Prijímanie na ruku – legitímna neposlušnosť. O tejto forme podávania Eucharistie nebola na koncile vôbec reč a vôbec nie je súčasťou nasledujúcej liturgickej reformy. Prijímanie na ruku – legitímna …Viac
Prijímanie na ruku – legitímna neposlušnosť. O tejto forme podávania Eucharistie nebola na koncile vôbec reč a vôbec nie je súčasťou nasledujúcej liturgickej reformy.
Prijímanie na ruku – legitímna neposlušnosť. O tejto forme podávania Eucharistie nebola na koncile vôbec reč a vôbec nie je súčasťou nasledujúcej liturgickej reformy
O prijímaní na ruku na koncile a v liturgickej reforme nebola vôbec reč. Táto prax sa opiera o odbojné diecézy zo severnej Európy. Pavol VI. ju pripustil iba ako výnimku pre diecézy, ktoré už pristúpili na tento zlozvyk.
Ale pri prvom výročí jeho smrti Bussola Quotidiana pripomína biskupa Juana Laiseho, ktorý pojednáva o prijímaní na ruku a stavia sa rozhodne proti tomu, aby bolo zavedené v jeho diecéze, pretože je v rozpore z celocirkevne platným zákonom.
Až do 26. apríla 1996 argentínsky episkopát jednoznačne odmietal indultom Pavla VI. pripustiť podávanie na ruku. Práve tohto dňa v argentínskej biskupskej konferencii dosiahla väčšinu tá časť prelátov, ktorí chceli pripustiť prax v rozpore s univerzálnym zákonom Cirkvi.
Rím tento indult schválil dekrétom Memoriale Domini, ktorý jasne hovorí o zákaze prijímania na ruku, a pripúšťa ju len v tých diecézach, kde bol tento zlozvyk nezákonne zavedený a kde sa biskupi domnievajú, že už nemajú inú možnosť, než ho tolerovať. »Svätý Otec pripúšťa, aby biskup podľa svojho zdravého uváženia a svedomia povolil tento spôsob podávania svätého prijímania«.
Vtedy biskup v San Luis Juan Rodolfo Lasise podľa svojho poznania a svedomia usúdil, že tento obyčaj nepokladá za vhodný. Toto jeho rozhodnutie ihneď mnohí interpretovali ako porušenie jednoty biskupov a „odboj“ proti platnej smernici. Biskup Lais sa radil s rôznymi rímskymi kompetentnými dikastériami, ktorá jednomyseľne schválila jeho rozhodnutie.
22. júla ubehlo 10 rokov od jeho úmrtia. Ako emeritný biskup sa uchýlil do konventu v San Giovanni Rotondo, kde predtým žil sv. P. Pio, ktorého Argentínčan veľmi uctieval. Mons. Laise tu potom pôsobil ako spovedník pútnikov, deň čo deň po dobu viac ako dvadsať rokov takmer až do svojej smrti vo veku 93 rokov.
Prvá kniha na tému prijímania na ruku
Je mnoho aspektov, ktoré by si zaslúžili pripomenutie, ale sústreďme sa na knihu, ktorú publikoval, aby vyložil svoj postoj vo vyššie uvedenej situácii (Comunione sulla mano, Documenti e storia. Cantagalli, Siena 2016) a túto tému tiež predniesol v Aula Magna Inštitúte Augustinianum v Ríme. Bola to pravdepodobne prvá kniha na tému prijímania na ruku. Argentínsky prelát prehĺbil ako historické aspekty, tak postoje teológov a kanonistov k spôsobu podávania Eucharistie a tiež vplyvu tohto spôsobu na zbožnosť a spiritualitu veriacich.
Kniha je veľmi detailne štruktúrovaná a obsahuje aj prílohu historických aspektov a kontextov, z ktorých tieto dokumenty vychádzajú. Toto všetko umožňuje pochopiť mens legislatoris, tj. intencie zákonodarcu (Pavla VI.), Na ktorých spočíva kľúč k interpretácii zákona.
Keď odpovedal na základné argumenty, ktoré mali ospravedlňovať prax na ruku, uzatvára svoju štúdiu úvahou o konkrétnej aplikácii vyloženú na mnohých stránkach knihy.
Ako najdôležitejšie sa javia zabudnuté pravdy, ktoré stoja v priamom rozpore s niektorými prijatými ideami.
Mnohých predovšetkým prekvapí, že o tejto forme podávania Eucharistie nebola na koncile vôbec reč a že vôbec nie je súčasťou nasledujúcej liturgickej reformy. V skutočnosti táto prax, ktorá je v rozpore so všetkými príslušnými normami, bola zavedená bez akéhokoľvek povolenia v niektorých oblastiach severnej Európy a Pavol VI. ihneď na to reagoval v roku 1965 oznámením, ktoré nariaďuje návrat k praxi do úst, ale tieto zásahy najvyššej autority nemali vôbec žiadny ohlas.
Pretože odpor bol veľmi húževnatý, začali úvahy o možnosti poskytnúť osobitný indult miestam, ktoré by neboli ochotná poslúchnuť, aj keď bolo zrejmé, že je to prax veľmi diskutabilná a nebezpečná a môže podkopať vieru veriacich v reálnu prítomnosť Pána v Eucharistii. Pavol VI. podľa svojich vlastných slov sa nemohol vyhnúť úsiliu o eventuálnu obnovu a radil sa sub secreto so svetovým episkopátom, ako vyriešiť túto evidentnú neposlušnosť. Väčšina biskupov pokladala novú prax za nebezpečnú.
Výsledkom bolo, že pápež nariadil Kongregácii pre posvätné obrady spracovať dokument o nevhodnosti praxe podávania na ruku, a to z viacerých dôvodov (naukových, liturgických, pastoračných atď.) – Stalo sa tak 29. mája 1969, kedy kongregácia vydala inštrukciu Memoriale Domini, ktorá obsahuje platnú legislatívu, zakazuje podávanie na ruku a zachováva v platnosti všeobecný spôsob, ktorému sa majú podriadiť veriaci a aj klérus.
Avšak (a to je tým kameňom úrazu, pozn. Prekl.), kde tento nedovolený spôsob bol zakorenený, predpokladá inštrukcia indult len pre tie sektory, ktoré by neboli ochotné poslúchnuť a rešpektovať všeobecný zákon. V tých prípadoch, »aby sa pomohlo biskupským konferenciám plniť svoje pastoračné úlohy, za dnešnej situácie viac nezriadené než kedykoľvek inokedy (pri aplikácii väčšiny dvoch tretín), môžu požiadať v Ríme o udelenie indultu a každý biskup podľa svojej úvahy a svedomia môže potom povoliť prijímanie na ruku vo svojej diecéze.
Pokračovanie
Nicola Bux – Nuova Bussola Quotidiana
Preklad A. Č.
alianciazanedelu.sk/archiv/6818
Prijímanie na ruku – legitímna neposlušnosť. O tejto forme podávania Eucharistie nebola na koncile vôbec reč a vôbec nie je súčasťou nasledujúcej liturgickej reformy
O prijímaní na ruku na koncile a v liturgickej reforme nebola vôbec reč. Táto prax sa opiera o odbojné diecézy zo severnej Európy. Pavol VI. ju pripustil iba ako výnimku pre diecézy, ktoré už pristúpili na tento zlozvyk.
Ale pri prvom výročí jeho smrti Bussola Quotidiana pripomína biskupa Juana Laiseho, ktorý pojednáva o prijímaní na ruku a stavia sa rozhodne proti tomu, aby bolo zavedené v jeho diecéze, pretože je v rozpore z celocirkevne platným zákonom.
Až do 26. apríla 1996 argentínsky episkopát jednoznačne odmietal indultom Pavla VI. pripustiť podávanie na ruku. Práve tohto dňa v argentínskej biskupskej konferencii dosiahla väčšinu tá časť prelátov, ktorí chceli pripustiť prax v rozpore s univerzálnym zákonom Cirkvi.
Rím tento indult schválil dekrétom Memoriale Domini, ktorý jasne hovorí o zákaze prijímania na ruku, a pripúšťa ju len v tých diecézach, kde bol tento zlozvyk nezákonne zavedený a kde sa biskupi domnievajú, že už nemajú inú možnosť, než ho tolerovať. »Svätý Otec pripúšťa, aby biskup podľa svojho zdravého uváženia a svedomia povolil tento spôsob podávania svätého prijímania«.
Vtedy biskup v San Luis Juan Rodolfo Lasise podľa svojho poznania a svedomia usúdil, že tento obyčaj nepokladá za vhodný. Toto jeho rozhodnutie ihneď mnohí interpretovali ako porušenie jednoty biskupov a „odboj“ proti platnej smernici. Biskup Lais sa radil s rôznymi rímskymi kompetentnými dikastériami, ktorá jednomyseľne schválila jeho rozhodnutie.
22. júla ubehlo 10 rokov od jeho úmrtia. Ako emeritný biskup sa uchýlil do konventu v San Giovanni Rotondo, kde predtým žil sv. P. Pio, ktorého Argentínčan veľmi uctieval. Mons. Laise tu potom pôsobil ako spovedník pútnikov, deň čo deň po dobu viac ako dvadsať rokov takmer až do svojej smrti vo veku 93 rokov.
Prvá kniha na tému prijímania na ruku
Je mnoho aspektov, ktoré by si zaslúžili pripomenutie, ale sústreďme sa na knihu, ktorú publikoval, aby vyložil svoj postoj vo vyššie uvedenej situácii (Comunione sulla mano, Documenti e storia. Cantagalli, Siena 2016) a túto tému tiež predniesol v Aula Magna Inštitúte Augustinianum v Ríme. Bola to pravdepodobne prvá kniha na tému prijímania na ruku. Argentínsky prelát prehĺbil ako historické aspekty, tak postoje teológov a kanonistov k spôsobu podávania Eucharistie a tiež vplyvu tohto spôsobu na zbožnosť a spiritualitu veriacich.
Kniha je veľmi detailne štruktúrovaná a obsahuje aj prílohu historických aspektov a kontextov, z ktorých tieto dokumenty vychádzajú. Toto všetko umožňuje pochopiť mens legislatoris, tj. intencie zákonodarcu (Pavla VI.), Na ktorých spočíva kľúč k interpretácii zákona.
Keď odpovedal na základné argumenty, ktoré mali ospravedlňovať prax na ruku, uzatvára svoju štúdiu úvahou o konkrétnej aplikácii vyloženú na mnohých stránkach knihy.
Ako najdôležitejšie sa javia zabudnuté pravdy, ktoré stoja v priamom rozpore s niektorými prijatými ideami.
Mnohých predovšetkým prekvapí, že o tejto forme podávania Eucharistie nebola na koncile vôbec reč a že vôbec nie je súčasťou nasledujúcej liturgickej reformy. V skutočnosti táto prax, ktorá je v rozpore so všetkými príslušnými normami, bola zavedená bez akéhokoľvek povolenia v niektorých oblastiach severnej Európy a Pavol VI. ihneď na to reagoval v roku 1965 oznámením, ktoré nariaďuje návrat k praxi do úst, ale tieto zásahy najvyššej autority nemali vôbec žiadny ohlas.
Pretože odpor bol veľmi húževnatý, začali úvahy o možnosti poskytnúť osobitný indult miestam, ktoré by neboli ochotná poslúchnuť, aj keď bolo zrejmé, že je to prax veľmi diskutabilná a nebezpečná a môže podkopať vieru veriacich v reálnu prítomnosť Pána v Eucharistii. Pavol VI. podľa svojich vlastných slov sa nemohol vyhnúť úsiliu o eventuálnu obnovu a radil sa sub secreto so svetovým episkopátom, ako vyriešiť túto evidentnú neposlušnosť. Väčšina biskupov pokladala novú prax za nebezpečnú.
Výsledkom bolo, že pápež nariadil Kongregácii pre posvätné obrady spracovať dokument o nevhodnosti praxe podávania na ruku, a to z viacerých dôvodov (naukových, liturgických, pastoračných atď.) – Stalo sa tak 29. mája 1969, kedy kongregácia vydala inštrukciu Memoriale Domini, ktorá obsahuje platnú legislatívu, zakazuje podávanie na ruku a zachováva v platnosti všeobecný spôsob, ktorému sa majú podriadiť veriaci a aj klérus.
Avšak (a to je tým kameňom úrazu, pozn. Prekl.), kde tento nedovolený spôsob bol zakorenený, predpokladá inštrukcia indult len pre tie sektory, ktoré by neboli ochotné poslúchnuť a rešpektovať všeobecný zákon. V tých prípadoch, »aby sa pomohlo biskupským konferenciám plniť svoje pastoračné úlohy, za dnešnej situácie viac nezriadené než kedykoľvek inokedy (pri aplikácii väčšiny dvoch tretín), môžu požiadať v Ríme o udelenie indultu a každý biskup podľa svojej úvahy a svedomia môže potom povoliť prijímanie na ruku vo svojej diecéze.
Pokračovanie
Nicola Bux – Nuova Bussola Quotidiana
Preklad A. Č.
alianciazanedelu.sk/archiv/6818
Heretici mimoriadne nenávideli Eucharistiu a hanobili ju v kostoloch, otvárali svätostánky, vyberali konsekrované hostie z kalichov a hádzali ich na ulicu, aby po nich chodci šliapali. Renomovaný autor, odvolávajúc sa na množstvo týchto zneuctených hostií, povedal, že ulice celého Nemecka boli pokryté hostiami. Je to ďalší prejav zla Revolúcie.
viac:www.christianitas.sk/panna-maria-kralovna-…Viac
Heretici mimoriadne nenávideli Eucharistiu a hanobili ju v kostoloch, otvárali svätostánky, vyberali konsekrované hostie z kalichov a hádzali ich na ulicu, aby po nich chodci šliapali. Renomovaný autor, odvolávajúc sa na množstvo týchto zneuctených hostií, povedal, že ulice celého Nemecka boli pokryté hostiami. Je to ďalší prejav zla Revolúcie.
viac:www.christianitas.sk/panna-maria-kralovna-anjelov/
viac:www.christianitas.sk/panna-maria-kralovna-anjelov/
Je veľmi smutné až zarážajúce ako nás laikov vedia poniektorí cirkevní predstavení nazvať neposlušnými voči ich nariadeniu, ktoré sa prieči nášmu svedomiu ale sami svojho nadriadeného pápeža Benedikta 16 neposlúchli ani pred rokmi, keď mali zmeniť jediné slovo pri premenení zo všetkých na MNOHÝCH, nepočúvajú ani teraz, keď sa pápež Benedikt jasne vyjadril o nevhodnosti prijímania do rúk.…Viac
Je veľmi smutné až zarážajúce ako nás laikov vedia poniektorí cirkevní predstavení nazvať neposlušnými voči ich nariadeniu, ktoré sa prieči nášmu svedomiu ale sami svojho nadriadeného pápeža Benedikta 16 neposlúchli ani pred rokmi, keď mali zmeniť jediné slovo pri premenení zo všetkých na MNOHÝCH, nepočúvajú ani teraz, keď sa pápež Benedikt jasne vyjadril o nevhodnosti prijímania do rúk. Kto je neposlušný? V kostoloch sa nemodlí ruženec, nesmie sa používať svätená voda, sväté Božie Telo sa ľuďom hádže do rúk s požehnaním biskupov. Strašné a nepredstaviteľné znesvätenie. Zobrali nám všetko sväté. Hlavne, že kúpaliská sú preplnené, to ani nechcú zabojovať?Boha sa neboja?Akú dôveru máme mať ku kňazom, biskupom, keď za nás nebojujú. Alebo keby boli aspoň náznaky, že drahí veriaci chceli sme, pýtali sme sa, búchali sme po stole ale vydierajú nás - nech aspoň vieme, že niečo robia a nielen skláňajú hlavy pred politikmi. Beda však človeku, čo sa na človeka spolieha....
presne tak fiat33, ked mali zmenit jedno slovo pri premienani za mnohých čo je spravny preklad z latinčiny, pro multis, lebo latinčina je nemenna a za všetkých je pro omnibus,tak to do teraz nezmenili na rozdiel od madarských a českých biskupov, ak chcu rozdavat na ruku , musia mat dišpenz od Vatikanu ale oni nežiadali, vraj nebol čas, takže od marca nebol čas a asi ani nebude, naši biskupi a knazi …Viac
presne tak fiat33, ked mali zmenit jedno slovo pri premienani za mnohých čo je spravny preklad z latinčiny, pro multis, lebo latinčina je nemenna a za všetkých je pro omnibus,tak to do teraz nezmenili na rozdiel od madarských a českých biskupov, ak chcu rozdavat na ruku , musia mat dišpenz od Vatikanu ale oni nežiadali, vraj nebol čas, takže od marca nebol čas a asi ani nebude, naši biskupi a knazi su neposlušni Vatikanu teda papežovi a oni naopak nas obvinia z neposlušnosti, ake falošne...
Anton Čulen
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Škandál v San Rafael. Viganò píše biskupovi Taussigovi: Modlím sa, aby ste pochopil, ako závažný je váš čin sub specie aeternitatis (z hľadiska večnosti) sám o sebe a tiež kvôli pohoršeniu, ktoré spôsobuje maličkým. Preklad do SJ
alianciazanedelu.sk/archiv/6821
alianciazanedelu.sk/archiv/6821
Pán Čulen, a neposuniete to na vyššie miesta? A možno prostredníctvom nejakého kňaza, alebo nejakou cestou. Verejný list asi nemá význam, na ten by neodpovedali.
Anton Čulen
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Článok je preklad ČJ. Ak niekto má záujem, môže to preposlať komukoľvek.
Peter(skala)
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Dalila... Boh si používa na svoje ciele skôr ochotných ako mudrych tohto sveta a to práve na to, aby sa ukázalo, že to bolo Božie Dielo a nie ľudské. Ved ako zmýšľaju ludia?
Od vzdelaného prijmu skôr, ale iba dočasne, aby sa tým chvalili pokial je to v mode.
... ale ked vidia, že nevzdelaní (pasačkovia) hovoria velke teologicke slová, tak im dojde že to nie je od nich. Jedni to prijmu, že od …Viac
Dalila... Boh si používa na svoje ciele skôr ochotných ako mudrych tohto sveta a to práve na to, aby sa ukázalo, že to bolo Božie Dielo a nie ľudské. Ved ako zmýšľaju ludia?
Od vzdelaného prijmu skôr, ale iba dočasne, aby sa tým chvalili pokial je to v mode.
... ale ked vidia, že nevzdelaní (pasačkovia) hovoria velke teologicke slová, tak im dojde že to nie je od nich. Jedni to prijmu, že od Boha a iní že od diabla, či podvod.
Tak, či tak napokon nezaleží ani tak na sile slova ako skôr na vedomí, že niekto sa ozve, lebo ako má niekto sa zmeniť, ked mu nie je hlasaná Pravda? Takže treba písať, ohlasovať a Boh sa už o ostatne postara.
On potrebuje "len" našu dobru vôlu a skutok čosi urobiť.
Ostatne zariadi zázrakom alebo obratením človeka
Od vzdelaného prijmu skôr, ale iba dočasne, aby sa tým chvalili pokial je to v mode.
... ale ked vidia, že nevzdelaní (pasačkovia) hovoria velke teologicke slová, tak im dojde že to nie je od nich. Jedni to prijmu, že od Boha a iní že od diabla, či podvod.
Tak, či tak napokon nezaleží ani tak na sile slova ako skôr na vedomí, že niekto sa ozve, lebo ako má niekto sa zmeniť, ked mu nie je hlasaná Pravda? Takže treba písať, ohlasovať a Boh sa už o ostatne postara.
On potrebuje "len" našu dobru vôlu a skutok čosi urobiť.
Ostatne zariadi zázrakom alebo obratením človeka