Zriedená polopravda je horšia ako lož

Zriedená polopravda je horšia ako lož. Polopravda je lož s dlhými nohami. Polopravda ich má dlhšie, je zákernejšia - vyšmykne sa, ukryje, zatají. Nedá sa tak ľahko odhaliť. Polopravda nie je polovičná pravda, ale zamaskovaná lož. O to viac si treba dávať na polopravdy pozor.

Polopravda býva horšia ako zjavné klamstvo. Podobne, falošný priateľ je horší ako otvorený nepriateľ. Keď satan nemôže zviesť kresťana klamstvom, zvedie ho polopravdou. Je to čistý jed!!!
Klamstvo nás pripodobňuje diablovi, tak ako pravdovravnosť je charakteristikou Božích detí
* klamstvo rozbíja spolužitie ľudí
* likviduje dobré meno toho, kto klame a zbavuje ho viery hodnosti
* pozbavuje toho, kto klame spásy

Klamstvá, polopravdy a manipulácia
Klamstvá zlého ducha sú podľa sv. Antona zvyčajne sprevádzané časťou pravdy. Táto pravda, aj keď je minimálna, má svoju dôležitú úlohu pri zachytávaní dobrých ľudí, ktorí túžia po pravde. V jednoznačne: „V synagóge bol človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ (Mk 1,23-25). „Urobil to preto, aby spolu s pravdou („Viem, kto si: Boží Svätý“) diabol nezasieval semeno svojej zloby, a odmietol od začiatku počúvať pravdu zmiešanú s klamstvom” (VA 26,1)[2].

Druhy klamstiev:

Polopravda: Ide o skutočnosť, kedy jedinec niečo podstatné vynechá, a tým vedome necháva druhého v mylných predstavách. Aktér si uspokojí svoje svedomie, pretože nezaklamal úplne, ale pravdu interpretoval tak, ako sa mu zdalo v danom momente vhodné či výhodné. Z toho môžu vznikať veľké nedorozumenia, pretože práve polopravda môže byť nebezpečnejšia ako úplná nepravda, keďže je nespochybniteľná.

ZAMLČOVANIE: Ak bolo v určitej skupine dohodnuté, že sa budú ľudia vzájomne informovať, mlčanie o určitých skutočnostiach je ekvivalentom klamstva.

ZAHMLIEVANIE: Vzniká vtedy, ak hovoríme o skutočnosti, ktorá sa vzdiaľuje podstate problému. Aktér hovorí o nadbytočných, okrajových informáciách, ktorými chce odviesť pozornosť od predkladanej nepravdy.

MILOSRDNÁ ALTRUISTICKÁ LOŽ: Nemusí spôsobovať konflikt, pretože obaja aktéri situáciu zvyčajne flexibilne pochopia a porozumejú jej. Môže ísť o zníženie traumy z pravdy. Konkrétny význam záleží na dôležitosti informácie. Môže byť rozdielna aj v závislosti od prijatia kultúrnych vzorcov society v konkrétnej kultúre. Napríklad milosrdná lož bola u nás v minulosti rozšírená najmä pri diagnostikovaní závažného ochorenia, kedy sa pacientovi nepodali presné informácie o jeho zdravotnom stave. Pravdivo bola informovaná len rodina, resp. iná osoba. V iných krajinách sa to považovalo za neetické. V súčasnosti sa preferuje pravdivé informovanie.

OBRANNÁ LOŽ: Je blízka milosrdnej lži, volíme ju vtedy, keď hrozí, že odhalenie pravdy bude mať katastrofálny dôsledok. Často „Pravda povedaná so zlým úmyslom je niekedy podlejšia než všetky klamstvá, ktoré možno vymyslieť“, sformuloval William Blake a je na nás, aby sme citlivo vyhodnocovali vzniknuté situácie.

OMYL: Ide o situácie, kedy jedinec hovorí, písomne prezentuje ním dedukovaný výrok na základe predchádzajúcich informácií, ktoré sa však môžu rýchlo meniť. V danej chvíli jedinec nemusí a niekedy ani nemôže vedieť, že hovorí nepravdu, ide o omyl, nie klamstvo. Klamstvom sa stáva až vtedy, ak zistí správnosť informácie a neurobí okamžitú nápravu.

DIAGNOSTICKÉ KLAMSTVO: Pri niektorých duševných poruchách si človek nie je vedomý, že klame. Je presvedčený o skutočnostiach, ktoré nie sú pravdivé, že sa naozaj tak stali. V jeho skreslenej realite sa môžu javiť veci inak, ako v skutočnosti sú. Výpadky pamäti zapĺňa vlastnými vysvetleniami a konfabuláciami, ktoré sa stali v minulosti. Môže ísť o symptómy pri psychotických poruchách, ale aj pri alkoholizme, obsedantno kompulzívnej poruche, schizofrénii a pod.

SEBAKLAM: O sebaklam ide vtedy, ak človek presvedčí sám seba o pravdivosti výroku, situácie, ktorý nezodpovedá skutočnosti. Môže byť vedomý a nevedomý, resp. tvoriť prienik. V niektorých prípadoch ide o psychickú poruchu (mentálna anorexia, bulímia, ortorexia, paranoia) alebo aj o silnú túžbu, aby veci boli vnímané tak, ako chce. Transformuje ich do tej miery, že klame sám seba. Viditeľné je to vtedy, keď má potrebu o tom stále hovoriť, pretože v prvom rade presviedča sám seba a potom okolie o svojej „nepravdivej pravde“.

PSEUDOKLAM: Pri dosahovaní niektorých výkonov je malé klamanie samého seba niekedy prospešné, nevyhnutné, dokonca motivujúce, pretože môže ísť o efekt sebapovzbudzovania, nabíjanie sa pozitívnou energiou, dodávanie si odvahy, možno aj zvýšeným hodnotením seba samého.
Typy detských klamstiev

Inštrumentálna, zámerná lož: Snaha zabrániť prezradeniu vlastnej viny a získať odmenu alebo prospech. Táto lož súvisí s ontogenetickými osobitosťami, mení sa v priebehu vývinu a je na etike, výchovnom pôsobení a mediálnych vzoroch, do akej miery neodhalené klamstvá môžu poškodiť osobnosť dieťaťa.

Neinštrumentálna, nezámerná lož predstavuje rôzne alternatívy:

Zbožné priania – Sú typické pre malé deti, sú vyvolávané detskou túžbu po tom, aby boli veci lepšie, ako sa v skutočnosti javia. Deti zveličujú, čo všetko doma majú, akí sú ich rodičia, súrodenci a pod.

Bájne klamanie – Dieťa nedokáže rozlíšiť fantáziu od skutočnosti. U malých detí je tento stav považovaný za normálny. O poruche uvažujeme vtedy, ak pretrváva aj v školskom veku.

Nutkavé klamanie – Dieťa si je vedomé, že nehovorí pravdu, ale nevie, prečo to robí, nie je mu jasný jeho vlastný motív; klame pri rôznych situáciách, aj keď nemá z toho okamžitý ani dlhodobý prospech. Správnou výchovou po čase vymizne.

Prosociálne klamstvo – Zámerná lož, kedy bývajú v pozadí skryté pozitívne motívy, napr. neprezradiť kamaráta, skupinu, krádež a iné neetické situácie, ktorých dieťa bolo svedkom.

Nevedomá obrana – Dieťa nie je schopné samo sebe priznať, že sa dopustilo niečoho zlého a tiež podvedome tento stav tají. Skrýva nejaké veci, obviňuje niekoho zo zlých skutkov a pod.

Pinocchiov efekt
Ide opresvedčenie, že klamár sa prezradí sám, stačí ho len pozorne sledovať. Klamári vďaka médiám, prostredníctvom návodov, marketingových trikov, špeciálne mierenou komunikáciou dokážu byť neskutočne rafinovaní, ľahko im naletia nielen deti, ale aj dospelí. Dieťa je najjednoduchším objektom toho, ako prostredníctvom klamstva možno zarobiť peniaze. Obrovská paleta ponúk v televízii počas reklamných spotov, rozličné ponuky na internete prinášajú túžbu tieto veci vlastniť.
Každá doba prináša sofistikovanejšie, premyslenejšie spôsoby klamstiev a podvodov. Keďže je v živote ťažké sa klamstvu vyhnúť, v rovine edukácie je dôležité sledovať koherentnosť verbálneho aj nonverbálneho prejavu. Ak človek, pre ktorého je charakteristická gestikulácia, pri kľúčových otázkach napríklad prestane používať pohyby rúk a tela, možno predpokladať, že klame.

Pozorujme niektoré príznaky klamstva:
vyhýbanie sa očnému kontaktu,
natáčanie sa k adresátovi bokom,
odkláňanie tela, pri sede odklon kolien, chodidiel,
mimovoľné pohyby rúk, hlavy,
priškrtený hlas, menej úsmevu (u niektorých ľudí aj postavenie sa vyzývavo čelom k adresátovi a veľmi upriamený pohľad do očí),
strnulý až vyzývavý pohľad,
takmer dokonalá súhra rúk,
bezdôvodný úsmev.

Buď je klamár veľmi pokojný a vyrovnaný, na čo sa naozaj cielene sústredil, aby tak pôsobil; alebo je nervózny a nesústredený, v jednej vete si mnohokrát protirečí a neuvedomuje si to; je oveľa pozornejší a ústretovejší ako obvykle; zahŕňa okolie množstvom nových informácií aj súkromného rázu, aj keď to predtým nikdy nerobil; predstiera dobrú náladu, pohodu, maskuje svoje vyjadrenia humorom, smiechom, pospevovaním.

Pri klamaní často vidieť tzv. „Pinocchiov efekt“, podvedome sa dotýka úst, uší, trie si bradu, chytá si vlasy, oči, či nos, ide o zvýšenú gestikuláciu a haptiku (ontogenetický regres).

Podstatu klamstva predstavuje snaha získať výhody v najrôznejších podobách: materiálne, psychické uprednostnenie; vyhnutie sa trestu, zachovanie reputácie, zlepšenie postavenia, ubránenie sa nebezpečenstvu, zabávanie sa na úkor iných; môže ísť aj o strach priznať skutočnú realitu, preto sa uchyľujeme k jej skresleniu, aby nám to vyhovovalo, aby nás to zvýhodňovalo, pobavilo, ponížilo iných. Inokedy pravdu deformujeme do tej miery, že klamstvo zvnútornime do „absolútnej pravdy“.

V knihe Život sv. Antona, ktorú o jeho skúsenostiach napísal sv. Atanáz, sa dozvedáme o duchovných klamstvách, ktorým je potrebné správne porozumieť a dešifrovať ich.
Duchovné klamstvá majú charakter falošných vízií a falošných chýrov s cieľom znepokojiť človeka. Tieto pokušenia majú imaginatívny charakter – t. j. človek zdanlivo zachytáva predmety, ľudí i hlasy, ktoré pôsobia priam šokujúco, ale ktoré v skutočnosti nejestvujú.

Príklad takejto falošnej vízie sv. Atanáz uvádza v 11. diele knihy o sv. Antonovi. Píše: „Nepriateľ, ktorý si všimol horlivosť sv. Antona a chcel mu v tom zabrániť, postavil na cestu, kadiaľ prechádzal, veľkú striebornú hrudu. Keď ju Anton zbadal, začal logicky uvažovať: „Odkiaľ sa v púšti berie takýto veľký kus čistého striebra? Táto cesta nie je frekventovaná, nie sú tu žiadne stopy po ľuďoch, ktorí by tadiaľto prešli. Nemohla niekomu padnúť z voza bez toho, aby si to všimol, pretože je obrovská. A keby aj, ten, kto ju stratil, by sa celkom isto vrátil a hľadal ju.“ Na základe tejto krátkej úvahy sv. Anton zistil, že ide o víziu zlého ducha, ktorý ho chcel odkloniť od jeho základného nasmerovania. Nahlas povedal: „Nebudeš mi brániť v mojej ceste, diabol.“ Akonáhle zazneli tieto slová, hruda drahého kovu sa rozplynula ako kúdol dymu“ (VA 11,1)[1].

Jedna zo starých apoftegiem hovorí o tom, ako dvaja démoni pozorujú človeka, ktorý sa zohol na ulici a niečo našiel. S radosťou sa pozerá na svoj nový objav a mladší z diablov sa nespokojne pýta toho druhého, skúsenejšieho: „Čo to našiel, že vyzerá taký šťastný?“ Jeho kolega mu odpovedá: „Našiel kúsok pravdy. Znepokojený pokušiteľ pokračuje v otázke: „A my mu to dovolíme, aby bol šťastný z nájdenej pravdy?“ Starší diabol mu pokojne odpovedá: „A prečo nie? Veď je to len zlomok pravdy, a úbohý nálezca si myslí, že našiel celú pravdu. Tento zlomok pravdy môžeme spokojne zapojiť do našich plánov.“
Žijeme vo svete poloprávd a názorových zmätkov. Netreba sa nechať vtiahnuť do tohto sveta. Tak, ako to urobil Ježiš. Umlčal posadnutého zlým duchom a nedovolil mu, aby vyslovoval pravdu zmiešanú s klamstvom. Statoční ľudia vždy žili a žijú z nadčasových právd, ktoré nám denne zaznievajú vo Svätom písme i v postoji Cirkvi k otázkam dnešnej doby.
Milí priatelia, sv. Anton pustovník žil v 4. storočí, ale v mnohých svojich postojoch a názoroch má čo povedať i človeku dnešnej doby. Nech nám jeho príklad pomôže eliminovať duchovnú samotu, vidiny falošných hodnôt a nepočúvať pravdy zmiešané s klamstvom.

Duchovné klamstvá, polopravdy
Čo je klamstvo?
Klamstvo