Treba vedieť rozlišovať a vedieť pravdu o pravých zjaveniach. To máš pravdu kto chce veriť nech verí a kto nechce veriť nech neverí,ale netreba prekrúcať fakty a realitu,že čo ešte má jednoznačne prísť. Žijeme v 5 perióde Cikrvi v prichádzajúcich záverečných fázach čo znamená prídu Božie tresty,3 svetová vojna,3 dni temnoty atď.,6 perióda Cirkvi je ten skutočný pokoj a mier spojená s obnovou Svätej Cirkvi,hierarchii,monarchii aspoň na tých 30 - 40 rokov a potom po tých skončených rokov príde veľký náhly odpad od pravdy a viery omnoho väčší než je teraz lebo zomrie svätý cár - kráľ Henry a aj svätý anjelsky pápež nový,ktorý príde a bude počas tých rokov a to už bude prichádzať 7 perióda Cirkvi s príchodom falošného proroka a príchod biblického falošného mesiašá antikrista.

Malachiáši, asi to bude v tom, že máme rozdílný názor na dějiny. Já dávám všechny ismy i monarchii do jednoho pytle. Občas byla klidná období, ale nic ideálního. Ve prospěch mého tvrzení stojí výrok Šalamouna, že člověk vládne člověku k jeho vlastní škodě. Tedy i Henri. Nebo výrok Ježíše, mě království není z tohoto světa...panovník tohoto světa je satan... O Henri není ani zmínka, ale o antikristu je, ten bude vládnout a oklame mnohé. Co když jsou tvá zjevení falešná, přiznal by sis to? Jsi natolik pokorný, aby sis přiznal, že se můžeš mýlit? Já ano! Každý soudce naslouchá žalobci i obhajobě. Dost je ale těch, co sledují špatnou stopu. Pravda je jen jedna, lží je na výběr. Těch zjevení je příliš a odporují si. Opravdu si myslím, že nás Bůh dostatečně vyzbrojil. Dopis Efezanum 6. kap. A víš, prijde- li Ježíš dnes nebo za xx let, není podstatné, máme žít tak, abychom byli připraveni kdykoliv. Nezlob se, že nesleduji zjevení, Slovo Boží mi připadá dostačující.

Kresťanom bude chvíľu trvať kým si uvedomia čo sa vlastne deje, ale kalich únosnosti pretečie veľmi rýchlo. Jediné čo im ostane bude ozbrojený boj; pretože zahynúť so zbraňou je lepšie ako sa nechať zastreliť s holými rukami.

Apredsa, pokud myslíš tuhle zbraň, potom určitě ano!
1Oblečte plnou Boží zbroj, abyste mohli odolat ďáblovým svodům.
12Nevedeme svůj boj proti lidským nepřátelům, ale proti mocnostem, silám a všemu, co ovládá tento věk tmy, proti nadzemským duchům zla.
13Proto vezměte na sebe plnou Boží zbroj, abyste se mohli v den zlý postavit na odpor, všechno překonat a obstát.
14Stůjte tedy ‚opásáni kolem beder pravdou, obrněni pancířem spravedlnosti,
15obuti k pohotové službě evangeliu pokoje‘
16a vždycky se štítem víry, jímž byste uhasili všechny ohnivé střely toho Zlého.
17Přijměte také ‚přilbu spasení‘ a ‚meč Ducha, jímž je slovo Boží‘.

Poviem na rovinu,že sa nemýlim a je to pravda a všade kde je sa ju budem držať či to povedal Ježiš Kristus, Panna Mária,svätci atď. Keď človek vedomé prekrúca to čo povedali tak ma hriech a šíri ostatným,že nieje to pravda. Som zvedavý keď všetko príde a sa stane,že ako potom budete reagovať čo samozrejme sa to stane. Som pokorný tomu čo je pravda a ja ju budem obhajovať, chrániť a aj ju budem šíriť.

Malachiáši, už ne já, ale žije ve mě Kristus a ten řekl Petrovi...Tehdy mu Ježíš řekl: “Vrať svůj meč na místo. Neboť všichni, kdo se chápou meče, mečem zahynou. Je to v rozporu? Pak nemůže být oboje pravda. Sám se rozhoduješ, čemu chceš věřit.
Jistěže se mnohá zjevení naplní, protože satan je také prognostik a inteligentní bytost. A také manipulátor. Jak tedy chápeš slova Ježíše Petrovi? Nebo Pavla? Nikde nevybízeli k ozbrojenému boji. Je to lež.
A pak, zbraněmi tohoto století už dávno nejsou meče nebo střelné zbraně.

Meč svätého Petra

Podobne aj slová adresované Petrovi, ktorý vytasil meč na obranu Ježiša a odrezal ucho veľkňazovmu sluhovi: Daj svoj meč do pochvy, pretože všetci, ktorí meč vezmú, sú mečom zabití. Doslovne: 51 Tu jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 52 Ježiš mu povedal: „Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. 53 Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov? 54 Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?“ 55 V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma.“ 56 Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa. (Mt 51-56)

Ježišov príkaz Petrovi sa dá ľahko vysvetliť históriou spásy. Všetko sa muselo splniť. Ježiš mal byť vydaný Židom na ukrižovanie. Ozbrojený odpor apoštolov sa preto v tomto okamihu neodporúčal. O jedenásť storočí neskôr najväčší mystik v Európe sv. Bernard z Clairvaux, volajúci po druhej križiackej výprave, bude plakať: „Teraz je ten správny čas vytasiť meč, ktorý Pán povedal Petrovi, aby ho odložil do pošvy, keď ho zajali v Getsemane.“ V Olivovej záhrade sa muselo naplniť Písmo a v 12. storočí bolo potrebné brániť svätú Cirkev a spolukresťanov pred smrteľným nebezpečenstvom zo strany moslimov. Pre Templárov to sv. Bernard z Clairvaux oznámil úplne jasne v ich regulách: „Boh vám dal ruku a päť prstov, aby ste vedeli do ruky chytiť meč a ním bránili Cirkev.“

Ale aj prví kresťania tolerovali a akceptovali vojenskú službu v rímskej armáde. Rímske légie boli profesionálnymi jednotkami a služba v légiách trvala 16 – 20 rokov, táto služba na prelome letopočtov už nebola povinná. Kresťania v rímskych légiách sa mohli stať kresťanmi až po vstupe do légie, takisto ale do légií mohli vstupovať aj kresťania. V každom prípade už v 2. a 3. storočí martyrológovia vymenovali medzi martýrmi veľké množstvo rímskych vojakov, vrátane svätcov: Basilides, Cyrna, Nabor, Nazarius, Montana, Crescencus, Hesychius, Romanus, Herculanus, Expedition, Bezas, Moseus, Ammonius, Sebastian, Isidor, Ischarion, Saba, Emilian, Demetrius, Cheldonius, Marin, Merkúr, Agaton a i. Samozrejme okrem spomenutých svätcov a mučeníkov existovalo množstvo kresťanov v rímskych légiách, ktorí kalich mučeníctva vypiť nemuseli.

Kristovi vojaci

Cirkev nikdy nebola voči vojakom nekritická. Vojakov neodmietali a nekritizovali preto, že by boli vojakmi, ale kritizovali ich v prípade, ak porušovali kresťanský morálny kódex a zneužívali svoje postavenie vojaka. Svätý Ján Zlatoústy vyčítal vojakom ich rozpustený životný štýl, veselosť, sklony k násiliu, poddávanie sa vášňam, hrdosť – o prelievaní krvi v boji sa však nezmieňoval.

Podobné kritické slová odsúdenia vyslovil aj tvorca kresťanského konceptu spravodlivej vojny – sv. Augustín, ktorý vyčítal legionárom opilosť, znásilnenia, krádeže a vraždy, zdôrazňujúc, že služba v armáde nevyníma morálne zásady, ktoré platia pre všetkých ľudí. Okolo roku 200 sv. Klement Alexandrijský nariadil kresťanským vojakom, aby prejavili absolútnu poslušnosť svojim veliteľom a o desaťročia neskôr sa ich krv preliala po celej ríši bez ohľadu na ich vojenské zásluhy. Žiaľ, v roku 286 za Diokleciána, bola vojenská prísaha zmenená tak, aby obsahovala vyhlásenie, že cisár je božský. To vyvolalo protesty kresťanských vojakov, pretože nový vzorec bol v podstate odpadlíctvom. Krv kresťanských vojakov sa začala prelievať po celej ríši, bez ohľadu na ich zásluhy. V Arménsku zmasakrovali 1004 kresťanských legionárov, zmasakrovaná bola aj tébska légia, v ktorej slúžil sv. Maurícius, pretože odmietala rímskym cisárom prejavovať božské pocty.

Kresťania – verne slúžiaci v rímskej armáde – sa zúčastnili ťažkých bojov proti barbarom na hraniciach ríše. Napriek tomu za svoju vernosť Kristovi často platili najvyššiu cenu, svoj život. Spomeňme si napríklad na sv. Juraja – dôstojníka zabitého v Palestíne i ďalších svätcov z radov rímskej armády: Zeno, Minias, Viktor, Papius, Achilles, Nerius, Florián, Severian z Arménska, Varus, Dasius, Zotica, Caius, Amas alebo Hesychius a i.

Poznáme aj takých rímskych legionárov, ktorí sa po skončení vojenskej služby stali kňazmi a biskupmi, aby pokračovali v duchovnom zápase proti silám temna. Išlo napr. o sv. Viktora, Paulina, Pachomia, Mannesa či Martina z Tours.

In hoc signo vinces – v tomto znamení zvíťazíš

V noci 27. decembra 312, pred bitkou pri Mulvijskom moste, mal cisár Konštantín prorocký sen: zjavil sa mu monogram Ježiša Krista a prehovoril k nemu anjelský hlas: In hoc signo vinces. Konštantín nariadil všetkým svojim vojakom, aby si na štíty a zástavy dali XP – monogram Ježiša Krista (Christos Pantokrator). Legionári, z ktorých mnohí boli kresťania, tak urobili veľmi rýchlo. V nasledujúcej bitke Konštantín porazil trikrát početnejších nepriateľov, išlo aj o symbolické víťazstvo kresťanstva nad pohanstvom.

Christianizácii ríše predchádzala preliata krv tisícov mučeníkov, vrátane mnohých vojakov a dôstojníkov, o ktorých sv. Ambróz z Milána povedal, že boli vzorom odvahy kresťanov. Sv. Ambróz z Milána odsúdil aj feminizáciu mužov a maskulinizáciu žien – ženy by mali rodiť deti a muži by mali vedieť brániť svoju krajinu a domovy. Synoda v Arles v roku 314 vo svojom treťom kánone uviedla: „Systematické vyhýbanie sa vojenskej službe by malo byť odstránené zo spoločenstva Cirkvi.“

Prijatie teologického pohľadu na prebiehajúcu vojnu medzi dobrom a zlom a postoj aktivizmu, ktorý dáva ľuďom dôležitú úlohu pri konečnom riešení tohto stretu, vedie k záveru, že nemožno byť katolíckym a kázať pacifistické názory. Z „vojenskej“ rétoriky nemožno uniknúť, pretože je tu od úsvitu Cirkvi a sv. Pavol odporúča „bojovať ako dobrý vojak Ježiša Krista.“

Pretože však v teológii bola „bojujúca cirkev“ nahradená „putujúcou cirkvou“, treba pripomenúť, že slovo „križiacka výprava“ znamenalo ozbrojenú púť. Vezmime si príklad z katolíckych hrdinov, ktorí v minulosti bránili kresťanstvo a kresťanské krajiny pred islamom. Dnes je to opäť dôležité, pretože nad postkresťanskou Európou sa opäť črtá zlovestný tieň zelených zástav islamu.

christianitas.sk/hereza-pacifizmu-jezis-prinasa-mec/