Proč se ZLO povinného očkování v Rakousku ještě nevzdalo!

Když už na rozdíl od ČR, pravděpodobně Rakousko nebylo zasvěceno ani r.2017 ani potom pod ochranu Panny Marie dle fatimského zjevení, tak by mohl pomoci alespoň zázrak skrze blahoslaveného Karla …Více
Když už na rozdíl od ČR, pravděpodobně Rakousko nebylo zasvěceno ani r.2017 ani potom pod ochranu Panny Marie dle fatimského zjevení, tak by mohl pomoci alespoň zázrak skrze blahoslaveného Karla Habsburského, budou-li ho prosit o přímluvu u Krista, aby všemohoucí Bůh donutil satanistický parlament a vládu k neočkování obyvatel.
Protože 1.4.2022 je výročí 100 let od smrti (prakticky vraždy chudobou a zimou v britském zajetí) v praxi posledního křesťanského císaře západořímské říše - světského korunovaného ochránce katolické víry v Evropě, blahoslaveného Karla Habsburského. (na fotce)
Poslední reálně, nejen papírově, svatý katolický papež Pius X. jehož nEbalzamované tělo nezetlelo, prorokoval blahoslavenému Karlovi H. že bude císařem rakousko-uherským, ale přitom teprve po své smrti pomůže svým národům. Protože dle proroctví papeže Lva XIII. měla být Katolická církev ničena 100 let tak moc jako nikdy předtím. Začalo toto ničení ihned po smrti blahoslaveného Karla Habsburka, či o pár …Více
529
ZLO povinného očkování v Rakousku ještě nevzdalo!
U.S.C.A.E.
Bůh stvořil monarchii - Kolbeho centrum pro studium stvoření
Téměř úplné opuštění základního rozdílu mezi řádem stvoření a prozřetelností v dnešním katolickém intelektuálním diskurzu je příčinou krize víry a morálky, která dnes postihuje věřící. "Nová ortodoxie" teistické evoluce se opírá o falešný osvícenský předpoklad, že tytéž hmotné procesy, které působí v dnešním světě, fungují …Více
Bůh stvořil monarchii - Kolbeho centrum pro studium stvoření

Téměř úplné opuštění základního rozdílu mezi řádem stvoření a prozřetelností v dnešním katolickém intelektuálním diskurzu je příčinou krize víry a morálky, která dnes postihuje věřící. "Nová ortodoxie" teistické evoluce se opírá o falešný osvícenský předpoklad, že tytéž hmotné procesy, které působí v dnešním světě, fungují víceméně stejně od počátku kosmu a že přírodovědci mohou legitimně extrapolovat na základě svých pozorování přírodního světa a vysvětlovat tak vznik člověka a vesmíru. Žádný církevní otec ani doktor by se touto myšlenkou ani na okamžik nezabýval, protože Boží zjevení v Genesis, jak je církev chápala od počátku, jasně říká, že celé dílo stvoření bylo nadpřirozené, že bylo dokončeno stvořením Adama a Evy a že přirozený řád Prozřetelnosti nezačal, dokud nebylo celé dílo stvoření dokončeno a Bůh si od svého stvořitelského díla "neodpočinul".

Tato zapomenutá nauka zaujímala v myšlení církevních otců a doktorů tak významné místo, že svatý Tomáš Akvinský z ní vychází v souvislosti s tématem, které by většina současných myslitelů považovala za vzdálené teologii stvoření - totiž s ideálem monarchické vlády. Ve svém díle známém jako O královské moci Andělský doktor píše:

Když se podíváme na svět jako na celek, musíme vzít v úvahu dvě Boží díla: prvním je stvoření a druhým je Boží vláda nad stvořenými věcmi. Tato dvě díla jsou podobným způsobem vykonávána duší v těle, neboť nejprve je na základě duše stvořeno tělo a to je pak duší řízeno a pohybováno. (p. 55)

Poté, co Andělský doktor zjistil, že Bůh na počátku stvoření ustanovil monarchii s Adamem jako králem, pokračuje, aby ukázal, že činnost křesťanského monarchy lze nejlépe pochopit ve vztahu k činnosti Božího stvoření a Boží prozřetelnosti. Píše:

Na příkladu stvoření světa se můžeme naučit, jak se zakládá království. Při stvoření můžeme uvažovat jednak o vzniku věcí, jednak o řádném rozlišení částí světa. Dále pozorujeme, že různé druhy věcí jsou rozmístěny v různých částech světa: hvězdy na nebi, ptactvo ve vzduchu, ryby ve vodě a zvířata na souši. Dále si všímáme, že pro každý druh jsou věci, které potřebuje, hojně zajišťovány božskou mocí. Mojžíš podrobně a pečlivě vyložil tento plán, jak byl svět stvořen. Nejprve těmito slovy uvádí, jak věci vznikly: "Na počátku stvořil Bůh nebesa a zemi." Dále prohlašuje, že všechny věci od sebe Bůh odlišil podle vhodného řádu: den od noci, vyšší věci od nižších, moře od souše. Dále vypráví, že nebe bylo ozdobeno světly, vzduch ptáky, moře rybami, země zvířaty; nakonec byla lidem dána vláda nad zemí a zvířaty. Dále uvádí, že z Boží prozřetelnosti byly rostliny stvořeny k užívání lidem a ostatním živočichům. (p. 56)

Stejně jako víme - na rozdíl od teistických evolucionistů a progresivních kreacionistů - že Bůh v rámci řádu Prozřetelnosti netvoří nové druhy tvorů, tak svatý Tomáš poznamenává, že:

Zakladatel města a království nemůže znovu vytvořit lidi, místa k bydlení a další životní potřeby. Musí využívat ty, které již v přírodě existují. (56)

Podle svatého Tomáše odpovídá dílo krále dílu Božímu v řádu prozřetelnosti, které není dílem vytváření nových věcí, ale vedením království stvořených věcí k jejich konečné dokonalosti. Domnívá se, že král má být:

V království je to, co je duše pro tělo a co je Bůh ve světě. Bude-li o tom vážně uvažovat, roznítí se v něm horlivost pro spravedlnost, když bude uvažovat o tom, že byl na toto místo ustanoven místo Boha, aby vykonával soud v jeho království; dále získá jemnost milosrdenství a mírnost, když bude považovat za své vlastní údy ty jednotlivce, kteří podléhají jeho vládě.

Ti, kdo mají v církvi a ve světě autoritu jako biskupové, pastýři, řeholní představení nebo hlavy rodin, by z tohoto druhu meditace měli velký užitek. K Adamovu pádu totiž došlo právě proto, že dočasně zapomněl na svou královskou roli a nedokázal Evu napravit, když porušila přikázání, které obdržela od Boha prostřednictvím svého manžela, jehož Bůh postavil do role kněze a krále ve vztahu k ní i celé lidské rodině.

Kéž všichni katolíci usilují o to, aby byl náš Pán Ježíš Kristus poznán, uctíván a milován jako Král všeho stvoření, Král všech srdcí a Král všech národů!

God Created Monarchy - Kolbe Center for the Study of Creation
Libor Halik
Přesně tak! K Adamovu pádu totiž došlo právě proto, že dočasně zapomněl na svou královskou roli a nedokázal Evu napravit, když porušila přikázání, které obdržela od Boha prostřednictvím svého manžela, jehož Bůh postavil do role kněze a krále ve vztahu k ní i celé lidské rodině.
Caesar
Na obranu tradičných monarchií
24. augusta 2015 12:35, Matej Gavlák,
Na to, že komunizmus padol pred 25 rokmi je u nás stále relatívne nízka vedomosť o tom, čo to vlastne monarchie boli. Stále prevláda ľavicový pohľad, vyobrazujúci tradičné monarchie ako absolútne zlo, tyraniu silných nad slabšími, „dobu temna.“ Naozaj však boli katolícki monarchovia takí tyrani, ako sa nás snažili sto …Více
Na obranu tradičných monarchií
24. augusta 2015 12:35, Matej Gavlák,
Na to, že komunizmus padol pred 25 rokmi je u nás stále relatívne nízka vedomosť o tom, čo to vlastne monarchie boli. Stále prevláda ľavicový pohľad, vyobrazujúci tradičné monarchie ako absolútne zlo, tyraniu silných nad slabšími, „dobu temna.“ Naozaj však boli katolícki monarchovia takí tyrani, ako sa nás snažili sto rokov presvedčiť ľavicoví demokrati, socialisti, anarchisti a červení „priatelia ľudu“ ?

Je to zrejme posledný krát, čo k vám hovorím. Prehlasujem, že moje svedomie je absolútne čisté. Ale zo všetkého najviac ma zarmucuje obvinenie, že som prelial krv ľudu. Vždy som miloval francúzsky ľud a veril som, že mu podávam dosť dôkazov o svojej láske. Nikdy by som nečakal, že budem vystavený takým obvineniam, aké som počul tu. To je všetko, čo som chcel povedať.
Záverečné slová francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. (1754 – 1793) pred súdom, ktorý ho vo vykonštruovanom procese počas Veľkej francúzskej revolúcie poslal na trest smrti.

Formovanie ranno-stredovekých kráľovstiev bolo pomalé, budované na kresťanských princípoch a moc v nich sa etablovala len veľmi ťažko. Dobrým príkladom ťažkostí s budovaním nových štátnych útvarov môže byť postupný vznik šľachty.

Čo to bola šľachta, ako vznikala a čo bolo jej úlohou?
Už od prvopočiatkov ľudstva bolo základnou a najdôležitejšou úlohou štátu chrániť svojich obyvateľov – platcov daní – pred ich nepriateľmi, ako vonkajšími, tak aj vnútornými (dnešná socialistická politika Európy, no už aj Ameriky, je presne opačná – kadejaké sociálne balíčky na úkor ochrany obyvateľstva). Lenže v prvých storočiach po páde Rímskej ríše nebolo možné, aby sa králi postarali o bezpečnosť obyvateľstva a to z viacerých príčin – nemožnosť kontroly vzdialenejších území, faktická absencia pozemných komunikácii atp. Obyvateľstvo však ochranu potrebovalo, lúpežníci boli častým javom a nepriateľské kmene sa taktiež z času na čas objavovali, aby ničili. A tak začalo za svoju bezpečnosť platiť (zväčša bohatším) ľuďom, ktorí sa tak dostali do akejsi pozície ochrancov ľudu. Takto vznikla prvotná šľachta. Šľachtic bol teda dostatočne bohatý človek, ktorý bol schopný zaistiť bezpečnosť väčšiemu množstvu ľudí, ktorí mu za túto jeho službu platili.
Postupom času sa majetnejšia šľachta začala spájať s oficiálnymi vládnymi kruhmi – kráľ ju potreboval, aby mohol viesť vojny, ale aj na zaistenie svojej moci nad celým jeho kráľovstvom. Inak to proste fungovať v tej dobe ani nemohlo. Tu sa dostávame ku vzniku prvotných rytierskych rádov a poddanstva. Slovo poddanstvo znie blbo, však? Ale čo sa za ním ukrýva? Rytier – bohatý človek, schopný ochrániť väčšie množstvo ľudu (celé mestá, celé oblasti), ktorý získal od panovníka šľachtický titul – bol poddaným kráľa. Prisahal mu vernosť a v prípade vojny bol povinný pricválať so svojim tátošom a niekoľko-tisícovou armádou na pomoc svojmu pánovi. Poddaných šľachticom bola väčšina obyvateľstva – zväčša roľníci. Boli to mierumilovní ľudia, ktorí – vzhľadom na dobu v ktorej žili – nemohli ani nič iného vykonávať (o úžasných a skvelo platených robotách za pásom ani nechýrili). Na druhej strane to neboli žiadni bojovníci, takže sa o ich vlastnú bezpečnosť niekto musel postarať (Policajný Zbor Slovenskej Republiky vtedy ešte neexistoval). Neraz sa stalo, že keď hrozilo veľké vonkajšie nebezpečenstvo (napríklad nájazd Tatárov), celé dediny sa ukryli na pánovom hrade. Systém to bol na skoršie doby teda vcelku primeraný.
Problém nastal, keď šľachta trochu zmalomyseľnela a presadila zostrenú formu poddanstva – nevoľníctvo. To už bolo skutočne zlé a nemožno to obhajovať, i keď vždy šlo o nie moc vydarenú reakciu na násilné vzbury poddaných. Nevoľníctvo bolo vlastne to, že nevoľník plne patril svojmu pánovi a nemohol sa bez jeho súhlasu ženiť, vysťahovať, poslať deti na štúdiá atď. V Európe boli dve hlavné vlny nevoľníctva. Prvá bola medzi 9. a 12. storočím a druhá medzi 16. a 18. storočím. Nikde však nevoľníctvo netrvalo celú túto dobu. Kým v jedných krajinách vznikalo, do iných sa ešte nedostalo a zas naopak, kým v jedných zaniklo v iných ešte pretrvávalo. V Anglicku sa napr. nevoľníctvo po roku 1400 vôbec neobnovilo a vo Francúzsku bola 2. vlna len náznaková a aj to veľmi mierna.

Monarchie a Katolícke učenie.
Vysvetliť presný vzťah medzi monarchiou a katolíckym učením bude ďaleko ťažšie. Platilo akési nepísané pravidlo (no … ono to bolo dobre rozobraté hlavne u sv. Tomáša Akvinského, či sv. Augustína; v 20. storočí sa tejto téme venoval profesor histórie Plinio Correa de Oliveira), nazvané prirodzený poriadok vecí. Zjednodušene vysvetlené: štátny systém – monarchia – bol presnou kópiou Božieho kráľovstva; to isté možno povedať aj o základnej bunke spoločnosti, rodine, ktorá bola rovnako kópiou nebeského kráľovstva a aj pozemského kráľovského zriadenia.
Prirodzený poriadok vecí:
Prvá zložka
Druhá zložka
Tretia zložka

Kráľ Šľachta Poddaní
Ježiš Kristus Anjeli Duše spravodlivých
Otec
Matka
Deti

Štát
Cirkev Obyvatelia/poddaní

Inak povedané: podľa sv. Tomáša Akvinského má nebo formu štátu, kde je Ježiš Kristus kráľom („moje kráľovstvo nie je z tohto sveta“), anjeli a archanjeli tvoria „šľachtu“ – božích bojovníkov – a duše spravodlivých sú „poddaní.“
Rovnako tak rodina. Otec – hlava rodiny – má mať podobnú funkciu, akú má kráľ vo svojom štáte. Matka má funkciu šľachty a deti funkciu poddaných. Práve na tomto príklade pekne vidno, čo to kráľovstvo bolo. Poddaní neboli žiadni poslední žobráci, ako sa to chybne (alebo skôr „chybne“) prezentuje posledných sto rokov. Boli to tí, o ktorých sa mal kráľ – otec – najviac starať. Pekne možno vidieť aj funkciu šľachty na jej prirovnaní k matke: Keď má otec prílišné nároky na deti, matka stojí skôr na strane detí. A keď zas deti príliš vystrájajú, pridáva sa na stranu otca.
Existoval ešte štvrtý element prirodzeného poriadku vecí, ktorým bol vzťah štátu (a.k.a. otca), Katolíckej cirkvi (a.k.a. matky) a obyčajných ľudí/veriacich (a.k.a. detí). Tak, ako je otec ochrancom rodiny, tak bol aj štát ochrancom obyvateľov. A tak, ako sa matka stará o mravný vývin svojich ratolestí, tak sa mala aj cirkev starať o vzdelávanie a mravné záležitosti obyvateľov.
Katolícke učenie vždy hovorilo, že tak, ako je otec určený Bohom, aby bol otcom svojich detí, tak je aj kráľ určený Bohom, aby bol kráľom svojich poddaných. Otec môže byť dobrý aj zlý, správny muž aj pijan. Ale vždy je to otec. Presne to isté platilo aj v monarchiách. Zlý kráľ bol božím dopustením na hriešny ľud, no stále to bol kráľ. Pokiaľ teda nešiel vyslovene proti viere či príliš okato proti svojim poddaným (kedy bol aj tak exkomunikovaný), mal byť počúvaný a mala sa mu prejavovať patričná úcta. Všetko toto platí aj vo vzťahu matka – šľachta.

Pár slov k Uhorsku
U nás na Slovensku prevláda akási pachuť po starom Uhorsku. Dôvod je jasný – maďarizácia. Uhorsko však bolo založené ako mnohonárodnostný štát (každý sa hral na svojej strane spoločného pieskoviska a do druhého sa moc nestaral) a tak aj fungoval až do polovice 19. storočia. Vtedy si ho Maďari privlastnili a začali tvrdiť že len oni sú pravými pánmi štátu – ostatní boli len nepodstatné národnosti – a na jeho súdržnosť treba „jeden národ.“ Voilá.
Je iróniou osudu že Uhorsko vlastne zachovalo Slovákov. Keby Slováci ostali súčasťou Poľska (ako tomu bolo nakrátko v 11. storočí), nedokázali by si udržať svoju etnickú diverzitu. Naopak, práve vďaka tomu, že sme žili v spoločnom štáte s tak odlišným etnikom akým boli Maďari, sa nám 1000 rokov darilo udržať si svoje vlastné národné prvky.
Upaľovanie čarodejníc!
Nikdy by som tu túto kapitolu nebol dával, no vždy sa nájde dostatok krčmových „historikov“ a barových „intelektuálov“, pre ktorých je upaľovanie čarodejníc! celodennou mantrou. Čo povedať? Áno, bolo to zlé, bola to chyba. ALE … každá jedna spoločnosť mala nejaký ten neduh. V Ríme existovali gladiátorské súboje, či prenasledovanie prvých Kresťanov. Majovia obetovali bohom každý rok počas sviatkov viac ako 250 000 ľudí (!) tak, že im vytrhávali srdcia, atď. A my? My vraždíme ešte nenarodené deti. A to v takom množstve, že upaľovanie čarodejníc! vypadá oproti tomu ako nejaká nepodarená epizódka. História nás za to jedného dňa celkom iste právom odsúdi.

Záverom
Verím tomu, že prichádza doba, kedy budú prehodnotené určité historické skutočnosti, ktoré boli jasne a cieľavedomo ideologicky buď neoprávnene chválené, alebo nespravodlivo očierňované. Bude to však úloha pre novú generáciu ľudí, ktorých sa predošlé ideológie nedotýkali a nie sú tak zjavne zaujatí. Nech je táto (hoc nedokonalá) práca jednou z prvých takých vlastovičiek.

„Bývali doby, kedy filozofia Evanjelia vládla štátom. Vplyv Kresťanského náboženstva a jeho mravného učenia v tých časoch prenikal zákonmi a úradmi, bol kompasom pre ľudí všetkých stavov spoločnosti. Vtedy náboženstvo vyučované Ježišom Kristom prekvitalo všade vďaka náklonnosti princov a ochrane vládnucich vrstiev. Cirkev a Impériá boli v šťastnej zhode a vzájomne sa doplňovali. Takto organizovaná, civilná spoločnosť podávala ovocie väčšie, ako mohol ktokoľvek očakávať. Všetko toto je obsiahnuté v dokumentoch, ktoré žiaden nečestný trik našich nepriateľov nemôže zničiť alebo zatajiť.“
Pápež Lev XIII. (1830-1903); encyklika Immortale Dei
U.S.C.A.E.
Libor Halik
O. i. spolupracovali Čína a Pfizer na vytvorení digitálneho očkovacieho pasu, ktorý umožní totálnu kontrolu občanov. Farmaceutický koncern Pfizer vytvoril partnerstvo s Čínou v júni 2018 za účelom vyvinutia digitálneho riešenia očkovacích pasov, teda niečo viac ako rok pred vyhlásením údajnej pandémie. Na verejnosť sa dostal tweet z toho obdobia – zo 6. júna 2018 - ktorý to potvrdzuje.....
Caesar