodlivými pred Bohom i ľuďmi."
,,Ó, teraz budem mať odvahu! Riadnu odvahu! Teraz viem, že žiješ, a môžem povedať: ,On je tam. Choďte k nemu!' Ale kam, Pane môj?"
,,Do celého Izraela. Teraz nejaký čas zostanem v Galileji. V Nazarete a v Kafarnaume budem často a odtiaľ ma už budú môcť nájsť. Potom... budem všade. Prišiel som zhromaždiť ovce Izraela."
,,Ó, môj Pane, nájdeš mnohých kozlov. Nedôveruj mocným v Izraeli!"
,,Nič zlého mi neurobia, kým nepríde moja hodina."
,,A uzdravuješ aj chorých? Lévi mi povedal o Izákovi. Zázrak bol len pre neho, lebo je tvoj pastier, alebo pre všetkých?"
,,Zázrak je pre dobrých ľudí ako spravedlivá odmena. Pro menej dobrých na povzbudenie k pravému dobru. A niekedy aj pre zlých, aby som nimi otriasol a presvedčil ich, že Ja som a že Boh je so mnou. Zázrak je dar. Dar je pre dobrých. Ale ten, ktorý je Milosrdenstvo a ktorý vidí ľudskú ťažkopádnosť, ktorou možno otriasť len mocným zásahom, utieka sa i k tomu, aby mohol povedať: ,Všetko som pre vás urobil, a nič nepomohlo. Povedzte teda vy sami, čo ešte vám mám urobiť.' ...
A neboj sa o stromy a vinohrady. Môžeš uveriť, že anjeli ti ich budú verne strážiť?"
,,Ó, Pane! Videl som tvojich nebeských služobníkov. Verím. A idem s tebou nebojácne. Požehnané sú tieto stromy a vinohrady, ktoré ovieva vánok a piesne anjelských krídel a hlasov! Požehnaná je táto pôda, ktorú posvecuješ svojimi nohami! Poď, Pane Ježišu! Počúvajte, stromy a vinič. Počúvajte hrudy. Teraz tým menom, ktoré som vám zveril pre svoj pokoj, oslovujem jeho. Ježiš je tu. Počúvajte a nech miazga prúdi cez vaše konáre a ratolesti. Mesiáš je s nami!"
Ježiš po boku s Lévim a Jánom kráča po cestičke cez vyprahnuté polia pokryté strniskom a plné cvrčkov. Vzadu, v skupinke, je Jozef, Judáš a Šimon.
Je noc, ale neosviežuje. Zem je ako oheň, ktorý stále páli aj po horúčave dňa. V tejto vyprahnutosti rosa nič nezmôže, myslím, že sa vyparí ešte skôr, ako sa dotkne pôdy, taká je horúčava, ktorá sála z brázd a puklín zeme.
,,Myslíš, že tam bude?" opýta sa Ježiš Léviho.
,,Určite tam bude. Už je po žatve a ešte sa nezačala oberačka. Roľníci preto strážia vinice a jabloňové sady pred zbojníkmi a neodchádzajú z nich, najmä ak majú takých neznesiteľných pánov, akého má Jonáš. Uvidíš, ako pred piatimi rokmi kvôli nim dorantali Jonáša. Bičovanie je krutý trest."
,,Je to ešte ďaleko?"
,,Nie, Učiteľ. Vidíš tam, kde sa končí tá pustota a kde je tá tmavá škvrna? Tam sú sady Dorasa, krutého farizeja. Ak mi dovolíš, pôjdem dopredu, aby ma Jonáš počul."
,,Choď."
Sú ticho a čakajú.
Z hustej tmy sa vynorí postava Léviho v svetlých šatách a za ním ďaľší, tmavý tieň. ,,Učiteľ, je tu Jonáš."
,,Môj pokoj nech je s tebou!" pozdraví Ježiš skôr, než Jonáš podíde k nemu.
Ale Jonáš neodpovie. Beží a hodí sa s plačom k jeho nohám a bozkáva ich. Keď už môže hovoriť, povie: ,,Koľko som čakal na teba! Koľko! Koľko bezútešnosti som zakúsil, keď život plynul, prichádzala smrť a musel som povedať: ,A nevidel som ho!' Ale predsa nie, nezomrela všetka nádej. Ani keď som už mal zomrieť. Povedal som si: ,Ona to povedala: Vy mu ešte budete slúžiť! A ona nemohla povedať niečo nepravdivé. Ona je Emanuelova matka. A preto nik iný nemá v sebe Boha tak ako ona, a kto má Boha, vie, čo je z Boha.' "
,,Vstaň. Ona ťa pozdravuje. Bola blízko teba a stále je nedaleko teba. Je v Nazarete."
,,Ty! Ona! V Nazarete? Ó, keby som to bol vedel! Bol by som prišiel v noci, v chladných zimných mesiacoch, keď polia spia a zlí nemôžu škodiť roľníkom, bol by som pribehol a pobozkal vaše nohy a vrátil by som sa so svojím pokladom istoty. Prečo si sa nezjavil, Pane?"
,,Lebo ešte nebola moja hodina. Tá hodina nastala teraz. Treba vedieť čakať. Ja som bol ako zasiate zrno. A ty si ma videl práve pri siatí. Potom som zmizol. Pochovaný pod nevyhnutným mlčaním. Aby som rástol a dospel do času žatvy a zažiaril pred očami toho, kto ma videl ako novorodenca, a pred očami sveta. Ten čas prišiel. Novorodenec je teraz pripravený stať sa Chlebom sveta. A ako prvých hľadám svojich verných a hovorím im: Poďte. Nasýťte sa mnou."
Muž ho počúva s blaženým úsmevom a hovorí akoby pre seba: ,,Ó, si naozaj tu! Si naozaj tu!"
,,Mal si zomrieť? Kedy?"
,,Keď ma zbičovali na smrť, lebo mi vylúpili dve vinice. Pozri, koľko rán!" Zhadzuje šaty a ukazuje chrbát celý zjazvený jazvami. ,,Bil ma železným bičom. Spočítal pozberané strapce, bolo vidno, kde bol strapec odtrhnutý, a za každý strapec mi dal jeden úder. A potom ma tam nechal polomŕtveho. Pomohla mi Mária, mladá manželka jedného môjho druha. Ošetrovala ma, lebo rany v horúčave zahnisali a zapríčinili silnú horúčku. A po dvoch mesiacoch som sa uzdravil. Povedal som Bohu Izraela: ,Na tom nezáleží. Dopraj mi znovu uvidieť tvojho Mesiáša. Táto krivda ma netrápi. Prijmi ju ako obetu. Nikdy ti nemôžem obetovať. Som sluhom ukrutníka a ty to vieš. Ani na Veľkú noc mi nedovolí prísť k tvojmu oltáru. Vezmi si mňa ako obetu. Ale daj mi jeho!' "
,,A Najvyšší ti vyhovel. Jonáš, chceš mi slúžiť, ako mi už slúžia tvoji druhovia?"
,,Ó, ako to urobím?"
,,Ako to robia oni. Lévi vie a povie ti, aké je jednoduché slúžiť mi. Chcem iba tvoju dobrú vôľu."
,,Tú som ti dal ešte vtedy, keď si plakal ako dieťa. S jej pomocou som všetko prekonal. Tak bezútešnosť, ako aj nenávisť. Problém je, že sa tu môže hovoriť len málo... Raz ma pán kopol, keď som tvrdil, že jestvuješ. Ale keď bol ďaleko, a komu som mohol dôverovať, ó, tomu som rozprával o zázraku tej noci!"
,,A tak teraz rozprávaj o zázraku, že si ma stretol. Našiel som vás temer všetkých a všetkých verných. Nie je to zázrak? Iba preto, že ste rozjímali o mne s vierou a láskou, stali ste sa spravodlivými pred Bohom i ľuďmi."
,,Ó, teraz budem mať odvahu! Riadnu odvahu! Teraz viem, že žiješ, a môžem povedať: ,On je tam. Choďte k nemu!' Ale kam, Pane môj?"
,,Do celého Izraela. Teraz nejaký čas zostanem v Galileji. V Nazarete a v Kafarnaume budem často a odtiaľ ma už budú môcť nájsť. Potom... budem všade. Prišiel som zhromaždiť ovce Izraela."
,,Ó, môj Pane, nájdeš mnohých kozlov. Nedôveruj mocným v Izraeli!"
,,Nič zlého mi neurobia, kým nepríde moja hodina."
,,A uzdravuješ aj chorých? Lévi mi povedal o Izákovi. Zázrak bol len pre neho, lebo je tvoj pastier, alebo pre všetkých?"
,,Zázrak je pre dobrých ľudí ako spravedlivá odmena. Pro menej dobrých na povzbudenie k pravému dobru. A niekedy aj pre zlých, aby som nimi otriasol a presvedčil ich, že Ja som a že Boh je so mnou. Zázrak je dar. Dar je pre dobrých. Ale ten, ktorý je Milosrdenstvo a ktorý vidí ľudskú ťažkopádnosť, ktorou možno otriasť len mocným zásahom, utieka sa i k tomu, aby mohol povedať: ,Všetko som pre vás urobil, a nič nepomohlo. Povedzte teda vy sami, čo ešte vám mám urobiť.' ...
A neboj sa o stromy a vinohrady. Môžeš uveriť, že anjeli ti ich budú verne strážiť?"
,,Ó, Pane! Videl som tvojich nebeských služobníkov. Verím. A idem s tebou nebojácne. Požehnané sú tieto stromy a vinohrady, ktoré ovieva vánok a piesne anjelských krídel a hlasov! Požehnaná je táto pôda, ktorú posvecuješ svojimi nohami! Poď, Pane Ježišu! Počúvajte, stromy a vinič. Počúvajte hrudy. Teraz tým menom, ktoré som vám zveril pre svoj pokoj, oslovujem jeho. Ježiš je tu. Počúvajte a nech miazga prúdi cez vaše konáre a ratolesti. Mesiáš je s nami!"