Čo je klamstvo?
Klamstvo často sa stáva ťažkým hriechom, ak je doprevádzané veľmi zlým úmyslom. Diabol môže hovoriť pravdu, ale vtedy, keď ju najvačšmi netreba. Diabol bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. (Jn 8, 44). Klamstvo je prirodzenosťou satana. Klamárovi never, aj keď hovorí pravdu.
Klamať znamená vyjadriť nepravdu s úmyslom uviesť iného do omylu
Materiálne a formálne klamstvo
* ak niekto vie, ako sa objektívne veci majú a pritom hovorí niečo iné
Materiálne klamstvo
* niekto je v omyle o tom, ako sa veci majú, ale úprimne sa vyjadruje podľa svojho presvedčenia, hoci pomýleného
Formálne klamstvo
* hovorí niečo iné než o čom je presvedčený, hoci mylne, aj keby objektívne hovoril pravdu
O hriechu v morálnom zmysle slova, teda započítateľnom hovoríme len vtedy, ak je klamstvo formálne, teda úmyselné. Úmysel uviesť iného do omylu nemusí byť explicitný, je totiž už obsiahnutý v samotnom fakte, že vedome niekomu hovoríme to, o čom vieme, že nie je pravda, pričom vieme, že on to berie vážne.
klamstvo zo žartu (mendicatium iocosum) je také hovorenie nepravdy, keď vieme, že ten, komu je určené vie, ako to myslíme, a teda že to nemyslíme vážne. Nejde teda o klamstvo, pretože tu nie je úmysel uviesť iného do omylu.
hovorenie rozprávok alebo rozličných vymyslených historiek pri ktorých poslucháč vie, že nejde o skutočné príbehy, alebo kde na tom vôbec nezáleží (napr. v rozličných zábavných programoch, kde účinkujúci rozpráva, čo sa mu prihodilo a pod.)
rozprávanie nepravdy samo o sebe bez toho, žeby sa tým niečo komunikovalo iným osobám nemožno tiež považovať za klamstvo (napr. ak niekto hovorí nepravdu len tak do vetra, za neprítomnosti iných osôb, alebo aj za ich prítomnosti, ak ich upozorní, že im to neoznamuje, alebo, že to, čo hovorí nie je pravda, prípadne ak to hovorí cudzím jazykom, ktorému oni nerozumejú atď.)
klamstvo podľa motívov možno rozdeliť na:
úžitkové klamstvo (mendacium officiosum), ktoré súži na vyhnutie sa nejakej škode pre seba alebo pre iných, alebo z ktorého ten, čo klame vyťaží pre seba či pre iných nejaký osoh
škodlivé klamstvo (mendacium damnosum), ktorým sa niekto usiluje uškodiť iným.
Previnenia proti pravde- Každé previnenie proti spravodlivosti a pravde ukladá pôvodcovi previnenia povinnosť nápravy (1459) a to aj vtedy, keď sa mu odpustilo. Keď nie je možné napraviť krivdu verejne, treba to urobiť tajne. Ak toho, kto utrpel škodu, nemožno odškodniť priamo, treba mu dať v mene lásky morálne zadosťučinenie. (2412) Táto povinnosť sa vzťahuje aj na priestupky proti dobrému menu blížneho. Toto morálne a niekedy aj materiálne odškodnenie sa má ohodnotiť podľa veľkosti spôsobenej škody. Zaväzuje vo svedomí.
Sv. Augustín a neskoršie sv. Tomáš Akvinský učili, že akékoľvek klamstvo je nemorálne. Sv. Augustín venoval tejto téme dve diela:
1. «De mendacio» (napísané okolo r. 395), kde podáva svoju definíciu klamstva:
* hovorenie nepravdy s úmyslom obalamutiť
* klamárom je ten, kto má jednu vec v mysli, ale druhú vyjadruje, či už slovom alebo akýmkoľvek spôsobom.
2. «Contra mindacium ad Consentium» (napísané okolo r. 420), kde prichádza k uzáveru, že akékoľvek klamstvo je vždy nedovolené.
Sv. Tomáš argumentuje teologicky i filozoficky. Udáva k tomu štyri dôvody, prečo je klamstvo vždy hriechom* klamstvo nás pripodobňuje diablovi, tak ako pravdovravnosť je charakteristikou Božích detí
Raz keď Otec Pater Amort konal exorcizmus diabol povedal ze vyjde z posadnuteho na sviatok Panny Marie. V den sviatku Panny Marie bol ten posadnuty s Patrom a ked sa ho pytal preco neodysiel. Povedal : ci nevies ze som otvom lži? Knaz prikazuje hovorit pravdu v mene Pana Jezisa Krista. Boh to dopustil aby sme sa poučili jeho prefikanosti.
Mohol by som Vám rozpísať jednej pani, ktorá mi hovorila, že k počuje hlas Ježiša Krista, dokonca sa jej aj sám tak predstavoval. Odovzdávala mi posolstvá (mám ich odložené), v ktorých ju ten hlas povzbudzoval veľa a modliť, robiť veľa dobrých skutkov, dokonca sa aj o mne samom vyjadril, že som pastier na správnom mieste apod. Hovoril aj o jej dcére, ktorá jej predtým zomrela, že je v nebi.
Lenže na základe istých požiadaviek voči mne, ktoré neboli celkom v súlade s mojím pastoračným poslaním, som tej pani povedal, že ten hlas určite nie je od Boha.
Na druhý či tretí deň mi zavolala, že ten hlas sa jej priznal, že je to diabol. A žiaľ, psychický stav tej pani sa tak zhoršil, že sa musela klinicky liečiť na psychiatrii. A to ju ten hlas, ani mňa nežiadal nič zlé!
Klamstvo je samo o sebe ťažkou matériou (grave ex genere suo) V tomto zmysle vypovedá i sv. Písmo. Okrem toho prísnejšie posudzovanie, pokiaľ sa jedná o závažnosť klamstva vyplýva i z faktu, že dnes prostredníctvom masovo komunikačných prostriedkov klamstvo dosahuje nedozierne následky tým, že vyvoláva všeobecnú atmosféru nedôvery, podvodu a neistoty.
Zlo je dôsledkom toho keď človek nemá dostatok Božej lásky. „Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8,28). Svedectvo svätých neprestáva potvrdzovať túto pravdu:
Svätá Katarína Sienská pripomína tým, „ktorí sa rozhorčujú a búria proti tomu, čo sa im prihodí“: „Všetko pochádza z lásky, všetko je zamerané na spásu človeka; všetko, čo Boh robí, robí iba s týmto cieľom.“
Svätý Tomáš Morus krátko pred svojou mučeníckou smrťou potešuje svoju dcéru: „Nemôže sa stať nič, čo by Boh nechcel. A čo chce on, je v skutočnosti to najlepšie, aj keby sa nám to zdalo zlé.“
A lady Juliána z Norwichu tvrdí: „Z Božej milosti som sa naučila, že sa mám pevne pridŕžať viery… a nie menej pevne veriť, že sa všetko skončí dobre… A sama uvidíš, že sa všetko dobre skončí.“ („Thou shalt see thyself that all manner of thing shall be well.“)
Pevne veríme, že Boh je Pán sveta a dejín. Ale cesty jeho prozreteľnosti sú nám často neznáme. Iba na konci, keď sa skončí naše čiastočné poznanie, keď budeme vidieť Boha „z tváre do tváre“ (1Kor 13,12), budeme úplne poznať cesty, po ktorých Boh priviedol svoje stvorenie aj cez drámy zla a hriechu až k odpočinku tej definitívnej Soboty, pre ktorú stvoril nebo i zem.
Klamstvo
Zriedená polopravda je horšia ako lož
<span styl…
Klamať znamená vyjadriť nepravdu s úmyslom uviesť iného do omylu
Materiálne a formálne klamstvo
* ak niekto vie, ako sa objektívne veci majú a pritom hovorí niečo iné
Materiálne klamstvo
* niekto je v omyle o tom, ako sa veci majú, ale úprimne sa vyjadruje podľa svojho presvedčenia, hoci pomýleného
Formálne klamstvo
* hovorí niečo iné než o čom je presvedčený, hoci mylne, aj keby objektívne hovoril pravdu
O hriechu v morálnom zmysle slova, teda započítateľnom hovoríme len vtedy, ak je klamstvo formálne, teda úmyselné. Úmysel uviesť iného do omylu nemusí byť explicitný, je totiž už obsiahnutý v samotnom fakte, že vedome niekomu hovoríme to, o čom vieme, že nie je pravda, pričom vieme, že on to berie vážne.
klamstvo zo žartu (mendicatium iocosum) je také hovorenie nepravdy, keď vieme, že ten, komu je určené vie, ako to myslíme, a teda že to nemyslíme vážne. Nejde teda o klamstvo, pretože tu nie je úmysel uviesť iného do omylu.
hovorenie rozprávok alebo rozličných vymyslených historiek pri ktorých poslucháč vie, že nejde o skutočné príbehy, alebo kde na tom vôbec nezáleží (napr. v rozličných zábavných programoch, kde účinkujúci rozpráva, čo sa mu prihodilo a pod.)
rozprávanie nepravdy samo o sebe bez toho, žeby sa tým niečo komunikovalo iným osobám nemožno tiež považovať za klamstvo (napr. ak niekto hovorí nepravdu len tak do vetra, za neprítomnosti iných osôb, alebo aj za ich prítomnosti, ak ich upozorní, že im to neoznamuje, alebo, že to, čo hovorí nie je pravda, prípadne ak to hovorí cudzím jazykom, ktorému oni nerozumejú atď.)
klamstvo podľa motívov možno rozdeliť na:
úžitkové klamstvo (mendacium officiosum), ktoré súži na vyhnutie sa nejakej škode pre seba alebo pre iných, alebo z ktorého ten, čo klame vyťaží pre seba či pre iných nejaký osoh
škodlivé klamstvo (mendacium damnosum), ktorým sa niekto usiluje uškodiť iným.
Previnenia proti pravde- Každé previnenie proti spravodlivosti a pravde ukladá pôvodcovi previnenia povinnosť nápravy (1459) a to aj vtedy, keď sa mu odpustilo. Keď nie je možné napraviť krivdu verejne, treba to urobiť tajne. Ak toho, kto utrpel škodu, nemožno odškodniť priamo, treba mu dať v mene lásky morálne zadosťučinenie. (2412) Táto povinnosť sa vzťahuje aj na priestupky proti dobrému menu blížneho. Toto morálne a niekedy aj materiálne odškodnenie sa má ohodnotiť podľa veľkosti spôsobenej škody. Zaväzuje vo svedomí.
Sv. Augustín a neskoršie sv. Tomáš Akvinský učili, že akékoľvek klamstvo je nemorálne. Sv. Augustín venoval tejto téme dve diela:
1. «De mendacio» (napísané okolo r. 395), kde podáva svoju definíciu klamstva:
* hovorenie nepravdy s úmyslom obalamutiť
* klamárom je ten, kto má jednu vec v mysli, ale druhú vyjadruje, či už slovom alebo akýmkoľvek spôsobom.
2. «Contra mindacium ad Consentium» (napísané okolo r. 420), kde prichádza k uzáveru, že akékoľvek klamstvo je vždy nedovolené.
Sv. Tomáš argumentuje teologicky i filozoficky. Udáva k tomu štyri dôvody, prečo je klamstvo vždy hriechom* klamstvo nás pripodobňuje diablovi, tak ako pravdovravnosť je charakteristikou Božích detí
Raz keď Otec Pater Amort konal exorcizmus diabol povedal ze vyjde z posadnuteho na sviatok Panny Marie. V den sviatku Panny Marie bol ten posadnuty s Patrom a ked sa ho pytal preco neodysiel. Povedal : ci nevies ze som otvom lži? Knaz prikazuje hovorit pravdu v mene Pana Jezisa Krista. Boh to dopustil aby sme sa poučili jeho prefikanosti.
Mohol by som Vám rozpísať jednej pani, ktorá mi hovorila, že k počuje hlas Ježiša Krista, dokonca sa jej aj sám tak predstavoval. Odovzdávala mi posolstvá (mám ich odložené), v ktorých ju ten hlas povzbudzoval veľa a modliť, robiť veľa dobrých skutkov, dokonca sa aj o mne samom vyjadril, že som pastier na správnom mieste apod. Hovoril aj o jej dcére, ktorá jej predtým zomrela, že je v nebi.
Lenže na základe istých požiadaviek voči mne, ktoré neboli celkom v súlade s mojím pastoračným poslaním, som tej pani povedal, že ten hlas určite nie je od Boha.
Na druhý či tretí deň mi zavolala, že ten hlas sa jej priznal, že je to diabol. A žiaľ, psychický stav tej pani sa tak zhoršil, že sa musela klinicky liečiť na psychiatrii. A to ju ten hlas, ani mňa nežiadal nič zlé!
Klamstvo je samo o sebe ťažkou matériou (grave ex genere suo) V tomto zmysle vypovedá i sv. Písmo. Okrem toho prísnejšie posudzovanie, pokiaľ sa jedná o závažnosť klamstva vyplýva i z faktu, že dnes prostredníctvom masovo komunikačných prostriedkov klamstvo dosahuje nedozierne následky tým, že vyvoláva všeobecnú atmosféru nedôvery, podvodu a neistoty.
Zlo je dôsledkom toho keď človek nemá dostatok Božej lásky. „Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8,28). Svedectvo svätých neprestáva potvrdzovať túto pravdu:
Svätá Katarína Sienská pripomína tým, „ktorí sa rozhorčujú a búria proti tomu, čo sa im prihodí“: „Všetko pochádza z lásky, všetko je zamerané na spásu človeka; všetko, čo Boh robí, robí iba s týmto cieľom.“
Svätý Tomáš Morus krátko pred svojou mučeníckou smrťou potešuje svoju dcéru: „Nemôže sa stať nič, čo by Boh nechcel. A čo chce on, je v skutočnosti to najlepšie, aj keby sa nám to zdalo zlé.“
A lady Juliána z Norwichu tvrdí: „Z Božej milosti som sa naučila, že sa mám pevne pridŕžať viery… a nie menej pevne veriť, že sa všetko skončí dobre… A sama uvidíš, že sa všetko dobre skončí.“ („Thou shalt see thyself that all manner of thing shall be well.“)
Pevne veríme, že Boh je Pán sveta a dejín. Ale cesty jeho prozreteľnosti sú nám často neznáme. Iba na konci, keď sa skončí naše čiastočné poznanie, keď budeme vidieť Boha „z tváre do tváre“ (1Kor 13,12), budeme úplne poznať cesty, po ktorých Boh priviedol svoje stvorenie aj cez drámy zla a hriechu až k odpočinku tej definitívnej Soboty, pre ktorú stvoril nebo i zem.
Klamstvo
Zriedená polopravda je horšia ako lož
<span styl…