(M.Valtorta,Evanjelium,ako mi bolo odhalené,5/280)
,,Pôjdeme po brehu až k mostu, alebo prejdeme cez rieku tu?" opýtajú sa Ježiša, ktorý šiel sám, zamyslený, a teraz sa zastavil, aby na nich počkal.
,,Pozrite sa, či je tu loďka, aby sme sa preplavili. Je lepšie prejsť tadiaľto..."
,,Áno. Na moste, ktorý je priamo na ceste do Cézarey Filipovej, by sme mohli stretnúť opäť niekoho, kto by nám bol na stope," poznamená Bartolomej, zamračene hľadiac na Judáša.
,,Nie. Nepozeraj krivo na mňa. Nevedel som, že pôjdeme až sem, a nič som nepovedal. Oni to nevedia. A nestretneme ich mojou vinou, ani z ich vôle. Iba že by mali Belzebuba, ktorý ich povedie," povie pokojne a pokorne Iškariotský.
,,To je dobré. Lebo s istými ľuďmi... Musíme byť obozretní, opatrne vyberať slová, ani nenaznačiť naše plány. Musíme dávať pozor na všetko. Inak sa naša evanjelizácia premení na ustavičný útek," odpovie Bartolomej.
Vrátia sa Ján a Ondrej: ,,Našli sme dve loďky. Prevezú nás za jednu drachmu na každej. Poďme dolu …Více