Treba počítať s jednou vecou. Aj jednotliví svätci sa mýlili a častokrát vyhlasovali veci, ktoré sa nestali. Rovnako tak zjavenia. Jediná pravda ktorú by mal kresťan držať je učenie Cirkvi. Ježiš hovorí, aby sme bdeli na modlitbách, v posvätení, v kresťanskej horlivosti. Pretože koniec sveta príde ku každému človeku bez rozdielu! Tým koncom je naša smrť! Cirkev koná všetko preto, aby veriaci mali správnu vieru a v tejto viere správne nasledovala Krista na ceste životom. Cirkev na konciloch ustanovila čo je správne a čo nie. Jednotlivci sa mýlili. Mýlil sa Augustín v niektorých otázkach, ako aj Zlatoústy, či Bazil Veľký. Ale keď sa stretli na snemoch, tam svoje učenie utvrdili v Duchu Svätom podľa Boha a nesprávne učenie odhodili.

Paisij tiež predpovedal mnohé veci, ktoré sa nenaplnili a nenaplnia. Ani len netušil že svet ovládne digitálna doba. Takže my pravoverní veriaci berieme tieto proroctvá s nadhľadom, skúsenosti hovoria, že sa väčšinou nestanú, potom ide o brain washing. Brain washing dáva ľuďom falošné cesty a obavy, pričom zabúdajú na hlavnú cestu - úzku.

Na druhej strane Paisij je ukážkou Božieho dieťaťa, ktorého Boh miloval. Skrze neho uskutočňoval svoju vôľu a konal mnohé divy a zázraky. V tomto je Paisij výnimočný - nie kvôli sebe - ale kvôli Bohu ktorý v ňom prebýval. Toto ľudí priťahuje k Bohu, keď vidia Boha v nás. Toto je náš údel, ukazovať Boha pohanskému svetu, ukazovať svetlo. V tomto je Paisij výnimočný.

No v predpovediach ako aj ďalší mnohí velikáni, viacmenej netrafil cieľ. Ak my chceme nevercov obracať, neobrátime ich brain washingom - čo sa stane alebo nestane, alebo aké proroctvá sa naplnia, naplnili, alebo nenaplnili. Ale tak, ako to robili múdre panny - mať pri sebe olej viery, modlitby, obety, pôstov.

Práve toto dnes kresťanom chýba a svet od viery odpadáva. Vďaka nám! Pridali sme sa k sektám, kde každú udalosť vo svete riešime lúštením biblie namiesto toho, aby sme vzali zodpovednosť Božieho dieťaťa do svojich rúk, začali konať - konať - konať!

Konať od seba, samého seba biť, ako sa bil Pavol do krvi, aby sme telo poddali Duchu. Tak, aby o tom svet nevedel. Aby nás bolel pás pritiahnutý okolo pása na znak askézy, pritom sa na ľudí usmievali, akoby sa nič nedialo. Aby sme sa postili tak, ako hovorí Ježiš - postite sa aby na vás nič nebolo vidieť a nie sa chváliť pôstom. Dávať tak, aby sme nevedeli čo robí pravá ruka, koľko dáva, iba vloží ruku do mecha s peniazmi, vytiahne, hodí do kasy a nezaujíma sa koľko hodila.

Ak sa pozrieme triezvymi očami na tento kanál - gloria - uvidíme tu zmes politiky a nespočet proroctiev, predpovedí a zjavení, ktoré si protirečia. Toto je hlboký úpadok kresťanstva. Toto je len mlátenie prázdnej slamy.

Ak nie sú vo svete svätci, ktorí životom a následnými divmi nepriťahujú ľudí ku Kristovi, kresťanstvo má problém. Potom sme tu však my - jednoduchí kresťania, aby sme vzali do rúk cirkevných otcov, Klimakov rebrík. Blahoslavení čistí srdcom, lebo oni uvidia Boha. A ak uvidia Boha, potom ho môžu aj predať svetu. Lebo písmo hovorí, že bez posväcovania svojho života, nikdy neuzrie Pána.

Cesta je vytýčená. Má svoj smer. Je úzka a málo je tých, ktorí ňou kráčajú. Tá cesta nie je o proroctvách a senzáciách, ale o tvrdom živote, o ťažkostiach, utrpení a bolesti. Ale táto bolesť je neporovnateľne slabšia, ako večnosť ktorú nám Boh pripravil.

Hľadajte úzku cestu a úzku bránu. Lebo nemnohí ňou prejdú...