Atentát na Tisa predchádzal vzniku Slovenského štátu pred 80 rokmi.

12. marca 1939 predsedu autonómnej slovenskej vlády Karola Sidora v skorých ranných hodinách navštívila nemecká delegácia vedená štátnym sekretárom na ministerstve zahraničia Dr. Wilhelmom Kepplerom so zámerom, aby Slováci vyhlásili samostatnosť. Sidor vyhlásil, že ostáva pri rozhodnutí slovenských ústavných činiteľov, že Slováci nepodniknú nič, čo by mohlo ohroziť spoločný štát s Čechmi. Ale ak by sa tento štát vplyvom vonkajších či vnútorných udalostí mal rozpadnúť, budú sa usilovať za každú cenu zachrániť slovenský národ a jeho štát.

Vo večerných hodinách v úzkej Kostolnej uličke pred kláštorom jezuitov, v ktorom býval počas svojho pobytu v Bratislave Jozef Tiso, vybuchlo auto naplnené ekrazitom. Výbuch odhodil prítomných ľudí do vzdialenosti 4-6 m a zabil jedného obchodníka, ktorý sa nachádzal v osudový moment pri aute. Krátko pred výbuchom bola pred národným divadlom demonštrácia. Páchatelia výbuchu asi zamýšľali, že opustené auto policajti presunú z úzkej Kostolnej ulice do nádvoria radnice, kde bolo v tom čase niekoľko stovák policajtov a četníkov. Po výbuchu policajti začali prehľadávať aj ďalšie okolité budovy a v radnici našli podozrivý kufor so zapáleným knôtom, ktorý sa im podaril v posledných chvíľach zneškodniť. V tú istú noc vybuchla i nálož pri vládnej budove pri moste (dnes Starý most) a tretia bomba bola umiestnená v záhrade bytu predsedu vlády Karola Sidora, avšak nevybuchla (pri Palisádach). Neskoršie sa ukázalo, že tieto atentáty mali na svedomí agenti nemeckých tajných služieb, aby destabilizovali situáciu v Česko-Slovensku.

Situácia na Slovensku bola v tom čase veľmi napätá. Významné verejné budovy a dôležité dopravné a strategické objekty na Slovensku boli obsadené československým vojskom a četníctvom. Českí generáli vyhlásili na Slovensku stanné právo. Uväznili a odvliekli do Čiech vyše 250 popredných slovenských činiteľov.

13. marec 1939 V skorých ranných hodinách krátko po polnoci priniesli Tisovi do Bánoviec nad Bebravou úradné pozvanie od samotného nemeckého konzula von Druffela na stretnutie do Berlína s nemeckým ríšskym kancelárom Adolfom Hitlerom.

Tieto historické udalosti si pripomenieme v sobotu 16. marca 2019 v Bratislave na Župnom námestí o 18.00 na zhromaždení, ktoré bude zároveň aj vlastivednou prezentáciou. Návštevníci zhromaždenia si budú môcť vypočuť príhovory, ktoré odzneli práve 14. marca 1939: podanie demisie predsedu autonómnej vlády Karola Sidora, referovanie Jozefa Tisa o svojej návšteve u Hitlera a hlasovanie o vyhlásení Slovenského štátu.

Miroslav Vetrík – Zvolávateľ zhromaždenia a organizátor Korunovačných slávností v Bratislave

svetlosveta.sk/…redchadzal-vzniku-slovenskeho-statu-pred-80-rokmi/

Roberto 55
Nemci sem nedohrnulu vdaka nezmyselnemu SNP. SNP zacalo prave pre prichod nemcov a to predcsane. Dovod, preco nemci prisli bol ten, ze velickovskí banditi povrazdili na dvore martinskych kasarní nemecku vojensku misiu, vratane zien a detí, vracjucu sa z Rumunska 28. augusta 1944:
[12. augusta] Minister vnútra SR A. Mach odkázal po generálovi A. Malárovi jednému z vedúcich Benešových ľudí na Slovensku Jánovi Ursí-nymu, o ktorom vedel, že sa tajne schádza aj s komunistami, aby sa varovali predčasných akcií, ktoré by mohli vyvolať tvrdú reakciu Nemeckej ríše.
[18. augusta] Veličkova partizánska skupina prepadla sklady proviantu v Turanoch.

■ [19. augusta] Partizáni z jednotky Čapajev vyhodili železničný most na trati Kysak - Margecany.
[24. augusta] Partizánske organizačné skupiny, ktoré Ukrajinský štáb partizánov ZSSR vysadil na slovenskom území, začali vyvíjať intenzívnu záškodnícku činnosť. Zničili tunely pri Strečne a Kraľovanoch, čím prerušili dopravné spojenie na trati Žilina - Košice. Príslušníci 1. partizánskej skupiny Čapajev prepadli železničný uzol Margecany, pričom zavraždili sedem osôb (z nich jednu ženu), úplne zničili železničnú stanicu a mínami rozbili šesť lokomotív. Potom zapálili asi 300 nákladných vagónov plných slovenského dreva, ktoré zhoreli. Ušli na odcudzených autách a na mieste zastrelili ešte dvoch zajatých Nemcov.
Nemecký vyslanec v Bratislave H. E. Ludin požiadal prezidenta SR o súhlas na vyslanie niekoľkých nemeckých vojenských jednotiek na Slovensko proti výčinom partizánov. Prezident Tiso predbežne na to nedal súhlas, lebo si chcel overiť, aká je skutočná situácia.
[27. augusta] Partizáni a vojaci, ktorí sa k nim pridali na rozkaz tamojšieho veliteľa posádky Miloša Veselá, obsadili Ružomberok. Hneď napadli nemeckú vojenskú jednotku a malý oddiel SS, pričom zabili asi sto nemeckých vojakov a zajali 67 príslušníkov Nemeckej strany (včítane 4 žien), ktorých na noc uväznili a na druhý deň ráno spolu s ďalšími (asi 24) uväznenými ružomberskými civilmi ich vyviedli do priestoru Podsuchá - Biely Potok a tam ich všetkých povraždili. Bola to prvá hromadná vražda na území Slovenskej republiky. Podľa iných prameňov vraždenie trvalo niekoľko dní, zavraždených bolo 146 osôb a partizáni používali trieštivé náboje (dum--dum). Byty povraždených občanov Ružomberka povstalci vyrabovali.

■ V Sklabini pri Turčianskom Sv. Martine príslušníci 1. čs. partizánskej brigády zastrelili handlovského krčmára Frömmela, jeho šoféra a dvoch závozní-kov. Okrem nich tam do polovice septembra partizáni zavraždili 100 až 150 osôb, medzi nimi aj ženy, zväčša nemeckej národnosti z toho okolia.

■ Partizáni z jednotky Za slobodu Slovanov obsadili Brezno nad Hronom a zavraždili štyroch vedúcich Slovákov: primátora mesta, poslanca Františka Slameňa, vedúceho notára Alexandra Bothára, obchodníka Valentínyho, roľníka Dolňana. Ťažko poranili predsedu okresného súdu Dr. Pavla Denka a nadporučíka v zálohe, učiteľa a veliteľa HG Júliusa Plška. Svedkom týchto vrážd a zranení bol obvodný tajomník HSĽS v Brezne Lukáš Žiak, ktorému sa podarilo zachrániť tak, že po prvej salve s prestelenou nohou vyskočil z korby nákladného auta, ktorým doviezli túto skupinu občanov do lesa, kde ich likvidovali.

■ [27. - 28. augusta] V noci sovieti vysadili v chotári Sklabine 19--člennú partizánsku organizátorskú skupinu Teodora Polu.

■ Slovenskí katolícki biskupi sa zišli na spoločnej porade v Banskej Bystrici. Vydali Ohlas k veriacim, ktorým vyzývali na zachovanie pokoja: „Doteraz sme boli krajinou pokoja a poriadku, a práve preto mohol každý nerušene konať svoje povinnosti a prácu. Vyzývame a napomíname všetkých veriacich, aby pokoj a poriadok naďalej zachovali a nenarušovali ho, lebo ináč len sami by sme mali z toho škodu."
[28. augusta] Partizáni zadržali v Turčianskom Sv. Martine medzinárodný rýchlik, v ktorom sa vracala z Rumunska nemecká vojenská misia na čele s podplukovníkom Walterom E. A. Ottom. Úlisné z vlaku vylákali všetkých 28 (podľa iných prameňov 24, vrátane 3 žien) členov misie a pri pokuse o ich odzbrojenie na rozkaz sovietskeho partizánskeho veliteľa P. A. Velička ich všetkých zavraždili. (Podľa iných prameňov jedna žena a dievča, ktoré boli iba poranené, po ošetrení v nemocnici boli prepustené.) Masakru zavelil vykonať slovenský dôstojník poručík Cyril Kuchta (nositeľ slovenského vojenského vyznamenania Pamätná medaila účastníkov poľského vojnového ťaženia 1939, ako aj nemeckého vyznamenania Za hrdinstvo, ktoré dostal 4. júla 1941 v boji proti ZSSR) na rozkaz sovietskeho partizánskeho veliteľa P. A. Velička a proti mienke svojho nadriadeného veliteľa posádky podplukovníka Emila Perku, ktorý predvídal, že by to bola provokácia voči Nemcom. Najnovšie (2005) očitý svedok tej udalosti Martin Horský vypovedal, že nemeckú skupinu tvorilo 24 osôb, z toho dve ženy a dve dievčatá. Jedna žena bola zastrelená, druhá a dve deti boli poranené. Aj niekoľko nemeckých vojakov zostalo iba zranených. Mŕtvych naložili hneď na nákladniak a odviezli k partizánom do Sklabine. Zranených najprv ošetrili a potom odviezli „na výsluch" pravdepodobne tiež tam. Aj tých potom partizáni všetkých vyvraždili. Veliteľ Veličko hlásil do Kyjeva na ústredný partizánsky štáb, že „bola likvidovaná nemecká diplomatická misia v počte 32 ľudí" (Pravda, 27. 8. 2005).

■ Takýto čin nemohol nevyvolať tvrdú reakciu Nemeckej ríše. Podobné výčiny Hitler pravidelne pomstil hroznými represáliami, ako desaťnásobnou decimáciou obyvateľstva, alebo aj zrovnaním so zemou celej obce, v ktorej sa to stalo. Štefan M. Sokol to označil ako „nezmyselný anarchistický kúsok (...), za ktorý vinníkov dosiaľ nik nevzal na zodpovednosť" (.Literárny týždenník, 21.8. 1997, s. 20). Zdá sa však, že táto masakra nebola vyvolaná iba príležitostným zmocnením sa nemeckej vojenskej misie, ale pravdepodobnejšie všetko už bolo pripravené zo strany partizánskeho vedenia na začatie masových akcií. V ten istý deň sa totiž uskutočnil celý rad násilných partizánskych akcií na rozličných miestach, pri ktorých zahynulo mnoho obetí, ktorých počet nikdy nebol presne vyčíslený.

■ V Ľubochni partizáni prepadli 20-člennú strážnu jednotku nemeckých detských táborov, a napriek tomu, že sa im vzdali, všetkých aj s ich telefonistkou zavraždili pred hotelom Fatra. Podľa iných prameňov išlo o 18 osôb.

■ V Liptovskom Sv. Mikuláši partizáni zajali a zastrelili asi sedem nemeckých vojakov.

■ Revolučný závodný výbor v železničných dielňach vo Vrútkach vydal vyhlásenie: „Vyhlasujeme našu dielňu za oslobodené územie Československej republiky a v mene jej vlády preberá Závodný výbor vedenie dielne do svojej moci."

■ Na ultimatívne naliehanie nemeckého vyslanca H. E. Ludina prezident J. Tiso aj vláda SR teraz už dali súhlas, aby na Slovensko prišli nemecké vojenské jednotky na pomoc proti partizánom. V noci nemecké vojská začali prenikať na územie Slovenska a bojovať proti partizánom a povstalcom.

■ Náčelník Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia hlásil náčelníkovi generálneho štábu Červenej armády, že veliteľ partizánskeho zjednotenia P. A. Veličko spoločne s podplukovníkom J. Golianom a náčelníkom posádky Turčianskeho Sv. Martina E. Perkom oznamujú, že 28. augusta ukutočnili schôdzku 128 dôstojníkov a uzniesli sa na spoločnom boji proti Nemcom.

■ Vláda SR na svojom večernom zasadaní prijala protipartizánske opatrenia: súbor nariadení na upevnenie disciplíny v armáde, vyhlásila územie SR za frontové operačné územie a prijala hospodárske opatrenia súvisiace s pobytom nemeckej armády na Slovensku.

■ [29. augusta] Nemecké vojenské jednotky postupovali v „očisťovaní Slovenska od partizánskych bánd". Obsadili Čadcu a tiahli na Žilinu, Považskú Bystricu a Trenčín, kde museli tvrdo bojovať proti povstaleckým vojskám.

■ Keď sa plukovník gen. štábu armády SR Ján Golian, ktorý už dávno predtým spolupracoval s československým odbojom a medzitým prijal vymenovanie E. Beneša za náčelníka štábu československej armády na Slovensku, popoludní dozvedel o prenikaní nemeckých jednotiek na Slovensko, nariadil všetkým posádkam bojovú pohotovosť.
29august1944.sk/pravda-o-snp/21-kalendarium-roku-1944

Z uvedeneho iba vyplyva, ze partizani vrazdili civilne obyvatelstvo, co je pravda-viem to od mojich rodicov aj starich rodicov. Partizani robili svinstva spolu s rusmi-komunistami (pre rusov bolo zabijanie nevinnich za bolsevizmu bezne)
Potvrdzuje to, ze keby nebolo SNP, tak by nebolo tolko obeti, bolo uplne zbytocne.
Slovaci nikdy neboli fašisti ani nacisti (taliani na cele s Musolinim a nemci s Hitlerom ano).
Kedze Slovaci boli katolici, tak nas nepriatelia nasej statnosti ako bol prvy Slovensky stat snazia nalepkovat zle. Taky Tuka bol extremista, ale ostatni chranili iba Slovakov a ludia sa mali dobre, lebo dr. Jozef Tiso robil vsetko najprv pre dobro naroda.
Smutne je, ze politici z okolitich statov by boli najradsej Slovensko rozdelili do svojich statov a tak by vobec nebolo....