Cirkev nás pobáda do intenzívnejšej modlitby počas Oktávy modlitieb za jednotu kresťanov od 18. do 25. januára, sviatku Obrátenia svätého Pavla. Svätý Josemaría, pohnutý túžbou podporovať jednotu, nabáda všetkých kresťanov, aby sme mali rovnakú vôľu.
23.01.2022
S rovnakým duchom
Pros Boha, aby v svätej Cirkvi, našej Matke, boli srdcia všetkých jedno srdce, tak ako v prvotnom kresťanstve; aby sa až do konca čias skutočne plnili slová: „Multitudinis autem credentium erat cor unum et anima una“ — množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. — Hovorím ti to vážne: nech sa kvôli tebe táto svätá jednota neporuší. Vezmi si to do modlitby!
Vyhňa, 632
ABY VŠETCI KRESŤANIA BOLI JEDNEJ VÔLE, JEDNÉHO SRDCA A DUCHA
Obetuj modlitbu, umŕtvovanie a skutky za tento úmysel: „Ut sint unum!“ — aby všetci kresťania boli jednej vôle, jedného srdca a ducha, aby „omnes cum Petro ad Iesum per Mariam!“ — všetci, úzko spojení s pápežom išli k Ježišovi cez Máriu.
Vyhňa, 647
Denne sa modli za tento úmysel: aby všetci katolíci boli verní a rozhodli sa bojovať o svätosť. — Je to logické! Čo iné by sme mohli želať tým, ktorých máme radi, tým, ktorí sú s nami spojení silným putom viery?
Vyhňa, 925
Ježiš vraví: „Hovorím vám: proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a otvoria vám.“ Modli sa! V ktorom ľudskom podnikaní môžeš mať väčšiu záruku úspechu?
Cesta, 96
Rozšíriť si srdce
Zo všetkých síl si ctím Petrov a Pavlov Rím, obmytý krvou mučeníkov, centrum, z ktorého vyšlo toľko ľudí hlásať do celého sveta spásonosné Kristovo slovo. Byť rímsky nenesie ako spojenie nijaké známky partikularizmu, ale skôr opravdivého ekumenizmu; predpokladá prianie rozšíriť si srdce, otvoriť ho všetkým so spásnou Kristovou túžbou, ktorá hľadá všetkých od počiatku ako prvá milovala.
Milovať Cirkev, 28
Vyliatie Ducha Svätého pretvárajúce nás v Krista nám dáva povedomie Božích detí. Utešiteľ, ktorý je láska, nás učí, aby sme touto cnosťou nechali preniknúť celý náš život; a keď budeme s Kristom consummati in unum — dokonale jedno (Jn 17, 23), môžeme byť medzi ľuďmi tým, čo svätý Augustín videl v Eucharistii: „znak jednoty“ a „puto lásky“.
Ísť s Kristom, 87
Žiť jednotu
V akom nádhernom tóne hovorí náš Pán o tejto náuke! Znásobuje slová a obrazy, aby sme to pochopili, aby sa nám do našej duše vryla túžba po jednote. Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť (Jn 15, 1-5).
Milovať Cirkev, 20
Prekvapilo ťa, že som schvaľoval nedostatok „uniformity“ v apoštoláte, v ktorom pracuješ. A povedal som ti:
Jednota a rozmanitosť. — Musíte byť takí rozmanití, ako sú rozmanití svätí v nebi, pretože každý z nich má svoje špecifické osobnostné črty. — A jednako musíte byť podobní jeden druhému, tak ako svätí, ktorí by neboli svätými, keby sa každý z nich nebol stotožnil s Kristom.
Cesta, 947
CELÝ DEŇ NOSÍM V SRDCI, V HLAVE A NA PERÁCH STRELNÚ MODLITBU: RÍM!
Pri pomyslení na toľko okamihov v dejinách, ktoré sa diabol snaží stále znovu opakovať, zdala sa mi veľmi trefná jedna tvoja úvaha, ktorú si mi napísal o vernosti: „Celý deň nosím v srdci, v hlave a na perách strelnú modlitbu: Rím!“
Brázda, 344
Na začiatku vám chcem pripomenúť slová. Ktorými sa k nám prihovára svätý Cyprián: „Všeobecná Cirkev sa nám predstavuje ako ľud, ktorého jednota pramení z jednoty Otca, Syna a Ducha Svätého.“
Milovať Cirkev, 1
Vzájomne si pomáhať
Mysli na svoju Matku svätú Cirkev a uvažuj: čo cíti jeden úd, cíti celé telo. — Tvoje telo potrebuje každý z jeho údov, avšak každý úd potrebuje aj celé telo. — Čo keby moja ruka vypovedala svoju činnosť... alebo by mi srdce prestalo biť?
Vyhňa, 471
Bude pre teba ľahšie konať svoju povinnosť, keď si pomyslíš na pomoc, ktorú ti poskytujú tvoji bratia a na pomoc, ktorú im odopieraš, keď nie si verný.
Cesta, 549
Referenčný bod: Peter
LÁSKA K RÍMSKEMU PONTIFIKOVI MÁ BYŤ V NÁS PREKRÁSNOU VÁŠŇOU, LEBO V ŇOM VIDÍME KRISTA
„Neexistuje iná katolícka Cirkev než tá, ktorá je vybudovaná na samotnom Petrovi a ktorá sa pozdvihuje skrze jednotu viery a lásky v jediné spojené a súdržné telo“ (Pius IX., Mystici corporis 1943). Tým, že s výnimočnou vernosťou dávame najavo jednotu s pápežom, teda vlastne jednotu s Petrom, prispievame k tomu, aby bol tento apoštolský charakter všetkým zrejmejší. Láska k rímskemu pontifikovi má byť v nás prekrásnou vášňou, lebo v ňom vidíme Krista. Ak vytvoríme spoločenstvo s Pánom v modlitbe, budeme kráčať s odhodlaným pohľadom, ktorý nám umožní vidieť dokonca i udalostiach, ktorým občas nerozumieme alebo ktoré nám prinášajú plač či bolesť, pôsobenie Ducha Svätého.
Nuž, Metod, presvedčil si ma... tak sa teda vydám po tej správnej stope... "nech žije František, napred k Pačamame!"... "s kamarátom sa ľúbime a ideme si po požehnanie k miestnemu farárovi!"... "kamarat je síce moslim, ale nevadí, veď obaja VERÍME V TOHO ISTÉHO BOHA!" Ale hlavná vec, že sme tí "naj-naj" a jediní vyvolení, že... Ako neber to v zlom, ja myslím len na vaše dobro.... lebo ako …Viac
Nuž, Metod, presvedčil si ma... tak sa teda vydám po tej správnej stope... "nech žije František, napred k Pačamame!"... "s kamarátom sa ľúbime a ideme si po požehnanie k miestnemu farárovi!"... "kamarat je síce moslim, ale nevadí, veď obaja VERÍME V TOHO ISTÉHO BOHA!" Ale hlavná vec, že sme tí "naj-naj" a jediní vyvolení, že... Ako neber to v zlom, ja myslím len na vaše dobro.... lebo ako bude bergogliánska "reforma" cirkvi napredovať, bude čoraz ťažšie zladiť svoj pobyt v nej s Písmom, Tradíciou, aj so svojim svedomím... a možno bude po čase schodnejšie hľadať alternatívy, než sa zubami-nechtami držať členstva v organizácii, ktorá bude čoraz menej kresťanská, a vynachádzať si pre to nejaké omluvy... Členstvo v Pravoslávnej cirkvi môže byť pre niekoho tou vhodnou alternatívou. Lebo k vyobcovaniu Bergoglia sa nejak nemáte. Ak je teda pre vás základom cirkvi pápež, ako môžete tolerovať, že jeho prestol zaujal evidentný heretik? V takom prípade by som sa aspoň snažil zvoliť si nového, pravoverného pápeža... Hoci aj Vigana, alebo iného vhodného kandidáta. Samozrejme, v takom prípade pôjdete proti doktríne RKC o neomylnosti pápeža (Vatikán 1). Môžete sa samozrejme snažiť si to nejakými právnickými kľučkami vhodne zdôvodniť, to je už na vás... ale niečo by ste s tým hádam mali robiť... mne osobne to pripadá také divne schizofrenické - na jednej strane zvelebovať inštitút pápežstva a jeho neomylnosť a absolútnu nevyhnutnosť pre spásu - a na strane druhej spochybňovať "neomylného" držiteľa tohto úradu a jeho pravovernosť... no ale je to na vás. Ja za seba som sa už dávno rozhodol.
Tomislav Asi tak. Preto len veľmi nerád vstupujem do takýchto medzikonfesionálnych sporov. Navyše sa dostávame do bodu, kedy zrejme padnú všetky konfesie a väčšina veriacich aj hierarchie sa pokloní novej globálnej cirkvi antikrista, kým tá menšina si zachová vernosť, bez ohľadu na príslušnosť ku konkrétnej konfesii. Okrem toho som už v princípe presvedčený, že spásonosná je samotná Obeta …Viac
Tomislav Asi tak. Preto len veľmi nerád vstupujem do takýchto medzikonfesionálnych sporov. Navyše sa dostávame do bodu, kedy zrejme padnú všetky konfesie a väčšina veriacich aj hierarchie sa pokloní novej globálnej cirkvi antikrista, kým tá menšina si zachová vernosť, bez ohľadu na príslušnosť ku konkrétnej konfesii. Okrem toho som už v princípe presvedčený, že spásonosná je samotná Obeta Ježiša Krista a viera v Neho, nie príslušnosť k nejakej cirkevnej organizácii, akokoľvek "pravovernej". Áno, v niektorých z nich je tej pravdy viac, v iných menej. Ale veľa jej nezostane nikde, nakoniec zostanú len malé skupiny verných. Áno, "ortodoxnosť" viery je dôležitá, ale veď nikto nikomu nebráni sa jej držať, teda toho, čo považuje za "pravoverné". Prispeje napádanie človeka s inou predstavou o pravej viere k jeho obráteniu? Alebo k vlastnej spáse? Asi ťažko.
Preto aj považujem takéto búchanie sa do pŕs, že "aký som ja pravoverný a všetci ostatní pôjdete do pekla" za smiešne, až trapné. Hodne ma vytáča také to smiešne sebaukájanie sa, vlastné žiaľ mnohým tuná na Glorii, samozrejme nielen katolíkom, ale im hlavne. Dosť mi ostáva stáť rozum nad tým, že napriek tomu, že táto skvelá inštitúcia dala svetu "neomylného" falošného proroka, že nedokáže brániť ani vlastnú doktrínu, že sa jej hierarchia bratá s najhnusnejšími silami tejto planéty, nevidia ale ABSOLÚTNE ŽIADNY dôvod keď už nie k pokániu, tak aspoň k elementárnej skromnosti a zdržanlivosti v siláckych výrokoch na adresu iných konfesií. Rád by som niekedy nazrel do mysle takýchto ľudí, lebo ich ponímanie sveta je mi absolútne nepochopiteľné a cudzie.
Odhliadnuc od toho, že ak vidím ako smeruje nejaký môj kresťanský brat do záhuby, malo by ma to napĺňať smútkom, nie škodoradosťou a vytešovaním sa, že "mňa sa to netýka" a "dobre mu tak". V takýchto postojoch skutočne niet lásky. Tak ako jej už v dnešnom svete niet takmer nikde. Čím sa už teraz splnilo biblické "A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska". Namiesto týchto nekonečných a nikam nevedúcich konfesionálnych potýčiek a absurdného pomeriavania si "kto má väčšieho" by sme mali skôr hľadať to čo nás spája a snažiť sa o vzájomnú solidaritu. Toľko k tomu.
Ja osobne som za jednotu, ale musí to byť jednota v Duchu a v Pravde. Nie nejaké administratívne zjednocovanie. A už vôbec nie v rámci nejakej synkretistickej globálnej "Cirkvi humanistov", podriadenej Novému svetovému poriadku, ktorá namiesto Slova Božieho bude hlásať humanizmus, multikulturalizmus, globalizmus či ekológiu. Jednota nesmie byť na úkor vernosti Pravde. Osobne skôr vidím šancu …Viac
Ja osobne som za jednotu, ale musí to byť jednota v Duchu a v Pravde. Nie nejaké administratívne zjednocovanie. A už vôbec nie v rámci nejakej synkretistickej globálnej "Cirkvi humanistov", podriadenej Novému svetovému poriadku, ktorá namiesto Slova Božieho bude hlásať humanizmus, multikulturalizmus, globalizmus či ekológiu. Jednota nesmie byť na úkor vernosti Pravde. Osobne skôr vidím šancu v zbližovaní a solidarite jednotlivých kresťanov na základe "spoločného základu viery" (pri uvedomovaní si rozdielov), než na základe umelého spájania organizácií. O nekresťanských náboženstvách ani nehovorím, tu naozaj nevidím dôvodu k nejakému vieroučnému či organizačnému zbližovaniu (čo by bolo hriechom proti 1. prikázaniu). Čiže zjednocovanie sa na spôsob súčasného ekumenizmu, tak ako ho prezentuje RKC - jasné NIE. A už vôbec nie pod vedením neblahého Bergoglia.
Jednota křesťanů může být pouze jako dílo našeho Pána Ježíše Krista. To co nás rozděluje je náš hřích. Je třeba se obrátit a navrátit k autentickému, evangelijnímu křesťanství. V pokoře. Asi to nakonec bude přes pronásledování... . Jak sám náš Pán prosí skrze svoji služebnici Vassulu R., " sjednoťte datum slavení Velikonoc a o vše ostatní se postarám sám ", tak vidíme že toto se zatím …Viac
Jednota křesťanů může být pouze jako dílo našeho Pána Ježíše Krista. To co nás rozděluje je náš hřích. Je třeba se obrátit a navrátit k autentickému, evangelijnímu křesťanství. V pokoře. Asi to nakonec bude přes pronásledování... . Jak sám náš Pán prosí skrze svoji služebnici Vassulu R., " sjednoťte datum slavení Velikonoc a o vše ostatní se postarám sám ", tak vidíme že toto se zatím nepodařilo a nedaří. Přestože jak sv. Pavel VI. tak i sv. otec František navrhovali Východním bratrům jednotné datum, pevné datum, např. druhou neděli v dubnu. Tento návrh je zatím bez odezvy. Vždyť Východní bratři se ani nedokázali sejít na svém koncilu ( před několika roky ) a někteří patriarchové se sami navzájem exkomunikují ... . Bohužel. Západní Církev a Řím kolísá pod náporem Temnoty a Zla, ale mocnosti pekelné ji nepřemohou. Také posun v názorech představitelů všech Církví může přinést, vbrzku, Velké Varování ( viz Garabandal, Vassula, a další ). Buďme pokorní, nesuďme, nezavrhujme, odpouštějme, milujme modleme se a přijímejme utrpení a snášejme křivdy a Pán se postará. Nenechá své stádo napospas vlkům. Ale nalezne na Zemi víru v onen den ... ? Pokoj Vám P
Hm, Pavel, naozaj si myslíte, že spolčovať sa s ľuďmi typu Bergoglia a jeho učeníkov ("meno im je légia") je dobrým nápadom? V súčasnej situácii by som bol veľmi opatrný voči výzvam k jednote, obzvlášť by som sa zaujímal NA ČOM sa to ideme zjednotiť a POD ČÍM VEDENÍM. Pretože najviac výziev k jednote a k likvidácii hraníc (politických, etnických, kultúrnych aj duchovných) vychádza dnes od …Viac
Hm, Pavel, naozaj si myslíte, že spolčovať sa s ľuďmi typu Bergoglia a jeho učeníkov ("meno im je légia") je dobrým nápadom? V súčasnej situácii by som bol veľmi opatrný voči výzvam k jednote, obzvlášť by som sa zaujímal NA ČOM sa to ideme zjednotiť a POD ČÍM VEDENÍM. Pretože najviac výziev k jednote a k likvidácii hraníc (politických, etnických, kultúrnych aj duchovných) vychádza dnes od globalistov, slobodomurárov a iných priaznivcov jedinej svetovej vlády (dobrých kamarátov Bergoglia). Od nich vychádza aj idea jedného svetového synkretistického náboženstva. Účasť kresťanov v takejto "supercirkvi" je však možná len za cenu vyprázdnenia pôvodného obsahu kresťanstva, relativizácie všetkých dogiem aj mravouky a prevzatia humanisticko-globalizačnej agendy (ekológia, multikulti atď.). Chceme to? Veď ako správne píšete "Západní Církev a Řím kolísá pod náporem Temnoty a Zla" - pre iné cirkvi by preto bolo najlepšie vyčkať, kým tento "nápor" pominie a znova zažiari svetlo čistej viery, až potom uvažovať o nejakom spolčovaní. Tým skôr, že duchovný rozklad do pravoslávneho sveta prišiel práve zo Západu. A vzdal sa azda Západ týchto zhubných, rozkladných tendencií, zavrhol ich a bojuje proti nim? V skutočnosti pozorujeme opak - cirkvi Západu (nielen RKC) sa do toho osvietensko-humanistického marazmu ponárajú čoraz hlbšie. K čomu by bolo pravoslávnym spoločenstvo s nimi? Majú aj svojich problémov dosť. Práve naopak, z ich strany by zmysel teraz mala skôr DUCHOVNÁ KARANTÉNA. Takže jednota na úrovni cirkevnej organizácie - v súčasnej situácii skôr NIE. Čo nijak nevylučuje spoločenstvo na úrovni jednotlivých kresťanov. Lenže na to treba to, čo sami píšete, "Buďme pokorní, nesuďme, nezavrhujme, odpouštějme, milujme modleme se a přijímejme utrpení a snášejme křivdy a Pán se postará." A pokora, odpustenie, nieto ešte láska, sú dnes i medzi kresťanmi absolútne nedostatkovým tovarom. Aby sme videli, koľko je "lásky" medzi veriacimi rôznych kresťanských konfesií, stačí si pozrieť diskusiu tuná na Glorii. Pritom platí, že z hľadiska ľudskej psychológie - kto má pevnú vieru, nepotrebuje ju takto hlasite vykrikovať. Alebo snáď ten krik už presvedčil jedného jediného človeka "z opačného tábora"? Skôr mám pocit, že táto vonkajšia agresivita v natláčaní svojej konfesie všetkým okolo súvisí skôr s vnútornou neistotou a prítomnosťou pochybností, ktoré si títo ľudia kompenzujú hlučným preukazovaním svojej "pravovernosti". Skúsme byť teda menej samospravodliví, každý z nás. Veď "Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať" Pokoj aj Vám.
