tomik1313 - Aká pýcha? Je tu azda niečo, na čo by som ja osobne mohol byť nejako pyšný? Práve naopak! Ja osobne som tu úplne bezvýznamný, na mne tu vôbec nijako nezáleží, a bez ohľadu na to, či už som ja osobne docentom na Univerzite Karlovej v Prahe alebo posledným umývačom záchodov v nejakej zaostalej východoslovenskej cigánskej dedine, tak tu, a v tomto kontexte je to všetko úplne jedno, pretože skutočne aj ten najposlednejší umývač záchodov z nejakej zaostalej východoslovenskej cigánskej dediny má plné právo tu na Glorii napísať článok a demaskovať týmto svojím článkom evidentného klamára, ktorý v roku 2020 rozhodne v žiadnom prípade nemohol vo voľbách do Národnej Rady voliť Kotlebovcov a súčasne aj Hlinovo KDH, aby tak obidva dotyčné jeho výroky obstáli vedľa seba ako výroky pravdivé!

Laco Bajzo i tomik1313 - Áno pán Laco Bajzo, aj toto je pravda! Náš Pán povedal to nám úplne jasne: "Ego sum via, veritas et vita. Nemo venit ad Patrem nisi per me" /Jan 14:6/. A toto som ja osobne o Marianovi Kuffovi síce vedel, ale hovoril som si - nikto nie je absolútne dokonalý: slúži síce iba len pokoncilné Novus Ordo, a vo svojej teologii recipoval a aktívne sa ako duchovný odvoláva na mnohé heretické názory vzišlé z modernistických herezí tzv. "druhého vatikánského koncilu", ale inak je - ako som si vtedy naivne myslel - aspoň bojovníkom za životy nenarodených detí, a preto som bol v minulosti aj napriek týmto jeho vadám - pred ktorými som vtedy zatváral oči - bol som silno fanaticky nadšený z Mariana Kuffu kvôli pro-life hodnotám, a nad tým ostatným som bol vtedy - v záujme boja proti potratovej genocíde nenarodných detí - ochotný zatvárať oči, a preto tieto Vami tu spomenuté liberálno-heretické teologické postoje a názory Mariana Kuffy som tu už ani nespomínal. A to aj napriek tomu, že som teraz tieto posledné dni po tomto mojom vytriezvení z tejto mojej pro-kuffovskej kocoviny na Kuffu naštvaný, že mňa Marian Kuffa tak dlho dokázal ťahať za nos a urobiť zo mňa totálneho blbca!

Páni a dámi, píšete tu od veci. Páter je v hovorovej reči a v preklade otec, to vie každý príčetný. V prostredí RKC je to však titul či oslovenie pre rehoľného kňaza nejakého rádu. Pokiaľ člen rehoľného rádu nie je vysveteným kňazom, tak požíva titul či oslovenie Frater. Diecéznemu kňazovi také oslovenie či titul neprináleží. Diecézny kňaz požíva oslovenie dôstojný pán, alebo veľadôstojný pán či prosté oslovenie otec. Tieto oslovenia u diecézneho kňaza sa používajú iba pri priamom oslovení dotyčného kňaza. Pokiaľ píšeme o ňom v texte, tak píšeme "kňaz rímskokatolíckej cirkvi Marián Kuffa". U rehoľného kňaza v texte píšeme pred menom napr. "Páter František Horák".

Avi Liva i @turan - Dotaz - nejsem si tím jist, ale tento autor tohoto článku páter Čupr je anebo není emeritním provinciálem České provincie Tovaryšstva Ježíšova? Anebo je to jen pouhá shoda jmen a tedy někdo úplně jinej kdo nepatří k duchovním synům sv. Ignáce? Táži se na to proto, že ačkoliv dnes jsem již sice spíše tradičním katolíkem upřednostňujícím tradiční katolickou mši svatou slouženou dle Římského misálu z roku 1962 před dnešním pokoncilním Novus Ordo, nic to ale nemění na tom, že já společně i s mými dvěma rodiči české národnosti jsem své dětství i mládí prožil v Bratislavě na Slovensku, kde mnoho tamních slovenských katolických kněží ochotně pomáhalo mým českým rodičům v mé dobré katolické formaci a výchově, přičemž jedním z nich, a to dokonce po dlouhou dobu i mým osobním zpovědníkem a duchovním vůdcem byl právě slovenský páter Klement Fábik SJ, který zemřel v roce tuším 1993. A ačkoliv jsem se pak od té dlouhé doby svým duchovním i intelektuálním vývojem posunul trochu jinam - víc do prava i víc k tradici, tak i dnes rád na tehdejší slovenské, ale i české jezuity vzpomínám.

Nedá sa rozumne diskutovať s málo informovanými, alebo totálne neinformovanými či dokonca dezinformovanými ľuďmi. Ak chce človek diskutovať a nestrápniť sa, tak by mal disponovať osobnostne s hlbokými vedomosťami. Toto platí aj v otázkach dostatočných vedomostí v oblasti cirkevného štatútu či cirkevného práva. Nie len v Bohosloveckých fakultách, ale aj v štátnych právnických fakultách sa vyučuje cirkevné právo v odbornej terminológii "Kánonické právo". Toto právo determinuje zákonitosti správania sa veriacich a duchovných(zasvätených osôb") v priestore cirkevnej sociéty. Kánonické právo taxatíve vymedzuje určité pojmy a stanovuje spôsoby a riešenia problémov vznikajúcich v cirkevnej sociéte. V Katolíckej cirkvi od jej vzniku sa postupne konštituovala aj terminológia, ktorá sa vyvynula zo zvykového používania pri Bohoslužobných obradoch a pri formovaní sa sociálnych skupín vo vnútri katolíckej cirkvi. Toto tzv. zvykové právo sa postupne konštituovalo a jasne zadefinovalo svoje miesto v Kánonickom práve.