V Alexandroškéne. Podobenstvo o robotníkoch vo vinici (5)
(M.Valtorta:Evanjelium,ako mi bolo odhalené 5/192)
"...oddnes si teda zaumieňte žiť podľa Múdrosti a uprednostnite ju pred všetkými biednymi pozemskými vecami.
Čo vravíte? Povedzte... Vravíte, že je neskoro? Nie. Vypočujte si jedno podobenstvo.
Istý hospodár vyšiel ráno najať robotníkov do svojej vinice a zjednal sa s nimi na denári za deň.
Keď znova vyšiel okolo deviatej hodiny dňa a uvedomil si, že robotníkov najatých do práce je málo, a videl iných, ako záhalčivo stoja na námestí čakajúc na niekoho, kto ich najme, najal ich a povedal: ,Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo som sľúbil ostatným.' A oni šli.
Keď znova vyšiel, a našiel iných postávať, povedal im: ,Chcete pracovať pre mňa? Dávam svojím robotníkom denár na deň.' Oni prácu prijali a odišli.
Keď napokon vyšiel okolo jedenástej hodiny dňa, videl ďaľších postávať na slnku. ,Čo tu tak nečinne stojíte? Nehanbíte sa stáť tu po celý deň a nič nerobiť?' spýtal sa ich.
,Nik nás nenajal. Chceli sme pracovať a zarobiť si na jedlo. Ale nikto nás do vinice nezavolal.'
,Nuž dobre, ja vás volám do svojej. Choďte do mojej vinice a dostanete mzdu ako ostatní.' Tak povedal preto, lebo bol dobrý hospodár a mal súcit s tiesňou svojho blížneho.
Keď sa zvečerilo a skončila sa práca, pán povedal svojmu správcovi: ,Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, ako som určil, počnúc poslednými, ktorí to najviac potrebujú, lebo celý deň nič nejedli, kým ostatní jedli raz alebo viackrát, a ktorí tiež z vďačnosti, že som sa nad nimi zľutoval, pracovali usilovnejšie než všetci - ja som ich pozoroval - a prepusť ich, aby mohli ísť na zaslúžený odpočinok, a potešili sa z ovocia svojej práce.' A správca urobil, ako mu pán prikázal, a dal každému po denári.
Keď prišli ako poslední tí, ktorí pracovali od prvej hodiny dňa, zostali zarazení, že i oni dostali len jeden denár a šomrali si medzi sebou a na správcu, ktorý povedal: ,Taký príkaz som dostal. Choďte sa sťažovať pánovi, nie mne!'
Oni odišli a povedali: ,Tak, ty nie si spravodlivý! Pracovali sme dvanásť hodín, najprv za vlhkej rosy, potom na rozpálenom slnku a potom znova vo vlhku večera. A ty si nám dal rovnako ako tým lenivcom, ktorí pracovali len jednu hodinu...! A to prečo?' A jeden z nich osobitne dvíhal hlas a hovoril, že bol podvedený a nezaslúžene využitý.
,Priateľu, v čom som ti ukrivdil? Na čom som sa s tebou zjednal skoro ráno? Na celodennej práci za mzdu jedného denára. Nie je tak?'
,Áno. To je pravda. Ale ty si dal tú istú mzdu aj tým, ktorí pracovali omnoho menej...'
,Súhlasil si s tou mzdou a považoval si ju za dobrú?'
,Áno. Súhlasil som, lebo ostatní dávajú aj menej.'
,Zaobchádzal som s tebou azda zle?'
,Nie, pravdupovediac nie.'
,Doprial som ti cez deň odpočinok a jedlo, však? Jedlo si dostal trikrát. A jedlo a odpočinok neboli dohodnuté. Je to tak?'
,Áno, neboli dohodnuté.'
,Prečo si ich teda prijal?'
,Nuž... Ty si povedal: »Radšej to urobím takto, aby ste neboli takí unavení, keď sa vrátite domov.« A my sme nemohli uveriť, že je to pravda... Tvoje jedlo bolo dobré, usporili sme, a...'
,Bola to láskavosť, ktorú som vám dal nezištne, a ktorú si nikto nemohol nárokovať. Je to tak?'
,Je to tak.'
,Teda preukázal som vám dobrodinie. Prečo si teda sťažujete? Ja by som sa mal sťažovať na vás, lebo keď ste pochopili, že máte dočinenia s dobrým pánom, pracovali ste lenivo, kým tí, ktorí prišli po vás, ktorí dostali len jedno jedlo, a poslední, ktorí nedostali jedlo, pracovali usilovnejšie a urobili za menej času rovnakú prácu ako vy za dvanásť hodín. Bol by som vás podviedol, keby som vám dal polovičnú mzdu, aby som zaplatil aj im, ale to sa nestalo. Preto vezmi, čo je tvoje a choď. Chcel by si v mojom dome určovať, čo sa páči tebe? Ja robím to, čo chcem a čo je správne. Nebuď zlý a nepokúšaj k nespravodlivosti. Lebo ja som dobrý.'
Ó, vy všetci, čo ma počúvate, veru, hovorím vám, že Boh Otec robí so všetkými ľuďmi rovnakú zmluvu a sľúbi rovnakú mzdu. Kto usilovne slúži Pánovi, k tomu sa zachová spravodlivo, aj keď neurobí veľa práce, pretože skoro umrie. Veru, hovorím vám, že nie vždy prví budú prvými v nebeskom kráľovstve, a že tam uvidíme, že budú poslední prvými a prví poslednými. Tam uvidíme ľudí, ktorí nepochádzajú z Izraela, no budú svätejší, než mnohí z Izraela. Ja som prišiel zavolať všetkých v mene Božom. Ale keď je veľa povolaných, len málo je vyvolených, lebo málo je tých, čo túžia po Múdrosti. Nie je múdry ten, kto žije podľa sveta a podľa tela, a nie podľa Boha. Taký nie je rozumný ani pre zem, ani pre nebo. Lebo na zemi si vytvorí nepriateľov, dostane tresty, bude cítiť výčitky. A navždy stratí nebo.
Opakujem, buďte dobrí k svojim blížnym, nech je to ktokoľvek. Buďte poslušní a prenechajte Bohu úlohu potrestať toho, kto nie je spravodlivý pri rozkazovaní. Buďte mierni a odolávajte zmyslom, buďte čestní a odolávjte zlatu, buďte dôslední a zlorečte tomu, čo si to zaslúži, a nezlorečte, keď sa vám to hodí, zvlášť keď potom nadväzujete kontakty s tým, ktorého ste prv prekliali. Nerobte iným to, čo by ste nechceli, aby robili vám, a vtedy..."
,,Choď preč, ty nudný prorok! Pokazil si nám trh! Vzal si nám zákazníkov...!" kričia predavači, ktorí vtrhli na dvor... A tí, ktorí predtým vykrikovali na dvore na začiatku Ježišova poúčania - a nie všetci sú Feničania, ale aj Židia, ktorí sú v tomto meste neviem z akého dôvodu -, sa pridávajú k predavačom, aby ho urážali a vyhrážali sa, ale hlavne aby ho vyhnali. Ježiš sa im nepáči, pretože nenavádza na zlé...
Ježiš si skríži ruky a pozerá sa. Je smutný, ale vznešený.
Ľudia, rozdelení na dve strany, sa hádajú, obhajujú alebo útočia na Nazaretčana. Urážky, chvály, zlorečenia, dobrorečenia, výkriky ako: ,,Farizeji majú pravdu. Si zapredaný Rímu, priateľ mýtnikov a neviestok." Alebo: ,,Mlčte, rúhačské jazyky! Vy ste sa zapredali Rímu, vy pekelní Feničania!", ,,Ste diabli!", ,,Nech vás pohltí peklo!", ,,Choďte preč, preč!", ,,Choďte preč vy, zlodeji, čo prichádzate obchodovať tu, úžerníci!" a podobne.
Zasiahnu vojaci a vravia: ,,Vôbec nie je burič, ale je štvanec!" A kopijami vyženú všetkých von z dvora a zatvoria bránu.
Vnútri zostali iba traja bratia prozelyti a šesť apoštolov s Ježišom.
,,Ale ako vám len prišlo na myseľ nechať ho rečniť?" opýta sa triár troch bratov.
,,Mnohí ľudia rečnia!" odpovie Eliáš.
,,Áno. Ale nestane sa nič, lebo učia to, čo sa ľuďom páči. Ale tento to neučí. A je nestráviteľný...." Starý vojak pozorne hľadí na Ježiša, ktorý zostúpil zo svojho miesta a stojí ticho, zamyslene.
Zástup sa vonku ešte háda. Natoľko, že z kasární vychádzajú ďaľší vojaci a s nimi stotník. Zabúchajú a nechajú si otvoriť bránu, kým ostatní odháňali tých, čo kričia: ,,Nech žije Kráľ Izraela!", ako aj tých, čo ho preklínajú.
Stotník prichádza dopredu a je znepokojený. Svoj hnev si vyvŕši na starom Akvilovi: ,,Tak ochraňuješ Rím? Necháš ľudí prevolávať na slávu cudziemu kráľovi v podmanenej zemi?"
Starý vojak pozdraví stroho a odpovie: ,,Učil úcte a poslušnosti a hovoril o kráľovstve nie z tejto zeme. Preto ho nenávidia. Lebo je dobrý a úctivý. Nenašiel som dôvod, prečo by som mal nariadiť ticho tomu, kto neporušil náš zákon."
Stotník sa uspokojí a zahundre: ,,Tak to je nová vzbura tejto smradľavej zberby... Dobre. Dajte príkaz mužovi, aby ihneď odišiel. Nechcem tu mať nepríjemnosti. Vykonajte rozkaz a vyveďte ho von z mesta, len čo bude cesta voľná. Nech ide, kam chce. I do pekla, ak chce. Len nech vyjde z obvodu mojej právomoci. Pochopili ste?"
,,Áno, vykonáme."
Stotník sa obráti chrbtom, pričom jeho brnenie jasno zažiari a zvlní sa jeho purpurový plášť, odíde a ani sa len nepozrie na Ježiša.
Traja bratia vravia Ježišovi: ,,Je nám to ľúto..."
,,To nie je vaša vina. A nebojte sa. Nič zlého sa vám nestane. Ja vám to hovorím..."
Traja bratia zmenia farbu... Filip povie: ,,Ako vieš, že sa bojíme?"
Ježiš sa láskavo usmeje a jeho úsmev je ako lúč slnka na smutnej tvári: ,,Ja viem, čo je v srdciach a čo sa stane v budúcnosti."
Vojaci sa postavili na slnko, čakajú, pokukávajú a komentujú...
,,Môžu mať radi nás, ak nenávidia aj tohto muža, ktorý ich neutláča?"
,,A ktorý robí zázraky, musíš povedať..."
Triár ide k Ježišovi, krúti sa okolo neho a celý čas naň hľadí. Nevie, čo povedať... Ježiš sa naňho usmeje, aby ho povzbudil. Muž nevie, čo urobiť... Ale príde k nemu bližšie.
Ježiš ukáže na jazvy: ,,Všetko zranenia? Si hrdina a si verný, teda..."
Starý vojak sa pri pochvale začervená.
,,Veľa si vytrpel pre lásku k vlasti a cisárovi... Nechcel by si vytrpieť niečo pre väčšiu vlasť, pre nebo? Pre večného cisára, Boha?"
Vojak skloní hlavu a povie: ,,Som biedny pohan. Ale nie je povedané, že aj ja nedospejem k jedenástej hodine. Ale kto ma poučí? Vidíš...! Vyháňajú ťa. A to sú rany, ktoré bolia, nie moje...! Ja som ich nepriateľovi aspoň vrátil. Ale ty, čo dáš tomu, kto ťa zraňuje?"
,,Odpustenie, vojak. Odpustenie a lásku."
,,Mám pravdu. Je hlúposť podozrievať ťa. Zbohom, Galilejčan."
,,Zbohom, Riman."
Ježiš zostane sám, kým sa vrátia traja bratia a učeníci s jedlom. Bratia ho ponúkajú vojakom a apoštoli Ježišovi. Apoštoli jedia s nechuťou, vojaci jedia a pijú veselo.
Jeden z vojakov nakukne na tiché námestie. ,,Môžeme ísť. Všetci už odišli. Sú tu len hliadky."
Ježiš poslušne vstane, požehná a uteší troch bratov, s ktorými si dohodne stretnutie na Veľkú noc v Getsemani. A vychádza eskortovaný vojakmi a nasledovaný pokorenými učeníkmi. Prechádzajú po prázdnych cestách až do polí.
,,Salve, Galilejčan," povie triár.
,,Zbohom, Akvila. Prosím ťa, neubližujte Danielovi, Eliášovi a Filipovi. Len ja som vinník. Povedz to stotníkovi."
,,Nič mu nepoviem. V tejto chvíli už na všetko zabudol a traja bratia nás zásobujú dobre, najmä tým cyperským vínom, ktoré stotník miluje väčšmi než život. Choď v pokoji. Zbohom."
Rozídu sa. Vojaci sa vracajú k bráne a Ježiš so svojimi učeníkmi sa vydávajú cez mĺkve pole na východ.
"...oddnes si teda zaumieňte žiť podľa Múdrosti a uprednostnite ju pred všetkými biednymi pozemskými vecami.
Čo vravíte? Povedzte... Vravíte, že je neskoro? Nie. Vypočujte si jedno podobenstvo.
Istý hospodár vyšiel ráno najať robotníkov do svojej vinice a zjednal sa s nimi na denári za deň.
Keď znova vyšiel okolo deviatej hodiny dňa a uvedomil si, že robotníkov najatých do práce je málo, a videl iných, ako záhalčivo stoja na námestí čakajúc na niekoho, kto ich najme, najal ich a povedal: ,Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo som sľúbil ostatným.' A oni šli.
Keď znova vyšiel, a našiel iných postávať, povedal im: ,Chcete pracovať pre mňa? Dávam svojím robotníkom denár na deň.' Oni prácu prijali a odišli.
Keď napokon vyšiel okolo jedenástej hodiny dňa, videl ďaľších postávať na slnku. ,Čo tu tak nečinne stojíte? Nehanbíte sa stáť tu po celý deň a nič nerobiť?' spýtal sa ich.
,Nik nás nenajal. Chceli sme pracovať a zarobiť si na jedlo. Ale nikto nás do vinice nezavolal.'
,Nuž dobre, ja vás volám do svojej. Choďte do mojej vinice a dostanete mzdu ako ostatní.' Tak povedal preto, lebo bol dobrý hospodár a mal súcit s tiesňou svojho blížneho.
Keď sa zvečerilo a skončila sa práca, pán povedal svojmu správcovi: ,Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, ako som určil, počnúc poslednými, ktorí to najviac potrebujú, lebo celý deň nič nejedli, kým ostatní jedli raz alebo viackrát, a ktorí tiež z vďačnosti, že som sa nad nimi zľutoval, pracovali usilovnejšie než všetci - ja som ich pozoroval - a prepusť ich, aby mohli ísť na zaslúžený odpočinok, a potešili sa z ovocia svojej práce.' A správca urobil, ako mu pán prikázal, a dal každému po denári.
Keď prišli ako poslední tí, ktorí pracovali od prvej hodiny dňa, zostali zarazení, že i oni dostali len jeden denár a šomrali si medzi sebou a na správcu, ktorý povedal: ,Taký príkaz som dostal. Choďte sa sťažovať pánovi, nie mne!'
Oni odišli a povedali: ,Tak, ty nie si spravodlivý! Pracovali sme dvanásť hodín, najprv za vlhkej rosy, potom na rozpálenom slnku a potom znova vo vlhku večera. A ty si nám dal rovnako ako tým lenivcom, ktorí pracovali len jednu hodinu...! A to prečo?' A jeden z nich osobitne dvíhal hlas a hovoril, že bol podvedený a nezaslúžene využitý.
,Priateľu, v čom som ti ukrivdil? Na čom som sa s tebou zjednal skoro ráno? Na celodennej práci za mzdu jedného denára. Nie je tak?'
,Áno. To je pravda. Ale ty si dal tú istú mzdu aj tým, ktorí pracovali omnoho menej...'
,Súhlasil si s tou mzdou a považoval si ju za dobrú?'
,Áno. Súhlasil som, lebo ostatní dávajú aj menej.'
,Zaobchádzal som s tebou azda zle?'
,Nie, pravdupovediac nie.'
,Doprial som ti cez deň odpočinok a jedlo, však? Jedlo si dostal trikrát. A jedlo a odpočinok neboli dohodnuté. Je to tak?'
,Áno, neboli dohodnuté.'
,Prečo si ich teda prijal?'
,Nuž... Ty si povedal: »Radšej to urobím takto, aby ste neboli takí unavení, keď sa vrátite domov.« A my sme nemohli uveriť, že je to pravda... Tvoje jedlo bolo dobré, usporili sme, a...'
,Bola to láskavosť, ktorú som vám dal nezištne, a ktorú si nikto nemohol nárokovať. Je to tak?'
,Je to tak.'
,Teda preukázal som vám dobrodinie. Prečo si teda sťažujete? Ja by som sa mal sťažovať na vás, lebo keď ste pochopili, že máte dočinenia s dobrým pánom, pracovali ste lenivo, kým tí, ktorí prišli po vás, ktorí dostali len jedno jedlo, a poslední, ktorí nedostali jedlo, pracovali usilovnejšie a urobili za menej času rovnakú prácu ako vy za dvanásť hodín. Bol by som vás podviedol, keby som vám dal polovičnú mzdu, aby som zaplatil aj im, ale to sa nestalo. Preto vezmi, čo je tvoje a choď. Chcel by si v mojom dome určovať, čo sa páči tebe? Ja robím to, čo chcem a čo je správne. Nebuď zlý a nepokúšaj k nespravodlivosti. Lebo ja som dobrý.'
Ó, vy všetci, čo ma počúvate, veru, hovorím vám, že Boh Otec robí so všetkými ľuďmi rovnakú zmluvu a sľúbi rovnakú mzdu. Kto usilovne slúži Pánovi, k tomu sa zachová spravodlivo, aj keď neurobí veľa práce, pretože skoro umrie. Veru, hovorím vám, že nie vždy prví budú prvými v nebeskom kráľovstve, a že tam uvidíme, že budú poslední prvými a prví poslednými. Tam uvidíme ľudí, ktorí nepochádzajú z Izraela, no budú svätejší, než mnohí z Izraela. Ja som prišiel zavolať všetkých v mene Božom. Ale keď je veľa povolaných, len málo je vyvolených, lebo málo je tých, čo túžia po Múdrosti. Nie je múdry ten, kto žije podľa sveta a podľa tela, a nie podľa Boha. Taký nie je rozumný ani pre zem, ani pre nebo. Lebo na zemi si vytvorí nepriateľov, dostane tresty, bude cítiť výčitky. A navždy stratí nebo.
Opakujem, buďte dobrí k svojim blížnym, nech je to ktokoľvek. Buďte poslušní a prenechajte Bohu úlohu potrestať toho, kto nie je spravodlivý pri rozkazovaní. Buďte mierni a odolávajte zmyslom, buďte čestní a odolávjte zlatu, buďte dôslední a zlorečte tomu, čo si to zaslúži, a nezlorečte, keď sa vám to hodí, zvlášť keď potom nadväzujete kontakty s tým, ktorého ste prv prekliali. Nerobte iným to, čo by ste nechceli, aby robili vám, a vtedy..."
,,Choď preč, ty nudný prorok! Pokazil si nám trh! Vzal si nám zákazníkov...!" kričia predavači, ktorí vtrhli na dvor... A tí, ktorí predtým vykrikovali na dvore na začiatku Ježišova poúčania - a nie všetci sú Feničania, ale aj Židia, ktorí sú v tomto meste neviem z akého dôvodu -, sa pridávajú k predavačom, aby ho urážali a vyhrážali sa, ale hlavne aby ho vyhnali. Ježiš sa im nepáči, pretože nenavádza na zlé...
Ježiš si skríži ruky a pozerá sa. Je smutný, ale vznešený.
Ľudia, rozdelení na dve strany, sa hádajú, obhajujú alebo útočia na Nazaretčana. Urážky, chvály, zlorečenia, dobrorečenia, výkriky ako: ,,Farizeji majú pravdu. Si zapredaný Rímu, priateľ mýtnikov a neviestok." Alebo: ,,Mlčte, rúhačské jazyky! Vy ste sa zapredali Rímu, vy pekelní Feničania!", ,,Ste diabli!", ,,Nech vás pohltí peklo!", ,,Choďte preč, preč!", ,,Choďte preč vy, zlodeji, čo prichádzate obchodovať tu, úžerníci!" a podobne.
Zasiahnu vojaci a vravia: ,,Vôbec nie je burič, ale je štvanec!" A kopijami vyženú všetkých von z dvora a zatvoria bránu.
Vnútri zostali iba traja bratia prozelyti a šesť apoštolov s Ježišom.
,,Ale ako vám len prišlo na myseľ nechať ho rečniť?" opýta sa triár troch bratov.
,,Mnohí ľudia rečnia!" odpovie Eliáš.
,,Áno. Ale nestane sa nič, lebo učia to, čo sa ľuďom páči. Ale tento to neučí. A je nestráviteľný...." Starý vojak pozorne hľadí na Ježiša, ktorý zostúpil zo svojho miesta a stojí ticho, zamyslene.
Zástup sa vonku ešte háda. Natoľko, že z kasární vychádzajú ďaľší vojaci a s nimi stotník. Zabúchajú a nechajú si otvoriť bránu, kým ostatní odháňali tých, čo kričia: ,,Nech žije Kráľ Izraela!", ako aj tých, čo ho preklínajú.
Stotník prichádza dopredu a je znepokojený. Svoj hnev si vyvŕši na starom Akvilovi: ,,Tak ochraňuješ Rím? Necháš ľudí prevolávať na slávu cudziemu kráľovi v podmanenej zemi?"
Starý vojak pozdraví stroho a odpovie: ,,Učil úcte a poslušnosti a hovoril o kráľovstve nie z tejto zeme. Preto ho nenávidia. Lebo je dobrý a úctivý. Nenašiel som dôvod, prečo by som mal nariadiť ticho tomu, kto neporušil náš zákon."
Stotník sa uspokojí a zahundre: ,,Tak to je nová vzbura tejto smradľavej zberby... Dobre. Dajte príkaz mužovi, aby ihneď odišiel. Nechcem tu mať nepríjemnosti. Vykonajte rozkaz a vyveďte ho von z mesta, len čo bude cesta voľná. Nech ide, kam chce. I do pekla, ak chce. Len nech vyjde z obvodu mojej právomoci. Pochopili ste?"
,,Áno, vykonáme."
Stotník sa obráti chrbtom, pričom jeho brnenie jasno zažiari a zvlní sa jeho purpurový plášť, odíde a ani sa len nepozrie na Ježiša.
Traja bratia vravia Ježišovi: ,,Je nám to ľúto..."
,,To nie je vaša vina. A nebojte sa. Nič zlého sa vám nestane. Ja vám to hovorím..."
Traja bratia zmenia farbu... Filip povie: ,,Ako vieš, že sa bojíme?"
Ježiš sa láskavo usmeje a jeho úsmev je ako lúč slnka na smutnej tvári: ,,Ja viem, čo je v srdciach a čo sa stane v budúcnosti."
Vojaci sa postavili na slnko, čakajú, pokukávajú a komentujú...
,,Môžu mať radi nás, ak nenávidia aj tohto muža, ktorý ich neutláča?"
,,A ktorý robí zázraky, musíš povedať..."
Triár ide k Ježišovi, krúti sa okolo neho a celý čas naň hľadí. Nevie, čo povedať... Ježiš sa naňho usmeje, aby ho povzbudil. Muž nevie, čo urobiť... Ale príde k nemu bližšie.
Ježiš ukáže na jazvy: ,,Všetko zranenia? Si hrdina a si verný, teda..."
Starý vojak sa pri pochvale začervená.
,,Veľa si vytrpel pre lásku k vlasti a cisárovi... Nechcel by si vytrpieť niečo pre väčšiu vlasť, pre nebo? Pre večného cisára, Boha?"
Vojak skloní hlavu a povie: ,,Som biedny pohan. Ale nie je povedané, že aj ja nedospejem k jedenástej hodine. Ale kto ma poučí? Vidíš...! Vyháňajú ťa. A to sú rany, ktoré bolia, nie moje...! Ja som ich nepriateľovi aspoň vrátil. Ale ty, čo dáš tomu, kto ťa zraňuje?"
,,Odpustenie, vojak. Odpustenie a lásku."
,,Mám pravdu. Je hlúposť podozrievať ťa. Zbohom, Galilejčan."
,,Zbohom, Riman."
Ježiš zostane sám, kým sa vrátia traja bratia a učeníci s jedlom. Bratia ho ponúkajú vojakom a apoštoli Ježišovi. Apoštoli jedia s nechuťou, vojaci jedia a pijú veselo.
Jeden z vojakov nakukne na tiché námestie. ,,Môžeme ísť. Všetci už odišli. Sú tu len hliadky."
Ježiš poslušne vstane, požehná a uteší troch bratov, s ktorými si dohodne stretnutie na Veľkú noc v Getsemani. A vychádza eskortovaný vojakmi a nasledovaný pokorenými učeníkmi. Prechádzajú po prázdnych cestách až do polí.
,,Salve, Galilejčan," povie triár.
,,Zbohom, Akvila. Prosím ťa, neubližujte Danielovi, Eliášovi a Filipovi. Len ja som vinník. Povedz to stotníkovi."
,,Nič mu nepoviem. V tejto chvíli už na všetko zabudol a traja bratia nás zásobujú dobre, najmä tým cyperským vínom, ktoré stotník miluje väčšmi než život. Choď v pokoji. Zbohom."
Rozídu sa. Vojaci sa vracajú k bráne a Ježiš so svojimi učeníkmi sa vydávajú cez mĺkve pole na východ.