Filioque

Filioque je sporná součást křesťanského, tzv. nicejsko-konstantinopolského vyznání víry v jeho západním znění. Pojmem filioque se někdy označuje i celý dogmatický spor mezi pravoslavím a katolickou církví včetně jejích historických souvislostí. Ve vlastním slova smyslu se jednalo o procesi Ducha svatého v rámci Boží Trojice. Kontext této formule latinsky zní: … et in Spiritum Sanctum, Dominum et Vivificantem, qui ex Patre procedit, qui cum Patre et Filio simul adoratur et conglorificatur, qui locutus est per prophetas … a česky: … Věřím v Ducha svatého, Pána a dárce života, který z Otce vychází, s Otcem i Synem je zároveň uctíván a oslavován a mluvil ústy proroků … Spor o filioque se však stal především zástupným problémem v mocenských rozporech západní a východní církve, resp. mezi papežským primátem a Byzancí. Politizace problému tak znemožnila vyřešení problému a vedla nakonec k Velkému schizmatu.Wikipedia (CS)

Origen uses the subordination phrase : “ the Holy Ghost is the first of everything by the Father through the Son ” ; “ The Son gives to His hypostasis not only that he is, but also that he is wise, understanding and just ” (Comm, in Ioan. II 10 (6), 75-76). St. Athanasius declares: “ The same peculiar relationship in which we know the Son to be with the Father, governs, as we shall find, also that which is between the Spirit and the Son. And as the Son speaks : * All things whatsoever the Father hath are mine (John 16, i$), * so we shall find, that all this is also through the Son in the Spirit ” (Ep. ad Serap. 3,1). St. Basil teaches that “ the goodness and the sanctity and the kingly dignity characteristic of God the Father is transmitted from the Father through the Only-begotten to the Spirit ” (De Spiritu Sancto 18,47). The three Cappadocians (Basil, Gregory Nazianzus, Gregory of Nyssa) compare the relationship of the three Persons to each other with the links of a chain. The example is based on the subordinating formula “ from the Father through the Son.”
St. Didymus of Alexandria, St. Ephiphanius of Salamis and St. Cyril of Alexandria employ, even if not exclusively, the co-ordinating formula (filioque). Cf. St. Epiphanius, Ancoratus 7 : “ the Holy Ghost is from the same Essence of the Father and of the Son.” 16. 8 : “ From the Father and the Son, the third according to his name.” Cf. Didymus, De Spiritu Sancto 34; Cyril of Al; Thes. de sancta et consubst. Trin. 34.
St. John of Damascus rejects the notion that the Holy Ghost is from the Son, nevertheless he teaches that He is the Spirit of the Son and that He proceeds through the Son from the Father (De fide orth. 18, 12). In saying this he does not deny that the Son is a Principle of the Holy Spirit, but only that unlike the Father He is not the Primitive Principle.
The co-ordinating formula (filioque) and the subordinating formula (per filium) concur essentially, in so far as they both attest that both the Father and the Son are the Principle of the Holy Ghost and they also complement each other. While in the former the unicity and the indivisibility of the Principle are above all expressed, the latter effectively stresses that the Father is the Primitive Principle (cf. St. Augustine, De Trin. XV 17, 29 : de quo procedit principaliter), and that the Son as “ God from God ” is the Derived Principle, in so far as He, with His Essence, also receives the power of spiration from the Father. Cf. D 691.

Opačne. Západní boli tak zahľadení do seba a svojich heréz, vrátane filoque, že sa nazdávali, že oni sú tou pravou Cirkvou. Ale dnes vidíme len rumovisko RKC, prakticky neexistujúcu cirkev. A bude to len horšie. Ani sto Fatím a tisíc Lúrd nezachráni RKC od totálneho pádu, prijatia NEW AGE a ekumenizmu.

A tie malé sektičky sedevacante, FSSPX a podobné. Filoque je odpadnutie od apoštolskej viery a len dement môže napísať, že Filoque je nevyvrátiteľné. RKC DNES NEEXISTUJE!

Ale vďaka pápežovi Leovi III. ktorý dal anti-filoque vytesať v hlavnom chráme v Ríme do kameňa - aj medzi Rímskymi veriacimi bolo mnoho pravoverných.

A skutočný protiargument na text? On Lev III. dal vytvoriť text bez Filioque ale ako osoba ho používal. Ono pri zjednocovaní tom užhorodskom určite to bolo tak že znovuzjednotení Byzantský Katolíci nemuseli vyslovovať I ZO Syna samy to začali robiť.

Argument rozumu je taký, že keby vychádzal Duch Svätý iba z Otca tak nie je rozdiel vo vzťahu Syna o Otca a Otca a Ducha Svätého. Druhá a Tretia Osoba by bola nerozlíšiteľná.

Problém zahľadenosti samého do seba je prípad pravoslávia. Na Veľké poverenie :

Marek 16:15 SSV
A povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“
akosi pozabudli.

Takto ten zákaz bol uložený na Prvom carihradskom, ale článok proti Pelagíanstvu osvetľuje zmysel zákazu, lebo kedy sa narodil Pelagus a kedy sa konal prvý Carihradský koncil? No a sme doma .

Konkrétne je to tento článok zo Symbolu či z kréda ako vyznania voláme na západe: ... Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov...

A pridanie Filioque do Kréda pápežom bolo iba explicitným vyjadrením toho, čo už Krédo prijaté v Carihrade implicitne obsahovalo.

Áno tak je.
...
À propos, Filioque. Koľko pravoslávnych bŕk sa zlomilo vo vojne proti tomuto dodatku! Moja bývalá cirkev učí, že do vyznania viery sa nesmie nič pridávať ani z neho uberať. Jedine všeobecný snem má moc „pilovať“ do dokonalosti symbolum fidei. Medice, cura te ipsum! Lekár, vylieč sám seba! – povzdychnem si spolu so Solovjovom. Otvorme si ktorýkoľvek latinský misál a čítajme: „Credo in unum (…) Deum de Deo, Lumen de Lumine, Deum verum de Deo vero.“ (Verím v jedného… Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého.) V byzantských liturgikonoch oproti tomu stojí: „Lumen de Lumine, Deum verum de Deo vero.“ Kam sa prepadla syntagma Deum de Deo (Boha z Boha) zo začiatku vety? K excízii uvedeného spojenia na pravoslávnom Východe došlo pravdepodobne z úsporných dôvodov, pretože nasledujúce slová Deum verum de Deo vero (Pravého Boha z Boha pravého) majú rovnaký dogmatický účinok. Byzantskí teológovia konštatujú, že vynechanie spojenia Deum de Deo z nicejsko-carihradského vyznania viery odobril druhý ekumenický koncil z roku 381. Ak je to pravda, prečo tieto slová zostali v latinských misáloch? Horlila som za pravoslávie s fakľou zelóta, teraz však musím uznať, že svätopeterský Rím zachoval v Kréde vetu, ktorú sme my Byzantínci vyškrtli, aby sa nám neopakovala. Ako teda my Orientálci dodržiavame vlastnú zásadu nevymazať z Kréda ani čiarku?

Ars testimonii. Marginálie konvertitky z pravoslávia (Druhá časť) - Christianitas

Učeník Pánov
Problém zahľadenosti samého do seba je prípad pravoslávia.

A čo prípad zahladenosti katolika do samého seba?

@Athos Monach , keď si sa po rôznych “medzistaniciach” dostal ku pravosláviu, tak tam pokojne prežívaj svoju vieru, svoj osobný vzťah lásky s Bohom a nebudeš potom mať čas navážať sa do katolíkov, či iných kresťanov. Nebudú ťa trápiť ani Lurdy ani Fatima, pretože ak spočinie tvoje srdce v Bohu, nebudeš sa trápne škriepiť a riešiť Cirkev od ktorej si sa oddelil. Načo aj? Veď v pravosláví si podľa tvojho vyjadrenia našiel plnosť. Viem, že pravoslávni neprijímajú žehnanie od katolíkov, tak ti aspoň ľudsky prajem pokoj a dobro.