(M.Valtorta,Evanj.2/41)
Veľmi jasné letné svitanie. Ježiš a Šimon kráčajú po cestičke strmo odbočujúcej z hlavnej cesty. Smerujú k nádherným ovocným sadom a ľanovým poliam. Ľan už dosahuje výšku človeka a ohlasuje blízky sber.
,,Už sme na pozemkoch môjho priateľa. Za tým jabloňovým sadom je ohrada záhrady, v ktorej je dom."
,,Tvoj priateľ je velmi bohatý!"
,,Veľmi. Ale nie je šťastný. Má majetky aj inde."
,,Je farizej?"
,,Otec nebol. On... prísne dodržiava Zákon. Povedal som ti - skutočný Izraelita."
Zahnú za roh. Z múra sa ťahajú strapaté, voňavé a žiariace halúzky ruží a jazmínu. Vysoký múr a za ním samé stromy, spoza ktorých sotva vidno dom. Tu sú ťažké vráta z kovaného železa. Šimon udrie na ťažké bronzové klopadlo. ,,Ešte je veľmi skoro na návštevu, Šimon," namieta Ježiš. ,,Ó, môj priateľ vstáva so slnkom, lebo nachádza útechu len v svojej záhrade a v knihách. Noc je pre neho utrpením. Nemeškaj viac, Učiteľ, a poteš ho." Sluha otvorí mrežové vráta a vovedie ich dnu. Šimon sa tu …Viac