Vždy sa dá niečo robiť. Práve v tom je problém, že nie sme ani náhodou jednotní. A takmer všetci vydesení, len jedni z vírusu, druhí z vrchnosti (to druhé už začína prevažovať). Začínajú sa už aj pomaly prejavovať návyky a inštinkty spred 89-teho... Mnohí sa proste prispôsobia, mnohí sa snažia zavďačiť, väčšina vyčkáva ako to dopadne. Niektorí si myslia, že "veď len blafujú" a že to nemyslia úplne vážne. Aj tí, čo sú proti, väčšinou len vyčkávajú, alebo nanajvýš si zanadávajú na sieti. Odpor je slovný, internetový a zásadne len individuálny. K tomu dať sa dohromady tých ľudí nedoženieš ani bičom. A "oni" to dobre vedia, sú si istí, že môžu VŠETKO. Preto tak triumfujú, smejú sa ľuďom do očí a pohrávajú sa s nimi ako mačka s myšou, niektorí sa pritom vyslovene odbavujú.