Boží slovo na den 9.4. A.D. 2021
Ježíš se znovu zjevil svým učedníkům, a to u Tiberiadského moře. Zjevil se takto: Byli pohromadě Šimon Petr, Tomáš zvaný Blíženec, Natanael z galilejské Kány, synové Zebedeovi a ještě jiní dva z …Více
Ježíš se znovu zjevil svým učedníkům, a to u Tiberiadského moře. Zjevil se takto: Byli pohromadě Šimon Petr, Tomáš zvaný Blíženec, Natanael z galilejské Kány, synové Zebedeovi a ještě jiní dva z jeho učedníků. Šimon Petr jim řekl: „Půjdu lovit ryby.“ Odpověděli mu: „I my půjdeme s tebou.“ Vyšli tedy a vstoupili na loď, ale tu noc nic nechytili. Když už nastávalo ráno, stál Ježíš na břehu, ale učedníci nevěděli, že je to on. Ježíš se jich zeptal: „Dítky, nemáte něco k jídlu?“ Odpověděli mu: „Nemáme.“ On jim řekl: „Hoďte síť na pravou stranu lodi, a najdete.“ Hodili ji tedy, a nemohli ji už ani utáhnout pro množství ryb. Tu onen učedník, kterého Ježíš miloval, řekl Petrovi: „Pán je to!“ Jakmile Šimon Petr uslyšel, že je to Pán, přehodil přes sebe svrchní šaty – byl totiž oblečen jen nalehko – a skočil do moře. Ostatní učedníci dojeli s lodí – nebyli od země daleko, jen tak asi dvě stě loket, a táhli síť s rybami. Když vystoupili na zem, viděli tam žhavé uhlí a na něm položenou rybu a vedle …Více
- Nahlásit
Sociální sítě
Změnit příspěvek
Smazat příspěvek
U.S.C.A.E.
- Nahlásit
Změnit komentář
Smazat komentář
O „detskej križiackej výprave“, ktorá sa nikdy neudiala
Matej Gavlák
9. apríla 2021 História
Tento príbeh sme počuli azda všetci: keď sa križiakom nedarilo znova „dobyť“ (v skutočnosti oslobodiť) Jeruzalem, Cirkev to považovala za trest kvôli hriechom ľudí a zvlášť križiakov. Vtedajšiemu pápežovi preto napadlo, že keďže dospelí sú takí hriešni, že ich Boh neustále „zavrhuje“, azda sa zmiluje …Více
O „detskej križiackej výprave“, ktorá sa nikdy neudiala
Matej Gavlák
9. apríla 2021 História
Tento príbeh sme počuli azda všetci: keď sa križiakom nedarilo znova „dobyť“ (v skutočnosti oslobodiť) Jeruzalem, Cirkev to považovala za trest kvôli hriechom ľudí a zvlášť križiakov. Vtedajšiemu pápežovi preto napadlo, že keďže dospelí sú takí hriešni, že ich Boh neustále „zavrhuje“, azda sa zmiluje nad „čistými deťmi“ a tie budú schopné s Jeho pomocou mesto oslobodiť. Zvolal preto „detskú križiacku výpravu“. Niekoľko desiatok tisíc detí sa teda vybralo oslobodiť Svätú zem, ale cestou boli postupne pochytané a takmer všetky predané do otroctva.
Uvedený príbeh, ktorý tak radi vyťahujú tí, čo sa najviac chvastajú svojou „múdrosťou“ a „pokrokom“, je však úplne vymyslený a nikdy sa nestal. V lepšom prípade ide o pomýlenie si istých stredoveku charakteristických čŕt, v horšom prípade ide o zámerné prekrúcanie pravdy a šírenie výmyslov s cieľom poškodzovať Cirkev a zosmiešňovať veriacich. Toto klamstvo je súčasťou väčšieho „balíka“ historických neprávd a poloprávd, medzi ktoré možno zaradiť tiež Galileov proces, inkvizičné súdy, či upaľovanie čarodejníc. Všetky majú pritom ten istý cieľ – znechutiť a znemožniť veriacich – a treba uznať, že sú to mimoriadne efektívne zbrane, proti ktorým sa mimoriadne ťažko bráni.
A to preto, že na ich vyvrátenie treba poznať históriu daného obdobia, či danej udalosti veľmi dobre (v podstate na profesionálnej úrovni), čo je pre bežného laika v podstate takmer nemožné.
„Detská križiacka výprava“
Tejto téme sa v jednom zo svojich videí venoval aj J. Stephen Roberts, ktorý už dlhé roky vedie Youtube kanál s názvom Real Crusade History a v súčasnej dobe pracuje ako scenárista pre chystaný historický seriál The Knights of Cross (venujúci sa Tretej križiackej výprave). Youtube kanál Stephena Robertsa sa venuje práve dejinám križiackych výprav a ako poznamenal, už je unavený z toho, ako mu v komentároch niekto neustále pripomína onú „detskú križiacku výpravu“. Rozhodol sa teda nakrútiť tematické video, čo historické pramene o tejto „udalosti“ skutočne hovoria.1 A v skratke možno povedať len jedno slovo – nič.
„Najväčší problém je,“ začína Roberts, „že sa zdá, že ľudia tejto rozprávke skutočne veria –, že sa tisíce detí proste zobralo a šlo oslobodiť Svätú zem… Nič také sa však nestalo, nič také sa nikdy nestalo.“
Roberts hovorí, že tzv. „detská križiacka výprava“ je jednou z tém, kde sa rozchádzajú názory populárnej kultúry s názormi profesionálnych historikov / vedcov, keďže ide o čisto mytologickú záležitosť, pričom sa jej však v tzv. hlavnom prúde dodáva punc dôveryhodnosti. Trošku si posťažoval, že na základe tejto vymyslenej legendy potom ľudia hodnotia celé obdobie križiackych výprav ako niečo „šialené“, či „sektárske“, napriek tomu, že šlo o úprimnú snahu úprimne veriacich ľudí získať naspäť mesto, v ktorom žil a pôsobil Bohočlovek Ježiš Kristus.
Roberts tiež hovorí, že jedna z mála profesionálnych historiografických kníh, ktoré sa aspoň okrajovo venujú tejto legende, je publikácia s názvom The New Concise History of the Crusade autora Toma Maddena, historika z univerzity v St. Louis a odborníka na stredovek.2 Madden v úvodnej stati o tomto fenoméne píše toto:
„Detská križiacka výprava nebola križiackou výpravou a nemala ani nič spoločné s deťmi.“
Na pochopenie odkiaľ sa táto legenda vôbec vzala, treba pochopiť zmýšľanie ľudí 13. storočia. V tomto období to už bolo niekoľko desaťročí, čo moslimský dobyvateľ Saladín (Saláh ad-Dín) získal Jeruzalem. Odvtedy bolo kráľmi, veľmožmi a cirkevnými predstaviteľmi zorganizovaných niekoľko križiackych výprav, no bez výraznejšieho úspechu. Ďalším dôležitým aspektom danej doby bol fakt, že európske kráľovstvá boli v tom čase už pomerne bohaté a vojensky mocné.
O osud Jeruzalema – Božieho mesta – sa zaujímali de facto všetky vrstvy spoločnosti. Od tých najbohatších až po najchudobnejších; všetci si boli „bratmi a sestrami v Kristovi“. Tí chudobní si preto začali klásť oprávnenú otázku: „Prečo naši mocní veľmoži a bohatá Cirkev nedokáže Jeruzalem získať späť? Možnože je Boží plán iný – možno majú Sväté mesto získať chudobní a tí pokorného srdca.“ Takéto myšlienky kázali aj niektorí kazatelia v centrách miest.
Dôležité je však toto: kazatelia vyhlasovali, že by sa novej križiackej výpravy mali zúčastniť „chudobní a pokorní“, čiže tí „duchom maličkí“ – to však v nijakom prípade nesmerovalo na deti! O nejakých výzvach na detskú križiacku výpravu nebolo nikdy ani reči a ani by nikomu taká šialená myšlienka nenapadla. O jej zorganizovaní už ani nehovoriac.
Mikuláš z Kolína a Štefan pastier
Historické pramene uvádzajú len dve postavy, ktoré by sme s pokusom o „križiacku výpravu chudobných a pokorných“ azda mohli spájať. Opäť: treba uviesť, že výpravy sa mali zúčastniť dospelí ľudia, nie deti.
Prvou takouto postavou by mal byť istý mladík, Mikuláš z Kolína. Mal to byť kazateľ, ktorý vyhlasoval, že keďže bohatí svojimi hriechmi prispeli k pádu Jeruzalemského kráľovstva a mesto nedokázali znovu získať späť, mali by sa o jeho oslobodenie pokúsiť chudobní pokorného srdca. Veď aj sám Ježiš Kristus bol vlastne chudobný stolár, ktorý sa narodil v maštali, lebo pre Máriu a Jozefa už nebolo miesta v hostinci. Rozhodne to nebol nejaký veľký dobyvateľ, ani vojvodca. Mikuláš si týmito svojimi kázňami mohol nakloniť niekoľko tisíc podporovateľov a takto sa spolu vybrali na cestu. Chceli sa dostať do talianskych prístavov a odtiaľ loďou do Jeruzalema.
Väčšina účastníkov z jeho „armády“ sa pri pohľade na mohutné Alpy obrátila späť domov. Niektorí z nich však Alpy údajne dokázali prekonať a skutočne sa mali dostať až do Talianska. Ako uvádza iný Youtube kanál, Kings and Generals,3 ktorý sa venuje vojenským dejinám všeobecne – Mikuláš sa s malou časťou mal dostať až do Ríma a dokonca ku pápežovi, kým mnohí, čo ho nasledovali, ho počas zdĺhavej cesty opustili. Niektorých z nich potom mali miestni obchodníci a špekulanti uväzniť a predať do otroctva. Pápež poslal Mikuláša a to, čo z jeho „armády“ ostalo, naspäť domov.
J. Stephen Roberts pri tomto príbehu upozorňuje na jeden podstatne dôležitý fakt – nevieme, či sa aj naozaj odohral:
„(Opis príbehu Mikuláša z Kolína) je veľmi vágny… mohlo sa to naozaj stať? Možno. Ale pravdepodobnejšie je, že v skutočnosti ide o typické stredoveké podobenstvo, kedy sú tí nevinní oklamaní a zvedení zlými bohatými ľuďmi, ktorí ich následne zradia.“
Podobný je aj príbeh o ďalšom kazateľovi, taktiež mladšieho veku, Štefanovi pastierovi. Ten mal kázať hlavne na francúzskom vidieku miestnym, ktorí sa živili najmä ako pastieri (preto ten prídavok k jeho menu). Štefanovi mal správy predávať sám Ježiš Kristus – aby pozbieral vojsko z chudobných obyvateľov (nie detí!) a aby šiel za francúzskym kráľom pre podporu. Takto mal získať niekoľko tisíc prívržencov, s ktorými sa potom vybral do Paríža. Tam bol aj skutočne prijatý na audienciu u kráľa Filipa II., ktorý si ho vypočul a… to bolo všetko. Štefana pastiera už viac pramene nespomínajú.
Youtube kanál Kings and Generals o Mikulášovom „dobrodružstve“ napokon hovorí:
„Bola „detská križiacka výprava“ vôbec križiackou výpravou? Stredovekí aj súčasní historici sa zhodujú, že nie… Hnutie nemalo žiaden legálny podklad, aby sa nazývalo križiackym: nebolo zvolané ani pápežom ani nikým ním povereným, Cirkev mu nepožehnala a vtedajší pisatelia ho nevideli v pozitívnom svetle.“
Toľko k tzv. „detskej križiackej výprave“ a tzv. „temným dejinám“ Cirkvi. Ako už bolo spomenuté, aj s ďalšími „kontroverznými“ udalosťami spojenými s Katolíckou cirkvou je to veľmi podobné. Na takéto a podobné očierňovacie kampane si skrátka treba dávať pozor a nie im hneď a zaraz uveriť. Nie sú totiž (zrejme) vôbec pravdivé, prípadne sú kľúčové detaily zámerne prekrútené…
Zdroj titulného obrázka
1 youtube.com/watch?v=oR6Jz7JwNX0
2 amazon.com/…-Crusades-dp-0742538222/dp/0742538222/ref=mt_other=
3 youtube.com/watch?v=9RfHz2gVcUo
Matej Gavlák
9. apríla 2021 História
Tento príbeh sme počuli azda všetci: keď sa križiakom nedarilo znova „dobyť“ (v skutočnosti oslobodiť) Jeruzalem, Cirkev to považovala za trest kvôli hriechom ľudí a zvlášť križiakov. Vtedajšiemu pápežovi preto napadlo, že keďže dospelí sú takí hriešni, že ich Boh neustále „zavrhuje“, azda sa zmiluje nad „čistými deťmi“ a tie budú schopné s Jeho pomocou mesto oslobodiť. Zvolal preto „detskú križiacku výpravu“. Niekoľko desiatok tisíc detí sa teda vybralo oslobodiť Svätú zem, ale cestou boli postupne pochytané a takmer všetky predané do otroctva.
Uvedený príbeh, ktorý tak radi vyťahujú tí, čo sa najviac chvastajú svojou „múdrosťou“ a „pokrokom“, je však úplne vymyslený a nikdy sa nestal. V lepšom prípade ide o pomýlenie si istých stredoveku charakteristických čŕt, v horšom prípade ide o zámerné prekrúcanie pravdy a šírenie výmyslov s cieľom poškodzovať Cirkev a zosmiešňovať veriacich. Toto klamstvo je súčasťou väčšieho „balíka“ historických neprávd a poloprávd, medzi ktoré možno zaradiť tiež Galileov proces, inkvizičné súdy, či upaľovanie čarodejníc. Všetky majú pritom ten istý cieľ – znechutiť a znemožniť veriacich – a treba uznať, že sú to mimoriadne efektívne zbrane, proti ktorým sa mimoriadne ťažko bráni.
A to preto, že na ich vyvrátenie treba poznať históriu daného obdobia, či danej udalosti veľmi dobre (v podstate na profesionálnej úrovni), čo je pre bežného laika v podstate takmer nemožné.
„Detská križiacka výprava“
Tejto téme sa v jednom zo svojich videí venoval aj J. Stephen Roberts, ktorý už dlhé roky vedie Youtube kanál s názvom Real Crusade History a v súčasnej dobe pracuje ako scenárista pre chystaný historický seriál The Knights of Cross (venujúci sa Tretej križiackej výprave). Youtube kanál Stephena Robertsa sa venuje práve dejinám križiackych výprav a ako poznamenal, už je unavený z toho, ako mu v komentároch niekto neustále pripomína onú „detskú križiacku výpravu“. Rozhodol sa teda nakrútiť tematické video, čo historické pramene o tejto „udalosti“ skutočne hovoria.1 A v skratke možno povedať len jedno slovo – nič.
„Najväčší problém je,“ začína Roberts, „že sa zdá, že ľudia tejto rozprávke skutočne veria –, že sa tisíce detí proste zobralo a šlo oslobodiť Svätú zem… Nič také sa však nestalo, nič také sa nikdy nestalo.“
Roberts hovorí, že tzv. „detská križiacka výprava“ je jednou z tém, kde sa rozchádzajú názory populárnej kultúry s názormi profesionálnych historikov / vedcov, keďže ide o čisto mytologickú záležitosť, pričom sa jej však v tzv. hlavnom prúde dodáva punc dôveryhodnosti. Trošku si posťažoval, že na základe tejto vymyslenej legendy potom ľudia hodnotia celé obdobie križiackych výprav ako niečo „šialené“, či „sektárske“, napriek tomu, že šlo o úprimnú snahu úprimne veriacich ľudí získať naspäť mesto, v ktorom žil a pôsobil Bohočlovek Ježiš Kristus.
Roberts tiež hovorí, že jedna z mála profesionálnych historiografických kníh, ktoré sa aspoň okrajovo venujú tejto legende, je publikácia s názvom The New Concise History of the Crusade autora Toma Maddena, historika z univerzity v St. Louis a odborníka na stredovek.2 Madden v úvodnej stati o tomto fenoméne píše toto:
„Detská križiacka výprava nebola križiackou výpravou a nemala ani nič spoločné s deťmi.“
Na pochopenie odkiaľ sa táto legenda vôbec vzala, treba pochopiť zmýšľanie ľudí 13. storočia. V tomto období to už bolo niekoľko desaťročí, čo moslimský dobyvateľ Saladín (Saláh ad-Dín) získal Jeruzalem. Odvtedy bolo kráľmi, veľmožmi a cirkevnými predstaviteľmi zorganizovaných niekoľko križiackych výprav, no bez výraznejšieho úspechu. Ďalším dôležitým aspektom danej doby bol fakt, že európske kráľovstvá boli v tom čase už pomerne bohaté a vojensky mocné.
O osud Jeruzalema – Božieho mesta – sa zaujímali de facto všetky vrstvy spoločnosti. Od tých najbohatších až po najchudobnejších; všetci si boli „bratmi a sestrami v Kristovi“. Tí chudobní si preto začali klásť oprávnenú otázku: „Prečo naši mocní veľmoži a bohatá Cirkev nedokáže Jeruzalem získať späť? Možnože je Boží plán iný – možno majú Sväté mesto získať chudobní a tí pokorného srdca.“ Takéto myšlienky kázali aj niektorí kazatelia v centrách miest.
Dôležité je však toto: kazatelia vyhlasovali, že by sa novej križiackej výpravy mali zúčastniť „chudobní a pokorní“, čiže tí „duchom maličkí“ – to však v nijakom prípade nesmerovalo na deti! O nejakých výzvach na detskú križiacku výpravu nebolo nikdy ani reči a ani by nikomu taká šialená myšlienka nenapadla. O jej zorganizovaní už ani nehovoriac.
Mikuláš z Kolína a Štefan pastier
Historické pramene uvádzajú len dve postavy, ktoré by sme s pokusom o „križiacku výpravu chudobných a pokorných“ azda mohli spájať. Opäť: treba uviesť, že výpravy sa mali zúčastniť dospelí ľudia, nie deti.
Prvou takouto postavou by mal byť istý mladík, Mikuláš z Kolína. Mal to byť kazateľ, ktorý vyhlasoval, že keďže bohatí svojimi hriechmi prispeli k pádu Jeruzalemského kráľovstva a mesto nedokázali znovu získať späť, mali by sa o jeho oslobodenie pokúsiť chudobní pokorného srdca. Veď aj sám Ježiš Kristus bol vlastne chudobný stolár, ktorý sa narodil v maštali, lebo pre Máriu a Jozefa už nebolo miesta v hostinci. Rozhodne to nebol nejaký veľký dobyvateľ, ani vojvodca. Mikuláš si týmito svojimi kázňami mohol nakloniť niekoľko tisíc podporovateľov a takto sa spolu vybrali na cestu. Chceli sa dostať do talianskych prístavov a odtiaľ loďou do Jeruzalema.
Väčšina účastníkov z jeho „armády“ sa pri pohľade na mohutné Alpy obrátila späť domov. Niektorí z nich však Alpy údajne dokázali prekonať a skutočne sa mali dostať až do Talianska. Ako uvádza iný Youtube kanál, Kings and Generals,3 ktorý sa venuje vojenským dejinám všeobecne – Mikuláš sa s malou časťou mal dostať až do Ríma a dokonca ku pápežovi, kým mnohí, čo ho nasledovali, ho počas zdĺhavej cesty opustili. Niektorých z nich potom mali miestni obchodníci a špekulanti uväzniť a predať do otroctva. Pápež poslal Mikuláša a to, čo z jeho „armády“ ostalo, naspäť domov.
J. Stephen Roberts pri tomto príbehu upozorňuje na jeden podstatne dôležitý fakt – nevieme, či sa aj naozaj odohral:
„(Opis príbehu Mikuláša z Kolína) je veľmi vágny… mohlo sa to naozaj stať? Možno. Ale pravdepodobnejšie je, že v skutočnosti ide o typické stredoveké podobenstvo, kedy sú tí nevinní oklamaní a zvedení zlými bohatými ľuďmi, ktorí ich následne zradia.“
Podobný je aj príbeh o ďalšom kazateľovi, taktiež mladšieho veku, Štefanovi pastierovi. Ten mal kázať hlavne na francúzskom vidieku miestnym, ktorí sa živili najmä ako pastieri (preto ten prídavok k jeho menu). Štefanovi mal správy predávať sám Ježiš Kristus – aby pozbieral vojsko z chudobných obyvateľov (nie detí!) a aby šiel za francúzskym kráľom pre podporu. Takto mal získať niekoľko tisíc prívržencov, s ktorými sa potom vybral do Paríža. Tam bol aj skutočne prijatý na audienciu u kráľa Filipa II., ktorý si ho vypočul a… to bolo všetko. Štefana pastiera už viac pramene nespomínajú.
Youtube kanál Kings and Generals o Mikulášovom „dobrodružstve“ napokon hovorí:
„Bola „detská križiacka výprava“ vôbec križiackou výpravou? Stredovekí aj súčasní historici sa zhodujú, že nie… Hnutie nemalo žiaden legálny podklad, aby sa nazývalo križiackym: nebolo zvolané ani pápežom ani nikým ním povereným, Cirkev mu nepožehnala a vtedajší pisatelia ho nevideli v pozitívnom svetle.“
Toľko k tzv. „detskej križiackej výprave“ a tzv. „temným dejinám“ Cirkvi. Ako už bolo spomenuté, aj s ďalšími „kontroverznými“ udalosťami spojenými s Katolíckou cirkvou je to veľmi podobné. Na takéto a podobné očierňovacie kampane si skrátka treba dávať pozor a nie im hneď a zaraz uveriť. Nie sú totiž (zrejme) vôbec pravdivé, prípadne sú kľúčové detaily zámerne prekrútené…
Zdroj titulného obrázka
1 youtube.com/watch?v=oR6Jz7JwNX0
2 amazon.com/…-Crusades-dp-0742538222/dp/0742538222/ref=mt_other=
3 youtube.com/watch?v=9RfHz2gVcUo
U.S.C.A.E.
- Nahlásit
Změnit komentář
Smazat komentář
sv. mučeník Eupsychios.
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „veselý“.
Keď cisár Julián Odpadlík (360-361) cestoval do Antiochie, v kappadóckej Cézarey našiel posledný pohanský chrámy bohyne Fortuny v ruinách a takmer všetci obyvatelia boli kresťania. V hneve zbavil kresťanov majetku, obyvateľom uvalil neznesiteľné dane,a kňazov vydal svojim vojakom napospas. Viacero kresťanov vtedy prišlo o …Více
sv. mučeník Eupsychios.
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „veselý“.
Keď cisár Julián Odpadlík (360-361) cestoval do Antiochie, v kappadóckej Cézarey našiel posledný pohanský chrámy bohyne Fortuny v ruinách a takmer všetci obyvatelia boli kresťania. V hneve zbavil kresťanov majetku, obyvateľom uvalil neznesiteľné dane,a kňazov vydal svojim vojakom napospas. Viacero kresťanov vtedy prišlo o život. Medzi nimi aj dnešný svätec Eupsychios, ktorý pochádzal zo vznešeného rodu patricijov. Len krátko pred uväznením vstúpil do manželstva. Po krutom mučení ho sťali. Mučenícku smrť za Krista postúpil v roku 362. Na ikonách sa zvykne zobrazovať s mečom, nástrojom jeho umučenia.
Zdroj: grkatba.sk/…ly-ke-cisar-julian-odpadlik-360-361-cestoval-do-a/ ; Foto: pravoslavie.ru/jpg/ih4189.jpg
zoe.sk/?svatci=&id=299
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „veselý“.
Keď cisár Julián Odpadlík (360-361) cestoval do Antiochie, v kappadóckej Cézarey našiel posledný pohanský chrámy bohyne Fortuny v ruinách a takmer všetci obyvatelia boli kresťania. V hneve zbavil kresťanov majetku, obyvateľom uvalil neznesiteľné dane,a kňazov vydal svojim vojakom napospas. Viacero kresťanov vtedy prišlo o život. Medzi nimi aj dnešný svätec Eupsychios, ktorý pochádzal zo vznešeného rodu patricijov. Len krátko pred uväznením vstúpil do manželstva. Po krutom mučení ho sťali. Mučenícku smrť za Krista postúpil v roku 362. Na ikonách sa zvykne zobrazovať s mečom, nástrojom jeho umučenia.
Zdroj: grkatba.sk/…ly-ke-cisar-julian-odpadlik-360-361-cestoval-do-a/ ; Foto: pravoslavie.ru/jpg/ih4189.jpg
zoe.sk/?svatci=&id=299
Zakázaný Bůh 13/13
Generál bez vojska
„V této hodině zápasu za pravdu a spravedlnost stojím já i katolická církev na straně národa.“ Cesta Františka kardinála Tomáška od tajného svěcení k symbolu sametové revoluce.
ceskatelevize.cz/…6-zakazany-buh/318291310120013-general-bez-vojska/Více
Zakázaný Bůh 13/13
Generál bez vojska
„V této hodině zápasu za pravdu a spravedlnost stojím já i katolická církev na straně národa.“ Cesta Františka kardinála Tomáška od tajného svěcení k symbolu sametové revoluce.
ceskatelevize.cz/…6-zakazany-buh/318291310120013-general-bez-vojska/
Generál bez vojska
„V této hodině zápasu za pravdu a spravedlnost stojím já i katolická církev na straně národa.“ Cesta Františka kardinála Tomáška od tajného svěcení k symbolu sametové revoluce.
ceskatelevize.cz/…6-zakazany-buh/318291310120013-general-bez-vojska/
Z denní liturgie
liturgie.cz/misal/05velikonoce/01_05.htm
1. čtení:
Čtení ze Skutků apoštolů.
Zatímco (po uzdravení chromého) Petr a Jan mluvili k lidu, přišli na ně kněží, velitel chrámové stráže a saduceové. Nelibě nesli, že učí lid a hlásají, že v Ježíšovi je vzkříšení z mrtvých. Proto je dali zatknout a uvěznit do příštího dne, neboť už byl večer. Ale mnoho z těch, kdo tu řeč uslyšeli …Více
Z denní liturgie
liturgie.cz/misal/05velikonoce/01_05.htm
1. čtení:
Čtení ze Skutků apoštolů.
Zatímco (po uzdravení chromého) Petr a Jan mluvili k lidu, přišli na ně kněží, velitel chrámové stráže a saduceové. Nelibě nesli, že učí lid a hlásají, že v Ježíšovi je vzkříšení z mrtvých. Proto je dali zatknout a uvěznit do příštího dne, neboť už byl večer. Ale mnoho z těch, kdo tu řeč uslyšeli, přijalo víru, takže počet mužů stoupl asi na pět tisíc. Druhý den se shromáždili v Jeruzalémě židovští přední mužové, starší a učitelé Zákona. Byl tam i velekněz Annáš, Kaifáš, Jan, Alexandr a všichni, kteří byli z velekněžského rodu. Dali je předvést a začali je vyslýchat: „Čí mocí anebo čím jménem jste to udělali?“ Tu jim Petr, naplněn Duchem Svatým, odpověděl: „Přední mužové v lidu a starší! Když se dnes musíme odpovídat z dobrého skutku na nemocném člověku, kým že byl uzdraven, tedy ať to víte vy všichni a celý izraelský národ: Ve jménu Ježíše Krista Nazaretského, kterého jste vy ukřižovali, ale kterého Bůh vzkřísil z mrtvých: skrze něho stojí tento člověk před vámi zdravý. On je ten 'kámen, který jste vy stavitelé odhodili, ale z kterého se stal kvádr nárožní'. V nikom jiném není spásy. Neboť pod nebem není lidem dáno žádné jiné jméno, v němž bychom mohli dojít spásy.“
Sk 4,1-12
Žalm:
Kámen, který stavitelé zavrhli, stal se kvádrem nárožním.
Nebo: Aleluja.
Oslavujte Hospodina, neboť je dobrý,
jeho milosrdenství trvá navěky.
Nechť řekne dům Izraelův:
„Jeho milosrdenství trvá navěky.“
Nechť řeknou ti, kdo se bojí Hospodina:
„Jeho milosrdenství trvá navěky.“
Kámen, který stavitelé zavrhli,
stal se kvádrem nárožním.
Hospodinovým řízením se tak stalo,
je to podivuhodné v našich očích.
Toto je den, který učinil Hospodin,
jásejme a radujme se z něho!
Hospodine, dej spásu,
Hospodine, popřej zdaru!
Požehnaný, kdo přichází v Hospodinově jménu.
Žehnáme vám z Hospodinova domu.
Bůh je Hospodin a dopřál nám světlo.
Zl 118
Evangelium:
Jan 21,1-14
liturgie.cz/misal/05velikonoce/01_05.htm
1. čtení:
Čtení ze Skutků apoštolů.
Zatímco (po uzdravení chromého) Petr a Jan mluvili k lidu, přišli na ně kněží, velitel chrámové stráže a saduceové. Nelibě nesli, že učí lid a hlásají, že v Ježíšovi je vzkříšení z mrtvých. Proto je dali zatknout a uvěznit do příštího dne, neboť už byl večer. Ale mnoho z těch, kdo tu řeč uslyšeli, přijalo víru, takže počet mužů stoupl asi na pět tisíc. Druhý den se shromáždili v Jeruzalémě židovští přední mužové, starší a učitelé Zákona. Byl tam i velekněz Annáš, Kaifáš, Jan, Alexandr a všichni, kteří byli z velekněžského rodu. Dali je předvést a začali je vyslýchat: „Čí mocí anebo čím jménem jste to udělali?“ Tu jim Petr, naplněn Duchem Svatým, odpověděl: „Přední mužové v lidu a starší! Když se dnes musíme odpovídat z dobrého skutku na nemocném člověku, kým že byl uzdraven, tedy ať to víte vy všichni a celý izraelský národ: Ve jménu Ježíše Krista Nazaretského, kterého jste vy ukřižovali, ale kterého Bůh vzkřísil z mrtvých: skrze něho stojí tento člověk před vámi zdravý. On je ten 'kámen, který jste vy stavitelé odhodili, ale z kterého se stal kvádr nárožní'. V nikom jiném není spásy. Neboť pod nebem není lidem dáno žádné jiné jméno, v němž bychom mohli dojít spásy.“
Sk 4,1-12
Žalm:
Kámen, který stavitelé zavrhli, stal se kvádrem nárožním.
Nebo: Aleluja.
Oslavujte Hospodina, neboť je dobrý,
jeho milosrdenství trvá navěky.
Nechť řekne dům Izraelův:
„Jeho milosrdenství trvá navěky.“
Nechť řeknou ti, kdo se bojí Hospodina:
„Jeho milosrdenství trvá navěky.“
Kámen, který stavitelé zavrhli,
stal se kvádrem nárožním.
Hospodinovým řízením se tak stalo,
je to podivuhodné v našich očích.
Toto je den, který učinil Hospodin,
jásejme a radujme se z něho!
Hospodine, dej spásu,
Hospodine, popřej zdaru!
Požehnaný, kdo přichází v Hospodinově jménu.
Žehnáme vám z Hospodinova domu.
Bůh je Hospodin a dopřál nám světlo.
Zl 118
Evangelium:
Jan 21,1-14