Jakub Alfejov je prijatý medzi učeníkov
(M.Valtorta,Evanjelium2/94)
V Kafarnaume je ranný trh. Námestie je plné predavačov všetkého možného tovaru. Ježiš tam prichádza od jazera a vidí, že mu idú v ústrety bratranci Júda a Jakub. Poponáhľa sa k nim, s láskou ich objíma a ustarostene sa pýta: ,,Váš otec? Čo sa stalo?"
,,Nič nového, pokiaľ ide o jeho život," odpovie Júda.
Jakub vybuchne: ,,Už som to nemohol vydržať. Všetci sú proti. A prečo? Robím azda zle, že ťa milujem? Azda to robíme zle? Až doteraz ma držala úzkosť, že robím zle. No teraz, keď viem, teraz, keď si povedal, že ani otec nie je nad Boha, už som to nevydržal. Ó, usiloval som sa byť úctivý, vysvetliť dôvody, vyjasniť názory. Povedal som: ,Prečo ste proti mne? Ak je prorok, ak je Mesiáš, prečo chcete, aby svet povedal: Jeho rodina bola voči nemu nepriateľská, chýbala medzi tými, čo ho nasledovali... Prečo, ak je nešťastný, ako vy hovoríte, nemali by sme byť práve my, rodina, pri ňom v jeho pomätení, aby sme zabránili, aby ono jemu i nám uškodilo?' Ó, Ježiš, tak som povedal, aby som ľudsky zdôvodnil, ako zdôvodňovali oni. Ty však vieš, že ani ja ani Júda ťa nepovažujeme za pomätenca. Vieš, že v tebe vidíme Božieho Svätého. Vieš, že vždy sme hľadeli na teba ako na našu najväčšiu hviezdu. Nechceli nás však pochopiť. Ani nás už nechceli počúvať. A tak som odišiel preč. Pri voľbe medzi tebou a rodinou som si vybral teba. Hľa, tu som, ak ma ešte chceš. Keby si ma však nechcel, budem najnešťastnejší človek, lebo už nebudem mať nič. Ani tvoje priateľstvo, ani lásku rodiny."
,,Teda tak to je? Ó, Jakub môj, úbohý Jakub! Nechcel som ťa vidieť takto trpieť, lebo ťa mám rád. No ak s tebou Ježiš-Človek plače, Ježiš-Slovo jasá nad tebou. Poď. Som presvedčený, že radosť z toho, že si nositeľom Boha medzi ľuďmi, bude z hodiny na hodinu v tebe rásť, kým dosiahne úplný vrchol v poslednej hodine na zemi a vo večnej hodine neba."
Ježiš sa obráti a zavolá svojich učeníkov, ktorí taktne zostali niekoľko metrov od nich. ,,Poďte, priatelia. Môj bratranec Jakub patrí teraz k mojím priateľom, a preto i k vašim priateľom. Ako veľmi som čakal na túto chvíľu, tento deň pre neho, môjho dokonalého priateľa z detstva, môjho dobrého brata z mladosti!"
Učeníci vítajú nového prichodiaceho, aj Júdu, ktorého nevideli už celé dni.
,,Hľadali sme ťa doma..., ale bol si na jazere."
,,Áno, dva dni na jazere s Petrom a s ďalšími. Peter mal dobrý lov. Pravda?"
,,Áno a teraz je mi ľúto, že budem musieť dať toľko dvojdrachiem tamtomu zlodejovi..." a ukáže na mýtnika Matúša.
,,Všetko bude úmerné, za viac rýb viac zaplatíš, ale i viac zarobíš."
,,Nie, Učiteľ. Ak zdvojnásobím úlovok, tamten nebude žiadať zaplatiť dvojnásobne, ale štvornásobne... Hyena!"
,,Peter! Dobre, poďme práve k nemu. Chcem hovoriť. Pri tom pulte sú stále ľudia."
,,To si myslím!" zahundre Peter. ,,Ľudia a nadávky."
,,Tak dobre, pôjdem tam dať požehnanie. Ktovie, či do mýtnika nevojde kus poctivosti."
,,Len buď spokojný, tvoje slovo neprejde cez jeho krokodíliu kožu."
,,Uvidíme."
,,Čo mu povieš?"
,,Nič priamo. Budem však hovoriť tak, že sa to dotkne aj jeho."
,,Povieš, že je rovnaký zlodej ten, kto prepadáva na cestách, ako ten, kto krivdí chudobným, čo pracujú, aby si zarobili na chlieb, a nie na ženské a pijatiku?"
,,Peter, chceš hovoriť namiesto mňa?"
,,Nie, Učiteľ. Nevedel by som dobre hovoriť."
,,A so zaujatosťou, čo máš v sebe, by si ublížil sebe i jemu."
Peter sa pripravuje zaplatiť. Ježiš ho zadrží a povie: ,,Daj mi peniaze. Dnes zaplatím ja." Peter naň zarazene pozrie a podá mu kožený mešec s peniazmi.
Ježiš čaká, kým príde na rad, a keď stojí pred mýtnikom, povie: ,,Platím za osem košov rýb Šimona Jonášovho. Koše sú tam, pri nohách sluhov. Over si, ak chceš. No medzi čestnými ľuďmi by malo stačiť slovo. A verím, že ma považuješ za takého. Koľko je daň?"
Matúš, ktorý sedel za svojím pultom, vo chvíli, keď Ježiš povedal: ,,Verím, že ma považuješ za takého," vstane. Nízky a postarší, viac-menej ako Peter, no na jeho unavenej tvári poživačníka sa objaví zjavný zmätok. Stojí najprv so sklonenou hlavou, potom ju zdvihne a pozrie sa na Ježiša. A Ježiš naň hľadí uprene, vážne, prevyšujúc ho svojou impozantnou postavou.
,,Koľko?" zopakuje Ježiš po chvíli.
,,Pre učeníka Učiteľa nie je daň," odpovie Matúš. A tichším hlasom pripojí: ,,Modli sa za moju dušu."
,,Nosím ju v sebe, lebo zhromažďujem hriešnikov. Avšak ty... prečo sa o ňu nestaráš?" A Ježiš sa hneď vracia k užasnutému Petrovi a Matúš už vidí len jeho chrbát. I ostatní žasnú. Šepkajú si, žmurkajú...
Ježiš sa oprie o strom zo desať metrov od Matúša a začína rozprávať...
V Kafarnaume je ranný trh. Námestie je plné predavačov všetkého možného tovaru. Ježiš tam prichádza od jazera a vidí, že mu idú v ústrety bratranci Júda a Jakub. Poponáhľa sa k nim, s láskou ich objíma a ustarostene sa pýta: ,,Váš otec? Čo sa stalo?"
,,Nič nového, pokiaľ ide o jeho život," odpovie Júda.
Jakub vybuchne: ,,Už som to nemohol vydržať. Všetci sú proti. A prečo? Robím azda zle, že ťa milujem? Azda to robíme zle? Až doteraz ma držala úzkosť, že robím zle. No teraz, keď viem, teraz, keď si povedal, že ani otec nie je nad Boha, už som to nevydržal. Ó, usiloval som sa byť úctivý, vysvetliť dôvody, vyjasniť názory. Povedal som: ,Prečo ste proti mne? Ak je prorok, ak je Mesiáš, prečo chcete, aby svet povedal: Jeho rodina bola voči nemu nepriateľská, chýbala medzi tými, čo ho nasledovali... Prečo, ak je nešťastný, ako vy hovoríte, nemali by sme byť práve my, rodina, pri ňom v jeho pomätení, aby sme zabránili, aby ono jemu i nám uškodilo?' Ó, Ježiš, tak som povedal, aby som ľudsky zdôvodnil, ako zdôvodňovali oni. Ty však vieš, že ani ja ani Júda ťa nepovažujeme za pomätenca. Vieš, že v tebe vidíme Božieho Svätého. Vieš, že vždy sme hľadeli na teba ako na našu najväčšiu hviezdu. Nechceli nás však pochopiť. Ani nás už nechceli počúvať. A tak som odišiel preč. Pri voľbe medzi tebou a rodinou som si vybral teba. Hľa, tu som, ak ma ešte chceš. Keby si ma však nechcel, budem najnešťastnejší človek, lebo už nebudem mať nič. Ani tvoje priateľstvo, ani lásku rodiny."
,,Teda tak to je? Ó, Jakub môj, úbohý Jakub! Nechcel som ťa vidieť takto trpieť, lebo ťa mám rád. No ak s tebou Ježiš-Človek plače, Ježiš-Slovo jasá nad tebou. Poď. Som presvedčený, že radosť z toho, že si nositeľom Boha medzi ľuďmi, bude z hodiny na hodinu v tebe rásť, kým dosiahne úplný vrchol v poslednej hodine na zemi a vo večnej hodine neba."
Ježiš sa obráti a zavolá svojich učeníkov, ktorí taktne zostali niekoľko metrov od nich. ,,Poďte, priatelia. Môj bratranec Jakub patrí teraz k mojím priateľom, a preto i k vašim priateľom. Ako veľmi som čakal na túto chvíľu, tento deň pre neho, môjho dokonalého priateľa z detstva, môjho dobrého brata z mladosti!"
Učeníci vítajú nového prichodiaceho, aj Júdu, ktorého nevideli už celé dni.
,,Hľadali sme ťa doma..., ale bol si na jazere."
,,Áno, dva dni na jazere s Petrom a s ďalšími. Peter mal dobrý lov. Pravda?"
,,Áno a teraz je mi ľúto, že budem musieť dať toľko dvojdrachiem tamtomu zlodejovi..." a ukáže na mýtnika Matúša.
,,Všetko bude úmerné, za viac rýb viac zaplatíš, ale i viac zarobíš."
,,Nie, Učiteľ. Ak zdvojnásobím úlovok, tamten nebude žiadať zaplatiť dvojnásobne, ale štvornásobne... Hyena!"
,,Peter! Dobre, poďme práve k nemu. Chcem hovoriť. Pri tom pulte sú stále ľudia."
,,To si myslím!" zahundre Peter. ,,Ľudia a nadávky."
,,Tak dobre, pôjdem tam dať požehnanie. Ktovie, či do mýtnika nevojde kus poctivosti."
,,Len buď spokojný, tvoje slovo neprejde cez jeho krokodíliu kožu."
,,Uvidíme."
,,Čo mu povieš?"
,,Nič priamo. Budem však hovoriť tak, že sa to dotkne aj jeho."
,,Povieš, že je rovnaký zlodej ten, kto prepadáva na cestách, ako ten, kto krivdí chudobným, čo pracujú, aby si zarobili na chlieb, a nie na ženské a pijatiku?"
,,Peter, chceš hovoriť namiesto mňa?"
,,Nie, Učiteľ. Nevedel by som dobre hovoriť."
,,A so zaujatosťou, čo máš v sebe, by si ublížil sebe i jemu."
Peter sa pripravuje zaplatiť. Ježiš ho zadrží a povie: ,,Daj mi peniaze. Dnes zaplatím ja." Peter naň zarazene pozrie a podá mu kožený mešec s peniazmi.
Ježiš čaká, kým príde na rad, a keď stojí pred mýtnikom, povie: ,,Platím za osem košov rýb Šimona Jonášovho. Koše sú tam, pri nohách sluhov. Over si, ak chceš. No medzi čestnými ľuďmi by malo stačiť slovo. A verím, že ma považuješ za takého. Koľko je daň?"
Matúš, ktorý sedel za svojím pultom, vo chvíli, keď Ježiš povedal: ,,Verím, že ma považuješ za takého," vstane. Nízky a postarší, viac-menej ako Peter, no na jeho unavenej tvári poživačníka sa objaví zjavný zmätok. Stojí najprv so sklonenou hlavou, potom ju zdvihne a pozrie sa na Ježiša. A Ježiš naň hľadí uprene, vážne, prevyšujúc ho svojou impozantnou postavou.
,,Koľko?" zopakuje Ježiš po chvíli.
,,Pre učeníka Učiteľa nie je daň," odpovie Matúš. A tichším hlasom pripojí: ,,Modli sa za moju dušu."
,,Nosím ju v sebe, lebo zhromažďujem hriešnikov. Avšak ty... prečo sa o ňu nestaráš?" A Ježiš sa hneď vracia k užasnutému Petrovi a Matúš už vidí len jeho chrbát. I ostatní žasnú. Šepkajú si, žmurkajú...
Ježiš sa oprie o strom zo desať metrov od Matúša a začína rozprávať...