POSADNUTÉ DETI (z prípadov Gabriela Amortha) V mojej praxi exorcistu sa objavilo predo mnou niečo, čo som nikdy nečakal: niekoľkomesačné dieťa. Je to veľmi ťažké pochopiť, ale bohužiaľ, aj to je …Viac
POSADNUTÉ DETI
(z prípadov Gabriela Amortha)
V mojej praxi exorcistu sa objavilo predo mnou niečo, čo som nikdy nečakal: niekoľkomesačné dieťa. Je to veľmi ťažké pochopiť, ale bohužiaľ, aj to je realita. Medzi obeťami diabla je veľa detí. Diabol sa snaží zmocniť aj ich tela, hoci sú nevinné. A často sa mu to aj podarí. Posadnutie sa môže niekedy začať už vtedy, keď sú ešte v tele matky. Stane sa, že niekto chce privodiť zlo žene a zasiahne to i jej dieťa, ktoré v sebe nosí. Je to nevysvetliteľné, ale urieknutie sa podarí. Tak sa stane, že je tu dieťa posadnuté už od narodenia. Znaky posadnutia sú ihneď veľmi zreteľné. Ak také dieťa prinesú do kostola, nekontrolovateľne plače a hádže sebou bez zjavného dôvodu. Rovnako reaguje aj doma, keď sa rodičia modlia. Postupne ako rastie sa tieto fenomény zvýrazňujú. Rozpoznať ich je možné však hneď od začiatku. Práve preto radím všetkým rodičom, aby pokrstili svoje dieťa čo najskôr po narodení.
Priniesli mi niekoľkomesačné dieťa. Rodičia si nevedeli vysvetliť niektoré jeho nezvyčajné reakcie. Hlavne plač, ktorý pôsobil, akoby pochádzal z iného sveta. Nenormálny krik a jeho frekvencia na svoj vek. Lekári ho vyšetrili, no nič nenašli. "Počkajte, kým z toho vyrastie..." Z ich pohľadu, dieťa nemá také problémy, ktoré by sa museli riešiť liekmi. Skôr naopak, neraz sa stane, že ak dieťaťu podajú nejaký upokojujúci medikament, reaguje presne opačne. Je veľmi podráždené, lieky mu nezaberajú a majú neželaný efekt.
Prešlo niekoľko dní a otec dieťaťa, ktorý je praktizujúcim katolíkom, si všimol niečo nezvyčajné. Sotva vkročí s dieťaťom do kostola, dieťa začne zúfalo plakať. Enormne sčervenie v tvári a všade mu navierajú žily. Pripomína neovládnuteľný oheň. A tak v otcovi vzniklo presvedčenie, že ide o čosi, čo nie je ľudské, čo treba vyhnať...a prišiel za mnou. Nikdy ku mne nepriviedli také malé dieťa. Mám pochybnosti, ale dobre viem, že exorcizmus nikdy neurobí zle. Tak mi to veľakrát opakoval páter Candido. Buď má pozitívny účinok, alebo žiadny. Začínam exorcizmus...stačí iba niekoľko slov a dieťa už začína nevysvetliteľne plakať a silno kričať. Hoci má len niekoľko mesiacov, zdá sa, že je schopné vytrhnúť sa z otcovho náručia. Otec ho musí položiť na zem. V rýchlosti končím exorcizmus a rodičom hovorím, že exorcizmus musíme zopakovať viackrát, a to najmenej 3 až 4 razy týždenne. Takýmto spôsobom to trvá niekoľko mesiacov. Diabol nikdy nič nepovie...jediným viditeľným znamením, ktorým sa prejavuje, je strašný krik dieťaťa počas celého trvania exorcizmu. Keď skončím, stíchne. Plač dieťaťa počas obradu drása srdce rodičov. Zdá sa, že pre ich syna niet žiadnej útechy. Prosím rodičov, aby sa veľa modlili, postili a denne prichádzali na sv. omšu. Poslúchli moje rady, a tak sa po niekoľkých mesiacoch stalo to, čo som v tak krátkom čase nikdy nečakal. Rodičia prišli s dieťaťom za mnou, začal som s exorcizmom, ale dieťa je úplne pokojné a neplače. Dokonca sa usmieva. Pomodlím sa celý obrad, pokropím ho svätenou vodou, pomažem posväteným olejom. Je to neuveriteľné: po niekoľko mesačnom snažení je dieťa oslobodené. Na vlastnej koži som sa naučil, aké strašné bývajú posadnutia detí. Agresívne, divoké...zároveň som pochopil, aké sú deti bezbranné a krehké.
Ako tieto deti rastú, objavuje sa jasný znak, ktorý svedčí o ich posadnutosti: je to zákernosť. Zákernosť, ktorá sa vymyká rozumu a najmä veku. Je to spôsob konania zla, túžba ničiť. Zároveň to vyzerá, akoby všetko bolo prejavom osobnosti, akoby tu šlo o výbušnosť, ktorou dokazujú vlastnú silu všetkému a všetkým. Existuje veľa prípadov detí aj adolescentov, u ktorých bola táto zákernosť jasným znakom posadnutia. O niektorých písali noviny, do TV relácií boli pozvaní kriminológovia a psychiatri, aby sa pokúsili vysvetliť takú hroznú krutosť. Na exorcistu sa zabudlo...Ak by ho niekto zavolal, objasnil by tieto prípady počas niekoľkých minút. Povedal by: "Ide o posadnutie diablom."
Spomínam si na 2 prípady, ktoré pozná celý svet. Ak sa pozriete na ich brutalitu a iné podrobnosti...mali by viacerým ľuďom otvoriť oči. Aby ste ma pochopili...chcem ukázať, ako diabol chodí po svete a požiera bytosti, ktoré by mali byť čisté, nevinné a radostné. Prvý prípad sa odohral v Anglicku v roku 1993 a je ním vražda 3-ročného Jamesa Bulgera, ktorého uniesli a zavraždili dvaja 10-roční chlapci. Druhý prípad sa odohral v Taliansku v roku 2001, kde 17 ročná puberťáčka aj za pomoci svojho priateľa zavraždila vlastnú matku Susannu Cassiniovú, aj svojho maloletého brata Gianlucu de Narda 57-mimi bodnutiami nožom. K tomu plánovala zavraždiť v ten deň aj svojho otca, boli však odhalení (podrobnosti prípadov na vyžiadanie)...Je to neľudská ohavnosť. Je to diablova ohavnosť.
Aj na Slovensku sme už zaznamenali prípady enormnej krutosti detí na zvieratách, či spolužiakoch, priateľoch, ktorí boli za zvláštnych okolností , "zrazu", z "neškodného popudu".... ...zavraždení, napr. dobodaní enormnou silou s nespočetným množstvom rán...zvlášť u dievčať je toto naozaj zvláštny a vedecky nevysvetliteľný fenomén ako môže napr. 15-ročná teenegerka vyvinúť takú silu a zasadiť také množstvo rán a do takej hĺbky ako 100 kg chlap a bez jediného škrabanca od svojej obete....
Zdroj: Gabriele Amorth, Paolo Rodari: Posledný exorcista. Satan vo Vatikáne. Preklad: Ľudovít Malík. Don Bosco, Bratislava, 2012, str.88-91, 99-100, ISBN 978-80-8074-173-0. upr.
Foto: www.pexels.com
(z prípadov Gabriela Amortha)
V mojej praxi exorcistu sa objavilo predo mnou niečo, čo som nikdy nečakal: niekoľkomesačné dieťa. Je to veľmi ťažké pochopiť, ale bohužiaľ, aj to je realita. Medzi obeťami diabla je veľa detí. Diabol sa snaží zmocniť aj ich tela, hoci sú nevinné. A často sa mu to aj podarí. Posadnutie sa môže niekedy začať už vtedy, keď sú ešte v tele matky. Stane sa, že niekto chce privodiť zlo žene a zasiahne to i jej dieťa, ktoré v sebe nosí. Je to nevysvetliteľné, ale urieknutie sa podarí. Tak sa stane, že je tu dieťa posadnuté už od narodenia. Znaky posadnutia sú ihneď veľmi zreteľné. Ak také dieťa prinesú do kostola, nekontrolovateľne plače a hádže sebou bez zjavného dôvodu. Rovnako reaguje aj doma, keď sa rodičia modlia. Postupne ako rastie sa tieto fenomény zvýrazňujú. Rozpoznať ich je možné však hneď od začiatku. Práve preto radím všetkým rodičom, aby pokrstili svoje dieťa čo najskôr po narodení.
Priniesli mi niekoľkomesačné dieťa. Rodičia si nevedeli vysvetliť niektoré jeho nezvyčajné reakcie. Hlavne plač, ktorý pôsobil, akoby pochádzal z iného sveta. Nenormálny krik a jeho frekvencia na svoj vek. Lekári ho vyšetrili, no nič nenašli. "Počkajte, kým z toho vyrastie..." Z ich pohľadu, dieťa nemá také problémy, ktoré by sa museli riešiť liekmi. Skôr naopak, neraz sa stane, že ak dieťaťu podajú nejaký upokojujúci medikament, reaguje presne opačne. Je veľmi podráždené, lieky mu nezaberajú a majú neželaný efekt.
Prešlo niekoľko dní a otec dieťaťa, ktorý je praktizujúcim katolíkom, si všimol niečo nezvyčajné. Sotva vkročí s dieťaťom do kostola, dieťa začne zúfalo plakať. Enormne sčervenie v tvári a všade mu navierajú žily. Pripomína neovládnuteľný oheň. A tak v otcovi vzniklo presvedčenie, že ide o čosi, čo nie je ľudské, čo treba vyhnať...a prišiel za mnou. Nikdy ku mne nepriviedli také malé dieťa. Mám pochybnosti, ale dobre viem, že exorcizmus nikdy neurobí zle. Tak mi to veľakrát opakoval páter Candido. Buď má pozitívny účinok, alebo žiadny. Začínam exorcizmus...stačí iba niekoľko slov a dieťa už začína nevysvetliteľne plakať a silno kričať. Hoci má len niekoľko mesiacov, zdá sa, že je schopné vytrhnúť sa z otcovho náručia. Otec ho musí položiť na zem. V rýchlosti končím exorcizmus a rodičom hovorím, že exorcizmus musíme zopakovať viackrát, a to najmenej 3 až 4 razy týždenne. Takýmto spôsobom to trvá niekoľko mesiacov. Diabol nikdy nič nepovie...jediným viditeľným znamením, ktorým sa prejavuje, je strašný krik dieťaťa počas celého trvania exorcizmu. Keď skončím, stíchne. Plač dieťaťa počas obradu drása srdce rodičov. Zdá sa, že pre ich syna niet žiadnej útechy. Prosím rodičov, aby sa veľa modlili, postili a denne prichádzali na sv. omšu. Poslúchli moje rady, a tak sa po niekoľkých mesiacoch stalo to, čo som v tak krátkom čase nikdy nečakal. Rodičia prišli s dieťaťom za mnou, začal som s exorcizmom, ale dieťa je úplne pokojné a neplače. Dokonca sa usmieva. Pomodlím sa celý obrad, pokropím ho svätenou vodou, pomažem posväteným olejom. Je to neuveriteľné: po niekoľko mesačnom snažení je dieťa oslobodené. Na vlastnej koži som sa naučil, aké strašné bývajú posadnutia detí. Agresívne, divoké...zároveň som pochopil, aké sú deti bezbranné a krehké.
Ako tieto deti rastú, objavuje sa jasný znak, ktorý svedčí o ich posadnutosti: je to zákernosť. Zákernosť, ktorá sa vymyká rozumu a najmä veku. Je to spôsob konania zla, túžba ničiť. Zároveň to vyzerá, akoby všetko bolo prejavom osobnosti, akoby tu šlo o výbušnosť, ktorou dokazujú vlastnú silu všetkému a všetkým. Existuje veľa prípadov detí aj adolescentov, u ktorých bola táto zákernosť jasným znakom posadnutia. O niektorých písali noviny, do TV relácií boli pozvaní kriminológovia a psychiatri, aby sa pokúsili vysvetliť takú hroznú krutosť. Na exorcistu sa zabudlo...Ak by ho niekto zavolal, objasnil by tieto prípady počas niekoľkých minút. Povedal by: "Ide o posadnutie diablom."
Spomínam si na 2 prípady, ktoré pozná celý svet. Ak sa pozriete na ich brutalitu a iné podrobnosti...mali by viacerým ľuďom otvoriť oči. Aby ste ma pochopili...chcem ukázať, ako diabol chodí po svete a požiera bytosti, ktoré by mali byť čisté, nevinné a radostné. Prvý prípad sa odohral v Anglicku v roku 1993 a je ním vražda 3-ročného Jamesa Bulgera, ktorého uniesli a zavraždili dvaja 10-roční chlapci. Druhý prípad sa odohral v Taliansku v roku 2001, kde 17 ročná puberťáčka aj za pomoci svojho priateľa zavraždila vlastnú matku Susannu Cassiniovú, aj svojho maloletého brata Gianlucu de Narda 57-mimi bodnutiami nožom. K tomu plánovala zavraždiť v ten deň aj svojho otca, boli však odhalení (podrobnosti prípadov na vyžiadanie)...Je to neľudská ohavnosť. Je to diablova ohavnosť.
Aj na Slovensku sme už zaznamenali prípady enormnej krutosti detí na zvieratách, či spolužiakoch, priateľoch, ktorí boli za zvláštnych okolností , "zrazu", z "neškodného popudu".... ...zavraždení, napr. dobodaní enormnou silou s nespočetným množstvom rán...zvlášť u dievčať je toto naozaj zvláštny a vedecky nevysvetliteľný fenomén ako môže napr. 15-ročná teenegerka vyvinúť takú silu a zasadiť také množstvo rán a do takej hĺbky ako 100 kg chlap a bez jediného škrabanca od svojej obete....
Zdroj: Gabriele Amorth, Paolo Rodari: Posledný exorcista. Satan vo Vatikáne. Preklad: Ľudovít Malík. Don Bosco, Bratislava, 2012, str.88-91, 99-100, ISBN 978-80-8074-173-0. upr.
Foto: www.pexels.com
To je hrozné, to by mi urvalo srdce, ani jsem to celé nedočetla
Monika Alman
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Je to realita dnešných dní. Stačí chvíľu pozorovať dnešné deti ako sa "hrajú"...nehovorím, že všetky... Neviem, či len ja mám vždy na také zlomyselné, drzé, agresívne prípadne "autistické" šťastie...behajúce len s palicami, mlátiace do všetkého, ničiace čo sa dá, zo zašlapnutia akéhokoľvek chrobáka a otrhnutia kvetu, ktorý následne odhodia majú nevýslovnú radosť s požehnaním svojich …Viac
Je to realita dnešných dní. Stačí chvíľu pozorovať dnešné deti ako sa "hrajú"...nehovorím, že všetky... Neviem, či len ja mám vždy na také zlomyselné, drzé, agresívne prípadne "autistické" šťastie...behajúce len s palicami, mlátiace do všetkého, ničiace čo sa dá, zo zašlapnutia akéhokoľvek chrobáka a otrhnutia kvetu, ktorý následne odhodia majú nevýslovnú radosť s požehnaním svojich mamičiek a oteckov....no "výchova" to asi nebude, keď začnem odriekať v duchu exorcizmové modlitby, ich prejavy sa vyexcelujú alebo sa tresnú o zem, alebo zostanú rigidne stáť a nedokážu sa pohnúť...len čumia neprítomne ...No je rozdiel, keď sami rodičia zapredajú deti satanovi za odplatu...a keď niekto z nenávisti alebo závisti na vaše dieťa uvalí porobenie...Výsledok je však vždy zdrvujúci pre všetkých zúčastnených bez pomoci...Dávam to sem preto, aby sa poznal nepriateľ vo všetkých aspektoch života, v ktorých sa môže prejaviť a pôsobiť, aj keď mnohí tomu neveria, že je to možné, alebo až tak rozšírené, či zaplienené...
Monika Alman
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Tak príklad...idem cez park, venčím psa, cesta je dosť široká pre všetkých. Oproti mňa idú 2 postavy. Matka a jej asi 5 ročný syn na trojkolke. Decko ide s odstupom 10 metrov pred ňou, zrazu si to napikuje rovno na mňa a z celej sily vrieska: "Prejdem ťa, aj tvojho psiska, Zabijem ťa!" Chachacha....všetko vidí a počuje jeho mater s uškŕňa sa. Pozriem sa priamo do jeho nenávistného xichtu a …Viac
Tak príklad...idem cez park, venčím psa, cesta je dosť široká pre všetkých. Oproti mňa idú 2 postavy. Matka a jej asi 5 ročný syn na trojkolke. Decko ide s odstupom 10 metrov pred ňou, zrazu si to napikuje rovno na mňa a z celej sily vrieska: "Prejdem ťa, aj tvojho psiska, Zabijem ťa!" Chachacha....všetko vidí a počuje jeho mater s uškŕňa sa. Pozriem sa priamo do jeho nenávistného xichtu a začnem odriekať v duchu Benediktovu modlitbu v latinčine. Decko drisne z trojkolky na zem, ja som od neho už na 1,5 m obchádzam ho stále opakujúc slová, ide mu pena od huby...Do toho začne vrčať môj pes...no a ešte to zaklincuje jeho matka s vetou Čo ste mu urobili ?! keď som si "dovolila" prechádzať sa len po ulici. Nejak nemám potrebu pomáhať tomu indivíduu. Idem o pár metrov ďalej...Decko sa pozbiera ako keby nič....pani upozorním nech si dáva dobrý pozor na hubu, lebo si ju začnem natáčať aj toho hej vydareného potomka. Pochopila, zberá sa preč. Keby malo epilepsiu, samo od seba nevstane...
Monika Alman
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Mám dosť svojich starostí, to by som riešila len pol dňa cudzích ľudí.... môžem sa tak pomodliť, aby sa dotyčná matka nad tým zamyslela a začala pátrať po odpovediach.
Je to smutné, jak je dnes svět nemocný (očkování,život bez modlitby,5G,spatná strava). A jsme v tom. Pozoruhodné je to,že chceme být "věřící",ale co Pán Ježíš říká,jací máme být,že jsme věřící? Lk1, 17 Ty, kdo uvěří, budou provázet tato znamení: Ve jménu mém budou vyhánět démony a mluvit novými jazyky;
18 budou brát hady do ruky, a vypijí-li něco smrtícího, nic se jim nestane; na …Viac
Je to smutné, jak je dnes svět nemocný (očkování,život bez modlitby,5G,spatná strava). A jsme v tom. Pozoruhodné je to,že chceme být "věřící",ale co Pán Ježíš říká,jací máme být,že jsme věřící? Lk1, 17 Ty, kdo uvěří, budou provázet tato znamení: Ve jménu mém budou vyhánět démony a mluvit novými jazyky;
18 budou brát hady do ruky, a vypijí-li něco smrtícího, nic se jim nestane; na choré budou vzkládat ruce a uzdraví je."
Kdo z nás,to vlastně umí,a říkáme si věřící,že? Jak bychom se měli opravit,svůj duchovní život? Bůh nás poslal do světa,abychom takto působili tam,kde jsme,kudy procházíme,kde bydlíme,kéž nám v tom Bůh Všemohoucí pomáhá, chrání, žehná.
18 budou brát hady do ruky, a vypijí-li něco smrtícího, nic se jim nestane; na choré budou vzkládat ruce a uzdraví je."
Kdo z nás,to vlastně umí,a říkáme si věřící,že? Jak bychom se měli opravit,svůj duchovní život? Bůh nás poslal do světa,abychom takto působili tam,kde jsme,kudy procházíme,kde bydlíme,kéž nám v tom Bůh Všemohoucí pomáhá, chrání, žehná.
Monika Alman mám i trochu legrační příhody: existuje i "obrácená posedlost":). Můj syn,dříve, často začal plakat, když se někde něco dělo nebo byl čas na modlitbu a bylo třeba se modlit, když jsem se modlila,byl klidný. i když mám dost daleko do kostela, snažila jsem se dostat do kostela,jak byla příležitost,nejlépe na Tridentskou bohoslužbu,i když s malým bylo to pro mě dost krkolomné. Když …Viac
Monika Alman mám i trochu legrační příhody: existuje i "obrácená posedlost":). Můj syn,dříve, často začal plakat, když se někde něco dělo nebo byl čas na modlitbu a bylo třeba se modlit, když jsem se modlila,byl klidný. i když mám dost daleko do kostela, snažila jsem se dostat do kostela,jak byla příležitost,nejlépe na Tridentskou bohoslužbu,i když s malým bylo to pro mě dost krkolomné. Když jsem se tam vítězoslavně dostala a vyndala ho z kočárku/nosítka,apod., otřepal se(cca 2roky) a už vyrazil do akce-celou cestu,co jsem funěla,spal nebo se musel nechat nést-jinak bychom tam nedošli. a teď byl odpočatý a potřeboval pohyb.Takže(-po tatínkovi),se ihned dal do práce; nic jiného tam nebylo k práci,tak začal přeskládávat všechny breviáře a kancionály jako když viděl skládat hromadu dřeva,poctivě,se vší poctivou párou. to byl jedinný stav,jak ho udržet v kostele. Tak příště jsem se poučila, a načasovala na dobu kostela nenápadnou svačinu:bude jíst-tím pádem bude muset být sticha, sedět a nic nedělat. Tak měl nějaké dětské pitíčko-svačinu,jenže začal u toho strašně vrčet,bručet,že mu to chutná,že jsem zase musela odejít,tak zase nic.. Na potřetí jsem zharmonizovala dobu kostela na dobu spánku. Mše sv. začínala, a on opravdu, přesně na čas usnul v kočárku. nadšeně jsem se zařadila do lavice a milý hošík rozhodil ručičky v kočárku a začal tak hlasitě spokojeně chrápat,jako chlap, že při vší Tridentské Mši sv., i když babičky už neslyší a při všech šátkách, se otáčeli a pohyhňávali. Tak jsem zase šla radši pryč, tak tak, různě, ale nikdy s nudou.
Monika Alman
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Tak vyháňať zlých duchov vedia iba zasvätené a na to určené osoby. Osobne ich viem len detegovať v blízkosti podľa neobvyklých reakcií s správania. No detičky na sv.omši sú tvrdý oriešok....Myslím, že ich matky do 3 rokov sú ospravedlnené...alebo sa otec s matkou striedajú jeden ráno na sv.omši/ druhý večer.
Nepokrstené deti sú katastrofa!
Laco Bajzo
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Pokrstení neviestkári sú väčšia.
Monika Alman
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Obaja máte kus pravdy. Medzi nepokrstenými je mnoho posadnutých. Tí však len zriedka vedia čo im vlastne je a pripisujú to psychologickým/ psychiatrickým poruchám, či diagnózam, chodia roky po doktoroch bez žiadneho výsledku alebo zlepšenia...skôr sa to vždy vekom len zhoršuje. No a kresťania, ktorí prijali krst, prípadne iné sviatosti, a tam ich celý duchovný život aj končí....v duchu nejakého …Viac
Obaja máte kus pravdy. Medzi nepokrstenými je mnoho posadnutých. Tí však len zriedka vedia čo im vlastne je a pripisujú to psychologickým/ psychiatrickým poruchám, či diagnózam, chodia roky po doktoroch bez žiadneho výsledku alebo zlepšenia...skôr sa to vždy vekom len zhoršuje. No a kresťania, ktorí prijali krst, prípadne iné sviatosti, a tam ich celý duchovný život aj končí....v duchu nejakého folklóru, či nalinkovaného správania sa väčšiny, sú falošní veriaci.
Laco Bajzo
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Veď ste krstení neviestkou a do falošnej viery v Boha ,ktorý je láska a je mu všetko jedno.
Načo je komu taká viera a taký krst???
Načo je komu taká viera a taký krst???
Monika Alman
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Ja som krstená v mene trojjediného Boha...neviem ako ty Lacike. Krst mi je na znovuotvorenie raja a zmytie dedičného hriechu a viera je dar, na ktorom musíš každý deň aj pracovať. Ale skrátim ti to...Všetci sme podľa teba sprostí, len ty si "King" pokrstený asi pred 2. VK. No tak, ty si v suchu...