Sladké sú cesty kríža toho, kto má Boha za svojho Otca.
Marie-Julie Jahenny – Sladké sú cesty kríža toho, kto má Boha za svojho Otca.
Z denníčka Marie-Julie, 5. augusta 1878
Sv. Vincent Ferrer
„Pre toto sú dnes duše ďaleko slabšie ako kedykoľvek predtým. Viera pastierov nie je úplne čistá, pretože ich dobročinnosť nie je jednotná; je sprevádzaná istým zlom nazývaným mor zahanbenia – je to nedostatok láskavosti, nedostatok rešpektu, ktorý by sme mali mať jeden k druhému, keďže sme všetci deti toho istého Otca a tej istej Matky, Svätej Panny.
Boh doposiaľ nezasiahol, On čaká a čaká, trpí zo všetkých strán, avšak pripravuje sa a čaká dlhý čas na návrat úprimnosti vôlí. Začnem povedaním slova a to je: kňazi a duše oddané s bolestivou zodpovednosťou týchto duší stvorených Bohom, ak sa nezmenia, nebudú meniť v dokonalej viere, ak nebudú zmenení v dobročinnosti nariadenej Bohom zvlášť pre nich, budú čoskoro vidieť Boha ako objekt škandálu!
Takto sa Boh pripravuje. Vo veľkom prekvapení Jeho nepreniknuteľných plánov, Boh im zošle Svoju Nebeskú Moc, vážne varovanie, ktoré bude všade naraz, bude dokonca objavené tými dušami, ktoré priamo musia nasledovať cestu vyznačovanú pastiermi. Tu, pri dreve kríža, môžem potvrdiť v mene Boha, že Boh je tisíckrát viac potešovaný mnohými dušami, ktoré nemajú žiadnu závislosť (na úrade), ktoré žijú vo svete, no nie v kňazstve, avšak žijú dobre vo svojom stave (slobodní ľudia – pozn. E.A. Bucch.).
Boh nemôže po dlhšiu dobu trpieť veľa zranení a také množstvo nespravodlivostí, toľko hanebností a tak veľa skrytých zločinov. Keby ste dnes vedeli, koľko veľa je na Zemi nerestí – oni sú skryté očiam duší a očiam tela tohto sveta – boli by ste v strašnej hrôze (v roku 1878! M.). Boh (ale) vidí, Boh vie, Boh bude súdiť! Vzmite odvahu, nás nevydesia, avšak Božie slovo nebude zadržiavané už veľmi dlho, pamätajte na toto slovo. Och!
Aké sladké sú cesty kríža, keď človek má Boh ako svojho otca na podporu! Čoho sa máme báť keď konáme vôľu Božiu a keď myseľ pokoj medzi vlnami perzekúcie a utrpenia? Toto je skutočný charakter konania Boha v nás, je to pokoj a vychutnávanie si pokoja, sú to pokoj a odvaha, ktoré existujú vnútri nás.“
Marie-Julie Jahenny – Kto netrpí, nie je nasledovníkom Boha a nepozná Ho.
Z denníčka Marie-Julie, 12. augusta 1878
Sv. Pavol:
„Nie sú to len bolesti života, čo nám otvárajú dvere do Neba a zanechávajú naše miesto v sláve. Ten, ktorý netrpí, nie je nasledovníkom Boha a nepozná Ho. My sme vážení aby s nami nakladali ako s Jeho obľúbenými. Ak sme viazaní autoritou ľudí, ak sa nevieme vymaniť, buďme potichu. Príde hodina, kedy prehovoríme k vládcovi tejto krajiny, ktorý nie je pod autoritou človeka.
Je tisíc krát lepšie byť potichu a trpieť všetky veci tých, ktorí prehovárajú so závisťou. Tieto dve cesty perzekúcie sú príšerné v Božích očiach, v očiach Toho, ktorý všetko vidí. Radšej by som bol spútaný pre Ježiša Krista, ako mať potešenie uchvátenia hore do Neba. Tam je síce radosť bez útrap, dokonalá radosť, ale nič (by) som netrpel a nič nezískal.
Ohováračský jazyk je nebezpečnejší ako meč nabrúsený z oboch strán, pretože zásah mečom sa dá vyliečiť, veď závisí len na veľkosti a šírke čepele, kým úder jazykom zasahuje všetko. Za jediný deň sa môže rozšíriť do celého sveta a kto ho zastaví?
Náš Otec Stvoriteľ je potešený, keď nás môže preskúšať rôznymi spôsobmi; (nás,) priateľov Boha. Keď Boh chce urobiť nejakú ďalekosiahlu prácu, hlavne, keď chce založiť (nových) priateľov Kríža, ktorí pracovali od začiatku a sú odhodlaní pracovať až do konca, prenasledovanie musí byť väčšie, lebo je to dvojitá robota.
Náš Pán vyberajúc priateľov Kríža požaduje, aby bol úder hlbší, pretože dielo vtedy býva nádhernejšie. Je to znak veľkého diela. Tým si buďte istí. A nebojte sa!“
