Svätá MÁRIA MAGDALÉNA -kajúcnica -sviatok 22 .júl
Postava Márie Magdalény patrí po sv.Panne Márii k najvýraznejším postavám sv.Písma a evanjelií.
Jej pohnutý život a obrátenie patrí k najsilnejším opisom v evanjeliách.
Podľa podania pochádzala osady Magdala na brehu Galilejského mora,bola vychovaná zbožne v židovskom zákone.Ako mladá bola veľmi krásna,že ju mnohí muži obletovali,líškali a chválili ju.Postupne strácala cudnosť,hanblivosť a nevinnosť.Otvorila brány svojej duše tme hriešnych náruživostí,nemravnosti a mravnej i morálnej skaze.Striedala mužov a cítila sa nadradená,že ju velebili a pochlebovali a chválili ju.Hriešnymi telesnými pôžitkami haslo svetlo v jej duši a naplnila ju číra temnota s ktorou do nej vstupovali temní démoni a postupne ju ovládali.Mária využívala sex pre peniaze a tak sa stala i bohatou,známou kurtizánou,že si mohla v Jeruzaleme kúpiť pekný dom a tam prevádzať svoje temné remeslo.Jej klientami a ctiteľmi boli muži z vysokých kruhov a vtedajšej vojenskej a politickej moci.Jej zriedkavej kráse a čaru neodolali ani prominenti rímskej správy a vojska.Striedala mužov podľa svojich nálad a podľa balíka peňazí,ktorý jej poskytovali.Ale napriek pohodlnému životu v bohatstve a prepychu nebola šťastná,v jej srdci vládla temnota a bolesť.Snažila sa kašľať na zavrhnutie zbožných židov,ktorí jej kričali do očí,že je hnusná hriešnica,neviestka a obyčajná ku.va...Nepoznala lásku,hoci po nej podvedomo túžila.Závidela iným ženám,že majú dobrého manžela,rodinu a deti,čo ona nemala.A tak v tejto duchovnej priepasti, v mori bahna,smradľavého duchovného hnoja žila veľa rokov...až pokiaľ nepočula o podivnom prorokovi z Nazaretu-Ježišovi.Veľa o ňom počula a tajne šla aj na jeho kázne.Nevedela ani prečo ju ten prapodivný ľudový kazateľ priťahoval.Až sa s ním stretla...Ježiš ju oslobodzoval z moci pekla a temnôt...Opis vyháňania zlých duchov z nej patrí k najväčším v dejinách umenia,stvárnený aj vo filmoch...Kde Magdaléna kľačí,schúlená na zemi a nad ňou Ježiš vystiera ruky...a láme okovy pekla a temnôt v nej samej...S kvílivým,ostrým zvukom a sykotom vylietavajú z nej temné tiene zlých duchov,krúžia nad ňou ako kŕdle čiernych havranov...Mária plače a narieka vidiac svoju strašnú hriešnosť,hlbokú, nedoziernú, pekelnú priepasť ohňa,múk a bolesti,kde bola uväznená...ako prítulný,verný pes čupí schúlená pri nohách Ježiša a objíma Ježiša,obmýva svojimi slzami a utiera krásnymi vlasmi...Zlí duchovia odlietajú do temnôt, premožení mocou samého Boha...a srdce a duša nešťastnej Márie je konečne slobodná a voľná...a tak do nej vstupuje milosť božia a sám Ježiš a jeho láska a milosrdenstvo,ktoré ju bude viesť a naplňať po celý jej zvyšný, kajúci život.Ježiš ju oslobodil zo strašných reťazí pekla,ktorými bola pevne spútaná a zviazaná ako bezmocná obeť pekla a ktoré zlomil svojou mocou...Zachránil ju od večného zúfalstva a zatratenia a očistil jej dušu a pozdvihol k nebu..kde sa vzniesla ako čistá,žiarivá holubica a odletela k nebesiam do nekonečného svetla,jasu a blaženosti...
Už Ježiša nikdy neopustí,bude k Nemu priťahovaná, priviazaná svojou veľkou vďačnosťou a láskou...Nebude sa báť stáť a nariekať pod krížom,pôjde smelo k hrobu za šera rána,bude Ho nasledovať a ohlasovať pravdu o Ježišovi na svojich životných cestách...A tak sa skončí jej život,ktorý bol tak hlboko spojený s Ježišom,že jej smrť bola už len ako túžené otvorenie brány neba,kde znova našla svojho Spasiteľa a Boha a mohla s Ním ostať v nebi naveky...A tak odletela jej kajúca,očistená duša ako biela žiarivá holubica nad všetky priestory a všetok čas ...až do večného domova v nebi...
Až sa Magdaléna konečne rozhodla...dozvedela sa o jeho učasti na večeri v dome farizeja Šimona...nečakala a vtrhla tam...a uvidela Ježiša zoči voči... a ten pohľad ju zlomil...oproti svätosti božej...horela jej hriešnosť a skaza.Vrhla sa k nohám Spasiteľa a horko plakala.Ježiš ju oslobodil z moci pekla a vyhnal z nej 7 zlých duchov,ktorí ju trápili.Už nemohla žiť bez Ježiša,ktorý ju očistil...všade Ho nasledovala a nebojácne a hrdinsky stála aj pod jeho krížom...a neskôr sa pridala k zbožným, prvým učeníkom Ježiša a pomáhala s ohlasovaním evanjelia.Mnohé dojemné legendy opisujú jej pohnutý život a pôsobenie.Slávne prímorské franc. mesto Marseille si ju privlastňuje ako svoju apoštolku z čias 1.storočia...
Sv. Maria Magdaléna, kajúcnica.
Dnes slávi sv. cirkev pamiatku svätice Božej, ktorej život je odstrašujúcim, ale spolu i veľmi povzbudzujúcim, ktorá bola veľká v poblúdení vo svojej mladosti, ale tým väčšia potom vo svojej kajúcnosti.v tejto verzii sa spomína starodávna tradícia,že bola sestrou Lazara.
Preto povedal o nej nebeský Spasiteľ: «Maria najlepšiu stránku vyvolila.» Ano, Ježiš ju predstavoval čo vzor, že o jej dobrom skutku hovoriť sa bude, kým len evanjelium ohlasovať sa neprestane. Maria Magdaléna narodila sa v v Bethanii, ktorá bol asi hodinu cesty od Jeruzalema vzdialená. Rodičia jej boli bohatí a vznešení. Brat jej menoval sa Lazar, sestra Marta. Po smrti rodičov rozdelili sa deti s majetkom ich. Lazar a Marta podržali si Bethaniu a žili cnostné a bohabojné.
Toho času hlásal Ježiš slovo spasenia v Judsku. Keď ho Lazar so sestrou Martou počul, nasledovali Jeho božské učenie. Starostlivá Marta upozornila hriešnu sestru na Ježiša Krista. Hriešnica zo zvedavosti priblížila sa k zástupom, ktoré slová večného života dychtivé počúvali, keď Spasiteľ do Galileje zavítal.
A lúč Božieho zmilovania zasiahol jej hriešne srdce. Bežala domov, odhodila svoje skvostné okrasy a nádherné šaty, rozpustila umele spletené vlasy a dala sa do usedavého plaču nad svojím hriešnym životom. I vzdychala: «Či možno mi priblížiť sa k tomu Svätému? Keby som Mu mohla zveriť bôľ srdca svojho, čo som i najväčšou hriešnicou! Či Ho smiem o smilovanie prosiť? Či by ma vyslyšal?»
A vnútorný hlas jej odpovedal: Môžeš. On je milostivý, on ťa k sebe pripustí. Veď On povedal, že v nebi je väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, než nad deväťdesiatdeviatimi spravodlivými. On zmiluje sa nad tebou. Milosť Božia ponúkala Máriu Magdalénu, aby osvobodila sa od hroznej neistoty, či zmiluje sa Spasiteľ nad ňou. I vzala hneď drahocennú masť a išla Ježiša Krista vyhľadať.
Vbehla do jedálne, nedbala na početných zhromaždených, ktorí pri stole sedeli, hodila sa na kolená k nohám Ježišovým, pokropila ich hojnými horkými slzami, usušila ich rozpustenými vlasami, pobozkala ich a pomazala drahocennou voňavou masťou. V hlbokom bôle pohrúžená vzdychala a neopovážila sa slovíčka prehovoriť, lež očakávala slovo zmilovania. Farizej Šimon myslel si, keď to videl: «Keby tento bol prorok, vedel by, ktorá a aká je to žena, ktorá dotýka sa ho, lebo je hriešnica!»
Ježiš poznal jeho myšlienky, i riekol: «Mám ti niečo povedať.» Pyšný farizej Šimon odpovedal: «Majstre, povedz!» A Spasiteľ rozprával: «Dvaja dĺžnici boli jednému veriteľovi dlžní: jeden bol dlžen päťsto peňazí a druhý päťdesiat. A keď nemali, akoby by zaplatili, odpustil im obom. Ktorý ho teda viacej miluje?» Šimon odpovedal: «Mám za to, že ten, ktorému viac odpustil.» I riekol Ježiš: «Dobre vravíš.»
A k Márii Magdalene riekol Ježiš: «Odpúšťajú sa ti hriechy!» Farizeji, ktorí pri stole sedeli, mysleli si: «Kto je tento, ktorý i hriechy odpúšťa?» Ježiš to vedel a preto riekol k Márii Magdalene: «Viera tvoja ťa spasenou učinila; iď v pokoji!» A Maria Magdaléna odišla v pokoji, nebola viac hriešnicou, ale prísnou kajúcnicou. Ona išla bez seba od radosti a napravila verejné pohoršenie verejným pokáním.
Marta, sestra Lazarova a Magdalenina, obsluhovala ho raz veľmi starostlivé a pretože mala mnoho práce, pristúpila k nemu, keď horlivé učil prítomných, a riekla: «Pane, či nedbáš, že sestra moja nechala ma samú slúžiť? Preto povedz jej, nech mi pomôže.»
Keď bol Lazar zomrel, prišli mnohí priatelia, aby Martu a Máriu Magdalénu tešili. I Kristus Pán blížil sa ku Bethanii. Marta riekla ticho ku sestre Márii Magdalene: «Majster je tu a volá ťa.» Ona vstala rýchlo a išla k nemu, lebo bol ešte na tom mieste, kde bola Marta proti nemu vyšla. Keď videli Židia, ktorí ju v dome tešili, že vstala a išla, poberali sa i oni za ňou a hovorili: «Ide k hrobu, aby tam plakala.» «Keď prišla k Ježišovi, padla k Jeho nohám a riekla: «Pane, keby si tu bol býval, brat môj nebol by umrel.»
A Ježiš zarmútil sa, išiel k jeho hrobu, v ktorom už štyri dni bol pochovaný a vzkriesil ho z mrtvých. Týmto skutkom milosrdenstva preplnené bolo a pohnuté srdce kajúcnej Márie Magdalény ku najväčšej láske oproti Božiemu Spasiteľovi a ona hľadala príležitosť, aby sa mu vďaku preukázala.
Niekoľko dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš zase do Bethanie, kde bol vzkriesil Lazara. I pripravili mu večeru u Šimona, ktorého bol od malomocenstva (prašiny) osvobodil, a Marta posluhovala. Lazar sedel s ním za stolom. O chvíľu prišla Maria Magdaléna, doniesla alabastrovú nádobu, naplnenú drahou masťou z nardového klasu, rozbila alabastrovú nádobu a vyliala masť na hlavu Spasiteľovu.
Boli tam niektorí, ktorí hovorili: «Veď škoda takej drahej masti? Mohla byť predaná tá masť za viacej než tristo peňazí a dané to chudobným.»
Spasiteľ, ktorý poznal srdce Magdalenino, pokarhal ich: «Nechajte ju; prečo jej to za zlé máte? Dobrý skutok urobila nado mnou. Veď chudobných máte vždy medzi sebou; a keď budete chcieť, môžete im dobre činiť: mňa ale vždy nebudete mať. Ona čo mohla, urobila: pripravila, aby pomazala telo moje k pohrebu. A hovorím vám: kdekoľvek kázané bude toto evanjelium po všetkom svete, i čo učinila ona, bude rozprávané na jej pamiatku.»
Keď Spasiteľ sveta dokonať mal dielo spasenia a apoštolovia ho opustili, išla Maria Magdaléna s Matkou Jeho Máriou, s Máriou Kleofášovou a s apoštolom Jánom až pod Jeho kríž.
Aký duševný a smrteľný bôľ lomcoval jej srdcom! Kto ho opíše? Najsvätejší, najnevinnejší Syn Boží visel na potupnom dreve kríža a volal: «Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?!» Nebo a zem triasli sa hrôzou nad ukrutnou smrťou Bohočloveka, a ona stála pod krížom a odprevadila ho až k hrobu.
Naľakaná utekala hneď od hrobu dolu do mesta k Petrovi a Jánovi a swkríkla: «Vzali Pána z hrobu, a nevieme, kam ho položili!» Sv. apoštolovia Peter a Ján ponáhľali sa k hrobu a našli ho prázdny.
Keď apoštoli a nábožné ženy odišli, vrátila sa Maria Magdaléna ku hrobu, stála pri ňom a horko plakala. Veď ona nemohla sa odlúčiť od toho bolestného miesta, kde jej Spasiteľ tri dni odpočíval! A keď plakala, naklonila sa a pohliadla do hrobu. Tam uzrela dvoch anjelov v bielom rúchu, jedného pri hlave a druhého pri nohách, kde bolo položené telo Ježišovo. A oni pýtali sa jej: «Ženo, čo plačeš?»
Toto zjavenie ju nenaľakalo, veď ona chcela vidieť len svojho Spasiteľa. Preto riekla: «Vzali Pána môjho, a neviem, kde ho položili.» Keď to povedala, obrátila sa v žiale svojom naspät, i uzrela cudzieho muža, ktorého pre slzy nepoznala a ktorý sa jej pýtal: «Ženo, prečo plačeš, koho hľadáš?» Myslela sa, že je to záhradník, začala veľmi nariekať a prosila: «Pane, keď si ho ty vzal, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.»
A Ježiš pohnutý jej vernosťou a láskou, zvolal známym jej hlasom: «Maria!» Nebeská blaženosť naplnila jej srdce, nikdy nepocítená slasť prebehla jej telom, pozrela hore, videla a poznala Spasiteľa, i vykríkla: O môj Učiteľu! I vrhla sa k Jeho nohám a chcela ich objať. Ježiš riekol jej láskavo: «Nedotýkaj sa ma, lebo som ešte nevystúpil ku svojmu Otcovi; ale iď k mojim bratom a povedz im: vstupujem k Otcovi svojmu a k Otcovi vášmu, k Bohu svojmu a k Bohu vášmu!»
Maria Magdaléna oznámila apoštolom a učeníkom Kristovým radostnú a prevratnú zvesť. A od tohoto času nič nehovorí o nej sv. Písmo. Ústné podanie hovorí, že Maria Magdaléna ostala po na nebevstúpení Ježiša Krista v Bethanii pri Jeruzaleme, až kým sv. Štefan nebol ukameňovaný. Potom odišla so svojím bratom Lazarom a sestrou Martou za Pannou Máriou a sv. Jánom do Efesu. Keď časom vypuklo tu prenasledovanie kresťanov, trpela s bratom a sestrou mnoho.
Lazar a Maximín obrátili tam mnoho pohanov na sv. vieru a založili kresťanské obce, ktoré čo biskupi riadili: prvý v Marseil, druhý v meste Aixi. Marta a Marcella shromaždili okolo seba zbožné panny a žily svätý život. Maria Magdaléna vyhľadala si v horách jaskyňu a za tridsať rokov viedla kajúcny život. Biskup sv. Maximín zaopatril veľkú kajúcnicu sv. sviatosťami zomierajúcich a pochoval telo jej v chráme, ktorý neskôr jeho úcte zasvätený bol.
Roku 1216 dal pápež Honorius III. jej ostatky preniesť do chrámu sv. Jána na Lateráne, kde oltár, v ktorom boly položené, ku jej pamiatke posvätil. Podľa jej mena nazvané sú mnohé ženské kajúcne rády. Sv. Maria Magdaléna vyobrazuje sa v kajúcnom rúchu, ako Spasiteľovi, plačúc, slzami nohy umýva.
Svätá Maria Magdaléna svieti nám najkrajším svetlom opravdivej kajúcnosti a dokonalej lásky ku Ježišovi, Spasiteľovi nášmu. Prvé slzy, ktoré vyliala, boli slzy kajúcnosti. Bežala za Spasiteľom do domu pyšného farizeja, ktorý ňou čo verejnou hriešnicou opovrhoval; trasúc sa premohla priradený cit hanby, odhodila od seba pýchu a ctižiadosť, nádheru a bohatstvo, hriech a neprávosť, i padla verejne k nohám Spasiteľovým a oplakávala kajúcne svoje ťažké hriechy.
Nehanbila sa byť verejnou kajúcnicou, lebo sa hanbila, že bola verejnou hriešnicou. Všetko, čo jej slúžilo prv ku hriechu, slúžilo jej teraz ku kajúcnosti. Očima požadovala prv rozkoše; teraz si ich trela a z tých očú zakrvácaných vytláčala kajúcné horké slzy. Potokmi slz oplakávala svoj predošlý hriešny život a veľké hriechy.Vlasy užívala prv k ozdobeniu svojej tváre; teraz má tie vlasy rozpustené a utiera nimi nohy Spasiteľove. Drahú masť potrebovala k natieraniu vlasov, aby voňaly; teraz masť tú vylieva na nohy Pánove.
Ruky užívala k hriešnemu objímaniu; teraz rukami objíma nohy Ježišove. Ustami sa hriešne bozkávala; teraz bozkáva nohy Spasiteľove. Kresťane, kedy že ty také pokánie učiníš? Kedy oplačeš tak svoje hriechy? Prečo čakáš? Prečo nezvoláš s Jobom: «Poprajte mi trochu času, aby som nariekal?»
Spasiteľ zahanbil pyšného farizeja, ktorý domnieval sa, že je spravodlivý, i dokázal mu v krásnom podobenstve, že Maria Magdaléna pre jej kajúcnu lásku väčšieho odpustenia a milosti je hodná, než on v domnelej svojej spravodlivosti. A ona zaslúžila si tohto ospravedlnenia pre svoju horúcu kajúcnu lásku a vernosť k nebeskému Spasiteľovi. Keď ho apoštolovia zo strachu opustili, bola najšťastnejšou, keď mohla byť pri ňom.
Odprevádzala ho na vrch Golgothu, ku hrobu a plakala pri ňom, kým nezaslúžila si milosť, že prvá uzrela vzkrieseného Spasiteľa. Kresťane, denne vidíš na kríži umierať svojho Spasiteľa. A nevyleješ ani jednu slzu? To preto, že nemáš útlo milujúce srdce k nebeskému Spasiteľovi, ako Maria Magdaléna. Maria Magdaléna túžila po vzkriesenom Spasiteľovi a slzami kropila prázdny hrob Jeho. Ona vyôlievala horké slzy za láskavým Spasiteľom, ktorého stratila.
A keď všetci od hrobu odišli, ona neodchádzala, kým sa jej nezjavil. Tak činí opravdivá viera, pevná nádej, horúca láska k Bohu. Kresťane, ty prelievaš slzy pre maličkosť. A či nariekaš, keď si Spasiteľa utratil? Či ho vyhľadávaš? «Maria najlepšiu stránku vyvolila, ktorá nebude odňatá od nej,» riekol božský Spasiteľ o nej. Kresťane, nasleduj Máriu Magdalénu!
Modlitba.
O Bože, prosíme Teba, popraj nám tú milosť, aby sme sv. Máriu Magdalénu nasledovali v jej kajúcnosti a na jej prímluvu podporovaní boli ktorej prosba vyslyšaná bola a jej brat Lazar ku životu vzkriesený bol. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášeho. Amen.
Podľa starých životopisov svätých.
22. júla
SV. MÁRIA MAGDALÉNA
(1. stor.)
Svätá Mária Magdaléna (Magdalská, z Magdaly) je biblická svätica. ktorú po Panne Márii spomínajú evanjeliá najviac. Patrila medzi ženy, ktoré sprevádzali Krista, podľa možností mu slúžili, stáli pod jeho krížom a boli prvými svedkami jeho vzkriesenia.
Západná kresťanská tradícia od čias sv. Gregora Veľkého (koniec 6. stor.) stotožňovala Máriu Magdalskú s hriešnicou, ktorá Ježišovi umývala nohy slzami a utierala ich svojimi vlasmi (Lk 7,36-50). Kristus jej odpustil mnohé hriechy, lebo preukázala veľkú lásku. Západní cirkevní otcovia spájali túto udalosť so zmienkou evanjelií, že Ježiš vyhnal z Márie Magdalény sedem zlých duchov (Mk 16,9; Lk 8,2). Preto pokladali túto sväticu za kajúcnicu, za obrátenú hriešnicu.
Novší západní biblisti sa prikláňajú k mienke východných cirkevných otcov, že tri spomínané ženy treba pokladať za tri celkom odlišné osoby. V tom prípade ostáva nejasná poznámka evanjelií, že Ježiš vyhnal z Márie Magdalskej sedem zlých duchov. No je aspoň jasné, že treba opatrnejšie narábať s výrazom "verejná hriešnica".
Čo vieme o živote Márie Magdalény?
Jej prímenie prezrádza, že pochádzala z rybárskeho mestečka Magdala, ktoré ležalo na západnom brehu Genezaretského jazera. Na Západe zaužívaný výraz Magdaléna pochádza z latinského tvaru tohto mena a znamená jednoducho "Magdalská".
Táto Mária z Magdaly sa stretla s Ježišom Kristom, keď bola vo veľmi zlom duševnom, možno i telesnom rozpoložení. Markovo a Lukášovo evanjelium iba skúpo poznamenáva, že Ježiš z nej vyhnal sedem diabolstiev. Čo to bolo? Mimoriadne ťažký stav posadnutosti alebo veľké neresti, ktoré držali v zajatí túto ženu? Mnohí, najmä západní vysvetľovatelia Svätého písma pripúšťali druhý prípad, a preto pokladali Magdalénu za veľkú hriešnicu, ktorá po stretnutí s Kristom celkom zmenila svoj život.
Mária Magdalská sa pravidelne zdržiavala v skupine žien, ktoré pomáhali Ježišovi v každodenných hmotných potrebách a vytrvali pri ňom, aj ked' sa rozutekali jeho najbližší učeníci.
Evanjeliá hovoria o galilejských ženách iba málokedy a akoby mimochodom. Ale aj z týchto kusých správ vidieť, že šľachetné ženy milovali Krista úprimnou a praktickou láskou. Keď mu mohli nejako pomôcť, ochotne mu pomohli. A keď to nebolo možné, aspoň ostali pri ňom a spolucítili s ním. Tak to bolo pri ukrižovaní. Učeníci sa zo strachu rozutekali.
Pri opisovaní tejto scény evanjelista Ján prezrádza mimoriadnu horlivosť Márie Magdalény. Nemohla sa dočkať toho pamätného rána. "Prišla ešte za tmy k hrobu a zbadala, že kameň je odvalený. Bežala teda k Šimonovi Petrovi a tomu ďalšiemu učeníkovi, ktorého Ježiš miloval, a hovorí im: 'Vzali Pána z hrobu a nevieme, kde ho uložili´. Peter a ten ďalší učeník sa teda pobrali k hrobu ..." (Jn 20,l-3n.) K hrobu sa vrátila aj Magdaléna. Lenže muži boli rýchlejší. Kým prišla, dvaja apoštoli už zistili, že hrob je prázdny a ponáhľali sa oznámiť to ostatným učeníkom.
Mimoriadna láska Márie Magdalény k Ježišovi sa neuspokojila prázdnym hrobom ani zjavom anjelov, o ktorých hovorí evanjelium. Kristus ju oslobodil od "siedmich diablov", on dal zmysel jej životu a ona sa nevedela zmieriť s myšlienkou, že by ho mala celkom stratiť. Preto sa nemohla odlúčiť od prázdneho hrobu a plakala. A keď sa jej akýsi muž opýtal, prečo plače, ona - predpokladajúc, že je to záhradník - mu predložila nezvyčajnú prosbu: "Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kam si ho položil a ja si ho vezmem!" Vtedy ju zdanlivý záhradník oslovil jej vlastným menom a ona spoznala, že je to Ten, ktorého hľadá. A naradostená utekala znova, tentoraz s Ježišovým posolstvom, k učeníkom a zvestovala im, že videla Pána. (Por. Jn 20,11nn.)
O ďalších životných osudoch magdalskej svätice nevieme nič určité. Je veľmi pravdepodobné, že sa spolu s inými ženami aspoň za istý čas pridŕžala apoštolov a spolupracovala s nimi v prvej Cirkvi. Istotne bola medzi ženami, ktoré spolu s Ježišovými učeníkmi očakávali zoslanie Ducha Svätého a o ktorých Skutky apoštolov poznamenávajú: "Títo (apoštoli) všetci svorne zotrvávali v modlitbe spolu so ženami i s Máriou, Ježišovou matkou, a s jeho bratmi." (Sk 1,14.)
Neskoršie legendárne správy o sv. Márii Magdaléne sa zhodujú v tom, že odišla z Jeruzalema. Niektoré tvrdia, že prišla spolu s Lazárom z Betánie až do Provensalska (terajšie južné Francúzsko). Azda vážnejšie treba brať početné a pomerne staré zmienky, že Magdaléna prišla do Efezu v Malej Ázii, tam zomrela a tam bola aj pochovaná. Odtiaľ údajne preniesli koncom 9. alebo začiatkom 10. storočia jej telesné pozostatky do Carihradu.
Akákoľvek je už skutočnosť, nám môže postačiť to, čo vieme o Márii Magdaléne z evanjelií, aby sme mohli obdivovať jej ušľachtilú lásku a aby sme sa jej príkladom povzbudili k vernosti Ježišovi Kristovi. K vernosti, ktorú nemôže otriasť ani nenávisť Kristových nepriateľov, ani hrob.
Mária Magdaléna (iným menom Mária z Magdaly) je biblická postava Nového zákona a svätica v katolíckej, pravoslávnej a anglikánskej cirkvi. Sviatok má 22. júla.
Novozákonné pramene
Mária Magdaléna pochádzala z rybárskeho mestečka Magdala (odtiaľ meno Magdaléna), ktoré sa nachádzalo blízko západného brehu Tiberiadskeho jazera. Po aramejsky Magdallah, (vznešená, elegantná) po hebrejsky Migdal (veža zo sušených rýb). Keďže v tých časoch sa priezviská nepoužívali, na rozlíšenie od ďalších žien s rovnakým menom sa zaužíval názov jej rodného mesta.
Od udalosti, keď podľa evanjelií Ježiš z nej vyhnal sedem zlých duchov, (Lk 8,2)patrila medzi nábožné ženy, ktoré sa pridali k apoštolom a sprevádzali Ježiša až po jeho ukrižovanie a pohreb. Mária Magdaléna ho neopustila ani po jeho uložení do hrobu. Jej meno sa spomína v biblickej udalosti, keď sa s Janou a Máriou Jakubovou vybrali k hrobu, aby pomazali Ježišovo mŕtve telo, ale našli iba prázdny hrob. (Jn 20,1-18) Oznámili to apoštolom. Peter a Ján sa išli presvedčiť k hrobu, ale sklamaní sa vrátili domov, pretože telo nenašli. Stratené telo zostala pri hrobe oplakávať iba jediná zo žien – Mária Magdaléna. Ako prvej sa jej vtedy zjavil aj vzkriesený Ježiš. Rovnako bola prvou, ktorá túto zvesť ihneď oznámila ďalším učeníkom. V tejto súvislosti sa však poukazuje aj na to, že jej úloha ako svedka je neobvyklá, pretože ženy v tej dobe neboli považované za vierohodných svedkov ani v súdnych konaniach.
V západnej kresťanskej tradícii
V západnej kresťanskej tradícii Máriu Magdalénu stotožňujú s inými Máriami, Najčastejšie s hriešnou Máriou, ktorá umývala Ježišovi nohy, Máriou z Betánie – sestrou Marty, s Máriou Egyptskou, ktorá bola najskôr hriešnica, neskôr kajúca pustovníčka pri Jordáne. V žiadnom biblickom – kanonickom evanjeliu sa však nespomína menovite Mária Magdaléna. Ježiš sa podľa evanjelistov Matúša, Lukáša a Mareka stretával s viacerými hriešnikmi (Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: "Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?") V katolíckej cirkvi sa v kanonických evanjeliách „Mária Magdaléna“ spomína jedenásť ráz. Ako hriešnica nepriamo len dva razy. Identifikácia Márie Magdalény s hriešnou Máriou z Betánie, sestrou Marty a Lazára, ktorá pomazala Ježišovi nohy, bola výslovne zamietnutá katolíckou cirkvou v roku 1969 počas Druhého vatikánskeho koncilu. Spájanie Márie Magdalény s prostitútkou je však stále zaužívané v ľudovej tradícii. Aj v niekoľkých filmoch, ktoré stvárňujú životy Ježiša a Márie Magdalény je spájaná s prostitútkou.
Mária z Magdaly je podľa názoru niektorých obrátenou sestrou Marty a Lazára. Podľa zjavení Marie Valtorty, ktorá podrobne popisuje život Ježiša Krista na základe osobných videní, ktoré odobril ako hodnoverné aj rímsky pápež Pius XII. ("Nie je nutne skúmať pôvod tohto diela, kto číta, ten pochopí.") Zároveň toto dielo tvrdí, že bola prostitútkou a napokon sa vďaka Ježišovi a prosbám jej súrodencov obrátila. K nej osobne Pán Ježiš hovoril podobenstvo o stratenej ovci, aj keď ho zároveň hovoril zástupom, pričom Mária stála v skrytosti za ním, mysliac si, že on o nej nevie. Nakoniec to bola ona, kto prišiel do domu farizeja Šimona, aby slzami poumývala pri stole nohy Krista, na pohoršenie spolustolujúcich farizejov, ktorí však nepochopili úžasný zázrak obrátenia a kajúcnosti, odohrávajúci sa priamo pred ich očami. Videli v tom len zmyselný, hriešny čin, pre ich zmyselné myšlienky pri pohľade na ňu.
V burgundskom opátstve vo Vézelay, kde sa začal utvárať jej kult, údajne uchovávajú jej relikvie od roku 1050 (bazilika Svätej Márie Magdalény). Ostatky boli rozptýlené počas francúzskej revolúcie, lebka zostala vo svätyni v jaskyni pri La Sainte Baume, neďaleko Marseille. V Taliansku je jej zasvätený kostol na ostrove Sardínia v La Maddalene, vo Vicenze, farský kostol v Bordighere, katedrála v Desenzane, opátstvo v Sant'Egidio del Monte Albine, v Ríme a mnoho ďalších.
Zobrazuje sa s atribútmi: kríž, alabastrová nádoba so vzácnou masťou, kajúce rúcho, bič, hudobný nástroj. Mária Magdaléna je patrónkou: kajúcnikov, kajúcich prostitútiek, kaderníkov.
Vo východnej tradícii
Najstaršie doklady úcty Márie Magdalény pochádzajú z konca štvrtého storočia, centrom jej úcty bol Efez. Podľa východnej ortodoxnej tradície na konci svojho života prišla spolu s apoštolom Jánom do Efezu, kde zomrela. Tam bola aj pochovaná. V roku 899 boli prenesené jej telesné ostatky do Carihradu. Pravoslávna a gréckokatolícka cirkev tvrdí, že "bola cnostná počas celého života" a neuctievajú ju ako kajúcu hriešnicu. Je titulovaná ako svätá myronosička a apoštolom rovná.
V reformovaných cirkvách
Protestanti ju nevnímajú ako hriešnicu, tak ako ju spomína evanjelista Lukáš.
Gnostická kresťanská tradícia
Gnostické zvitky (koniec prvého a začiatok štvrtého storočia) ju spomínajú ako „Máriu z Magdaly“, alebo len „Magdalénu“. Nové rozpory vznikli okolo Márie Magdalény keď roku 1945 pri obci Nag Hammádí egyptský pastier Muhammad Ali Samman objavil viaceré papyrusové zvitky. Sú o sto rokov novšie ako kanonické evanjeliá tvoriace Nový zákon, ktoré sú z konca prvého storočia po Kristovi. Ide o nekanonické (apokryfné) evanjeliá : evanjelium Rozhovor s Bohom, (o detstve Ježišovom) Evanjelium podľa Filipa, (ktoré hovorí o ľúbostnom vzťahu medzi Ježišom a Máriou Magdalénou, z ktorého mu porodila dcéru Sáru), Evanjelium podľa Márie, (ktoré opisuje konflikt medzi apoštolom Petrom a Máriou Magdalénou). Evanjelium podľa Tomáša, Evanjelium o pravde, Evanjelium o Egypťanoch. Apokryfné zvitky tvrdia, že Ježiš nezomrel na kríži, že Šimon z Cyrény sa dal ukrižovať namiesto neho a Ježiš ho pozoroval z úkrytu. V minulosti, apokryfné evanjelium Márie Magdalény rýchlo zapustilo korene v južnom Francúzku v kresťanskom gnostickom hnutí albigéncov (Katari). Pretrvali až do 13 storočia keď boli zlikvidovaní križiackymi výpravami. Aj v ostatnom čase sa vo svete objavilo viacero polemických názorov na základe skutočností, že sa Mária Magdaléna detailnejšie nepopisuje v kanonických evanjeliách. Opierajú sa o apokryfné evanjeliá, ktoré majú snahu pripísať Márii Magdaléne významnejšiu úlohu akú má v biblických evanjeliách. Taktiež chcú docieliť uznanie, že sa stala obeťou historickej nespravodlivosti, že bola znevážená jej česť, pretože v stredoveku bola zobrazovaná ako prostitútka.
Uctievanie
V Rímskokatolíckej cirkvi bola Mária Magdaléna pripomínaná ako spomienka. Zmenu urobil pápež František, ktorý jej deň povýšil na sviatok. Deň slávenia zostáva nezmenený, 22. júl. Je považovaná za patrónku kajúcnikov, kajúcich prostitútiek a kaderníkov.
V starodávnej tradícii Mária Magdaléna bola chápaná ako sestra Lazara.V novšom biblickom vyjadrení je braná ako úplne odlišná žena...a je odlišná aj o ženy,ktorú chytili pri cudzoložstve a šli ukameňovať.Teda 3 odlišné ženy.Odlišnosť od Lazara je aj v tom,že pochádzala z Magdaly a nie z Betánie,kde žil Lazar a v evanjeliach by bola nejaká zmienka o tom,že Lazar má hriešnu sestru Máriu.Aj pod krížom bola Magdaléna s Pannou Máriou a nebol tam Lazár a Marta...Po vzkriesení Magdaléna šla ráno zavčasu k hrobu...ak by bola Lazarova sestra,tak by šla aj s bratom...Obdobne pri stretnutí s Ježišom by už bola známa,že je sestrou Lazára a nebola by chápaná ako cudzie hriešna žena a Ježiš by ju poznal už od Lazara... Tak sa prijala mienka v cirkvi,že Mária Magdaléna je samostatná osoba...odlišná od Lazára a aj od cudzoložnej ženy.V slovách farizeja Šimona sa potvrdzuje,že šlo o verejnú hriešnicu /prostitútku/,lebo židia takými opovrhovali...a Magdaléna žila hriešne,čo sama potvrdila a Ježiš z nej vyhnal zlých duchov...
Úcta na Slovensku
Na Slovensku sa úcta k sv. Márii Magdaléne šírila od 12. storočia. Zasvätené sú jej kostoly a kaplnky na viacerých miestach, napríklad:
Belá (1683)
Čereňany (15. storočie)
Jablonec (1656)
Jelšovce (1322)
Lipany (1760)
Lovčica-Trubín
Ľubietová 1876
Mútne (1875)
Rakovnica (2. polovica 13. storočia)
Richnava (13. storočie???)
Rusovce (1662)
Vyšný Medzev (1773)
Danišovce
Tradícia farbenia kraslíc
Po celé stáročia, je tradícia farbenia veľkonočných kraslíc u mnohých východných kresťanov byzantského obradu spájaná s vyslovovaním paschálneho pozdravu "Kristus vstal z mŕtvych“ (po cirkevnoslovansky Christós voskrése). Vajíčka symbolizujú nový život, ktorý predstavuje vzkriesený Kristus. V súvislosti s touto tradíciou jedna legenda o Márii Magdaléne tvrdí, že po smrti Ježiša Krista ju pozval na oslavu cisár Tiberius. Keď sa s ním stretla, držal biele vajíčko v dlaní a zvolal: "Kristus vstal z mŕtvych!", V zápätí sa zasmial a povedal, "vzkriesenie Ježiša Krista je rovnako pravdepodobné, ako že biele vajce, ktoré držím v ruke, zrazu bude červené". Podľa legendy, len čo to dopovedal, vajce v ruke očervenelo. Krátko nato Mária Magdalská odišla hlásať evanjelium po celej Rímskej ríši.
Zaviate doby sa prebúdzajú. Efezus, 2000 2 diel Ján Krstiteľ Ježiš z Nazareta
St. Mary Magdalene, The Gnostic Tradition of the Holy Bride (2007)
Dan Brown Da Vinciho kód Vydavateľstvo: Slovart, 2004
Bart D. Ehrman Da Vinciho kód - Pravda a fikcia Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ, 2005
Film: Ukrižovanie Krista, réžia Mel Gibson, 2004. Máriu Magdalénu stvárnila Monica Bellucci
Film: Posledné pokušenie Ježiša Krista, réžia Martin Scorsese, Barbara Hersheyová ako Mária Magdaléna, podľa novely Nikosa Kazantzakis
Muzikál: Jesus Christ Superstar- hudba: Andrew Lloyd Webber, libreto: Tim Rice - sfilmované v roku 1973 a neskôr v roku 2000
Seriál: The Chosen, réžia Dallas Jenkins, od 2019. Máriu Magdalénu stvárnila Elizabeth Tabish.
Literatúra
"Mária Magdaléna, myronosička a apoštolom rovná : 22. júl." In: Antonín Čížek:Synaxár : Životy svätých.Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998,
"Dňa 22. júla : Svätá myronosica a apoštolom rovná Mária Magdaléna."
V súčasnosti je prijatý v cirkvi názor,že Mária Magdaléna je odlišná osoba od Márie -sestry Lazara a je tiež odlišná od ženy-hriešnnice-prostitútky,ktorú šli farizeji ukameňovať.Potvrdzujú to i nepriamo-stretnutie s Ježišom,ked mu umývala nohy-kde vystupuje ako neznáma hriešnica a Ježiš by ju poznal,lebo už predtým navštevoval dom Lazára.A s Lazarom a Martou by bola zmienka o ich hriešnej sestre...a nie je...Mária sestra Lazarova nie je nikde spomenutá ako hriešnica.A pod krížom by bola spomenutá Mária a Lazár...ale sa spomína len táto obrátená Mária Magdaléna.V novom cirk. kalendári je na 29.júl...ako sviatok sv. Marty určený sviatok všetkých troch-Lazára,Marty a Márie.
Na dnešný dátum pripadá sviatok sv. Márie Magdalény. Podľa starokresťanskej tradície bola Mária Magdaléna onou Máriou z evanjelia, teda sestrou Marty a Lazára, ktorých mal Ježiš veľmi rád. Skôr ako poznala Ježiša a jeho moc, žila zlým životom. Koľko v tom všetkom bolo hriechu a koľko skutočnej lásky k ľuďom, to vie len Boh. Pán Ježiš ju neodsúdil, i keď v evanjeliu čítame, že z nej vyhnal sedem zlých duchov. Na inom mieste o nej hovorí ako o žene, ktorá prejavila veľkú lásku voči nemu. Svoju veľkú lásku prejavila aj tým, že pomazala Ježišove nohy voňavým olejom a umyla vlastnými slzami a utrela svojimi vlasmi. Verne stála pod krížom a verne zotrvávala aj pri hrobe Pána, preto dostala ako prvá milosť vidieť Vzkrieseného. Východní kresťania jej dávajú titul: „Apoštolka apoštolov“. Tradícia o nej hovorí, že po Nanebovstúpení Pána sa spolu s Martou a so svojím bratom Lazárom dostali do Francúzska, kde založili cirkev a ohlasovali evanjelium. Sv. Mária Magdaléna sa stala prototypom kontemplatívnych duší.
Prečo je práve ona symbolom kontemplatívnych kresťanov? Možno i preto, lebo celý život prežila v túžbe po láske. Najprv to boli nesprávne túžby, choré lásky, ktoré ju viedli do náručia mnohých mužov. Jej otvorenosť na prijatie a neschopnosť rozlišovať duchov, spôsobili, že sa stala príbytkom mnohých zlých duchov. Keď Písmo sväté hovorí o siedmych, hovorí obrazne. Sedmička v orientálnych symboloch znamenala plnosť. Toto je riziko, ktoré v sebe nesú tí, ktorí nestrážia svoje túžby, túžia a nerozlišujú. Málokto si uvedomuje, že desatoro požaduje od nás i čistotu túžby. Túžba má zvláštnu moc. Formuje našu budúcnosť. Ak je naša túžba hriešna, vytvára okolo nás hriešne prostredie. Potom žijeme v ovzduší hriechu. Túžba je ako dýchanie duše. Po čom túžime, tým žijeme. K tomu sa aj reálne približujeme.
Sv. František hovorí: „Všetci tí, ktorí nie sú ochotní konať pokánie a ktorí neprijímajú Telo a Krv nášho Pána Ježiša Krista a dopúšťajú sa nerestí a hriechov, a ktorí žijú podľa svojej zlej žiadostivosti (zlých túžob) a svojich škaredých chúťok, a ktorí nedodržujú to, čo sľúbili, a ktorí slúžia svojím telom svetu, pretože ich telesnými žiadosťami, problémami a nepokojom tohoto sveta a starosťami tohoto života oklamal diabol, ktorého deťmi sú a ktorého skutky konajú: tí všetci sú slepí, pretože nevidia pravé svetlo nášho Pána Ježiša Krista. Nemajú duchovnú múdrosť, pretože nemajú v sebe Božieho Syna, ktorý je pravou múdrosťou Otca. O nich platí: „So všetkou svojou chytrosťou zlyhali". Oni vidia, poznávajú, chápu a robia zlé veci a vedome ničia svoje duše."
Sú túžby dobré a sú túžby zlé. Sú túžby, ktoré nás vrhajú do otroctva žiadostivosti, ale existuje túžba, ktorá nás vedie k absolútnej slobode, a to je túžba po Bohu. Ak je Boh predmetom našich túžob, už v tomto živote sa k nemu môžeme približovať a po smrti k nemu vyletíme ako šíp. Boh je Dobro, najvyššie Dobro. Všetko, čo nás v tomto svete fascinuje, je len akoby nepatrnou iskričkou, ktorá vyletela z veľkého plameňa Božej lásky. Máme pracovať na očisťovaní svojich túžob, aby sme žili jednou veľkou túžbou po Živom Bohu. Túžba po Bohu je cestou ku Spáse.
Človek môže len vtedy správne túžiť, ak prijal Božie Slovo, Božieho Syna. Ináč, ako hovorí sv. František, mu chýba duchovná múdrosť a nevie správne rozlišovať. A ak sme otvorení pre Božie Slovo, prijímame aj Božieho Ducha. A Boží Duch je tou živou vodou, ktorá plynie k Bohu. Jedine Boží Duch vie v nás primeraným spôsobom odpovedať na Božiu túžbu po nás.
Sv. Gregor Veľký takto uvažuje nad sv. Máriou Magdalénou:
„Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala.“ Tu treba uvážiť, aká sila lásky rozpaľovala srdce tejto ženy, že neodišla od Pánovho hrobu, ani keď učeníci odišli. Hľadala ho a plakala. Zapálená ohňom lásky k nemu horela túžbou za tým, o ktorom si myslela, že ho odniesli. A tak sa stalo, že ho vtedy videla iba ona, čo zostala, aby ho hľadala, lebo veď silou dobrého skutku je vytrvalosť, ako aj hlas Pravdy hovorí: „Ale kto vytrvá dokonca bude spasený.“
Najprv teda hľadala a nenašla. Vytrvalo hľadala ďalej a našla. Jej túžby odďaľovaním rástli a rastom nadobúdali schopnosti, že našli. Lebo sväté túžby odďaľovaním rastú. Keby odďaľovaním ochabovali, neboli by túžbami. Touto láskou horel každý, komu sa podarilo dosiahnuť pravdu.“
Sv. Augustín tvrdí, že „človek je túžbou Boha, je cieľom Jeho lásky“. Problém „prijatia Ježiša“ je podstatný problém kresťanstva. Od riešenia tohoto problému závisí, či sa môžeme volať kresťanmi. Kresťanstvo začína v tom okamihu, keď sa Panna Mária rozhodla prijať Ježiša, Božie Slovo. To je prelomový bod medzi SZ a NZ. Ak sme Krista prijali, platí aj o nás to, čo sme počuli v druhom čítaní z listu sv. Pavla Kolosanom: „Tajomstvo skryté od vekov: Kristus vo vás, nádej slávy...." alebo na inom mieste toho istého listu: „A my ohlasujeme, každého napomíname a každého vo všetkej múdrosti učíme, aby sme každého človeka urobili dokonalým v Kristovi."
V kresťanskom náboženstve teda nejde predovšetkým o prijatie určitých doktrín, ale ide o prijatie Boha, ide o osobu živého Boha, ktorý sa stal človekom. Ide o Slovo, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami. A Boh zostupuje do srdca človeka vtedy, keď je v ňom túžba po Bohu. Sv. Augustín hovorí: „Človek je túžbou Boha, je cieľom Jeho lásky.“ Z Božej strany je nesmierna túžba po človeku. Ak sa táto túžba stretne s túžbou človeka, nastáva životodarné spojenie, ktoré spôsobí premenu človeka. Ovocím kontemplácie je zmena človeka. Uzdravenie našich zlých túžob.
Ak objavujeme v sebe hriešne a choré srdce Márie Magdalény, nasledujme ju aj v tejto živej túžbe po Živom a Pravom Bohu, ktorý sa nám približuje a zjavuje v osobe Ježiša Krista, aby sme mohli mať účasť na tej blaženosti, v ktorej dnes ona s Kristom prebýva.
Mária Magdaléna, Ježišova učeníčka
Svätá
Sviatok: 22. júl
* okolo 1 Magdala pri meste Tiberias, dnes Migdal, Izrael
† Efez (?), Turecko alebo St-Maximin-la-Sainte-Baume pri Aix-en-Provence, Francúzsko ?
Význam mena Mária: Bohom milovaná (aram.); Magdaléna: pochádzajúca z Magdaly
Patrónka: kajúcnikov, kajúcich prostitútiek, kaderníkov
Atribúty: kríž, nádoba so vzácnou masťou, kajúce rúcho, bič, hudobný nástroj
Mária Magdaléna patrí k najznámejším biblickým postavám. Ako jej meno prezrádza, pochádzala z mestečka Magdala, ktoré ležalo pri Galilejskom jazere. Evanjeliá na dvoch miestach uvádzajú, že Ježiš z nej vyhnal sedem zlých duchov (Mk 16,9 a Lk 8,2). Po tejto udalosti sa zaradila medzi Ježišových učeníkov (medzi nich patrili nielen apoštoli, ale aj mnoho iných mužov a žien). Bola prítomná na Ježišovej krížovej ceste, pri jeho mučení a ukrižovaní, ale aj pri pohrebe. Prvý deň týždňa po sobote sa spolu s Janou a Máriou Jakubovou vybrali k hrobu, aby pomazali Ježišovo mŕtve telo, ako to bolo zvykom u Židov. No našli prázdny hrob a anjelov, ktorí im povedali, čo sa stalo. Šli to povedať apoštolom, z ktorých Peter a Ján sa bežali presvedčiť k hrobu, či to je naozaj tak. Tiež našli prázdny hrob. No stále nechápali, že naozaj vstal z mŕtvych. Apoštoli sa potom vrátili domov, no Mária Magdaléna zostala pri hrobe a plakala. Vtedy sa jej zjavil – ako prvej z ľudí – sám zmŕtvychvstalý Ježiš. Ona ho najprv považovala za záhradníka, no po chvíli ho spoznala. Tak sa stala prvou, ktorá zvestovala apoštolom, že Ježiš skutočne žije.
Mária Magdaléna sa niekedy stotožňuje s inými Máriami, napr. s Máriou s Betánie, sestrou Marty a Lazára, alebo s hriešnicou Máriou, ktorá umývala Ježišovi nohy u Šimona. Takisto sa stotožňuje s Máriou Egypťankou, ktorá bola hriešnicou a po obrátení žila ako pustovníčka pri rieke Jordán. Podľa tradície Mária Magdaléna po zoslaní Ducha Svätého prešla na územie dnešného južného Francúzska (okolie Marseille a Aix), kde ohlasovala vieru v Krista. Potom strávila tridsať rokov na púšti v St. Baume. Na konci svojho života prišla do Efezu, kde zomrela. Tam ju aj pochovali. V roku 899 preniesli jej pozostatky do Carihradu. Zobrazuje sa v kajúcom alebo kniežacom rúchu s prikrytou hlavou. V baroku ju zobrazovali ako hriešnicu.
Mária Magdaléna – „apoštol apoštolov“
Predpokladá sa, že je to tá istá kajúca žena, Mária z Betánie, ktorá pomazala nohy Ježišovi pred jeho utrpením a je sestrou Lazára a Marty. Podľa videní blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej žila kedysi Mária Magdaléna v meste Magdala, kde viedla neslávny a hriešny život ako bohatá žena s mnohými milencami, nie ako prostitútka, lež z vlastnej vôle sama o sebe. Po jej konverzii však prijala čistý život a išla žiť so svojím bratom a sestrou, ktorí boli medzi Ježišovými najbližšími nasledovníkmi v Betánii.
Mária Magdaléna stála pri Pánovi na úpätí kríža spolu so sv. Jánom a požehnanou matkou a skoro ráno odišla ku Kristovmu hrobu, aby pomazala jeho telo. Ako odmenu za svoju veľkú lásku a vernosť je prvým zaznamenaným svedkom Ježišovho zmŕtvychvstania. Bola to práve Mária Magdaléna, ktorá informovala dvanástich apoštolov, že Ježiš vstal z mŕtvych, a preto sa nazýva „apoštolom apoštolov“.
Po vystúpení Ježiša do neba, Mária Magdaléna pokračovala vo svojom poslaní ohlasovania evanjelia, kontemplatívnym a mystickým životom v srdci Cirkvi. Podľa východnej tradície išla do Efezu s Pannou Máriou a tam zomrela. Podľa západnej tradície bola spolu so svojimi súrodencami Martou a Lazárom vyhnaná z Izraela, „vyložená“ na more. Pristála v Marseille vo Francúzsku, kde Mária Magdaléna evanjelizovala a doslova premenila región Provence. Žila osamelý život mystickej modlitby a pokánia v jaskyni tridsať rokov až do doby svojej smrti.
Svätá Mária Magdaléna je svojím životom jednou z najdramatickejších a hriešnych svätých a zároveň kontroverzným životným príbehom v dejinách Cirkvi, po ktorom nasledovalo jej mimoriadne odvážne verejné ohlasovanie viery. Stala sa po Najsvätejšej Matke – modelom hlbokej lásky k Ježišovi Kristovi.
Jej patronát
Svätá Mária Magdaléna je svätou patrónkou lekárov, lekárnikov, parfumérov a parfumérií kvôli nákladnej alabastrovej nádobe oleja, ktorou pomazala nohy Ježiša; kaderníkov pre úkon osušenia Panových nôh svojimi vlasmi, prostitútok, ktoré zmenili svoj život, kajúcich hriešnikov, kajúcich žien a proti sexuálnym pokušeniam za hriešny život, ktorý opustila, aby nasledovala Krista; obrátených a kontemplatívnych životov pre svoje zostávajúce roky, ktoré sa venovala výlučne ohlasovaniu evanjeliu a modlitbovému rozjímaniu o živote nášho Pána. Jej sviatok slávime 22. júla.
Mária Magdaléna vo videniach Anny Kataríny Emmerichovej
„Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja.“ Evanjelium podľa Jána 12, 3
Rodina Lazára, Marty a Márie Magdalény
Lazárovi rodičia mali celkovo pätnásť detí, šesť z nich však zomrelo ešte v detstve. Z tých deviatich, ktoré prežili, žili v čase vyučovania Krista len štyria. Boli to: Lazár, jeho asi o dva roky mladšia sestra Marta, Mária, na ktorú sa pozerali ako na hlupáčika a ktorá bola o dva roky mladšia ako Marta, a Mária Magdaléna, ktorá bola od hlúpučkej Márie mladšia o päť rokov.
Magdalénino detstvo
Magdaléna bola najmladším dieťaťom. Bola veľmi krásna a už v mladšom veku bola vysoká a vyvinutá tak ako staršie dievčatá. Bola celkom ľahkomyseľná a ovládala umenie zvádzania. Jej rodičia zomreli, keď mala len sedem rokov. Ani v ranom veku ich – pre ich prísne pôsty – nejako obzvlášť nemilovala. Už ako dieťa bola nevýslovne márnivá, vyžívala sa v drobných krádežiach, bola pyšná, tvrdohlavá a milovala rozkoše. Nikdy nebola verná, ale vždy priľnula k tomu, čo jej najväčšmi lichotilo. Preto bola výstredná aj vo svojej ľútosti, keď sa prebudil jej jemný súcit, a bola milá a zhovievavá ku všetkému, čo nejakým vonkajším prejavom upútalo jej zmysly. Na Magdaléninej chybnej výchove mala istý podiel aj jej mama, no po nej zdedila aj túto súcitnú jemnosť.
Magdalénu rozmaznala jej mama a opatrovateľka. Všade sa s ňou predvádzali a vystavovali na obdiv jej šikovnosť a jej rozkošné detské spôsoby. Taktiež s ňou veľa vysedávali pri okne.
Toto vysedávanie pri okne bolo hlavným dôvodom jej skazenosti. Videla som ju pri okne a na terasách domu na skvostnej sedačke z prikrývok a vankúšov, kde ju bolo vidieť z ulice vo všetkej jej kráse. V záhrade zámku zvykla iným deťom kradnúť sladkosti. Už vo svojich deviatich rokoch bola zapletená do ľúbostných románikov.
Ako rástli jej talenty a krása, rástol aj počet jej obdivovateľov a rečí, ktoré vzbudzovala. Mala zástupy spoločníkov. Bola učená a písala zamilované verše na malé zvitky pergamenu. Videla som ju, ako je zaujatá počítaním na prstoch. Tieto zvitky rozposielala a vymieňala si ich so svojimi ctiteľmi. Jej sláva sa šírila na všetky strany a všetci ju nesmierne obdivovali.
Nikdy som však nevidela, že by skutočne milovala, alebo bola milovaná. Prinajmenšom z jej strany šlo vždy len o márnivosť, ľahkomyseľnosť, narcizmus a prehnanú dôveru vo vlastnú krásu. Videla som, že je pohoršením pre svojho brata a sestry, ktorými pohŕdala a za ktorých sa hanbila pre ich jednoduchý život.
Magdaléna dostáva prvú výzvu k obráteniu
Ježiš učil v Jizreeli a vykonal mnohé zázraky pred veľkým zhromaždením ľudí. Zišli sa tu všetci učeníci z Galiley, aby sa s ním stretli. Natanael Chased, Natanael ženích, Peter, Jakub, Ján, synovia Márie Kleopasovej, boli tam všetci. Lazár, Marta, Serafia (Veronika) a Jana Chúzova, ktorá predtým prišla z Jeruzalema. Jana navštívila Magdalénu v jej hrade v Magdale a chcela ju presvedčiť, aby sa – ak si ho nechce vypočuť – spolu s nimi šla do Jizreela aspoň pozrieť na toho múdreho, obdivuhodného, najvýrečnejšieho a najkrajšieho Ježiša, ktorého bola plná celá krajina. Magdaléna napokon podľahla presviedčaniu žien a s veľmi márnivým zovňajškom ich tam sprevádzala. Stála v okne hostinca a hľadela dolu na ulicu, keď tadiaľ práve prechádzal Ježiš so svojimi učeníkmi. Keď šiel okolo Ježiš, vážne sa na ňu pozrel a ten pohľad jej prenikol až do duše. Ovládol ju nezvyčajný pocit zmätku. Prudko rozrušená vybehla z hostinca a premožená pocitom vlastnej úbohosti sa skryla v dome, ktorý bol útočiskom ľudí postihnutým malomocenstvom a krvotokom. Bola to niečo ako nemocnica pod dohľadom farizejov. Ľudia z hostinca, z ktorého Magdaléna utiekla, vedeli o živote, ktorý viedla, a kričali: „To je pre ňu správne miesto – medzi malomocnými a trpiacimi krvotokom.“
Ale Magdaléna utiekla do domu malomocných pre pocit silného pokorenia, ktorý v jej duši vzbudil Ježišov pohľad. Z pýchy totiž zaujala úctyhodné miesto medzi ostatnými ženami a nechcela stáť v dave s chudobnými, bežnými ľuďmi. Sprevádzaná Lazárom sa s Martou a ostanými ženami vrátila do Magdaly. Nasledujúcu sobotu tam slávili sobotu, pretože Magdala sa pýšila vlastnou synagógou.
Litánie k sv. Márii Magdaléne
Pane, zmiluj sa.
Kriste, zmiluj sa.
Pane, zmiluj sa.
Kriste, uslyš nás.
Kriste, vyslyš nás.
Otec na nebesiach, Bože – zmiluj sa nad nami.
Syn Vykupiteľ sveta, Bože – zmiluj sa nad nami.
Duch Svätý, Bože – zmiluj sa nad nami.
Svätá Trojica, jeden Boh – zmiluj sa nad nami.
Svätá Mária, matka Božia, oroduj za nás!
Svätá Mária, kráľovná vyznavačov,
Svätá Mária Magdaléna,
Plačúca nad svojimi hriechmi,
Tá, ktorú Ježiš oslobodil od hriechov,
Tá, ktorá z temnoty prešla do svetla,
Tá, ktorá spoznala pravú Lásku,
Zrkadlo pokánia,
Učeníčka Pána,
Zranená Kristovou láskou,
Najdrahšia Ježišovmu Srdcu,
Objímajúca Kristov kríž,
Posledná pri Ježišovom kríži, prvá pri jeho hrobe,
Hľadajúca svojho Pána,
Prvá, ktorá videla Vzkrieseného Ježiša,
Ohlasujúca Vzkrieseného apoštolom,
Žijúca mnoho rokov v samote,
Láskavá obhajkyňa hriešnikov,
Nevesta Kráľa slávy,
Príklad kajúcnosti a lásky.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta zľutuj sa nad nami, Pane.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta vyslyš nás, Pane.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta zmiluj sa nad nami.
Oroduj za nás svätá Mária Magdaléna. Aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení.
Modlime sa: Pane Ježišu Kriste, pre tvoju veľkú lásku a milosrdenstvo ťa prosíme, aby sme ťa tak vrúcne hľadali a milovali, ako svätá Mária Magdaléna, tvoja kajúca a pokorná služobnica, lebo túžime hľadieť na teba, osláveného a vzkrieseného, ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Modlitba
Svätá Mária Magdaléna, ktorá si bola najskôr sklamaná nepravou láskou, pomáhaj nám nachádzať v Pánu Ježišovi zdroj všetkej milosti a útechy na túžby nášho srdca. Uč nás odvahe žiť z viery, prekonávať odsudzovanie druhých a nezmalomyseľnieť nad svojou úbohosťou. Nech vôňa tvojej lásky, s ktorou si vzácnym olejom potierala nohy Pánovi života, i nás stále obracia s kajúcnosťou k Ukrižovanému Ježišovi, ktorý nás môže zbaviť akéhokoľvek hriechu.
Pomáhaj nám svojim príhovorom, aby sme sa stali zvestovateľmi radosti a nádeje v Zmŕtvychvstanie Pána všade tam, kde chýba pravý pokoj, viera a láska. Amen
( aramejsky : מגדלא , romanizované: Magdalā , čo znamená „veža“; hebrejsky Hebrew language - Wikipedia מגדל , romanizované Romanization of Hebrew - Wikipedia Migdál ; arabsky Arabic - Wikipedia المجدل , romanizované Romanization of Arabic - Wikipedia al -Majdal ) bolo staroveké židovské mesto Galilee na židovskom pobreží Galilee 5 km (3 míle) severne od Tiberias . V babylonskom Talmude je známa ako Magdala Nunayya (aramejsky: מגדלא נוניה, čo znamená „Rybia veža“), a o ktorej sa niektorí historici geografi domnievajú, že sa môže vzťahovať na Tarichaea , doslova miesto spracovania rýb. Predpokladá sa, že je to rodisko Márie Magdalény . Až do arabsko-izraelskej vojny v roku 1948 stála na mieste starovekej Magdaly malá palestínska arabská dedina al-Majdal , zatiaľ čo v súčasnosti sa do oblasti rozprestiera moderná izraelská obec Migdal .
Archeologické vykopávky v mene Izraelského úradu pre starožitnosti (IAA) vykonané v roku 2006 zistili, že osídlenie začalo počas helenistického obdobia (medzi druhým a prvým storočím pred Kristom) a skončilo sa počas neskorého rímskeho obdobia (tretie storočie nášho letopočtu). Neskoršie vykopávky v rokoch 2009–2013 priniesli možno najdôležitejší objav v lokalite: starovekú synagógu , nazývanú „ Migdalova synagóga “, pochádzajúcu z obdobia druhého chrámu . Je to najstaršia synagóga nájdená v Galilei a jedna z mála synagóg z tohto obdobia nájdených v celej krajine v čase vykopávok. Našli aj kameň Magdala, ktorá má na sebe vytesaný sedemramenný symbol menory . Je to najstaršia menora toho obdobia, ktorá bola objavená mimo Jeruzalema .
Keď archeológovia pokračovali v kopaní, objavili celé židovské mesto z prvého storočia ležiace tesne pod povrchom. Výkop odhalil viacero štruktúr a štyri mikvaoty (množné číslo mikve alebo mikveh ). V roku 2021 bola v Magdale objavená ďalšia synagóga z rovnakého obdobia.
Vrstva zrútenia z obdobia druhého chrámu podporila príbeh prezentovaný Josephom o zničení Magdaly Rímom počas prvej židovsko-rímskej vojny . Vykopávky ukazujú, že po zničení, počas byzantského a raného islamského obdobia, sa mesto posunulo mierne na sever.
rímske obdobie
Gustaf Dalman o Magdale píše, že „to bolo najdôležitejšie mesto na západnom brehu jazera, ktoré prispievalo nákladnými vagónmi daní [...], až kým Herodes Antipas nevybudoval na jazere súpera tým, že postavil Tiberias.“ Magdala je tiež popisovaná ako „hlavné mesto toparchie Toparches - Wikipedia a je prirovnávaná k Sepphoris a Tiberias v tom, že mala „administratívny aparát a personál“, hoci nie v rovnakom rozsahu.
Synagógy
Hlavný článok: Migdalova synagóga
V roku 2009 boli objavené zvyšky rímskej synagógy z obdobia medzi 50 a 100 nl. Steny hlavnej sály s rozlohou 120 metrov štvorcových boli zdobené pestrofarebnými freskami a vo vnútri bol kameň. kváder vytesaný sedemramennou menorou .
V decembri 2021 bola v Magdale odkrytá druhá synagóga z obdobia druhého chrámu. Je to prvýkrát, čo sa na jednom mieste našli dve synagógy z tohto obdobia. Druhá nájdená synagóga nebola taká zdobená ako prvá a pravdepodobne slúžila priemyselnej zóne mesta.
byzantské obdobie
Uznanie Magdaly ako rodiska Márie Magdalény sa objavuje v textoch zo 6. storočia nášho letopočtu.
Rané moslimské obdobie
V 8. a 10. storočí nášho letopočtu kresťanské zdroje píšu o kostole v dedine, ktorý bol zároveň domom Márie Magdalény, kde ju Ježiš údajne vyháňal z démonov. Anonymne napísaný Život Konštantína pripisuje stavbu kostola cisárovnej Helene v 4. storočí nášho letopočtu, na mieste, kde našla dom Márie Magdalény.
Križiacke obdobie
Kresťanskí pútnici do Palestíny v 12. storočí spomínajú miesto Magdaly, ale nespomínajú prítomnosť žiadneho kostola.
Hlavný článok: al-Majdal, Tiberias
Za vlády mamlúkov v 13. storočí pramene uvádzajú, že kostol nebol zničený, ale premenený na stajňu. V roku 1283 Burchard z Mount Sion zaznamenáva, že vstúpil do domu Márie Magdalény v dedine, a asi o desať rokov neskôr si Ricoldus z Montecroce všimol svoju radosť z toho, že kostol a dom stále stoja.
Mária Magdaléna
Všetky štyri evanjeliá odkazujú na Ježišovu nasledovníčku zvanú Máriu Magdalénu , o ktorej sa zvyčajne predpokladá , že znamená „Máriu z Magdaly“, hoci neexistujú žiadne biblické informácie, ktoré by naznačovali, či to bolo jej rodisko alebo domov. Väčšina kresťanských učencov predpokladá, že pochádzala z Magdaly Nunayya, čo je pravdepodobne miesto, kde Ježiš pristál pri príležitosti zaznamenanej v Matúšovi 15:39.
Identifikácia
Odkaz Magdaly v Matúšovi 15:39 je v niektorých vydaniach uvedený ako „ Magadan “; a v Markovi 8:10 je to „ Dalmanutha “.
Matthewova "Magdala" alebo "Magadan"
Nový zákon uvádza jednu spornú zmienku o mieste zvanom Magdala. Matúš 15:39 z King James Version hovorí: "A prepustil zástup, vzal loď a prišiel do oblasti Magdaly." Niektoré grécke rukopisy však uvádzajú názov miesta ako „Magadan“ a novšie preklady (napríklad Revidovaná verzia ) nasledujú ( Matúš 15:39 ). Hoci niektorí komentátori s istotou tvrdia, že títo dvaja odkazujú na to isté miesto, iní odmietajú nahradenie Magdaly Magdalou ako jednoducho „nahradiť známe miesto neznámym“.
Markov "Dalmanutha"
Paralelná pasáž v Markovom evanjeliu (Marek 8:10) uvádza (vo väčšine rukopisov) celkom iné miestne meno, Dalmanutha , hoci niekoľko rukopisov uvádza buď Magdalu alebo Magadan, pravdepodobne asimiláciou k Matteovmu textu – v staroveku sa verilo, že je starší ako Markov názor, hoci tento názor sa teraz obrátil.
Židovský Talmud rozlišuje iba dve Magdaly:
Magdala Gadar – Jedna Magdala bola na východe, na rieke Yarmouk neďaleko Gadary (v stredoveku „Jadar“, teraz Umm Qais ), čím získala meno Magdala Gadar.
Magdala Nunayya – Neďaleko Tiberias existovala ďalšia, známejšia Magdala , Magdala Nunayya („Magdala rýb“), ktorá ju umiestnila na breh Galilejského mora . Al-Majdal, palestínska arabská dedina vyľudnená pred arabsko-izraelskou vojnou v roku 1948 , bola identifikovaná ako miesto tejto Magdaly. Moderná izraelská obec Migdal , založená v roku 1910 a asi 6 km (3,7 míle) severo-severozápadne od Tiberias, sa rozšírila do oblasti bývalej dediny.
Josephusova "Tarichaea"
Niektorí bádatelia si myslia, že Josephus označuje Magdalu Nunayyu gréckym menom Tarichaea , odvodeným z gréckeho Τάριχος alebo tarichos , čo znamená „ryba konzervovaná nasolením alebo sušením“, hoci táto záležitosť zostáva sporná.
Vykopávky
V rokoch 1971 až 1977 Magdalu čiastočne vykopali Virgilio Canio Corbo a Stanislao Loffreda zo Studium Biblicum Franciscanum v Jeruzaleme. Ich správy sú však v taliančine a vyvolali len malú pozornosť.
Vykopávky v Magdale v rokoch 2007-8 sa nazývali Projekt Magdala .
Od roku 2021 vykonáva záchranné vykopávky v Magdale spoločnosť YG Contractual Archeology Ltd. a pod záštitou The Zinman Institute of Archeology na Univerzite v Haife .