Komisia pre otázky bioetiky Konferencie biskupov Slovenska a zástupcovia Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku pre tieto otázky považovali za potrebné venovať pozornosť opakovanému nastoľovaniu problému eutanázie našej verejnosti. Tento sa v posledných mesiacoch predkladá prostredníctvom rôznych masovokomunikačných médií najmä v súvislosti s diskusiou o legalizácii eutanázie u detí v Holandsku. Eutanázia sa pritom neraz prezentuje mylne, ba dokonca propaguje, ako milosrdná pomoc t'ažko trpiacemu človeku, pre ktorého už vraj niet nijakej nádeje, prípadne ako riešenie v zmysle voľby menšieho zla, ako právo pacienta, či ako ukončenie života, ktorý už akoby nemal zmysel ani hodnotu. Komisia a zástupcovia Evanjelickej cirkvi a.v. cítia povinnosť zaujať toto stanovisko:
l. Dôstojnosť človeka a hodnota ľudského života nezávisí od jeho kvality alebo od akýchkoľvek vlastností, ktoré možno u človeka pozorovať. Vyplýva priamo zo skutočnosti jeho príslušnosti k ľudskému rodu; a pre kresťanov aj z viery v stvorenie každého človeka dobrotivým Bohom - Stvoriteľom a v jeho vykúpenie smrťou a zmŕtvychvstaním nášho Pána Ježiša Krista. Človek nie je darcom, ani zvrchovaným pánom svojho života. Je jeho správcom, nie majiteľom.
Choroba, utrpenie, zmrzačenie, duševné alebo telesné postihnutie neodníma ani neznižuje ľudskú dôstojnosť', ani hodnotu života trpiaceho človeka. Naopak, ich praktické uznanie zo strany jednotlivcov i ľudskej spoločnosti vo forme láskyplnej a obetavej starostlivosti o zmiernenie utrpenia a sprevádzanie trpiaceho človeka na ťažkom, neraz poslednom úseku jeho životnej cesty, predstavuje výnimočnú príležitosť potvrdenia a naplnenia ozajstnej ľudskosti, hlbokej ľudskej vzájomnosti a solidarity.
Tieto hodnoty sú základom existencie i ďalšieho pretrvania skutočne 1'udskej, zmysluplnej civilizácie človeka na našej planéte.
Je potrebné pripomenúť, že vo svetle Evanjelia má trpezlivo znášaná, prijatá a obetovaná choroba, utrpenie i smrť človeka neoceniteľnú hodnotu pre jeho osobnú spásu i pre celú cirkev. V týchto okamihoch dochádza často k spoznaniu a prijatiu zachraňujúcej Božej milosti. To však neznamená, že netreba podniknúť všetko, čo dovol'uje mravný zákon, aby sa utrpenie chorého alebo umierajúceho človeka čo najviac zmiernilo alebo odstránilo.
2. Eutanázia ako úmyselné usmrtenie ťažko chorého, trpiaceho človeka lekárom zvyčajne na priamu žiadosť pacienta, úplne popiera ľudskú dôstojnosť i hodnotu života chorého. To sa navyše deje v čase, keď je chorý vzhľadom na svoj stav fyzicky, psychicky i duchovne najzraniteľnejší. Eutanázia predstavuje dezerciu (útek) lekára, zdravotníkov i rodinných príslušníkov od chorého práve vtedy, keď ich prítomnosť', pomoc a solidaritu najviac potrebuje.
Ako zbavenie života nevinného človeka (hoci i na jeho "žiadosť") eutanázia napĺňa skutkovú podstatu činu vraždy. Tento čin nemožno ospravedlniť nijakými "etickými" dôvodmi. Svojou podstatou ničí každú nádej chorého a jeho okolia. Kresťanská viera eutanáziu vždy dôsledne odmietala a aj v súčasnosti dôrazne odmieta.
3. Mnohé ďalšie dôvody, ktoré nabádajú k odsúdeniu a absolútnemu zákazu eutanáziepoukazujú na dôsledky, ktoré by legalizovanie eutanázie malo na existenciu a život celej ľudskej spoločnosti, vrátane medicíny a zdravotníctva. Toto, ale aj možnosť zneužitia bolo dôvodomrozhodného odmietnutia nedávnych pokusov o legalizáciu eutanázie vo viacerých kultúrnych krajinách sveta (napr. Anglicko, Kanada, Česká republika a i.).
4. Súčasne je potrebné pripomenúť, že rozhodnutie o liečbe je v konkrétnom prípade najmä záležitosťou kvalifikovaného odborníka - lekára, ktorý sa má v každej situácii riadiť svojou profesionálnou odbornosťou, princípmi medicínskej etiky, plne rešpektujúcej dôstojnosť a ľudské práva pacienta, ako aj správne orientovaným, jemným svedomím. Pritom je potrebné rešpektovať právo chorého odmietnuť tie lekárske zákroky, ktoré podľa jeho názoru predstavujú pre neho neprimeranú záťaž, utrpenie, riziko, zmrzačenie alebo inak neznesiteľné bremeno.
5. Je povinnosťou lekára, zdravotníckych pracovníkov i všetkých ľudí dobrej vôle podľa im dostupných možností, aby ťažko chorému a umierajúcemu človeku zabezpečili náležité podmienky pre ľudsky dôstojnú a pokojnú prirodzenú smrť.
V tejto súvislosti neslobodno zabúdať na neoceniteľnú posilu, ktorú pre veriaceho chorého predstavujú sviatosti cirkvi. Povinnosť sprostredkovať včas návštevu kňaza pri chorom majú predovšetkým všetci príbuzní chorého, jeho priatelia alebo známi, ako aj každý veriaci a každý človek dobrej vôle, na ktorého sa chorý so svojou žiadosťou obráti.
6. Vyzývame všetkých lekárov a zdravotníckych pracovníkov na Slovensku, zvlášť kresťanov, aby svojou odbornosťou, angažovanosťou a hlboko ľudským, solidárnym prístupom spolupracovali na zmierňovaní utrpenia a ochrane dôstojnosti a neodňateľných ľudských práv pacientov v ťažkom zdravotnom stave, ktorí boli zverení do ich starostlivosti.
Obraciame sa na odborné lekárske spoločnosti, štátne i vedecké inštitúcie a organizácie, zvlášť Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, aby sa v medziach svojej pôsobnostipričinili o pokrok v liečbe a ošetrovaní ťažko chorých a umierajúcich pacientov, ako aj o výrazné zlepšenie situácie a údelu umierajúcich v podmienkach našich zdravotníckych a sociálnych zariadení. Povzbudzujeme všetkých ľudí dobrej vôle, najmä kresťanské rodiny, abypokiaľ sa to len dá, umožnili svojim príbuzným ukončiť pozemský život v domácom prostredí.Vyzývame na potrebnú morálnu i finančnú podporu činnosti hospicového hnutia i za vhodné uplatnenie princípov hospicovej starostlivosti v rámci ústavnej i ambulantnej liečebnej a ošetrovateľskej starostlivosti.

Mons. Prof. ThDr. František Tondra
predseda Komisie pre otázky bioetiky
Konferencie biskupov Slovenska

Doc. ThDr. Július Filo
generálny biskup Evanjelickej
cirkvi a.v. na Slovensku

Bratislava,13. mája 2000

viete si predstavit čo táto veta od Bergoglia sposobí v hospicoch? v DSSkách alebo v nemocniciach? toto je začiatok konca!!!!!!!Kto je Bergoglio že si toto može dovoliť povedať????
mike:kto je Pánom nad životom? no my NIE kto bráni možnej liečbe chce sám od seba rozhodovať kto má žiť a kto nie chce byť ako Boh u Charlieho Garda to uvádzam ako čerstvý príklad tam šlo fakticky o túto pekelnú pýchu a u žien doktoriek o nepredstaviteľnú krutosť žena je stvorená ako darca života samozrejme že satan to zabalí do zdania dobra ...idiot nie je... žena čo to schvaľovala ma šokuje ešte viac ako muž

Lubka chceš povedať, že starý človek, ktorý zomiera na prirodzenu starobu a je udržiavaný len na pristrojoch, tak by mal byť nadalej, aj ked vieš, že bez pristrojoch nebude môcť žiť?

Ak ano, napiš odkaz na nejaký cirkev.dokument ktorý toto nariaduje

je totiž rozdiel udržiavať na pristrojoch človeka, ktorý má život pred sebou, ako človeka, ktorý bez pristrojov už nemôže žiť a na pristrojoch je aj tak len v umelom spánku.

skala a čítal si www.kbs.sk/…/evangelium-vitae (25. marca 1995)- Encyklika o hodnote a nenarušiteľnosti ľudského života. Vieš kto ju napísal a prečo ju nápisal ako ju napísal???? Modlievaš sa k autorovi litánie?
-------------------------
že nič nového skala, skor slama? ............a kde sa to učilo už dávno, že život netreba predlžovať za každu cenu ????...... ty mas zdravotnícke vzdelanie??? ----už si doopratroval rodičov alebo starých rodičov? alebo si ich šupol do DSS?
šašo si a nie dospelý kresťan za tieto pochlebovačské reči! Podaj si ruku s tomislavom obaja ste z rovnakeho hniezda! .....ten tiež zavýja ako ty bergogliovskom rytme......nemá normálne svoj názor ale chodí po špičkách aby sa nedotkol náhodou nejako ako správny papalatrijec hlúpych a vieru búrajúcich komentov Bergoglia!!!

henta Jednou přišel za starcem jeden novinář, v jehož mysli se nemohla usídlit dobrá myšlenka. Všechno viděl ve špatném světle. Začal se vyptávat starce na různé věci, kterými ho jen zarmucoval. Pak se ho najednou zeptal: „Otče, proč si tu tak bezstarostně a pokojně sedíte a neodejdete ven (za hranice Svaté Hory), abyste pomohl lidem, kteří prožívají těžké problémy?" Tehdy mu starec říká poněkud zvýšeným hlasem: „Tvůj ‚stroj‘ je pokažený a neustále produkuje špatné myšlenky. Ať ti řeknu cokoli, ať cokoli uvidíš, všechno chápeš mylně. Teď mě vidíš na Svaté Hoře a říkáš, proč neodejdu za její brány, abych pomohl lidem. Když půjdu ven, řekneš, proč se toulám po světě a nesedím pokojně na jednom místě, když jsem mnich. Z toho důvodu ti neřeknu nic, až na jedno: Naprav svoji pokaženou myšlenku a věz, že jinak ‚pracuje‘ semafor na hustě frekventovaných ulicích Athén a jinak maják na pustých skalách."

¤