Kráľovstvo starých Slovákov (slovenských Slovákov a moravských Slovákov), vieme sledovať zhruba 400 rokov pred narodením Ježiša Krista. Ako dokázali už viacerí historici, napr. aj Juraj Papánek vo svojom diele HISTORIA GENTIS SLAVE, naši predkovia sa nazývali Markomani - pohraničníci (Mark-Menner). Viacerí historici tiež uvádzajú, že počiatky kresťanstva na našom území sú od čias prvých apoštolov. Vieme, že sv. Vavrinec bol menovaný za biskupa sv. Petrom (apoštolom) v roku 47 do mesta Lorch. Tento biskup aj so svojimi kňazmi sa vybral do Markománie zvestovať jedinú správnu vieru. Iné správy hovoria o tom, že nie sv. Vavrinec, ale Syrus a Juventius, žiaci apoštola Petra, prišli do Markománie za vlády kráľa Vannia, aby tu šírili vieru. V každom prípade je logické, že misionári sa nezastavovali na našich hraniciach, ale prekračovali naše hranice a ohlasovali vieru v Ježiša Krista nášmu národu. V roku 396 naša kráľovná Fritigil, manželka slovenského kráľa Kunimunda, poslala sv. Ambrózovi, biskupovi v Miláne dary a žiadala od neho hodnoverný výklad viery, ktorú vyznávala. Na túto žiadosť jej biskup odpovedal obšírnym listom. Táto naša kráľovná potom založila Olomoucké, Nitrianske, Štokeravské a Velehradské biskupstvo, ktoré si priala podriadiť biskupovi v Lorch. Za Olomouckého biskupa bol vysvätený žiak sv. Ambróza Fretolla a v Nitre bol Sunnias.
Z tohto obšírneho úvodu vyplýva, že na našom území sa niekoľko storočí nachádzali kresťania (aj keď možno ich nebolo veľa), ktorí boli podriadení Rímu a mali rímsku – latinskú liturgiu. Po príchode sv. Cyrila a Metoda, ktorí boli Gréci, ale na našom území obrad nezmenili, sa teda stále slúžili obrady rímske. Od pápeža si vymohli právo preložiť posvätné obrady a liturgiu hodín do jazyka starých Slovákov. Dnes sa však bez úvahy podáva skutočnosť, akoby sa na Veľkej Morave slúžili obrady výlučne v národnom jazyku ako keby novus ordo, ktorú poznáme teraz. No v bule Industrie Tue sa píše, že sa majú sväté omše: „ ... spievať v tomto slovenskom jazyku, čí čítať sväté evanjelium, alebo sväté čítanie Nového alebo Starého zákona správne preložené a vysvetľované, či prespevovať všetky iné hodinkové pobožnosti… Prikazujeme však, aby sa vo všetkých kostoloch Vašej krajiny čítalo evanjelium pre väčšiu slávu po latinsky a len potom preložené do slovenského jazyka zaznievalo do uší ľudu, ktorý nerozumie latinskému slovu, ako sa to vraj v niektorých cirkvách robí. A keď sa Tebe(Svätoplukovi) i Tvojim veľmožom páči počúvať omše radšej v latinskom jazyku, nariaďujeme, aby sa pre Teba omšové obrady odbavovali po latinsky.“ Z tohto textu jasne vyplýva, že Svätopluk a jeho veľmoži boli zvyknutí na latinské sväté omše, ktoré zrejme poznali od mladosti a tak nemali dôvod ich meniť. Boli to vzdelaní ľudia a latinčina im problémy nerobila. Problém bol len s výukou ľudu, ktorý latinsky nevedel. Preto dostali povolenie učiť ľud v jazyku slovenskom, s prekladmi od sv. Cyrila. Takisto vo sv. omši bolo povolené spievať a modliť sa niektoré modlitby po slovensky. Jasne však bolo povedané, že evanjelium sa má najskôr čítať na väčšiu slávu a česť Božiu po latinsky a až potom po slovensky. Takže liturgia bola z časti slovenská a z časti latinská. Niečo podobné sme tu mali pred 2VK v takzvanej zborovej svätej omši. Napríklad ľud sa mohol modliť rôzne liturgické texty s výnimkou latinského Kánona.
Latinčina na Veľkej Morave nebola vylúčená z liturgie, ale práve naopak, mala v nej čestné miesto.
Marcomani byli germánským kmenem, který se na přelomu letopočtu usadil severně od Dunaje, na území dnešního Česka. Pod vedením svého vůdce Marobuda zde vybudovali mocnou říši, která se stala sousedem Římské říše, jejíž Limes Romanus byl na toku řeky Dunaje. Podle Tacita a Strabóna patřili ke konfederaci germánského kmene Svébů. město Lorch, na kterého se odvolává údajná mise …Viac
Ti, kdo se na tyto předcyrilometodějské mise odvolávají, chtějí ve skutečnosti podřízenost Slováků Germánům, VLASTNĚ JSOU TO PROPAGANDISTÉ GERMÁNSKÉ EUROTOTALITY, KDE SLOVANÉ JSOU JEN PRACOVNÍ SÍLY GERMÁNŮ.
