Novéna k Panne Márii Dobrého Zdaru (začína 24.1.) - Úvod
Obsahuje stručný opis pôvodu titulu.
Bolo to okolo roku 1610. Mariana de Jesús Torres (v ďalšom Mariana od Ježiša), opátka kláštora Nepoškvrneného Počatia v Quite [Monasterio de la Limpia Concepción de Quito, Ekvádor] bola na chóre a v modlitbách odporúčala svoju komunitu Presvätej Panne, keď sa odrazu vo vzduchu objavilo oslnivé svetlo a uprostred neho Božia Matka sprevádzaná anjelmi, nesúc na rukách Božie Dieťa. Mariana od Ježiša sa pred Máriou hlboko uklonila a spýtala sa jej, čo je dôvodom takejto nebeskej návštevy; na čo jej Božia Matka láskavo odpovedala: „Ja som Mária Dobrého Zdaru, ktorú si vzývala s takým nežným pohnutím. Tvoja modlitba ma veľmi potešila, tvoja viera ma priviedla, tvoja láska ma pozvala na návštevu.“ Taktiež jej povedala, že jej vôľa, v súlade s vôľou jej Božského Syna, je, aby bola uctievaná jej komunitou.
Panna Mária Dobrého Zdaru je národnou patrónkou [v Ekvádore; neoficiálne], ktorá nás chce vziať pod svoju ochranu, a preto by sme sa k nej mali utiekať s veľkou horlivosťou a synovskou dôverou. Na tento účel je jedným z hlavných spôsobov zbožná modlitba novény k Márii. Koľko len milostí nám Presvätá Panna vyleje do duší!
sken španielského originálu, ktorého preklad je tu zverejnený
Predslov
Myslím si, že pred novénou je vhodné pripomenúť niektoré historické fakty o vzniku úcty k Našej Pani Dobrého Zdaru v Quite. Tieto skutočnosti v nás určite rozpália oheň lásky k takej dobrej Matke a povzbudia nás k väčšej horlivosti pri modlitbe novény.
Miestom, kde sa táto krásna pobožnosť začala, a to určite obdivuhodným spôsobom, bol slávny Kráľovský kláštor rehoľníčok Počatia Panny Márie v Quite.
Bol to zároveň prvý kláštor v meste pre rehoľníčky, keďže podľa kronikára Rodrígueza Docampa bol založený 13. januára 1577.
Montesinos vo svojich „análoch“ uvádza históriu založenia tohto kláštora a okrem iného hovorí:
„Ako zakladajúce rehoľníčky vstúpili Doña María Taguada (Taboada), ktorá prijala meno María de Jesús [od Ježiša], Catalina Rodríguez — de la Concepción [Počatia], Doña Francisca Xaramillo, neskôr nazvaná Lucía de la Concepción, María Rodríguez — de la Encarnación [Vtelenia]. Tieto ženy dňa 25. januára 1575 zložili sľuby do rúk otca Juana Izquierda, generálneho vicekomisára provincie Quito, a spolu s nimi vstúpili Doña Juana de Castañeda, Doña Magdalena de Valenzuela a Doña Juliana de Arce. Mariana de Torres a Doña Leonor Tamayo v tento deň sľuby neskladali, pretože nemali vek, a zložili sľuby neskôr, až nadobudli vek, a už neopakovali rok noviciátu.“ [Dokument prevzatý z diela „Relaciones geográficas de Indias“ od Marcosa Jiméneza de la Espada, zväzok III, s. XXXIII, Madrid, 1965].
Kláštor bol založený v deň, ktorý uvádza Docampo; pretože v kronike „Libro de la Fundación“, ktorá sa nachádza v archíve Kláštora Počatia v Quite, čítame: „Tento kráľovský kláštor rehoľníčok Počatia v Quite bol založený 13. januára tisícpäťsto sedemdesiatsedem: jeho zakladateľka a prvá opátka — sestra Mária od Ježiša Taboada“. Pochádzala zo šľachtického rodu v Galícii, avšak viac než pre svoj šľachtický pôvod žiarila pre lesk svojich čností.
Nie všetky, ktoré prišli zo Španielska založiť tento kláštor, zložili sľuby v ten istý deň, pretože, ako sa už spomenulo, niektoré ešte nemali potrebný vek; medzi nimi bola aj neter zakladateľky, ktorá bola v čase založenia takmer dieťa, ale časom sa mala stať najkrajšou ozdobou kráľovského kláštora. Pochádzala z Biskajska a volala sa Mariana de Torres y Berriochoa. Povedzme si niečo o nej.
Mariana od Ježiša
Mariana de Torres, ktorá v kláštore prijala meno Mariana od Ježiša, mala len 14 rokov v čase, keď jej spolusestry skladali sľuby, preto mohla sľuby vykonať až v roku 1579. V kronike, zv. 4, čítame: „Mariana de Torres, po sľuboch prijala meno Mariana od Ježiša; zložila sľuby dvadsiateho prvého septembra, na sviatok svätého Matúša, v roku tisícpäťsto sedemdesiatdeväť; je jednou z prvých noviciek.“ To isté sa uvádza v knihe profesií: „Mariana de Torres, ktorá sa po sľuboch volala Mariana od Ježiša, zložila sľuby dvadsiateho prvého septembra roku tisícpäťsto sedemdesiatdeväť.“ [Tieto knihy sa nachádzajú v archíve Kláštora v Quite a my sami sme do nich nahliadli.]
To, že Mariana od Ježiša bola skutočným stĺpom Kláštora, je zrejmé z čností, ktoré dosiahla, a z úradov, ktoré zastávala. Pripomenieme len obdobia, keď bola menovaná za opátku.
V Knihe úmrtí kráľovského kláštora čítame: „Zomrela. Mariana de Jesús Torres, šiesta opátka. Bola ňou štyrikrát.“
Bola ňou teda v obdobiach 1598 — 1601, 1610 — 1613, 1616 — 1619, 1622 — 1625 a pokračovala vo funkcii predstavenej v rokoch 1625 — 1628 [Tieto údaje pochádzajú z „Libro de las Profesiones“ a ďalších dokumentov uchovávaných v Kláštore Počatia v Quite]. To, že to robila veľmi dobre, je zrejmé z pastoračnej návštevy z roku 1599, v ktorom matka Mariana od Ježiša bola prvýkrát predstavenou. Vizitátor Fr. Benito Hernández de Ortega rehoľníčkam odporúčal zachovávať konštitúcie, ktoré považoval za vhodné, s dôraznými slovami v prospech našej Matky Mariany.
Prepisujeme zo správy o tejto vizitácii, ktorá sa zachovala v Kronike, zv. 37, kde sa píše:
„Všetky tieto opatrenia spolu s ostatnými opatreniami z minulých vizitácií mohol spomínaný vizitátor na príkaz Jeho Excelencie a po tom, čo sa nimi zaoberal a oznámil mu ich, schváliť, a že prikázal a nariaďuje ich dodržiavať a plniť to, čo je v nich obsiahnuté, ako aj tresty a pokuty v nich stanovené, a vyhlásil a vyhlasuje, že spomínaná opátka je rehoľníčkou veľkých čností a príkladu vďaka dobrému riadeniu, ktoré mala a má vo svojom úrade, a že si zaslúži, aby Vaša Excelencia ju poctila a odmenila za jej veľký talent; vo všetkom sa aj spomínaný vizitátor v mene vašej Excelencie a zo svojej strany veľmi pekne poďakoval a ďakuje“.... [Libro de la fundación, fol. 37...].
O JEJ ČNOSTIACH
Dalo by sa toho povedať veľa, pretože máme svedkov, ktorí to potvrdzujú. Pripomeňme si slová, ktoré sa nachádzajú v „Procesoch blahoslavenej Mariany“, Ľalie z Quita, kde sa uvádza, že blahoslavená Mariana od Ježiša ešte ako dieťa išla do Kostola Počatia, aby sa zúčastnila na pohrebe mníšky, zvanej Mariana od Ježiša, ktorá zomrela v povesti svätosti.[Procesos de la Beata Mariana, pág. 250.]. Jednoznačnejšie je svedectvo slávneho Rodrigueza Docampa, ktorý vo svojom slávnom „Opise a správe o cirkevnom stave biskupstva San Francisco de Quito...“ hovorí o tomto kláštore:
„V spomínanom kláštore boli mníšky výnimočnej čnosti a nábožnosti, ako bola Doña María de Jesús Taboada, prvá opátka, a iné, ktoré napodobňovali jej čnosť.
A tá, ktorá žiarila pokorou a poslušnosťou, pokáním a darom modlitby, citom a oddanosťou nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi a láskou a úctou, ktorú vždy mala k Ježišovmu menu a k jeho narodeniu, bola Mariana od Ježiša, jedna z prvých, a ktorá prijala hábit ako dieťa; žila a zomrela ako veľký príklad, tak v duchovných i v časných veciach, ako aj vo svojom riadení — niekoľkokrát bola opátkou, ktorej prosby a modlitby boli prijaté Božím Majestátom, ktorý zo svojho milosrdenstva udelil to, o čo ho ona prosila.
Jej smrť bola rovnako pokojná a svätá ako aj jej život; jej spovedníci vyhlásili v kázňach, ktoré boli prednesené pri jej pohrebe a poctách a na konci roka, že bola veľmi horlivá v bohoslužbe a že dostala veľké zjavenia Božieho Majestátu a Jeho svätej Matky, a že Dieťa Ježiš prišlo do jej náručia; a že mala dar proroctva. Potvrdzuje toto stanovisko a stanovisko arcibiskupa Mro. D. Fray Pedro de Oviedo, ktorý sa ňou zaoberal, komunikoval s ňou a spovedal ju, a tiež poznal prorocké predpovede, ktoré mala. Nech je Boh chválený a dobrorečený, že posiela svätých a dáva svojho božského Ducha tomu, kto mu slúži. Hovoria nám aj iné konkrétne veci o vzťahoch a daroch, ktoré mala, a až sa po overení upravia a dokončia, budú podrobne opísané v histórii, ktorá mi je zverená touto kráľovskou audienciou na základe dekrétu J.V.“ [In Jiménez de la Espada, Ob. cit.]
Nevieme, či Rodríguez Docampo napísal históriu, ktorú sľubuje, alebo nie, ale vieme, že matka Marianita mala pred svojou smrťou v roku 1635 jedno utešujúce zjavenie.
Panna Mária Dobrého Zdaru
Je známe, že jedným z najznámejších kostolov v Madride je [bol] kostol Nuestra Señora del Buen Suceso (Naša Pani Dobrého Zdaru). Aký je pôvod tohto titulu?
Príbeh hovorí, že po smrti brata Bernardina de Obregón, zakladateľa „Bratstva najmenších bratov pre službu chorým“, bol za jeho nástupcu vybraný brat Gabriel de Fontaned. A tak sa teda spolu s Guillermom de Rigosa vydal do Ríma, aby požiadal rímskeho pápeža o schválenie ich inštitútu... Ale hľa, keď prechádzali cez dedinu Traigueras v jurisdikcii Tortosa v Katalánskom kniežatstve, našli v jaskyni na kopci podivuhodným spôsobom prekrásnu sochu Presvätej Márie s jej božským Synom v ľavej ruke, žezlom v pravej ruke a s prevzácnou korunou na čele. Keď prišli do Ríma, povedali pápežovi, čo sa stalo, a Pius V. nielenže uznal nadprirodzený zásah v tomto objave, ale po potvrdení nového bratstva ho dal pod ochranu tejto Panny Márie, ktorú sám nazval titulom Dobrého Zdaru.
A história potvrdila múdrosť najvyššieho pápeža v udelení tohto titulu. Svätá socha, umiestnená v kráľovskej nemocnici v Madride, sa preslávila nespočetnými milosťami, ktoré boli darované z neba. V roku 1641 nariadil Filip III. výstavbu kráľovskej svätyne Puerta del Sol [Brána slnka] a dnes je honosný chrám Našej Pani Dobrého Zdaru veľmi známy medzi madridskými chrámami. [Kostol pôvodne na námestí Puerta del Sol bol zbúraný roku 1854 a socha presunutá do nového kostola Buen Suceso na Calle de la Princesa 43, v štvrti Argüelles.]
Slávne Španielky, ktoré prišli založiť kláštor Nepoškvrneného Počatia v Quite, si vo svojich dušiach priniesli vrúcnu lásku k [Panne Márii] titulu Dobrého Zdaru. Nevedeli však, že Presvätá Panna sa pod týmto titulom oslávi skrze veľmi osobitnú priazeň, ktorej predmetom sa stanú ony, ako aj ich nástupkyne.
ZÁZRAČNÁ UDALOSŤ
Bolo to takto:
Písal sa rok okolo 1610. Mariana de Jesús Torres, ktorá bola vtedy opátkou kláštora a ktorej cnosti sú nám už dobre známe, sa vyznačovala úctou k Panne Márii Dobrého Zdaru.
Jeden večer bola na chóre a v modlitbách odporúčala svoju komunitu Presvätej Panne, keď sa odrazu vo vzduchu objavilo oslnivé svetlo a uprostred neho Božia Matka sprevádzaná anjelmi, nesúc na rukách Božie Dieťa. Mariana od Ježiša, ponorená do sladkej extázy, sa pred Máriou hlboko uklonila a, nevediac udržať svoj jazyk, sa jej spýtala, čo je dôvodom takejto nebeskej návštevy. Na to Matka Božia láskavo odpovedala: „Ja som Mária Dobrého Zdaru, ktorú si vzývala s takým nežným pohnutím. Tvoja modlitba ma veľmi potešila, tvoja viera ma priviedla, tvoja láska ma pozvala na návštevu.“
Taktiež vyhlásila, že jej vôľa, v súlade s vôľou jej Božského Syna, je, aby bola uctievaná jej komunitou ako hlavná a trvalá Predstavená. Na tento účel jej nariadila, aby dala vyrezať sochu, v podobe ako sa jej zjavila pred očami, s titulom Dobrého Zdaru, ktorá má byť natrvalo umiestnená nad stolicou, ktorú budú obsadzovať za sebou nasledujúce opátky, pretože odtiaľ chcela predsedať komunite, ktorú prijala za svoju.
Matka Mariana zmätená namietala, že nie je možné zopakovať v dreve majestátnosť, krásu, veľkosť a iné vlastnosti nebeskej Pani, ale tá jej prikázala, aby si odviazala povraz z hábitu a zmerala ním jej výšku, k čomu Ona sama pomohla tým, že vzala jeden jeho koniec, a potom s úsmevom povedala, že všetko ostatné príde samo od seba. Na konci misie zopakovala svoj príkaz a nariadila Mariane od Ježiša, aby jej vložila palicu do pravej ruky a uložila kľúče od kláštora, pretože ho prijala za svoj, a ubezpečila ju, že satanove snahy vyjdú nazmar. A tak sa Panna Dobrého Zdaru v Quite objavuje s palicou v pravej ruke namiesto žezla, ktoré drží Panna Mária z Madridu.
Nie nadarmo sa sa môže povedať, že rehoľníčky z Kláštora Nepoškvrneného Počatia v Quite vždy prejavovali veľkú lásku k svojej nebeskej Predstavenej, a že socha Panny Dobrého Zdaru, až bola raz dokončená, sa stala jednou z k najuctievanejších v Quite, a pred ktorou sa už tri storočia klaňajú takmer všetci obyvatelia Quita. Môžeme teda povedať, že Panna Mária z Quita je národnou Paňou, rovnako ako Dolorosa del Colegio, ktorá nás chce osobitne vziať pod svoju ochranu, a ku ktorej by sa preto mali utiekať všetci Ekvádorčania s veľkou horlivosťou a synovskou dôverou.
Jedným z hlavných spôsobov, ako sa k nej dostať, môže byť aj zbožné vykonanie si novény, ktorú Vám v nasledujúcom texte ponúkame.
Kiež by ste si vzali k srdcu dobre ju vykonať! Koľko milostí by Svätá Panna vyliala na naše duše!
José M. Urrarte, S.J.
Bolo to okolo roku 1610. Mariana de Jesús Torres (v ďalšom Mariana od Ježiša), opátka kláštora Nepoškvrneného Počatia v Quite [Monasterio de la Limpia Concepción de Quito, Ekvádor] bola na chóre a v modlitbách odporúčala svoju komunitu Presvätej Panne, keď sa odrazu vo vzduchu objavilo oslnivé svetlo a uprostred neho Božia Matka sprevádzaná anjelmi, nesúc na rukách Božie Dieťa. Mariana od Ježiša sa pred Máriou hlboko uklonila a spýtala sa jej, čo je dôvodom takejto nebeskej návštevy; na čo jej Božia Matka láskavo odpovedala: „Ja som Mária Dobrého Zdaru, ktorú si vzývala s takým nežným pohnutím. Tvoja modlitba ma veľmi potešila, tvoja viera ma priviedla, tvoja láska ma pozvala na návštevu.“ Taktiež jej povedala, že jej vôľa, v súlade s vôľou jej Božského Syna, je, aby bola uctievaná jej komunitou.
Panna Mária Dobrého Zdaru je národnou patrónkou [v Ekvádore; neoficiálne], ktorá nás chce vziať pod svoju ochranu, a preto by sme sa k nej mali utiekať s veľkou horlivosťou a synovskou dôverou. Na tento účel je jedným z hlavných spôsobov zbožná modlitba novény k Márii. Koľko len milostí nám Presvätá Panna vyleje do duší!
sken španielského originálu, ktorého preklad je tu zverejnený
Predslov
Myslím si, že pred novénou je vhodné pripomenúť niektoré historické fakty o vzniku úcty k Našej Pani Dobrého Zdaru v Quite. Tieto skutočnosti v nás určite rozpália oheň lásky k takej dobrej Matke a povzbudia nás k väčšej horlivosti pri modlitbe novény.
Miestom, kde sa táto krásna pobožnosť začala, a to určite obdivuhodným spôsobom, bol slávny Kráľovský kláštor rehoľníčok Počatia Panny Márie v Quite.
Bol to zároveň prvý kláštor v meste pre rehoľníčky, keďže podľa kronikára Rodrígueza Docampa bol založený 13. januára 1577.
Montesinos vo svojich „análoch“ uvádza históriu založenia tohto kláštora a okrem iného hovorí:
„Ako zakladajúce rehoľníčky vstúpili Doña María Taguada (Taboada), ktorá prijala meno María de Jesús [od Ježiša], Catalina Rodríguez — de la Concepción [Počatia], Doña Francisca Xaramillo, neskôr nazvaná Lucía de la Concepción, María Rodríguez — de la Encarnación [Vtelenia]. Tieto ženy dňa 25. januára 1575 zložili sľuby do rúk otca Juana Izquierda, generálneho vicekomisára provincie Quito, a spolu s nimi vstúpili Doña Juana de Castañeda, Doña Magdalena de Valenzuela a Doña Juliana de Arce. Mariana de Torres a Doña Leonor Tamayo v tento deň sľuby neskladali, pretože nemali vek, a zložili sľuby neskôr, až nadobudli vek, a už neopakovali rok noviciátu.“ [Dokument prevzatý z diela „Relaciones geográficas de Indias“ od Marcosa Jiméneza de la Espada, zväzok III, s. XXXIII, Madrid, 1965].
Kláštor bol založený v deň, ktorý uvádza Docampo; pretože v kronike „Libro de la Fundación“, ktorá sa nachádza v archíve Kláštora Počatia v Quite, čítame: „Tento kráľovský kláštor rehoľníčok Počatia v Quite bol založený 13. januára tisícpäťsto sedemdesiatsedem: jeho zakladateľka a prvá opátka — sestra Mária od Ježiša Taboada“. Pochádzala zo šľachtického rodu v Galícii, avšak viac než pre svoj šľachtický pôvod žiarila pre lesk svojich čností.
Nie všetky, ktoré prišli zo Španielska založiť tento kláštor, zložili sľuby v ten istý deň, pretože, ako sa už spomenulo, niektoré ešte nemali potrebný vek; medzi nimi bola aj neter zakladateľky, ktorá bola v čase založenia takmer dieťa, ale časom sa mala stať najkrajšou ozdobou kráľovského kláštora. Pochádzala z Biskajska a volala sa Mariana de Torres y Berriochoa. Povedzme si niečo o nej.
Mariana od Ježiša
Mariana de Torres, ktorá v kláštore prijala meno Mariana od Ježiša, mala len 14 rokov v čase, keď jej spolusestry skladali sľuby, preto mohla sľuby vykonať až v roku 1579. V kronike, zv. 4, čítame: „Mariana de Torres, po sľuboch prijala meno Mariana od Ježiša; zložila sľuby dvadsiateho prvého septembra, na sviatok svätého Matúša, v roku tisícpäťsto sedemdesiatdeväť; je jednou z prvých noviciek.“ To isté sa uvádza v knihe profesií: „Mariana de Torres, ktorá sa po sľuboch volala Mariana od Ježiša, zložila sľuby dvadsiateho prvého septembra roku tisícpäťsto sedemdesiatdeväť.“ [Tieto knihy sa nachádzajú v archíve Kláštora v Quite a my sami sme do nich nahliadli.]
To, že Mariana od Ježiša bola skutočným stĺpom Kláštora, je zrejmé z čností, ktoré dosiahla, a z úradov, ktoré zastávala. Pripomenieme len obdobia, keď bola menovaná za opátku.
V Knihe úmrtí kráľovského kláštora čítame: „Zomrela. Mariana de Jesús Torres, šiesta opátka. Bola ňou štyrikrát.“
Bola ňou teda v obdobiach 1598 — 1601, 1610 — 1613, 1616 — 1619, 1622 — 1625 a pokračovala vo funkcii predstavenej v rokoch 1625 — 1628 [Tieto údaje pochádzajú z „Libro de las Profesiones“ a ďalších dokumentov uchovávaných v Kláštore Počatia v Quite]. To, že to robila veľmi dobre, je zrejmé z pastoračnej návštevy z roku 1599, v ktorom matka Mariana od Ježiša bola prvýkrát predstavenou. Vizitátor Fr. Benito Hernández de Ortega rehoľníčkam odporúčal zachovávať konštitúcie, ktoré považoval za vhodné, s dôraznými slovami v prospech našej Matky Mariany.
Prepisujeme zo správy o tejto vizitácii, ktorá sa zachovala v Kronike, zv. 37, kde sa píše:
„Všetky tieto opatrenia spolu s ostatnými opatreniami z minulých vizitácií mohol spomínaný vizitátor na príkaz Jeho Excelencie a po tom, čo sa nimi zaoberal a oznámil mu ich, schváliť, a že prikázal a nariaďuje ich dodržiavať a plniť to, čo je v nich obsiahnuté, ako aj tresty a pokuty v nich stanovené, a vyhlásil a vyhlasuje, že spomínaná opátka je rehoľníčkou veľkých čností a príkladu vďaka dobrému riadeniu, ktoré mala a má vo svojom úrade, a že si zaslúži, aby Vaša Excelencia ju poctila a odmenila za jej veľký talent; vo všetkom sa aj spomínaný vizitátor v mene vašej Excelencie a zo svojej strany veľmi pekne poďakoval a ďakuje“.... [Libro de la fundación, fol. 37...].
O JEJ ČNOSTIACH
Dalo by sa toho povedať veľa, pretože máme svedkov, ktorí to potvrdzujú. Pripomeňme si slová, ktoré sa nachádzajú v „Procesoch blahoslavenej Mariany“, Ľalie z Quita, kde sa uvádza, že blahoslavená Mariana od Ježiša ešte ako dieťa išla do Kostola Počatia, aby sa zúčastnila na pohrebe mníšky, zvanej Mariana od Ježiša, ktorá zomrela v povesti svätosti.[Procesos de la Beata Mariana, pág. 250.]. Jednoznačnejšie je svedectvo slávneho Rodrigueza Docampa, ktorý vo svojom slávnom „Opise a správe o cirkevnom stave biskupstva San Francisco de Quito...“ hovorí o tomto kláštore:
„V spomínanom kláštore boli mníšky výnimočnej čnosti a nábožnosti, ako bola Doña María de Jesús Taboada, prvá opátka, a iné, ktoré napodobňovali jej čnosť.
A tá, ktorá žiarila pokorou a poslušnosťou, pokáním a darom modlitby, citom a oddanosťou nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi a láskou a úctou, ktorú vždy mala k Ježišovmu menu a k jeho narodeniu, bola Mariana od Ježiša, jedna z prvých, a ktorá prijala hábit ako dieťa; žila a zomrela ako veľký príklad, tak v duchovných i v časných veciach, ako aj vo svojom riadení — niekoľkokrát bola opátkou, ktorej prosby a modlitby boli prijaté Božím Majestátom, ktorý zo svojho milosrdenstva udelil to, o čo ho ona prosila.
Jej smrť bola rovnako pokojná a svätá ako aj jej život; jej spovedníci vyhlásili v kázňach, ktoré boli prednesené pri jej pohrebe a poctách a na konci roka, že bola veľmi horlivá v bohoslužbe a že dostala veľké zjavenia Božieho Majestátu a Jeho svätej Matky, a že Dieťa Ježiš prišlo do jej náručia; a že mala dar proroctva. Potvrdzuje toto stanovisko a stanovisko arcibiskupa Mro. D. Fray Pedro de Oviedo, ktorý sa ňou zaoberal, komunikoval s ňou a spovedal ju, a tiež poznal prorocké predpovede, ktoré mala. Nech je Boh chválený a dobrorečený, že posiela svätých a dáva svojho božského Ducha tomu, kto mu slúži. Hovoria nám aj iné konkrétne veci o vzťahoch a daroch, ktoré mala, a až sa po overení upravia a dokončia, budú podrobne opísané v histórii, ktorá mi je zverená touto kráľovskou audienciou na základe dekrétu J.V.“ [In Jiménez de la Espada, Ob. cit.]
Nevieme, či Rodríguez Docampo napísal históriu, ktorú sľubuje, alebo nie, ale vieme, že matka Marianita mala pred svojou smrťou v roku 1635 jedno utešujúce zjavenie.
Panna Mária Dobrého Zdaru
Je známe, že jedným z najznámejších kostolov v Madride je [bol] kostol Nuestra Señora del Buen Suceso (Naša Pani Dobrého Zdaru). Aký je pôvod tohto titulu?
Príbeh hovorí, že po smrti brata Bernardina de Obregón, zakladateľa „Bratstva najmenších bratov pre službu chorým“, bol za jeho nástupcu vybraný brat Gabriel de Fontaned. A tak sa teda spolu s Guillermom de Rigosa vydal do Ríma, aby požiadal rímskeho pápeža o schválenie ich inštitútu... Ale hľa, keď prechádzali cez dedinu Traigueras v jurisdikcii Tortosa v Katalánskom kniežatstve, našli v jaskyni na kopci podivuhodným spôsobom prekrásnu sochu Presvätej Márie s jej božským Synom v ľavej ruke, žezlom v pravej ruke a s prevzácnou korunou na čele. Keď prišli do Ríma, povedali pápežovi, čo sa stalo, a Pius V. nielenže uznal nadprirodzený zásah v tomto objave, ale po potvrdení nového bratstva ho dal pod ochranu tejto Panny Márie, ktorú sám nazval titulom Dobrého Zdaru.
A história potvrdila múdrosť najvyššieho pápeža v udelení tohto titulu. Svätá socha, umiestnená v kráľovskej nemocnici v Madride, sa preslávila nespočetnými milosťami, ktoré boli darované z neba. V roku 1641 nariadil Filip III. výstavbu kráľovskej svätyne Puerta del Sol [Brána slnka] a dnes je honosný chrám Našej Pani Dobrého Zdaru veľmi známy medzi madridskými chrámami. [Kostol pôvodne na námestí Puerta del Sol bol zbúraný roku 1854 a socha presunutá do nového kostola Buen Suceso na Calle de la Princesa 43, v štvrti Argüelles.]
Slávne Španielky, ktoré prišli založiť kláštor Nepoškvrneného Počatia v Quite, si vo svojich dušiach priniesli vrúcnu lásku k [Panne Márii] titulu Dobrého Zdaru. Nevedeli však, že Presvätá Panna sa pod týmto titulom oslávi skrze veľmi osobitnú priazeň, ktorej predmetom sa stanú ony, ako aj ich nástupkyne.
ZÁZRAČNÁ UDALOSŤ
Bolo to takto:
Písal sa rok okolo 1610. Mariana de Jesús Torres, ktorá bola vtedy opátkou kláštora a ktorej cnosti sú nám už dobre známe, sa vyznačovala úctou k Panne Márii Dobrého Zdaru.
Jeden večer bola na chóre a v modlitbách odporúčala svoju komunitu Presvätej Panne, keď sa odrazu vo vzduchu objavilo oslnivé svetlo a uprostred neho Božia Matka sprevádzaná anjelmi, nesúc na rukách Božie Dieťa. Mariana od Ježiša, ponorená do sladkej extázy, sa pred Máriou hlboko uklonila a, nevediac udržať svoj jazyk, sa jej spýtala, čo je dôvodom takejto nebeskej návštevy. Na to Matka Božia láskavo odpovedala: „Ja som Mária Dobrého Zdaru, ktorú si vzývala s takým nežným pohnutím. Tvoja modlitba ma veľmi potešila, tvoja viera ma priviedla, tvoja láska ma pozvala na návštevu.“
Taktiež vyhlásila, že jej vôľa, v súlade s vôľou jej Božského Syna, je, aby bola uctievaná jej komunitou ako hlavná a trvalá Predstavená. Na tento účel jej nariadila, aby dala vyrezať sochu, v podobe ako sa jej zjavila pred očami, s titulom Dobrého Zdaru, ktorá má byť natrvalo umiestnená nad stolicou, ktorú budú obsadzovať za sebou nasledujúce opátky, pretože odtiaľ chcela predsedať komunite, ktorú prijala za svoju.
Matka Mariana zmätená namietala, že nie je možné zopakovať v dreve majestátnosť, krásu, veľkosť a iné vlastnosti nebeskej Pani, ale tá jej prikázala, aby si odviazala povraz z hábitu a zmerala ním jej výšku, k čomu Ona sama pomohla tým, že vzala jeden jeho koniec, a potom s úsmevom povedala, že všetko ostatné príde samo od seba. Na konci misie zopakovala svoj príkaz a nariadila Mariane od Ježiša, aby jej vložila palicu do pravej ruky a uložila kľúče od kláštora, pretože ho prijala za svoj, a ubezpečila ju, že satanove snahy vyjdú nazmar. A tak sa Panna Dobrého Zdaru v Quite objavuje s palicou v pravej ruke namiesto žezla, ktoré drží Panna Mária z Madridu.
Nie nadarmo sa sa môže povedať, že rehoľníčky z Kláštora Nepoškvrneného Počatia v Quite vždy prejavovali veľkú lásku k svojej nebeskej Predstavenej, a že socha Panny Dobrého Zdaru, až bola raz dokončená, sa stala jednou z k najuctievanejších v Quite, a pred ktorou sa už tri storočia klaňajú takmer všetci obyvatelia Quita. Môžeme teda povedať, že Panna Mária z Quita je národnou Paňou, rovnako ako Dolorosa del Colegio, ktorá nás chce osobitne vziať pod svoju ochranu, a ku ktorej by sa preto mali utiekať všetci Ekvádorčania s veľkou horlivosťou a synovskou dôverou.
Jedným z hlavných spôsobov, ako sa k nej dostať, môže byť aj zbožné vykonanie si novény, ktorú Vám v nasledujúcom texte ponúkame.
Kiež by ste si vzali k srdcu dobre ju vykonať! Koľko milostí by Svätá Panna vyliala na naše duše!
José M. Urrarte, S.J.