V Alexandroškéne, Ježiš káže. (4)
(M.Valtorta:Evanjelium,ako mi bolo odhalené 5/189)
Ježiš vystúpil na debnu postavenú pri stene. Preto ho môžu všetci vidieť. Jeho láskavý pozdrav sa už šíri vo vzduchu a za ním nasledujú slová: ,,Deti jediného Stvoriteľa, počúvajte!" A pokračuje v pozornom tichu zástupu.
,,Nadišiel čas Milosti pre všetkých, nielen pre Izrael, ale pre celý svet. Muži Izraela, ktorí ste tu z rôznych dôvodov, prozelyti, Feničania, pohania, všetci počúvajte Božie Slovo, pochopte Spravodlivosť, spoznajte Lásku. Keď budete mať Múdrosť, Spravodlivosť a Lásku, budete mať prostriedky na získanie Božieho kráľovstva, ktoré nie je výlučne pre deti Izraela, ale je pre všetkých, ktorí budú odteraz milovať jediného pravého Boha a uveria slovám jeho Slova.
Počúvajte. Prišiel som zďaleka, ale nie s úmyslom uchvatiteľa, ani nie s násilím dobyvateľa. Prišiel som jedine, aby som bol Spasiteľom vašich duší. Majetok, bohatstvo a funkcie ma nelákajú. Nie sú pre mňa ničím a ani na ne nehľadím. Alebo lepšie povedané, hľadím na ne so súcitom a ľutujem ich, lebo sú to reťaze, ktoré uväzňujú vaše duše a zabraňujú im prísť k večnému, jedinému, univerzálnemu, svätému a požehnanému Pánovi. Hľadím na ne a približujem sa k nim ako k najväčšej biede. A usilujem sa vyliečiť ich z fascinujúceho, ale krutého klamstva, ktoré zvádza deti človeka, aby mohli majetok, bohatstvo a funkcie používať spravodlivo a sväto, nie ako kruté zbrane, ktoré zraňujú a zabíjajú človeka a predovšetkým duše tých, ktorí ich nepoužívajú sväto.
Ale veru, hovorím vám, mne je ľahšie uzdraviť zdeformované telo než zdeformovanú dušu; ľahšie mi je dať svetlo vyhasnutým zreničkám, zdravie umierajúcemu telu, ako svetlo duchu a zdravie chorým dušiam. Prečo je to tak? Preto, lebo človek stratil z pohľadu pravý cieľ svojho života, a zaoberá sa tým, čo je pominuteľné.
Človek nevie, alebo si nepamätá, alebo, ak si aj pamätá, nechce poslúchať pravý príkaz Pána - a to hovorím aj pre pohanov, ktorí ma počúvajú - konať dobro, ktoré je dobrom tak v Ríme, ako aj v Aténach, v Galii i v Afrike, lebo morálny zákon existuje pod každým nebom a v každom náboženstve, v každom čistom srdci. A náboženstvá, od náboženstva viery v Boha až po iba náboženstvo morálky, hovoria, že najlepšia časť z nás prežije, a bude mať taký údel v ďaľšom živote, ako konala na zemi. Teda cieľom človeka je získať pokoj v ďaľšom živote, nie hýrenie, úžerníctvo, spupnosť a rozkoše tu, na krátky čas, za ktoré musí platiť veľmi ťažkým trápením vo večnosti. A predsa, človek nevie, alebo si nepamätá, či si nechce pamätať tieto pravdy. Ak ich nepozná, je menej vinný. Ak si ich nepamätá, je sčasti vinný, pretože pravdu treba držať rozsvietenú ako svätú fakľu v mysli a srdci. Ale ak si ich človek nechce pamätať, a keď mu pravda žiari, on zatvára oči, aby ju nevidel, lebo ju nenávidí ako hlas pedantného rečníka, potom jeho vina je ťažká, veľmi ťažká.
A predsa Boh človeku odpustí, ak duša zavrhne svoje nesprávne konanie a zaumieni si, že do konca života bude nasledovať pravý cieľ človeka, ktorým je získať večný pokoj v kráľovstve pravého Boha. Išli ste až doteraz po zlej ceste? Ste skormútení a myslíte si, že je neskoro, aby ste nastúpili na správnu cestu? Skľúčení si vravíte: ,Nič som o tom nevedel. A teraz som nevedomý a neviem, čo mám robiť?' Nie. Nemyslite si, že je to ako s materiálnymi vecami, a že si to vyžaduje dlhý čas a veľkú námahu, aby ste napravili svätosťou to, čo bolo urobené. Dobrota večného, pravého Pána, Boha, je taká, že vás nevráti späť, aby ste znova prešli celú cestu, a nepostaví vás na križovatku, kde ste sa pomýlili a odbočili zo správnej cesty na nesprávnu. Jeho dobrota je taká, že keď poviete: ,Chcem patriť Pravde,' teda Bohu, pretože Boh je Pravda, vtedy Boh úplne duchovným zázrakom vleje do vás Múdrosť, skrze ktorú si vy ako nevedomí osvojíte nadprirodzenú vedu, rovnako ako tí, ktorí ju majú po celé roky.
Múdrosť znamená poznať Boha, milovať Boha, zušľachťovať si dušu, smerovať k Božiemu Kráľovstvu, odvrhnúc všetko, čo je telesné, svet a Satan. Múdrosť znamená poslúchať Boží zákon, ktorý je zákonom lásky, poslušnosti, miernosti a cti. Múdrosť znamená milovať Boha celou svojou bytosťou a blížneho ako seba samého. Toto sú dva neodmysliteľné prvky byť múdrym podľa Božej Múdrosti. A našimi blížnymi nie sú len naši pokrvní príbuzní, alebo ľudia našej rasy a náboženstva, ale všetci ľudia, bohatí i chudobní, múdri i nevedomí, Židia, prozelyti, Feničania, Gréci, Rimania..."
Ježiša preruší výhražný výkrik nejakých pobúrených ľudí. Pozrie na nich a povie: ,,Áno. To je láska. Ja nie som servilný učiteľ. Hovorím pravdu, pretože tak musím konať, aby som zasial vo vás to, čo je nevyhnutné pre večný život. Či sa vám to páči alebo nie, musím vám to povedať, aby som si splnil svoju povinnosť Vykupiteľa. A vy si konajte svoju povinnosť tých, ktorí potrebujú vykúpenie. Teda musíme milovať blížneho. Všetkých blížnych. A milovať ich svätou láskou. Nie pre nejaké pochybné spolunažívanie záujmov, pričom Riman, Feničan alebo prozelyta sú si navzájom ,prekliaty' dovtedy, kým nenastúpi zmyseľnosť alebo peniaze, zatiaľ čo už nie je ,prekliaty', keď sa vo vás objaví túžba po zmyselnosti alebo po zisku..."
V zástupe sa ozve silný hluk, zatiaľ čo Rimania zo svojho miesta na nádvorí vykríknu: ,,Pre Jupitera! Ale tento hovorí dobre!"
Ježiš počká, kým sa hluk utíši, a pokračuje:
,,Máme milovať blížnych tak, ako by sme chceli, aby oni milovali nás. Lebo nám sa nepáči, keď s nami zle zaobchádzajú, keď nás šikanujú, okrádajú, utláčajú, ohovárajú a urážajú. Všetci sme rovnako citliví, či už ako príslušníci národa, alebo osobne. Nerobme si teda navzájom zlo, ktoré by sme nechceli, aby robili nám.
Múdrosť znamená poslúchať desať Božích prikázaní:
,Ja som Pán, tvoj Boh. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa. Nebudeš mať nijaké modly a nebudeš ich uctievať.
Neužívaj Božie meno nadarmo. Je to meno Pána, tvojho Boha. A Boh potrestá toho, kto ho užíva bezdôvodne, alebo ním preklína, alebo ním ospravedlňuje hriech.
Spomeň si, aby si svätil sviatky. Sobota je zasvätená Pánovi, ktorý po stvorení v tento deň odpočíval a požehnal ho a posvätil.
Cti svojho otca a matku, aby si mohol žiť v pokoji dlho na zemi a večne v nebi.
Nezabiješ.
Nezosmilníš.
Nepokradneš.
Nepovieš krivé svedectvo voči svojmu blížnemu.
Nebudeš túžiť po dome, manželke, sluhovi, slúžke, býkovi, oslovi, ani po iných veciach, ktoré patria tvojmu blížnemu.'
Toto je Múdrosť. Kto koná to, čo je múdre, získa si život a káľovstvo bez konca. Oddnes si teda zaumieňte žiť podľa Múdrosti a uprednostnite ju pred všetkými biednymi pozemskými vecami.
Čo vravíte? Povedzte. Vravíte, že je neskoro? Nie. Vypočujte si jedno podobenstvo."
Ježiš vystúpil na debnu postavenú pri stene. Preto ho môžu všetci vidieť. Jeho láskavý pozdrav sa už šíri vo vzduchu a za ním nasledujú slová: ,,Deti jediného Stvoriteľa, počúvajte!" A pokračuje v pozornom tichu zástupu.
,,Nadišiel čas Milosti pre všetkých, nielen pre Izrael, ale pre celý svet. Muži Izraela, ktorí ste tu z rôznych dôvodov, prozelyti, Feničania, pohania, všetci počúvajte Božie Slovo, pochopte Spravodlivosť, spoznajte Lásku. Keď budete mať Múdrosť, Spravodlivosť a Lásku, budete mať prostriedky na získanie Božieho kráľovstva, ktoré nie je výlučne pre deti Izraela, ale je pre všetkých, ktorí budú odteraz milovať jediného pravého Boha a uveria slovám jeho Slova.
Počúvajte. Prišiel som zďaleka, ale nie s úmyslom uchvatiteľa, ani nie s násilím dobyvateľa. Prišiel som jedine, aby som bol Spasiteľom vašich duší. Majetok, bohatstvo a funkcie ma nelákajú. Nie sú pre mňa ničím a ani na ne nehľadím. Alebo lepšie povedané, hľadím na ne so súcitom a ľutujem ich, lebo sú to reťaze, ktoré uväzňujú vaše duše a zabraňujú im prísť k večnému, jedinému, univerzálnemu, svätému a požehnanému Pánovi. Hľadím na ne a približujem sa k nim ako k najväčšej biede. A usilujem sa vyliečiť ich z fascinujúceho, ale krutého klamstva, ktoré zvádza deti človeka, aby mohli majetok, bohatstvo a funkcie používať spravodlivo a sväto, nie ako kruté zbrane, ktoré zraňujú a zabíjajú človeka a predovšetkým duše tých, ktorí ich nepoužívajú sväto.
Ale veru, hovorím vám, mne je ľahšie uzdraviť zdeformované telo než zdeformovanú dušu; ľahšie mi je dať svetlo vyhasnutým zreničkám, zdravie umierajúcemu telu, ako svetlo duchu a zdravie chorým dušiam. Prečo je to tak? Preto, lebo človek stratil z pohľadu pravý cieľ svojho života, a zaoberá sa tým, čo je pominuteľné.
Človek nevie, alebo si nepamätá, alebo, ak si aj pamätá, nechce poslúchať pravý príkaz Pána - a to hovorím aj pre pohanov, ktorí ma počúvajú - konať dobro, ktoré je dobrom tak v Ríme, ako aj v Aténach, v Galii i v Afrike, lebo morálny zákon existuje pod každým nebom a v každom náboženstve, v každom čistom srdci. A náboženstvá, od náboženstva viery v Boha až po iba náboženstvo morálky, hovoria, že najlepšia časť z nás prežije, a bude mať taký údel v ďaľšom živote, ako konala na zemi. Teda cieľom človeka je získať pokoj v ďaľšom živote, nie hýrenie, úžerníctvo, spupnosť a rozkoše tu, na krátky čas, za ktoré musí platiť veľmi ťažkým trápením vo večnosti. A predsa, človek nevie, alebo si nepamätá, či si nechce pamätať tieto pravdy. Ak ich nepozná, je menej vinný. Ak si ich nepamätá, je sčasti vinný, pretože pravdu treba držať rozsvietenú ako svätú fakľu v mysli a srdci. Ale ak si ich človek nechce pamätať, a keď mu pravda žiari, on zatvára oči, aby ju nevidel, lebo ju nenávidí ako hlas pedantného rečníka, potom jeho vina je ťažká, veľmi ťažká.
A predsa Boh človeku odpustí, ak duša zavrhne svoje nesprávne konanie a zaumieni si, že do konca života bude nasledovať pravý cieľ človeka, ktorým je získať večný pokoj v kráľovstve pravého Boha. Išli ste až doteraz po zlej ceste? Ste skormútení a myslíte si, že je neskoro, aby ste nastúpili na správnu cestu? Skľúčení si vravíte: ,Nič som o tom nevedel. A teraz som nevedomý a neviem, čo mám robiť?' Nie. Nemyslite si, že je to ako s materiálnymi vecami, a že si to vyžaduje dlhý čas a veľkú námahu, aby ste napravili svätosťou to, čo bolo urobené. Dobrota večného, pravého Pána, Boha, je taká, že vás nevráti späť, aby ste znova prešli celú cestu, a nepostaví vás na križovatku, kde ste sa pomýlili a odbočili zo správnej cesty na nesprávnu. Jeho dobrota je taká, že keď poviete: ,Chcem patriť Pravde,' teda Bohu, pretože Boh je Pravda, vtedy Boh úplne duchovným zázrakom vleje do vás Múdrosť, skrze ktorú si vy ako nevedomí osvojíte nadprirodzenú vedu, rovnako ako tí, ktorí ju majú po celé roky.
Múdrosť znamená poznať Boha, milovať Boha, zušľachťovať si dušu, smerovať k Božiemu Kráľovstvu, odvrhnúc všetko, čo je telesné, svet a Satan. Múdrosť znamená poslúchať Boží zákon, ktorý je zákonom lásky, poslušnosti, miernosti a cti. Múdrosť znamená milovať Boha celou svojou bytosťou a blížneho ako seba samého. Toto sú dva neodmysliteľné prvky byť múdrym podľa Božej Múdrosti. A našimi blížnymi nie sú len naši pokrvní príbuzní, alebo ľudia našej rasy a náboženstva, ale všetci ľudia, bohatí i chudobní, múdri i nevedomí, Židia, prozelyti, Feničania, Gréci, Rimania..."
Ježiša preruší výhražný výkrik nejakých pobúrených ľudí. Pozrie na nich a povie: ,,Áno. To je láska. Ja nie som servilný učiteľ. Hovorím pravdu, pretože tak musím konať, aby som zasial vo vás to, čo je nevyhnutné pre večný život. Či sa vám to páči alebo nie, musím vám to povedať, aby som si splnil svoju povinnosť Vykupiteľa. A vy si konajte svoju povinnosť tých, ktorí potrebujú vykúpenie. Teda musíme milovať blížneho. Všetkých blížnych. A milovať ich svätou láskou. Nie pre nejaké pochybné spolunažívanie záujmov, pričom Riman, Feničan alebo prozelyta sú si navzájom ,prekliaty' dovtedy, kým nenastúpi zmyseľnosť alebo peniaze, zatiaľ čo už nie je ,prekliaty', keď sa vo vás objaví túžba po zmyselnosti alebo po zisku..."
V zástupe sa ozve silný hluk, zatiaľ čo Rimania zo svojho miesta na nádvorí vykríknu: ,,Pre Jupitera! Ale tento hovorí dobre!"
Ježiš počká, kým sa hluk utíši, a pokračuje:
,,Máme milovať blížnych tak, ako by sme chceli, aby oni milovali nás. Lebo nám sa nepáči, keď s nami zle zaobchádzajú, keď nás šikanujú, okrádajú, utláčajú, ohovárajú a urážajú. Všetci sme rovnako citliví, či už ako príslušníci národa, alebo osobne. Nerobme si teda navzájom zlo, ktoré by sme nechceli, aby robili nám.
Múdrosť znamená poslúchať desať Božích prikázaní:
,Ja som Pán, tvoj Boh. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa. Nebudeš mať nijaké modly a nebudeš ich uctievať.
Neužívaj Božie meno nadarmo. Je to meno Pána, tvojho Boha. A Boh potrestá toho, kto ho užíva bezdôvodne, alebo ním preklína, alebo ním ospravedlňuje hriech.
Spomeň si, aby si svätil sviatky. Sobota je zasvätená Pánovi, ktorý po stvorení v tento deň odpočíval a požehnal ho a posvätil.
Cti svojho otca a matku, aby si mohol žiť v pokoji dlho na zemi a večne v nebi.
Nezabiješ.
Nezosmilníš.
Nepokradneš.
Nepovieš krivé svedectvo voči svojmu blížnemu.
Nebudeš túžiť po dome, manželke, sluhovi, slúžke, býkovi, oslovi, ani po iných veciach, ktoré patria tvojmu blížnemu.'
Toto je Múdrosť. Kto koná to, čo je múdre, získa si život a káľovstvo bez konca. Oddnes si teda zaumieňte žiť podľa Múdrosti a uprednostnite ju pred všetkými biednymi pozemskými vecami.
Čo vravíte? Povedzte. Vravíte, že je neskoro? Nie. Vypočujte si jedno podobenstvo."