Nuž, Metod, presvedčil si ma... tak sa teda vydám po tej správnej stope... "nech žije František, napred k Pačamame!"... "s kamarátom sa ľúbime a ideme si po požehnanie k miestnemu farárovi!"... "kamarat je síce moslim, ale nevadí, veď obaja VERÍME V TOHO ISTÉHO BOHA!"
Ale hlavná vec, že sme tí "naj-naj" a jediní vyvolení, že...
Ako neber to v zlom, ja myslím len na vaše dobro.... lebo ako bude bergogliánska "reforma" cirkvi napredovať, bude čoraz ťažšie zladiť svoj pobyt v nej s Písmom, Tradíciou, aj so svojim svedomím... a možno bude po čase schodnejšie hľadať alternatívy, než sa zubami-nechtami držať členstva v organizácii, ktorá bude čoraz menej kresťanská, a vynachádzať si pre to nejaké omluvy... Členstvo v Pravoslávnej cirkvi môže byť pre niekoho tou vhodnou alternatívou.
Lebo k vyobcovaniu Bergoglia sa nejak nemáte. Ak je teda pre vás základom cirkvi pápež, ako môžete tolerovať, že jeho prestol zaujal evidentný heretik? V takom prípade by som sa aspoň snažil zvoliť si nového, pravoverného pápeža... Hoci aj Vigana, alebo iného vhodného kandidáta. Samozrejme, v takom prípade pôjdete proti doktríne RKC o neomylnosti pápeža (Vatikán 1). Môžete sa samozrejme snažiť si to nejakými právnickými kľučkami vhodne zdôvodniť, to je už na vás... ale niečo by ste s tým hádam mali robiť... mne osobne to pripadá také divne schizofrenické - na jednej strane zvelebovať inštitút pápežstva a jeho neomylnosť a absolútnu nevyhnutnosť pre spásu - a na strane druhej spochybňovať "neomylného" držiteľa tohto úradu a jeho pravovernosť... no ale je to na vás. Ja za seba som sa už dávno rozhodol.

Tomislav Asi tak. Preto len veľmi nerád vstupujem do takýchto medzikonfesionálnych sporov. Navyše sa dostávame do bodu, kedy zrejme padnú všetky konfesie a väčšina veriacich aj hierarchie sa pokloní novej globálnej cirkvi antikrista, kým tá menšina si zachová vernosť, bez ohľadu na príslušnosť ku konkrétnej konfesii. Okrem toho som už v princípe presvedčený, že spásonosná je samotná Obeta Ježiša Krista a viera v Neho, nie príslušnosť k nejakej cirkevnej organizácii, akokoľvek "pravovernej". Áno, v niektorých z nich je tej pravdy viac, v iných menej. Ale veľa jej nezostane nikde, nakoniec zostanú len malé skupiny verných. Áno, "ortodoxnosť" viery je dôležitá, ale veď nikto nikomu nebráni sa jej držať, teda toho, čo považuje za "pravoverné". Prispeje napádanie človeka s inou predstavou o pravej viere k jeho obráteniu? Alebo k vlastnej spáse? Asi ťažko.

Preto aj považujem takéto búchanie sa do pŕs, že "aký som ja pravoverný a všetci ostatní pôjdete do pekla" za smiešne, až trapné. Hodne ma vytáča také to smiešne sebaukájanie sa, vlastné žiaľ mnohým tuná na Glorii, samozrejme nielen katolíkom, ale im hlavne. Dosť mi ostáva stáť rozum nad tým, že napriek tomu, že táto skvelá inštitúcia dala svetu "neomylného" falošného proroka, že nedokáže brániť ani vlastnú doktrínu, že sa jej hierarchia bratá s najhnusnejšími silami tejto planéty, nevidia ale ABSOLÚTNE ŽIADNY dôvod keď už nie k pokániu, tak aspoň k elementárnej skromnosti a zdržanlivosti v siláckych výrokoch na adresu iných konfesií. Rád by som niekedy nazrel do mysle takýchto ľudí, lebo ich ponímanie sveta je mi absolútne nepochopiteľné a cudzie.

Odhliadnuc od toho, že ak vidím ako smeruje nejaký môj kresťanský brat do záhuby, malo by ma to napĺňať smútkom, nie škodoradosťou a vytešovaním sa, že "mňa sa to netýka" a "dobre mu tak". V takýchto postojoch skutočne niet lásky. Tak ako jej už v dnešnom svete niet takmer nikde. Čím sa už teraz splnilo biblické "A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska".
Namiesto týchto nekonečných a nikam nevedúcich konfesionálnych potýčiek a absurdného pomeriavania si "kto má väčšieho" by sme mali skôr hľadať to čo nás spája a snažiť sa o vzájomnú solidaritu. Toľko k tomu.

Jednota křesťanů může být pouze jako dílo našeho Pána Ježíše Krista. To co nás rozděluje je náš hřích. Je třeba se obrátit a navrátit k autentickému, evangelijnímu křesťanství. V pokoře. Asi to nakonec bude přes pronásledování... .
Jak sám náš Pán prosí skrze svoji služebnici Vassulu R., " sjednoťte datum slavení Velikonoc a o vše ostatní se postarám sám ", tak vidíme že toto se zatím nepodařilo a nedaří. Přestože jak sv. Pavel VI. tak i sv. otec František navrhovali Východním bratrům jednotné datum, pevné datum, např. druhou neděli v dubnu. Tento návrh je zatím bez odezvy. Vždyť Východní bratři se ani nedokázali sejít na svém koncilu ( před několika roky ) a někteří patriarchové se sami navzájem exkomunikují ... . Bohužel. Západní Církev a Řím kolísá pod náporem Temnoty a Zla, ale mocnosti pekelné ji nepřemohou. Také posun v názorech představitelů všech Církví může přinést, vbrzku, Velké Varování ( viz Garabandal, Vassula, a další ). Buďme pokorní, nesuďme, nezavrhujme, odpouštějme, milujme modleme se a přijímejme utrpení a snášejme křivdy a Pán se postará.
Nenechá své stádo napospas vlkům. Ale nalezne na Zemi víru v onen den ... ? Pokoj Vám P

Hm, Pavel, naozaj si myslíte, že spolčovať sa s ľuďmi typu Bergoglia a jeho učeníkov ("meno im je légia") je dobrým nápadom? V súčasnej situácii by som bol veľmi opatrný voči výzvam k jednote, obzvlášť by som sa zaujímal NA ČOM sa to ideme zjednotiť a POD ČÍM VEDENÍM. Pretože najviac výziev k jednote a k likvidácii hraníc (politických, etnických, kultúrnych aj duchovných) vychádza dnes od globalistov, slobodomurárov a iných priaznivcov jedinej svetovej vlády (dobrých kamarátov Bergoglia). Od nich vychádza aj idea jedného svetového synkretistického náboženstva. Účasť kresťanov v takejto "supercirkvi" je však možná len za cenu vyprázdnenia pôvodného obsahu kresťanstva, relativizácie všetkých dogiem aj mravouky a prevzatia humanisticko-globalizačnej agendy (ekológia, multikulti atď.). Chceme to?
Veď ako správne píšete "Západní Církev a Řím kolísá pod náporem Temnoty a Zla" - pre iné cirkvi by preto bolo najlepšie vyčkať, kým tento "nápor" pominie a znova zažiari svetlo čistej viery, až potom uvažovať o nejakom spolčovaní. Tým skôr, že duchovný rozklad do pravoslávneho sveta prišiel práve zo Západu. A vzdal sa azda Západ týchto zhubných, rozkladných tendencií, zavrhol ich a bojuje proti nim? V skutočnosti pozorujeme opak - cirkvi Západu (nielen RKC) sa do toho osvietensko-humanistického marazmu ponárajú čoraz hlbšie. K čomu by bolo pravoslávnym spoločenstvo s nimi? Majú aj svojich problémov dosť. Práve naopak, z ich strany by zmysel teraz mala skôr DUCHOVNÁ KARANTÉNA.
Takže jednota na úrovni cirkevnej organizácie - v súčasnej situácii skôr NIE. Čo nijak nevylučuje spoločenstvo na úrovni jednotlivých kresťanov. Lenže na to treba to, čo sami píšete, "Buďme pokorní, nesuďme, nezavrhujme, odpouštějme, milujme modleme se a přijímejme utrpení a snášejme křivdy a Pán se postará." A pokora, odpustenie, nieto ešte láska, sú dnes i medzi kresťanmi absolútne nedostatkovým tovarom. Aby sme videli, koľko je "lásky" medzi veriacimi rôznych kresťanských konfesií, stačí si pozrieť diskusiu tuná na Glorii. Pritom platí, že z hľadiska ľudskej psychológie - kto má pevnú vieru, nepotrebuje ju takto hlasite vykrikovať. Alebo snáď ten krik už presvedčil jedného jediného človeka "z opačného tábora"? Skôr mám pocit, že táto vonkajšia agresivita v natláčaní svojej konfesie všetkým okolo súvisí skôr s vnútornou neistotou a prítomnosťou pochybností, ktoré si títo ľudia kompenzujú hlučným preukazovaním svojej "pravovernosti". Skúsme byť teda menej samospravodliví, každý z nás. Veď "Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať"
Pokoj aj Vám.