Rozlúčka s Jonášom, ktorého chce Šimon oslobodiť
(M.Valtorta, Evanj.2/63)
Svetlo je veľmi slabé, ledva bliká. Pri dverách biednej chatrče stojí Ježiš so svojimi, s Jonášom a s ďalšími chudobnými roľníkmi ako on. Nastal čas rozlúčky.
,,Už ťa viac neuvidím, môj Pane?" pýta sa Jonáš. ,,Ty si nám vniesol svetlo do srdca. Tvoja dobrota urobila z týchto dní sviatok, ktorý potrvá po celý život. Videl si však, ako tu s nami zaobchádzajú. O osla sa starajú viac ako o nás. I so stromom zaobchádzajú ľudskejšie. Osol aj strom sú peniaze. My sme však iba mlynčeky, ktoré dávajú peniaze. A využívajú nás, kým človek nezomrie z neznesiteľnej roboty. Tvoje slová však boli pohladkaním ochranných krídel. Chlieb sa nám zdal hojnejší a lepší, lebo si ho ochutnal s nami, ten chlieb, ktorý on nedáva ani svojim psom. Vráť sa, aby si ho mohol lámať s nami, Pane. Odvažujem sa to povedať len preto, že si to ty. Pre kohokoľvek iného by bolo urážkou ponúknuť odpočinok a pokrm, ktorý nie je hodný žobráka. Ale ty..."
,,Ale ja v nich nachádzam nebeskú vôňu a chuť, lebo je v nich viera a láska. Prídem, Jonáš. Prídem. Zostaň na svojom mieste, priviazaný ako zviera o stĺp. Tvoje miesto nech je tvojím Jakubovým rebríkom. A skutočne z neba k tebe zostúpia a vystúpia anjeli, ktorí pozorne zhromaždia všetky tvoje zásluhy a prinesú ich Bohu. A ja prídem k tebe, aby som pozdvihol tvojho ducha. Zostaňte mi všetci verní. Ó! Chcel by som vám dať aj ľudský pokoj! Nemôžem však. Musím vám povedať: Ešte trpte. A to je smutné pre toho, kto miluje..."
,,Pane, ak nás ty miluješ, už niet utrpenia. Predtým sme nemali nikoho, kto by nás miloval... Ó! Keby som tak mohol, aspoň ja, vidieť tvoju matku!"
,,Netráp sa. Privediem ti ju. Keď bude lepšie ročné obdobie, prídem s ňou. Nezapríčiň si neľudské potrestanie z nedočkavosti ju uvidieť. Vedz ju očakávať tak, ako sa očakáva východ hviezdy, prvej hviezdy. Zjaví sa ti náhle, presne tak ako večernica, ktorá teraz nebola a vzápätí sa chveje na nebi. A mysli na to, že odteraz ona vylieva svoje dary lásky na teba. Zbohom vám všetkým! Môj pokoj nech je pre vás ochranou proti tvrdosti toho, kto vás sužuje. Zbohom, Jonáš, neplač. Čakal si toľké roky s trpezlivou vierou. Teraz ti sľubujem omnoho kratšie čakanie. Neplač. Nenechám ťa samého. Tvoja dobrota osušila môj detský plač. Nestačí moja dobrota, aby osušila tvoj?"
,,Áno... ale ty odchádzaš ... a ja zostávam..."
,,Priateľu, Jonáš, nesťažuj mi odchod tou ťarchou, že ti nemôžem uľahčiť..."
,,Neplačem, Pane... ako však dokážem žiť bez toho, aby som ťa videl, teraz, keď viem, že žiješ?"
Ježiš ešte pohladí rozrušeného starca a potom odíde. Ale vzpriamený na kraji biedneho humna roztvorí náruč a požehná polia. Potom sa vydá na cestu.
,,Čo si urobil, Učiteľ?" spýta sa Šimon, ktorý si všimol nezvyčajné gesto.
,,Zapečatil som všetky veci. Aby diabli nemohli ubližovať aj týmto nešťastníkom. Nemohol som urobiť nič viac..."
,,Učiteľ, vykročme rýchlejšie dopredu. Chcel by som ti povedať niečo, čo nemusia ostatní počuť."
Oddelia sa ešte viac od skupiny a Šimon vraví: ,,Chcel by som ti povedať, že Lazár má príkaz použiť peniaze na pomoc tým, ktorí k nemu prídu v mene Ježiša. Nemohli by sme oslobodiť Jonáša? Ten človek je zničený a má radosť len z toho, že má teba. Dajme mu ju. Čo chceš, aby tam robil? Ako slobodný by bol tvojím učeníkom v tejto krásnej a zároveň bezútešnej nížine. Tu najbohatší v Izraeli vlastnia žírne polia a žmýkajú z nich krutú úžeru, keď žiadajú od robotníkov stonásobný zisk. To viem už dávno. Tu môžeš zostať len krátko, lebo tu vládne sekta farizejov a nemyslím si, že ti bude niekedy priaznivo naklonená. Títo vykorisťovaní robotníci bez nádeje sú najnešťastnejší v Izraeli. Počul si, ani na Veľkú noc im nedoprajú pokoj a modlitbu, zatiaľ čo nemilosrdní majitelia s veľkými gestami a patetickými prejavmi sa stavajú do prvého radu medzi veriacich. Budú mať aspoň radosť z toho, že sa dozvedia, že si tu, že budú počuť tvoje slová opakované niekým, kto na nich nezmení ani čiarku. Ak myslíš, Učiteľ, daj príkaz a Lazár to urobí."
,,Šimon, pochopil som, prečo si sa všetkého vzdal. Poznám myšlienky človeka. Aj pre toto som si ťa zamiloval. Keď urobíš šťastným Jonáša, urobíš šťastným aj Ježiša! Ach, ako ma trápi, keď vidím, že dobrý musí trpieť! Moje postavenie chudého a svetom opovrhovaného človeka ma trápi len pre toto. Keby ma počul Judáš, povedal by: ,Nie si však ty Božie Slovo? Rozkáž a kamene sa zmenia na zlato a chlieb pre bedárov.' Zopakoval by Satanove úklady. Keby sa Boh o všetko postaral, okradol by svojich priateľov. Zbavil by ich možnosti byť milosrdnými, a tak poslúchať prikázanie lásky. Moji priatelia musia mať tento Boží znak spolu s ním: sväté milosrdenstvo, ktoré pozostáva zo skutkov a zo slov. Nešťastia iných umožňujú mojim priateľom vykonávať ho. Pochopil si tú myšlienku?"
,,Je hlboká. Budem o nej rozmýšľať. A hanbím sa, pretože chápem, aký som tupý a aký veľký je Boh, ktorý chce, aby sme mali všetky jeho najnežnejšie vlastnosti, aby nás mohol volať svojmi synmi. Boh sa mi zjavuje vo svojej mnohorakej dokonalosti s každým svetlom, ktoré mi vlievaš do srdca. Zo dňa na deň ako človek, ktorý kráča po neznámom mieste, rastiem v poznaní čohosi obrovského, Dokonalosti, ktorá nás chce volať svojimi deťmi. A zdá sa mi, že sa vznášam ako orol alebo ponáram ako ryba do dvoch nesmiernych hĺbok, ktorými sú nebo a more, a stúpam stále vyššie a ponáram sa stále hlbšie, ale nikdy sa nedotknem konca. Čo je teda Boh?"
,,Boh je nedosiahnuteľná dokonalosť, Boh je dokonalá krása, Boh je nekonečná moc, Boh je nepochopiteľná podstata, Boh je neprekonateľná dobrota, Boh je nezničiteľné milosrdenstvo, Boh je nezmerateľná múdrosť, Boh je láska, ktorá sa stala Bohom. Je láska! Je láska! Keď pochopíš, čo je láska, ktorá sa stala Bohom, nebudeš sa vznášať ani ponárať do azúru, ale do rozpáleného víru plameňa, a budeš priťahovaný k blaženosti, ktorá ti bude smrťou a životom. Budeš mať Boha, budeš ho úplne vlastniť vtedy, keď sa ti tvojou vôľou podarí pochopiť ho a zaslúžiť si ho. Potom sa upevníš v jeho dokonalosti."
,,Ó, Pane...!" Šimon je uchvátený.
Svetlo je veľmi slabé, ledva bliká. Pri dverách biednej chatrče stojí Ježiš so svojimi, s Jonášom a s ďalšími chudobnými roľníkmi ako on. Nastal čas rozlúčky.
,,Už ťa viac neuvidím, môj Pane?" pýta sa Jonáš. ,,Ty si nám vniesol svetlo do srdca. Tvoja dobrota urobila z týchto dní sviatok, ktorý potrvá po celý život. Videl si však, ako tu s nami zaobchádzajú. O osla sa starajú viac ako o nás. I so stromom zaobchádzajú ľudskejšie. Osol aj strom sú peniaze. My sme však iba mlynčeky, ktoré dávajú peniaze. A využívajú nás, kým človek nezomrie z neznesiteľnej roboty. Tvoje slová však boli pohladkaním ochranných krídel. Chlieb sa nám zdal hojnejší a lepší, lebo si ho ochutnal s nami, ten chlieb, ktorý on nedáva ani svojim psom. Vráť sa, aby si ho mohol lámať s nami, Pane. Odvažujem sa to povedať len preto, že si to ty. Pre kohokoľvek iného by bolo urážkou ponúknuť odpočinok a pokrm, ktorý nie je hodný žobráka. Ale ty..."
,,Ale ja v nich nachádzam nebeskú vôňu a chuť, lebo je v nich viera a láska. Prídem, Jonáš. Prídem. Zostaň na svojom mieste, priviazaný ako zviera o stĺp. Tvoje miesto nech je tvojím Jakubovým rebríkom. A skutočne z neba k tebe zostúpia a vystúpia anjeli, ktorí pozorne zhromaždia všetky tvoje zásluhy a prinesú ich Bohu. A ja prídem k tebe, aby som pozdvihol tvojho ducha. Zostaňte mi všetci verní. Ó! Chcel by som vám dať aj ľudský pokoj! Nemôžem však. Musím vám povedať: Ešte trpte. A to je smutné pre toho, kto miluje..."
,,Pane, ak nás ty miluješ, už niet utrpenia. Predtým sme nemali nikoho, kto by nás miloval... Ó! Keby som tak mohol, aspoň ja, vidieť tvoju matku!"
,,Netráp sa. Privediem ti ju. Keď bude lepšie ročné obdobie, prídem s ňou. Nezapríčiň si neľudské potrestanie z nedočkavosti ju uvidieť. Vedz ju očakávať tak, ako sa očakáva východ hviezdy, prvej hviezdy. Zjaví sa ti náhle, presne tak ako večernica, ktorá teraz nebola a vzápätí sa chveje na nebi. A mysli na to, že odteraz ona vylieva svoje dary lásky na teba. Zbohom vám všetkým! Môj pokoj nech je pre vás ochranou proti tvrdosti toho, kto vás sužuje. Zbohom, Jonáš, neplač. Čakal si toľké roky s trpezlivou vierou. Teraz ti sľubujem omnoho kratšie čakanie. Neplač. Nenechám ťa samého. Tvoja dobrota osušila môj detský plač. Nestačí moja dobrota, aby osušila tvoj?"
,,Áno... ale ty odchádzaš ... a ja zostávam..."
,,Priateľu, Jonáš, nesťažuj mi odchod tou ťarchou, že ti nemôžem uľahčiť..."
,,Neplačem, Pane... ako však dokážem žiť bez toho, aby som ťa videl, teraz, keď viem, že žiješ?"
Ježiš ešte pohladí rozrušeného starca a potom odíde. Ale vzpriamený na kraji biedneho humna roztvorí náruč a požehná polia. Potom sa vydá na cestu.
,,Čo si urobil, Učiteľ?" spýta sa Šimon, ktorý si všimol nezvyčajné gesto.
,,Zapečatil som všetky veci. Aby diabli nemohli ubližovať aj týmto nešťastníkom. Nemohol som urobiť nič viac..."
,,Učiteľ, vykročme rýchlejšie dopredu. Chcel by som ti povedať niečo, čo nemusia ostatní počuť."
Oddelia sa ešte viac od skupiny a Šimon vraví: ,,Chcel by som ti povedať, že Lazár má príkaz použiť peniaze na pomoc tým, ktorí k nemu prídu v mene Ježiša. Nemohli by sme oslobodiť Jonáša? Ten človek je zničený a má radosť len z toho, že má teba. Dajme mu ju. Čo chceš, aby tam robil? Ako slobodný by bol tvojím učeníkom v tejto krásnej a zároveň bezútešnej nížine. Tu najbohatší v Izraeli vlastnia žírne polia a žmýkajú z nich krutú úžeru, keď žiadajú od robotníkov stonásobný zisk. To viem už dávno. Tu môžeš zostať len krátko, lebo tu vládne sekta farizejov a nemyslím si, že ti bude niekedy priaznivo naklonená. Títo vykorisťovaní robotníci bez nádeje sú najnešťastnejší v Izraeli. Počul si, ani na Veľkú noc im nedoprajú pokoj a modlitbu, zatiaľ čo nemilosrdní majitelia s veľkými gestami a patetickými prejavmi sa stavajú do prvého radu medzi veriacich. Budú mať aspoň radosť z toho, že sa dozvedia, že si tu, že budú počuť tvoje slová opakované niekým, kto na nich nezmení ani čiarku. Ak myslíš, Učiteľ, daj príkaz a Lazár to urobí."
,,Šimon, pochopil som, prečo si sa všetkého vzdal. Poznám myšlienky človeka. Aj pre toto som si ťa zamiloval. Keď urobíš šťastným Jonáša, urobíš šťastným aj Ježiša! Ach, ako ma trápi, keď vidím, že dobrý musí trpieť! Moje postavenie chudého a svetom opovrhovaného človeka ma trápi len pre toto. Keby ma počul Judáš, povedal by: ,Nie si však ty Božie Slovo? Rozkáž a kamene sa zmenia na zlato a chlieb pre bedárov.' Zopakoval by Satanove úklady. Keby sa Boh o všetko postaral, okradol by svojich priateľov. Zbavil by ich možnosti byť milosrdnými, a tak poslúchať prikázanie lásky. Moji priatelia musia mať tento Boží znak spolu s ním: sväté milosrdenstvo, ktoré pozostáva zo skutkov a zo slov. Nešťastia iných umožňujú mojim priateľom vykonávať ho. Pochopil si tú myšlienku?"
,,Je hlboká. Budem o nej rozmýšľať. A hanbím sa, pretože chápem, aký som tupý a aký veľký je Boh, ktorý chce, aby sme mali všetky jeho najnežnejšie vlastnosti, aby nás mohol volať svojmi synmi. Boh sa mi zjavuje vo svojej mnohorakej dokonalosti s každým svetlom, ktoré mi vlievaš do srdca. Zo dňa na deň ako človek, ktorý kráča po neznámom mieste, rastiem v poznaní čohosi obrovského, Dokonalosti, ktorá nás chce volať svojimi deťmi. A zdá sa mi, že sa vznášam ako orol alebo ponáram ako ryba do dvoch nesmiernych hĺbok, ktorými sú nebo a more, a stúpam stále vyššie a ponáram sa stále hlbšie, ale nikdy sa nedotknem konca. Čo je teda Boh?"
,,Boh je nedosiahnuteľná dokonalosť, Boh je dokonalá krása, Boh je nekonečná moc, Boh je nepochopiteľná podstata, Boh je neprekonateľná dobrota, Boh je nezničiteľné milosrdenstvo, Boh je nezmerateľná múdrosť, Boh je láska, ktorá sa stala Bohom. Je láska! Je láska! Keď pochopíš, čo je láska, ktorá sa stala Bohom, nebudeš sa vznášať ani ponárať do azúru, ale do rozpáleného víru plameňa, a budeš priťahovaný k blaženosti, ktorá ti bude smrťou a životom. Budeš mať Boha, budeš ho úplne vlastniť vtedy, keď sa ti tvojou vôľou podarí pochopiť ho a zaslúžiť si ho. Potom sa upevníš v jeho dokonalosti."
,,Ó, Pane...!" Šimon je uchvátený.