Úsmev medzi riadkami 16-Svätý Antonko, vrúcne Ťa prosíme,nájdi nám stratené kľúče....

Úsmev medzi riadkami 16-Svätý Antonko, vrúcne Ťa prosíme,nájdi nám stratené kľúče....

Bolo to hneď po vojne v r.1946 a mladí ľudia si hľadali prácu a často chodili zo Slovenska do Čiech na rôzne brigády a zarobiť pár korún...lebo bol ťažký život ...

Tak sa vybrali dve mladé dievčatá,kamarátky, 19 ročná Mária a 21 ročná Terka.Prihlásili sa do jednej fabriky vo východných Čechách a tak ich prijali na brigádu 3 mesiacov...dostali aj skromné ubytovanie 1 izbu v jednom starom dome.Tak obe kamarátky docestovali vlakom do Čiech a hľadali tú fabriku,nikdy neboli preč zo Slovenska a obe boli z jednej osady spod hôr,kde sa žilo starým roľníckym životom.

Obe boli nábožne vychované a veľa o veľkom svete nevedeli.Po robote hľadali nejaký obchodík,kde by si kúpili potrebné veci.Tak sa vybrali a našli neďaleko svojho skromného bývania malý pultový obchodík,kde predával starý pán obchodník...Tak vošli dnu a postavili sa do radu,lebo tu čakalo viac ľudí.Starý predavač podával tovar na pult a potom počítal cenu s tuškou na papier.Na poličke pri trochu ovocia bolo uložené aj zopár banánov,ktoré naši brigádničky nikdy nevideli a ani nejedli..Sem tam nejaká pani aj kúpila 1-2 banány.Mladšia zvedavá Mariška navrhla,aby si jednu tú divnú, ohnutú tyčku kúpili,aké to vlastne je.Ale bolo tam vyložené aj pár fľašiek alkoholu a likérov,ktoré tiež nepoznali,len počuli o tom...Doma chlapi pili v krčme len čistý alkohol...nikdy žiaden likér...Vieš čo Terka,kúpme si to fajné,sladké pálené,aké to vlastne je...Ale maj rozum Mariša...to len chlapi pijú a nie ešte my dievčatá...ale len to kúp na skúšku, tú najmenšiu fľaštičku...Tak Terka kúpila aj 0,5 litrový likér a ten banán -plus ostatné veci ,čo im bolo treba a zaplatili a šli von...

Ale Terka si spomenula,že zabudli kúpiť mydlo...doma mali trochu len mazľavého...to je na dlážku...Tak sa Terka vrátila späť do obchodu a Mariška ju čakala vonku.Bol tam rad zase.Mariška si obzerala ten banán...rozdelíme si ho napoly...ale môžem už teraz skúsiť,aká je to dobrota vlastne a tak vytiahla banán a začala ho hrýzť a jesť...Tfí...no toto...však je to len hnus...trpké je to...no hrozné,aké svinstvo ľudia jedia a ešte to za drahé peniaze kupujú.Nestiahla samozrejme kožu z banána...To je akoby by som cement jedla a šmarila banán do trávy...Ale som si dala,odpľúvala si Mariška.Ale v taške mala fľašku likéru,vytiahla ju a obzerala si ju...pekná nálepka so švarnou devou...a uvažovala,je to naozaj také dobré ako o tom vravia?...Že by som okoštovala trochu...? Tak odšrobovala závit špuntu a trošku polkla...no teda...aké je to len fajné,sladučké...mňam...a znova trochu odpila a polkla...Hmm...to je teda dobrota...už sa nedivím tým chlapom v krčme...A znova trochu odpila...a čakala na Terku,kedy už vyjde,aby jej zvestovala,akú dobrotu si kúpili...Už aj dobre sčervenela a netrpezlivo čakala...No čo tam tá Tereza toľko robí v tom obchode,musím sa ísť pozrieť...a tak vošla rozhodným krokom do obchodu...Terka už platila konečne za dve mydla a jeden hrebeň...Mariška podišla až k pultu a pozorne si obzerala starého predavača...Mariška si až teraz lepšie všimla,že je to už starý,škaredý pán...a zamrmlala si popod nos...ale je len škaredý...Predavač niečo začul a tak sa opýtal...Copak,copak?A rozohriata Mariška mu odvetila...copak ako copak...ale aký si len hrozne škaredý...Predavač vyvalil oči...čo je to za stvoru...Terka to videla a počula a rýchla zdrapla milú Marišku za bľúzku a ťahala von z obchodu...Vonku jej nahnevane vraví,čo si sa zbláznila,ako sa to chováš...no povedala som len pravdu...Ty trdlo...však on je už starý...nebude krásny....aj Ty keď budeš stará,tak budeš šeredná ako noc...také staré rešeto...A ukáž tašku...Terka hodila do nej dve mydla a hrebeň...ale si všimla...že tam nie je banán...A banán si zjedla?Maj rozum také svinstvo,hnusoba...veď to sa nedalo jesť...trpké to bolo ako peloňka...tak som to zahodila...Ty trdlo hlúpe...veď banán sa najprv olúpi z kože...a potom sa je...Ale prosím Ťa,to som nevedela...tak už vieš...zhúkla na ňu nahnevaná Terka a všimla si,že je Mariška nejaká červená v tvári a pozrela sa do tašky a vytiahla fľašku likéru...

Oo...Panenka skákavá...veď Ty si ho skoro celý vypila...nahnevane povedala Terka...si Ty pri zdravom rozume?...veď to sa pije len ako liek..po malej lyžičke a ty si to pila ako sódovku...Mariša,Ty by si si zaslúžila poriadne vymlátiť... A tak už radšej šli na svoje bývanie...ale po ceste oproti ním, šiel zbožný,mladý mních františkán,v habite ...Terka zbožne pozdravila...Pochválený buď Pán Ježiš Kristus...Naveky Amen... zbožne odvetil mladý františkán...A Mariška sa pristavila...Óoo, aký kráaasny mníškar,prepekný...mních niečo počul a odpovedal...Pokoj s Tebou,sestra...Mariška vygúlila oči a zvolala...Ale ja by som Ti teda pokoja nedala...Mních asi nerozumel a šiel ďalej...Terka zdrapla Marišku a otočila k sebe...Mariša...ja ťa asi zabijem...nepraj si doma,čo bude...Ty si opitá !...Jóooj,ale mi je len dobre..odvetila spokojne Mariška...Ale doma Ti bude zle...ja ťa asi musím zbiť...čo si to vykonala....veď to bol zbožný mních...Ale aký bol len prepekný...ako sám anjel...odvetila zanietene,rozcítene Mariška...No rýchlo domov,lebo dostanem z teba porážku...Máš kľúče ...ja? prevracala kapse Mariška...ja nemám kľúče...Akože nemáš,však si zamýkala...no nemám a tak Terka prehľadávala všetko aj celú Marišku a kľúče od bývania nenašla.Ach môj Bože...čo si teraz počneme...kde nájdeme tie klúče...so slzami vraví Terka...rozumieš Mariša,veď si ich stratila...a budeme nocovať niekde vonku pod stromom...

Až vtedy Mariške došlo,čo sa deje...musíme ešte hľadať...či nenájdeme...kade si chodila...musíme tade znova ísť...a tak skormútené chodili znova,kade už raz boli...hľadali po zemi stratené kľúče...Nenašli a už sa pomaly začalo tmiť a naraz si všimli vedľa cesty sochu sväteho Antonka Paduánského,veľkého svätca,ktorý nájde stratené veci...Tak šli k soche,pokľakli a zbožne sa začali modliť a prosiť sv.Antonka o pomoc...

Svätý Antonko,už len Ty nám môžeš pomôcť...prosíme Ťa vrúcne nájdi nám tie kľúče a tak sa modlili až plakali....Tu naraz Mariška vyskočila...vyľakane...Terka tiež vstala,čo sa deje...tu naraz Mariška vykoktala...ale veď toto je svätý Jozef...to nie je Antonko...len sa podobá a naozaj si všimli nápis : Svatý Josefe,oroduj za nás hříšne...Ach... no ešte toto mi chýba ku šťastiu...Ale neboj sa Tereza,rezolútne povedala Mariška...popýtame svätého Jozefa,aby šiel na nebi pozrieť svätého Antonka a povedal mu,že hľadáme stratené kľúče,aby nám ich našiel...,Myslíš,že svätý Jozef sa bude zaoberať s takými hriešnicami,ako sme my a hlavne TY...?Ale určite...oni si to tam hore na nebi všetko povedia...neboj sa...nájde Antonka a povie mu to...Tak teda poďakovali sv. Jozefovi a s dôverou šli ku svojmu starému domu,kde bývali...A veru pred dverami ležali na zemi kľúče...Obe vykríkli od radosti...vidíš ...naozaj mu to povedal a Antonko ich rýchlo už doniesol...Veru naozaj sv. Jozef nezabudol...úžasné...Nevídané,neuveriteľné s pokorou vravili obe...A tak sa do noci modlili k sv.Antonkovi s veľkou vďakou za takú pomoc...a tak sa svätý Anton znova viditeľne prejavil...a zmiloval sa nad tými dvoma kajúcnicami dole na zemi...A odvtedy si obe veľmi ctili sv. Antonka a modlievali sa k nemu pravidelne...A už je tomu tak dávno,že obe sú už pochované a možno sa tešia hore v nebi pri sv.Antonkovi...